Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-223-2016.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/223/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1/ P.. Z.. A. K., Q..Č.. XXXXXX/XXX, F. Č.. X, F., 2/ VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., IČO 31 342 841, Limbová 451/3, Limbach proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava o zapl. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie žalobcov 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C/56/2010 - 519 zo dňa 10. novembra 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy za údajný neoprávnený zásah súdu do výsostne osobnostných práv žalobcu 1/ a ohrozenie práva na dobrú povesť žalobcu 2/ v konaniach sp. zn. 33Rob 1903/2007, 31Ro 5177/2006, 32Ro 799/2007 a 54Cb 176/2007 zamietol. Vychádzal z tvrdenia žalobcov, že Okresný súd Bratislava II sa dopustil diskriminačného konania voči žalobcovi 2/, ktoré spočívalo v odmietnutí priznania oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku vydaním nezákonného rozhodnutia vo veci sp. zn. 33Rob 1903/2007 zo dňa 16.04.2009, v ktorom uviedol, že „Okolnosť, že podnikateľ nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov“. Toto diskriminačné konanie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave č.k. 2Cob 178/2009-98 zo dňa 12.01.2010. Týmto rozhodnutím odvolací súd zrušil nezákonné a diskriminačné obsahovo na cti utŕhajúce uznesenie v časti jeho odôvodnenia a žalobcovi 2/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto neprípustná diskriminácia trvala od 16.04.2009 do 26.02.2010, za dobu ktorú došlo aj k prieťahom v konaní. Obdobného konania sa Okresný súd Bratislava II dopustil voči žalobcovi 2/ aj v konaní sp. zn. 31Ro 5177/2006 vydaním uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 25.07.2007, v ktorom uviedol, že „skutočnosť, že žalobca nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Je pritom irelevantné, či sa podnikateľ dostal do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si nepriaznivú situáciu zavinil.". Toto diskriminačné rozhodnutie bolo zmenené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 1Cob 130/2008-120 zo dňa 20.11.2008. Neprípustná diskriminácia trvala od 25.07.2007 do 05.06.2009. Ďalšieho diskriminačného a diskreditačného konania sa dopustil Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 32Ro 799/2007 a v konaní sp. zn. 54Cb 176/2007, v ktorom uviedol, že "Skutočnosť, že žalovaný nie je vo svojej činnosti úspešný, nie je dôvodom na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Oslobodenie nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát.". Pričom v konaní č.k. 54Cb 178/2007 bolo uznesenie Okresného súd Bratislava II zo dňa 24.11.2008 (č.l. 102) zmenené
Krajským súdom Bratislava tak, že žalobcovi 2/ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Neprípustná diskriminácia v tomto konaní trvala od 04.07.2007 do 08.10.2009. Všetky vyššie uvedené obsahovo diskreditačné a difamujúce rozhodnutia boli doručované podnikateľovi A.. Z. E.. S akcentom na vyššie uvedené sa žalobca 2/ obrátil dňa 14.10.2009 na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca 2/ vníma všetky tieto tvrdenia ako nepravdivé, nakoľko spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. podniká už od roku 1993 a doposiaľ nebolo preukázané, že by spoločnosť nebola vo svojej činnosti úspešná. Taktiež nebolo OS BA II v diskriminačných rozhodnutiach preukázané, že by žalobca 1/ ako majiteľ a konateľ tejto spoločnosti nebol pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný, ani to, že by sa konateľ spoločnosti pokúsil neprípustným spôsobom preniesť podnikateľské riziko na štát. Podľa žalobcov sudcovia Okresného súd Bratislava II mali dostatočne a hodnoverne preukázané zo strany VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a P.. C.. A. K., že nárok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v daných veciach nebol uplatňovaný bezbreho s nepoctivým úmyslom, ale že žiadosti boli uplatňované dôvodne v príčinnej súvislosti s nezákonnými aktivitami súdneho exekútora A.. A. v konaní č. Ex 365/2002. Napádané uznesenia Okresného súd Bratislava II sú obsahovo osočujúce, neetické, odporujúce dobrým mravom, ohrozujúce podnikateľskú česť žalobcu 2/ a poškodzujú ho na jeho ústavných právach znemožnením prístupu k súdu a znemožnením práva na súdnu ochranu. Konajúci súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2015 bez prítomnosti žalobcov, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu kolízie so súdnym pojednávaním vedeným na OS Pezinok č.k. 5C 1010/2008 elektronicky dňa 04.11.2015, kde P.. Z.. A. K. vystupuje ako žalovaný. Dopytom na Okresný súd Pezinok zo dňa 09.11.2015 konajúci súd zistil, že súdne pojednávanie sp. zn. 5C 1010/2008 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu Z.. Z. Z. v trvaní od 03.11.2015. V tento deň bol daný pokyn na zrušenie súdneho pojednávania sp. zn. 5C 1010/2008 zákonným sudcom, o čom boli žalobcovia (v konaní 5C žalovaní) vyrozumení telefonicky aj elektronicky ešte dňa 03.11.2015. Z uvedeného dôvodu preto žiadosť o odročenie pojednávania sp. zn. 18C 56/2010 doručenú súdu dňa 04.11.2015, aj s ohľadom na konštatovanie prieťahov v tomto konaní Ústavným súdom SR, konajúci súd nemohol akceptovať. Neúčasť žalobcov považoval za účelovú, ich konanie posúdil ako nečinnosť a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, keďže dňa 10.11.2015 žalobcom totiž žiadna súdu známa prekážka nebránila súdneho pojednávania sa riadne zúčastniť a plniť si tak svoje povinnosti účastníka konania vyplývajúce z ustanovení O.s.p..
1.1. Na svoje rozhodnutie aplikoval § 1; § 3 ods. 1; § 4 ods. 1 písm a) ;§ 5 ods. 1 ; § 6 ods. 1 ; § 9 ods. 1 ;§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení v dôsledku čoho konštatoval, že žalobcami tvrdené prieťahy v konaniach pred Okresným súdom Bratislava II neboli preukázané V súvislosti s vydaním týchto uznesení neboli v konaniach konštatované prieťahy, či už zo strany Ústavného súdu SR, ani predsedom Okresného súdu Bratislava II, alebo disciplinárnym súdom. Tieto rozhodnutia tiež neboli zrušené pre nezákonnosť, ale boli zmenené v riadnom odvolacom konaní v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., a tak nemohli nadobudnúť právoplatnosť. Vo vzťahu k uplatňovanej nemajetkovej ujme žalobcu 2/ poukázal na skutočnosť, že z ustálenej judikatúry najmä s odkazom na rozhodnutie NS ČR 30 Cdo 675/2011 sú pocity štatutárnych zástupcov alebo členov obchodnej spoločnosti v konaní o nemajetkovú ujmu uplatnenú touto spoločnosťou bezpredmetné a irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Samotné konštatovanie žalobcu 1/, že boli porušené jeho osobnostné práva vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov nebolo spôsobilé vyvolať ujmu, nemohlo žalobcov znevážiť vo vzťahu k verejnosti, pretože predmetné uznesenia konajúceho súdu sa nedoručujú nikomu inému len účastníkom konania. Odôvodnenia žalobcami napádaných rozhodnutí neboli urážlivé ani dehonestujúce, bol v nich použitý štandardný právny jazyk, súd v týchto rozhodnutiach legitímne prezentoval svoje skutkové a právne závery, z čoho nemožno odvodzovať nárok aj keď odvolací súd dospel k iným záverom. Samo požiadanie o oslobodenie od súdneho poplatku predpokladá nepriaznivú situáciu účastníka, ktorý o oslobodenie žiada, pričom sám žalobca 2/ podľa odôvodnenia rozhodnutia v konaní 33Rob 1903/2007 uviedol, že nevykázal zisk a že spoločnosť nemá majetok. Žalobcami uplatňovaná nemajetková ujme je len hypotetická, subjektívnym dojmom a už samotnými rozhodnutiami odvolacieho súdu sa muselo dosiahnuť dostatočného zadosťučinenia, keď žalobcovi 2/ bolo oslobodenie od súdnych poplatkov následne priznané. Svedeckou výpoveďou A.. Z. E. nebolo preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním na Okresnom súde Bratislava II došlo k zníženiu cti a dôstojnosti žalobcu. Žalobca klesol v jeho očiach tým, že mu nedal zálohy, vo všetkých veciach
predkladal iba kópie nie originály, a tiež pre nemorálnosť a klamstvo. Žalobcami napádané vyššie označené a citované uznesenia Okresného súdu Bratislava II, ktorými nebolo žalobcovi 2/ vyhovené jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vo svojich odôvodneniach obsahovali len všeobecné konštatácie o dôvodoch pre nevyhovenie žiadosti, a nie sú tak spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu 1/ ako konateľa a spoločníka žalobcu 2/, pretože sa ho vôbec nedotýkajú. Napádané uznesenia Okresného súdu Bratislava II žalobcu 1/ žiadnym spôsobom neosočujú, neohrozujú jeho česť a dôstojnosť a nevybočujú z pohľadu etiky a dobrých mravov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. , pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. V tejto časti preto zrejme môže ísť len o nárok na ochranu pred neoprávnených zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle §19 ods. 3 Občianskeho zákonníka . Konajúci súd je toho názoru, že žalobca 2/ nepreukázal, že by postupom Okresného súdu Bratislava II, došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu 2/. Okresný súd Bratislava II vo svojich procesných rozhodnutiach všeobecne a celkom legitímne uviedol dôvody, pre ktoré žiadostiam o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovuje. Skutočnosť, že tri zo štyroch napádaných uznesení tohto súdu boli odvolacím súdom zmenené nezakladá existenciu nesprávneho úradného postupu ani existenciu nezákonného rozhodnutia s poukazom na už vyššie uvedené. Žalobcovia nepreukázali existenciu namietaného úradného postupu, nepreukázali vznik a výšku požadovanej škody resp. nemajetkovej ujmy, a teda ani príčinnú súvislosť, teda splnenie zákonom požadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný žalovaný si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia vytýkajúc súdu prvej inštancie, že im odňal možnosť riadne konať pred súdom, keďže došlo k zanedbaniu poučovacej povinnosti o možnosti namietať novú zákonnú sudkyňu A.. T. E.. Spochybnili jej pridelenie veci ako zákonnému sudcovi v dôsledku obchádzania ustanovenia § 3 odsek 4 zákona 757/2004 Z.z.. Zastávali názor, že o veci rozhodovala zjavne zaujatá sudkyňa A.. T. E. pričom Okresný súd dôsledne nekonal a nerozhodoval o námietke o odňatí veci zákonnému sudcovi vznesenej dňa 27.10.2015 o ktorej Okresný súd účelovo nerozhodol. Ďalej namietali, že žalobcovia riadne a včas dňa 2.11.2015 ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní na ktorom došlo k vyhlásení rozsudku dňa 10.11.2015 z dôvodu kolízie pojednávania. Súd prvej inštancie navodil situáciu, že žalobcovia sa nemohli zúčastniť pojednávania, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 118 odsek 3 O.s.p.. Žalobcovia neboli riadne poučení, pretože z obsahu predvolania na nariadené pojednávanie nebolo známe, že súd chce vyhlásiť dokazovanie za skončené vyniesť rozsudok vo veci samej. Tým, že došlo k zmene zákonného sudcu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaslať aj poučenie o možnosti podať námietku zaujatosti voči novej zákonnej sudkyne, preto považuje predvolanie zo dňa 5.10.2015 za nulitný akt. Nebola zachová päť dňová lehota na prípravu pojednávania na deň 18.11.2014 z toho dôvodu považuje dôkaz-výsluch svedka A.. E. za nezákonný. Namietol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok o zaplatenie nemajetkovej ujmy spadá pod ust. § 19 odsek 3 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou súdu uznesením rozhodnúť o vylúčení tohto nároku na samostatné konanie a vo veci nekonať a nerozhodovať o odškodnení nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 a tak zabezpečiť plnohodnotnú ochranu práv odvolateľa 2/. Z uvedených dôvodov navrhli , aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým aby nariadil vykonať riadne dokazovanie a to je opätovným výsluchom svedkov ako aj ďalších svedkov navrhovaných odvolateľmi. a prikázal Okresnému súdu aby rozhodol o námietke zaujatosti. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo
uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu (§387 ods. 2 C.s.p.).
5. Žalobcovia odvolanie založili na procesných námietkach, z ktorých prioritne namietali, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k zanedbaniu poučovacej povinnosti o možnosti namietať novú zákonnú sudkyňu A.. T. E., tvrdenie ktoré je v zjavnom rozpore s obsahom spisu, keďže poučenie o procesných právach a povinnostiach, vrátanie poučenia o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi v zmysle § 14 a 15 O.s.p. bolo žalobcom opakované doručené, o čom svedčí napr. č.l.36, č.l. 47, č.l. 128.
6. Ďalšia námietka žalobcov smeruje k spochybneniu pridelenia veci A.. T. E. ako zákonnej sudkyni v dôsledku obchádzania ustanovenia § 3 odsek 4 zákona 757/2004 Z.z.. Pri skúmaní opodstatnenosti uplatnenej námietky odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v priebehu konania na základe Dodatku k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I č. 5/ 2015 s účinnosťou od 10.07.2015 (č.l. 468) došlo k zmene zákonného sudcu. Novým zákonným sudcom vo veci sa stala A.. T. E., o skutočnosti ktorej boli žalobcovia informovaní dňa 29.10.2015 (č.l. 500). Žalobcovia podaním zo dňa 29.10.2015 (č.l. 502) a podaním zo dňa 04.11.2015 (č.l. 504), podali námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej zákonnej sudkyni A.. T. E. vyslovujúc obavu, že k zmene zákonného sudcu nedošlo náhodným výberom, a že konanie nebude spravodlivé. Súd prvej inštancie tieto podania s poukazom na § 15a ods. 3 O.s.p. nadriadenému súdu nepredložil, keďže obsah uvedených podaní nespĺňal náležitosti predpokladané v § 14 ods. 1 O.s.p. o čom spísal riadny úradný záznam (čl. 508). Žalobcovia sa s vyššie uvedeným vysvetlením prvoinštančeného súdu neuspokojili a v odvolaní opätovne tvrdia, že k zmene zákonného sudcu nedošlo náhodným výberom.
6.1. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každú stranu rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa procesných pravidiel. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Otázka zákonného sudcu je opakovane judikovaná aj ústavným súdom (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Z uvedeného teda vyplýva, že okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“.
6.2. Vychádzajúc z obsahu Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I č. 5/ 2015 s účinnosťou od 10.07.2015 (č.l. 468), ktorý je dostupný na internete, je nutné uzavrieť, že námietka žalobcov nie je dôvodná, lebo k zmene, na ktorú poukazujú, nedošlo v rozpore s právnymi náhľadmi ústavného súdu, keďže v súvislosti s ukončením výkonu funkcie sudkyne A.. D. E. boli prerozdelené všetky nevybavené veci z oddelenia 18C náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov do oddelení všetkých sudcov občianskoprávneho úseku, v dôsledku čoho je námietka žalobcov bezpredmetná.
7. Za porušenie procesných práv považuje žalobca 1/ nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania na deň 18.11.2014, z dôvodu ktorého považujú vykonanie dôkazu - výsluch svedka A.. E. za nezákonný.
7.1. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Ak strany neboli riadne predvolané, alebo im bolo predvolanie doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v
ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí. Ak sa strany na pojednávanie dostavia, a to aj napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dobe kratšej ako päť dní pred pojednávaním, nebude dôvod nato, aby súd osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Dostavením sa strán na pojednávanie, ak na pojednávaní o jeho odročenie nežiadajú, treba mať zato, že strany s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasia. Ak sa napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie nebolo doručené v lehote najmenej päť dní pred pojednávaním, na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávanie, nemusí to viesť vždy k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany aj odročí, keďže súd zvažuje, či nedodržanie lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania nebude daný najmä vtedy, ak súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností, ako napríklad porada zástupcu so stranou. Pôjde najmä o prípady skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu neboli druhou stranou spochybnené, alebo prípady odročených pojednávaní len z dôvodu vykonania stranami už skôr navrhnutých dôkazov.
7.2. V danom prípade žalobca 1/ bol na pojednávanie konané dňa 18.11. 2014 predvedený príslušníkmi ZVJS z ústavu na výkon väzby a namietal, nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania ako aj vyslovil nesúhlas s vypočutím svedka A.. E. (č.l. 434), námietky ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. Ako bolo vyššie uvedené, ustanovenie podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej päť dní na prípravu pojednávania treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Je pravdou, že žalobca dôvodne namietal nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie, o čom svedčí obsah zápisnice o pojednávaní (č.l. 433), avšak nedodržanie lehoty nemohlo negatívne ovplyvniť prípravu žalobcu 1/ na pojednávanie, keďže táto nebola spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností. Na pojednávaní došlo k výsluchu svedka A.. Z. E.. Tento dôkaz navrhli žalobcovia, z čoho je zrejmé, že výpoveď svedka mala privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie vo veci a teda skutočnosti ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané boli žalobcom známe už v čase podania žaloby. O tom, že navrhnutý dôkaz súd vykonaná mali žalobcovia vedomosť už dňa 5.12. 2013 (č.l. 218), keďže v tento deň bolo odročené pojednávania o.i. i za účelom predvolania svedka, preto nebol osobitý dôvod na odročenie pojednávania dňa 18.11. 2014 z dôvodu nedodržania päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania, keď žalobca 1/ mohol v plnom rozsahu realizovať svoje práva a klásť svedkovi otázky, k činnosti ktorej nepotreboval žiadnu osobitnú prípravu.
8. Za absurdnú, priam o hrubú opovážlivosť obsahujúcu považuje odvolací súd námietku, že „súd prvej inštancie navodil situáciu, že žalobca sa nemohol zúčastniť pojednávania na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku“. Nie súd navodil nepriaznivú situáciu žalobcom, ale dôvodom, prečo súd neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania boli žalobcami uvedené lživé údaje. Súd prvej inštancie potom, ako zo strany žalobcov došlo k opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, nad rámec svojich povinnosti, vykonal dopyt na OS Pezinok dňa 09.11.2015. Z odpovede na dopyt zistil, že súdne pojednávanie sp. zn. 5C 1010/2008, ktoré podľa tvrdenia žalobcov bolo dôvodom na odročenie predmetného pojednávania bolo dňa 03.11. 2015 zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu Z.. Z. Z.. V tento deň bol daný pokyn na zrušenie súdneho pojednávania sp. zn. 5C 1010/2008 zákonným sudcom, o čom boli žalobcovia vyrozumení telefonicky aj elektronicky ešte dňa 03.11.2015 a preto žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania, datovaná síce dňom 02.11. 2015, avšak osobne súdu doručená dňa 04.11.2015 neobsahovala pravdivé údaje, keďže žalobcovia v čase podania žiadosti už mali vedomosť, že ku kolízii pojednávaní nedôjde, a teda účelovo podsúvali súdu nepravdivé informácie. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania ako neopodstatnenú, keďže neboli splnené podmienky predpokladané v ust. §101 ods. 2 O.s.p. a správne postupoval, keď konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov, keďže dňa 10.11.2015 žalobcom žiadna súdu známa prekážka nebránila riadne zúčastniť sa pojednávania.
9. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad, ako je obsiahnutý v rozhodnutí súdu prvej inštancie je aj tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil, keď nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19 odsek 3 Občianskeho zákonníka nevylúčil na samostatné konanie. Vychádzajúc zo základnej zásady, že žaloba je základný procesný úkon žalobcu (§ 131 C.s.p.), t.j. ide o prejav dispozičného princípu žalobcu je povinnosťou súdu poskytnúť súdnu ochranu iba právnemu vzťahu, právu alebo plneniu o ktoré žalobca v žalobe žiada, keďže je viazaný žalobným petitom (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie plne rešpektujúc tieto ustanovenia . kumulovaný
nárok žalobcov riadnym spôsobom prejednal a rozhodol o celom uplatnenom nároku, na podklade čoho nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že by svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).