Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/57/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej F. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Š. Č. X, zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 3.484,51 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.484,51 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.484,51 Eur od 28.12.2018 do zaplatenia.

2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“), ktorý so žalovanou uzatvoril dňa 29.11.2017 zmluvu o pôžičke č. 7190543/1720035720, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 3.500,00 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 84 mesačných splátkach v sume 66,95 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.623,80 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 535,60 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.10.2018 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.12.2018 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 22.12.2018. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 3.484,51 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00 % ročne od 28.12.2018 do zaplatenia. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 18.11.2021.

4. Uznesením zo dňa 10.02.2022 súd pripustil, aby namiesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2022.

5. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2022 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu poskytla do konania vyjadrenie, v ktorom argumentovala tým, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre nesplnenie predpokladov podľa a

Z. z. Okrem toho vyslovila názor, že žalobca neskúmal s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať úver, a preto podľa nemal právo žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 19.04.2022. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o tom, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle V tejto súvislosti poukázal na konečnú splatnosť úveru v zmysle čl. III. zmluvy, ktorá bola dojednaná k 20.11.2024. Poukázal aj na splnenie údaju o všetkých predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, ktorý bol podľa žalobcu uvedený v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere a v Informácii o RPMN. V súvislosti s overovaním bonity žalovanej uviedol, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený, preto žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Žalovaná prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu, pričom výška mesačnej splátky sa s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty, javila ako primeraná. Žalovaná spočiatku riadne hradila predpísané splátky a žiadnym spôsobom neinformovala právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Okrem toho veriteľ si vyžiadal od žalovanej za účelom overenia jej bonity súhlas s použitím jej osobných údajov za účelom preverenia úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií a s cieľom preverenia existencie jej pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Na podanej žalobe trval.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom súde dňa 27.04.2022. Na pojednávaní nebol prítomný právny zástupca žalobcu a tiež ani žalobca, pričom obaja ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovanej. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2017, informáciou o RPMN, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou a dokladom o jej doručovaní žalovanej, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2018, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou o zlúčení CFH s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., listinnými dôkazmi o postúpení pohľadávky na žalobcu vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, prednesmi právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní predniesol, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Podľa neho nebolo preukázané, pre nesplnenie ktorej splátky žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Keďže takýto právny úkon nie je určitý, je v zmysle neplatný. Ak teda banka postúpila pohľadávku žalobcovi, za daných okolností nemohlo ísť o platné postúpenie, keďže môže postúpiť len splatnú pohľadávku. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu spol. CFH uzavrel so žalovanou dňa 29.11.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej CFH poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,00 Eur s mesačnou splátkou v sume 66,95 Eur, v počte splátok 84, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 %, RPMN 15,90 %, odplatou 15,90 %, najvyššou prípustnou výškou odplaty 17,46 %, priemernou hodnotou RPMN 12,19 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2.123,80 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 5.623,80 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2017 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.11.2024. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 84 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. Z údajov o klientovi uvedených v zmluve vyplýva, že žalovaná je starobná dôchodkyňa, slobodná, s počtom vyživovaných osôb a nezaopatrených detí 0, priemerný čistý príjem žalovanej predstavuje 388,00 Eur. Mesačné finančné a iné výdavky žalovanej sú uvedené vo výške 0,00 Eur.

11. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, , zo dňa 11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB leasing, a.s., a to tak, že CFH zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing, a.s. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3. Predmet projektu, bodu 3.3

písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte QCar a produkte Triangel - splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania bude pokračovať VÚB, a.s.

12. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a následnej žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 21.01.2022 adresovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu, postupcu (VÚB, a.s.) aktuálnemu žalobcovi, bola k 21.01.2022 na žalobcu ako postupníka postúpená pohľadávka aj voči žalovanej, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 26.01.2022.

13. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná zo zmluvy č. 7190543 uhradila v prospech právneho predchodcu žalobcu celkovo sumu 535,60 Eur. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 19.12.2018.

14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.10.2018 banka upozornila žalovanú na nedoplatok na splátkach vo výške 200,85 Eur a zároveň ju informovala, že v prípade, ak do 05.12.2018 neuhradí splátku splatnú v mesiaci 08/2018, bude oprávnená úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku si žalovaná prevzala dňa 02.11.2018.

15. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2018 banka oznámila žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 1720035720 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné splátky neuhradila v stanovenej lehote. Výška dlhu predstavovala sumu 3.485,41 Eur. Žalobca nepredložil do konania dôkaz o doručovaní tejto písomnosti žalovanej.

16. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 29.11.2017 (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“ aj „“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa a , Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa , Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa a , Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: (...) f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (...) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (...). 23. Podľa , Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42. 24. Podľa , Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa , Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa , Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa a , Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou CFH a žalovanou bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2017, na základe ktorej CFH poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,00 Eur s mesačnou splátkou v sume 66,95 Eur, v počte splátok 84, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 %, RPMN 15,90 %, odplatou 15,90 %, najvyššou prípustnou výškou odplaty 17,46 %, priemernou hodnotou RPMN 12,19 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2.123,80 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 5.623,80 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2017 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.11.2024. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 84 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. Z údajov o klientovi uvedených v zmluve mal súd preukázané, že žalovaná uviedla, že je starobná dôchodkyňa, slobodná, s počtom vyživovaných osôb a nezaopatrených detí 0, priemerný čistý príjem žalovanej predstavuje 388,00 Eur. Mesačné finančné a iné výdavky žalovanej sú uvedené vo výške 0,00 Eur.

32. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom dokladu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Súd mal preukázané, že v čl. IX. Zmluvné podmienky, bod 9., ods. 9.2., zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2017 bola dojednaná možnosť zosplatnenia úveru. Na možnosť zosplatnenia úveru banka upozornila žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 27.10.2018 a upozornila ju na nedoplatok na splátkach vo výške 200,85 Eur. Tiež ju informovala o neuhradení splátky splatnej za mesiac august 2018. Súd mal preukázané, že táto listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá ju prevzala dňa 02.11.2018.

34. Súd skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom dospel k záveru, že zmluva korešponduje s podmienkami podľa Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, nakoľko tento údaj v trvaní 84 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy, je uvedený priamo v čl. III. Pôžička predmetnej zmluvy. Rovnako je súd toho názoru, že zmluva obsahuje aj údaj o všetkých predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, čoho dôkazom je Informácia o RPMN

podpísaná dňa 29.11.2017, pričom uvedená listina podľa očíslovania dokumentu je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá na strane 11 z celkového počtu 12-tich strán dokumentu.

35. Súd sa ďalej zaoberal okolnosťou, či žalobca pred uzavretím zmluvy riadne skúmal bonitu žalovanej, a teda či konal v tejto súvislosti s odbornou starostlivosťou. V opačnom prípade nesplnenie tejto povinnosti má za následok, že nemohol žiadať jednorazové zaplatenie úveru. Ak teda úver nebol riadne zosplatnený, právny predchodca žalobcu nemohol pohľadávku platne postúpiť na žalobcu. Za daných okolností žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

36. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

37. Súd konštatuje, že vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej, v ktorom tvrdil, že právny predchodca žalobcu podľa ich názoru neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver pred uzavretím zmluvy, bolo zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že bonitu skúmal. Uspokojil sa len s údajmi poskytnutými zo strany žalovanej o tom, že je starobná dôchodkyňa, slobodná, s počtom vyživovaných osôb a nezaopatrených detí 0, s priemerným čistým príjmom vo výške 388,00 Eur a nulovými mesačnými finančnými a inými výdavkami. Ide o údaje vyplývajúce z čl. I. a II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd nemal preukázané, aby právny predchodca žalobcu skúmal výdavky spotrebiteľa alebo aby prihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Tým mal súd preukázané hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Z tohto pohľadu nepostačuje, že právny predchodca žalobcu si od žalovanej vyžiadal súhlas s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne. Poskytnutie súhlasu totiž nepreukazuje, že právny predchodca žalobcu uvedené využil. Okrem toho v kolónke áno/nie pri udelení súhlasu prevádzkovateľovi Nebankového registra klientských informácií a Spoločného registra bankových informácií je zaškrtnuté „nie“. Nič to nemení na skutočnosti, že žalobca nepreukázal zisťovanie relevantných informácií o bonite žalovanej. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany veriteľa je potrebné považovať za značne formalistické (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

38. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

39. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020 vyplýva aj uvedené: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“

40. Keďže žalobca hrubo porušil svoju povinnosť podľa , je potrebné považovať úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2017 za bezúročný

a bez poplatkov a rovnako je potrebné konštatovať, že právny predchodca žalobcu nemohol žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Aj napriek tomu právny predchodca žalobcu - banka Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2018 informovala žalovanú o tom, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalobca nepreukázal, aby sa táto písomnosť dostala do dispozičnej sféry žalovanej, keďže k uvedenému nepripojil žiaden listinný dôkaz.

41. Zosplatnenie tvrdené žalobcom súd nemal za platné. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z vety prvej o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa je absolútne neplatný. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že oznámenie o predčasnej splatnosti úveru sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaná nemohla o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru.

42. Právna úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v a nasl. . Vzhľadom na to, že postupcom pohľadávky bola Všeobecná úverová banka, a.s., a teda banka v zmysle zákona o bankách, tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení riadi aj zákona o bankách. Súd preto musel posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd má za to, že zákona o bankách neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt. V tejto súvislosti súd konštatuje, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1.) v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.) omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie zákona o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

43. Súd dodáva, že výzva je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca do konania predložil predžalobnú upomienku zo dňa 27.10.2018. Pri tejto preukázal jej odoslanie do dispozičnej sféry žalovanej, keďže žalovaná výzvu prevzala dňa 02.11.2018. Túto predžalobnú upomienku však nemožno považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže tá žalovanú upozorňovala na splatnú a nezaplatenú pohľadávku len vo výške 200,85 Eur. Súd zastáva názor, že z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na plnenie splatného dlhu 90 dní pred postúpením pohľadávky. Žalobca hodnoverne nepreukázal, keďže nepredložil dôkaz o doručovaní minimálne oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (v ktorom žalovanú vyzval na úhradu celkového dlhu vo výške 3.485,41 Eur), aby žalovanú vyzval spôsobom, ktorý predpokladá zákon o bankách v § 92 ods. 8. Žalobca teda nepreukázal, že jeho právny predchodca dodržal podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

44. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, v ktorom najvyšší súd konštatoval: Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ).

45. Súd dodáva, že vzhľadom na to, že žalobca a ani jeho právny predchodca nepreukázali doručenie, resp. aspoň zasielanie Oznámenia o predčasnom zosplatnení poskytnutého úveru žalovanej, nemožno dospieť k záveru o platnom predčasnom zosplatnení úveru. Ak teda nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle tak nemohla byť spôsobilá pohľadávka.

46. Súd považuje za potrebné dodať, že ak v priebehu konania pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpil aktuálny žalobca, posudzoval postúpenie pohľadávky z hľadiska formálnych predpokladov. Skúmanie materiálnej stránky platného postúpenia bankovej pohľadávky súd skúmal v súvislosti so samotným uplatneným nárokom žalobcu, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby.

47. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore.

48. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na zamietnutie žaloby bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s . 50. Súd zároveň dodáva, že v danom spore nezistil okolnosti vyvolávajúce potrebu aplikácie , podľa ktorého súd výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania neprizná. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu odkloniť sa v otázke náhrady trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.