Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-245-2017.pdf
PDF · 117.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/245/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobkyne L.. Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom U. Q., P. XXXX/ XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovanému D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom U. Q., F. XXX, zastúpenému KARKÓ, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Žilina, Sad na studničkách 1029/32, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5.apríla 2017, č. k. 9C/70/2016-139 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok voči žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neúčinnosti záložnej zmluvy. Žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáha určenia, že právny úkon - Záložná zmluva zo dňa 31.3.2016, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica katastrálnym odborom zo dňa 17.5.2016-40/16 pod č. V 1063/16, a ktorou bolo vložené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na nehnuteľnosť: stavba rodinný dom súp. č. 267 postavený na parc. č. KN C 295/93, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 1001 k. ú. F., je voči žalobkyni právne neúčinná. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa so synom žalovaného L. B. boli manželmi od 11.9.2004. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní sp. zn. 8C/33/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2011. Po rozvode manželstva Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 11.12.2014 č. k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č. k. 5Co/219/2015-120, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2016, vyporiadal medzi žalobkyňou a synom žalovaného L. Kukučkom ich bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci patriace do Q. v zostatkovej hodnote 300,- eur, žalobkyni uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava zo Zmluvy o stavebnom sporení vo výške 12.100,46 eur s tým, že zostatok úveru je žalobkyňa povinná dosplácať a do výlučného vlastníctva jej manžela L. B. prikázal hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 2 500,- eur a nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. KN C 295/3 zapísaný na LV č. 1001 k. ú. Šebešťanová v hodnote XXX XXX,- eur. Manželovi žalobkyne zároveň uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava z úverovej zmluvy vo výške 39 455,07 eur s tým, že zostatok úveru je povinný dosplácať a zároveň manželovi žalobkyne uložil povinnosť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania BSM vyplatiť sumu 43.422,70 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V uvedenom konaní o vyporiadanie BSM medzi
žalobkyňou a jej bývalým manželom bol na pojednávaní dňa 1.7.2014 ako svedok vypočutý D. B., t.j. žalovaný, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že svojmu synovi L. B. v súvislosti s výstavbou rodinného domu v F. počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou formou daru poskytol finančné prostriedky v celkovej výške cca 2,5 milióna Sk. Na túto skutočnosť súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č. k. 4C/199/2013-91, tvrdenie bývalého manžela žalobkyne a jeho otca v uvedenom smere súd považoval za nepreukázané a účelové s cieľom zvýšiť výplatu podielu syna žalovaného zo strany jeho bývalej manželky, t.j. žalobkyne. V zmysle uvedeného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica začala synovi žalovaného L. B. lehota na výplatu žalobkyne z titulu vyporiadania BSM plynúť dňa 19.3.2016 a táto uplynula dňa 18.4.2016. V priebehu plynutia uvedenej lehoty uzavrel dňa 31.3.2016 žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Zmluvu o zriadení záložného práva v zmysle ustanovenia § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, na základe ktorej zriadil záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku III ods. 1 a ods. 2 záložnej zmluvy, záložné právo k rodinnému domu súp. č. 267 postavenému na parc. č. KN C 295/3, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 1001 k. ú. F. ako výlučné vlastníctvo záložcu. Uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva boli zabezpečené pohľadávky žalovaného, t.j. záložného veriteľa, a to pôžička, ktorú žalovaný poskytol svojmu synovi v roku 2005 a 2006 bezúročne za účelom realizovania výstavby rodinného domu súp. č. XXX v F., ktorú pôžičku sa L. B. zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi podľa svojich zárobkových a majetkových možností najneskôr do 31.12.2022 a ďalej pôžička vo výške 35.000,- eur, ktorú žalovaný poskytol svojmu synovi L. B. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 za účelom finančného zabezpečenia svojej novej rodiny a ktorú sa L. B. zaviazal otcovi splatiť v lehote do 31.12.2025. Na základe podaného návrhu zo strany žalovaného ako záložného veriteľa Okresný úrad Považská Bystrica katastrálny odbor vydal dňa 17.5.2016 pod č. V 1063/16 rozhodnutie, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v k. ú. F. v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva ohľadne rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. KN C XXX/X s tým, že uvedená stavba je zapísaná na LV č. XXXX. Dňa 2.5.2016 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Dodatok č. 1 k Záložnej zmluve zo dňa 31.3.2016 s tým, že podľa tohto dodatku sa zmenil článok III ods. 1 a 2 Zmluvy o zriadení záložného práva tak, že záložný dlžník sa zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi pôžičku za účelom realizovania výstavby rodinného domu súp. č. 267 v F. najneskôr do 31.7.2016 a pôžičku vo výške 35.000,- eur poskytnutú na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 sa zaviazal záložný dlžník vrátiť záložnému veriteľovi do 31.7.2016. V priebehu tohto konania dňa 16.11.2016 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Dodatok č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.3.2016 s tým, že podľa tohto dodatku sa výška pohľadávky záložného veriteľa zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva obmedzila len na finančnú čiastku 35.000,- eur, ktorú záložný veriteľ poskytol záložnému dlžníkovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015, ktorú pôžičku sa záložný dlžník zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi do 31.7.2016. Potom, ako synovi žalovaného L. B. márne uplynula lehota na splnenie si povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č. k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č. k. 5Co/219/2015-120 a žalobkyni ako bývalej manželke nevyplatil na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania BSM sumu 43.422,70 eur, žalobkyňa sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhala uspokojenia svojej pohľadávky. Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú podal súdny exekútor JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 27.5.2016 pod č. konania 6Er/380/2016-18 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávnenej L.. Q. B., t.j. žalobkyne proti povinnému L. B. vo výške 43 422,70 eur. V súvislosti s tým žalobkyňa oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.8.2016 oznámila Štátnemu fondu rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava a žalovanému, ktorí majú vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. 267 k. ú Šebešťanová na LV č. 1001 zapísané záložné právo na zabezpečenie ich pohľadávok, že v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka začína výkon záložného práva, ktoré bolo na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta v jej prospech zriadené na nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX k. ú. F.. Uvedeným oznámením žalobkyňa súčasne žalovaného a Štátny fond rozvoja bývania Bratislava vyzvala, aby v lehote do 30 dní jej oznámili, či si v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatňujú svoje právo a začínajú výkon záložného práva. Na základe uvedeného oznámenia zo strany žalobkyne žalovaný listom zo dňa 19.9.2016 žalobkyni oznámil, že nakoľko si jeho dlžník L. B. riadne nesplnil svoju povinnosť zo zmlúv o pôžičke z rokov 2005 a 2006 a z 15.7.2015 a ku dňu 31.7.2016 mu dlhuje sumu 85.000,- eur istiny s príslušenstvom, začal vykonávať
svoje záložné právo viažuce sa k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. 267 zapísanému na LV č. XXXX k. ú. F. a v tejto súvislosti dňa 19.9.2016 uzatvoril s dražobnou spoločnosťou MIOMEX, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša 11, Banská Bystrica zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Následne dňa 6.10.2016 Dražobná a realitná spoločnosť MIOMEX, s.r.o. Banská Bystrica doručila súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad Banská Bystrica oznámenie o dražbe rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. KN C XXX/X k. ú. F. s tým, že navrhovateľom dražby je žalovaný a dražba sa uskutoční dňa 14.11.2016 o 9,00 hod.. Na základe návrhu žalobkyne Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 14.10.2016 pod č. k. 9C/70/2016-49 podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a nasl. CSP neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. 267 postavený na parc. č. KN C XXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. F., ktorej vlastníkom je L. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXX, U. Q. do právoplatného skončenia tohto konania. Z vykonaného dokazovania mal súd takto za preukázané, že žalobkyňa má voči L. B., t.j. synovi žalovaného, na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č. k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120 z titulu vyporiadania BSM vymáhateľnú pohľadávku na sumu 43.422,70 eur. Uvedenú pohľadávku žalobkyne syn žalovaného v súdom stanovenej 30-dňovej lehote neuspokojil a neurobil tak aj napriek exekúcii vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod. sp. zn. 6Er/380/2016. Naopak bývalý manžel žalobkyne spolu so svojím otcom, t.j. žalovaným, účelovo a špekulatívne robia právne úkony alebo predstierajú vznik právnych úkonov s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Táto skutočnosť je preukázaná uzavretím zmluvy, ktorou bývalý manžel žalobkyne v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/199/2013 účelovo so žalovaným uzavrel Zmluvu o vrátení daru, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. KN C XXX/X k. ú. F., na ktorej je rodinný dom súp. č. XXX, ktorý v rámci vyporiadania BSM získal syn žalovaného, postavený. Uvedený krok jednoznačne smeroval k zníženiu hodnoty predmetného rodinného domu, prípadne o odradenie možných záujemcov o jeho kúpu v rámci exekučného konania. Ďalej, hoci žalovaný ako svedok v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a jeho synom ako svedok uvádzal, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu súp. č. 267 v F. svojmu synovi žiadnu pôžičku neposkytol, v mesiaci marec 2016 v Zmluve o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania, žalovaný zhodne so svojím synom v článku III. uvedenej zmluvy zhodne uviedli, že žalovaný Máriovi B. v rokoch XXXX a 2006 poskytol pôžičku vo výške 50.000,- eur za účelom výstavby rodinného domu. Rovnako mal súd pochybnosti, že žalovaný na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 požičal svojmu synovi sumu 35 000,- eur za účelom finančného zabezpečenia svojej novej rodiny. Túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal ani tým, že súdu predložil výpis zo svojho účtu vedeného v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s., keďže z uvedeného výpisu nie je zrejmé, ktorá konkrétna osoba finančné prostriedky v rozhodnom období vyberala. Navyše syn žalovaného L. B. ako svedok uviedol, že finančné prostriedky z účtu svojho otca vyberal výlučne prostredníctvom bankomatovej karty. Z výpisu z tohto účtu je však zrejmé, že v rozhodnom období boli finančné prostriedky vyberané tiež v hotovosti. V tejto súvislosti mal súd tiež za preukázané, že aj Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania, uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom Máriom B. ako záložným dlžníkom dňa 31.3.2016 len účelovo s úmyslom sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva boli zabezpečené pochybné alebo neexistujúce pohľadávky, o čom svedčí Dodatok č. 2 k uvedenej zmluve, ktorý zmluvné strany uzatvorili až v priebehu tohto konania dňa 16.11.2016 a ktorým Zmluvu o zriadení záložného práva obmedzili len na Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.7.2015 a zo zabezpečenia vylúčili pochybnú pôžičku z rokov 2005 a 2006, ktorá mala byť určená a poskytnutá synovi žalovaného na výstavbu rodinného domu súp. č. 267 v Šebešťanovej. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 4 a § 116 Občianskeho zákonníka a z rozhodovacej činnosti súdov možno konštatovať, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr.
predajom vecí tak, akoby k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Predmetom odporovateľnosti sú pritom právne úkony dlžníka. Podstatné však je to, že ide o také právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť pritom úkonu, ktorými dochádza len k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť napríklad kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a podobne. Tiež uplatneniu práva záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu, ku ktorému vzniklo záložné práva na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom a záložným veriteľom, môže veriteľ za podmienok § 42a Občianskeho zákonníka úspešne odporovať. Odporovateľným právnym úkonom však nemôže byť zmluva o zriadení záložného práva, ktorá sama o sebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ale, ako už bolo vyššie uvedené, odporovať možno právnemu úkonu, ktorým záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi ním a dlžníkom uplatňuje právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Ak by záložný veriteľ tak, ako žalovaný v prejednávanej veci uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu návrhom na speňaženie zálohu vo verejnej dražbe a ak by boli splnené podmienky, za ktorých možno tomuto právnemu úkonu odporovať, mohol by veriteľ v danom prípade žalobkyňa miesto určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu domáhať sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, aby mu záložný veriteľ vydal získaný výťažok dražby až do výšky vymáhanej pohľadávky veriteľa. V predmetnom konaní však žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určiť za právne neúčinný právny úkon - Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a jeho synom L. B. ako záložným dlžníkom, ktorý úkon nie je právnym úkonom dlžníka smerujúcim k zmenšeniu jeho majetku. Preto samotná zmluva o zriadení záložného práva nemôže byť odporovateľným právnym úkonom v zmysle citovaných zákonných ustanovení a preto súd na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaný bol v konaní proti žalobkyni úspešný v celom rozsahu, preto súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nezákonné a nespravodlivé, keď súd pristupoval k jednotlivým úkonom samostatne, bez celkovej nadväznosti a vzájomnej súvislosti, čím mu pravdepodobne uniklo sofistikované konanie žalovaného a jeho syna, a to aj napriek tomu, že vo vzťahu k jednotlivým úkonom konštatoval, že sú špekulatívne. Dôvodila, že komplex právnych úkonov, ktoré mal realizovať žalovaný mali jeden cieľ, a to znížiť schopnosť uspokojiť pohľadávku žalobkyne vo vzťahu k jej dlžníkovi, čo sa aj reálne stalo a bolo začaté konanie - dražba. Keby sa nebola bránila, dnes je všetok majetok jej dlžníka prevedený na žalovaného, ktorý v rozpore so svojimi tvrdeniami a výpoveďami by disponoval majetkom, ktorý reálne patrí žalobkyni, resp. z hodnoty, ktorého mala byť prioritne uspokojená ona. Konanie žalovaného a dlžníka žalobkyne Mária B. smerovalo k poškodeniu jej majetkových práv a ona sa musí domáhať ich ochrany na súde, a súd napriek tomu, že konštatuje, že k poškodeniu jej práv došlo, formalisticky jej žalobu zamietne bez dostatočnej argumentácie a zlegalizuje konanie žalovaného, o ktorom sám tvrdí, že je v rozpore so zákonom. Mala za to, že súd nedostatočne vyhodnotil správanie sa žalovaného, ako aj dražobnej spoločnosti a v podstate len a len vďaka dôslednej ochrane jej práva, dnes nie je syn žalovaného nemajetný a bráni mu v tom žaloba a neodkladné opatrenie. Týmto konaním reálne dochádza k zníženiu majetku dlžníka žalobkyne a k znemožneniu realizácie jej práv. Súd v podstate akceptoval a považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne, že zmluvy o pôžičkách z roku 2005, 2006, a 15.7.2015 sú fiktívnymi právnymi úkonmi, a k uzavretiu zmlúv o pôžičke nikdy nedošlo. Zdôraznila, že podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.3.2016, ktorej vklad bol povolený, t. j. potom ak súd určil dlžníkovi žalobkyne povinnosť vyplatiť ju titulom BSM sumu, ktorá je predmetom exekúcie, bol žalovaný zapísaný ako prednostný záložný dlžník, pričom záložná zmluva zabezpečuje neexistujúci hlavný záväzok. Konanie žalovaného a jeho syna je v rozpore nie len so zákonom, ale aj s dobrými mravmi. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná 100% náhradu trovy konania a právneho
zastúpenia, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že záver súdu prvej inštancie vyjadrený vo výrokoch napadnutého rozsudku považuje v celom rozsahu za správny. Nestotožňuje sa však s odôvodnením časti rozsudku, podľa ktorej odporovaný právny úkon - zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala pochybné pohľadávky žalovaného. Mal za to, že v konaní bolo prostredníctvom výpovedí žalovaného a jeho syna dostatočne preukázané, že k poskytnutiu pôžičky vo výške 35 000 eur v roku 2015 skutočne došlo a práve za účelom jej zabezpečenia uzatvoril žalovaný a jeho syn zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej neúčinnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Poukázal na nelogickosť tvrdení žalobkyne, ktorá počas celého konania uvádzala, že pôžička poskytnutá synovi žalobcu bola fiktívnym právnym úkonom. Ak by tomu tak skutočne bolo, malo by to za následok absolútne neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva ako zabezpečovacieho právneho úkonu, čo by bez ďalšieho viedlo k zamietnutiu podanej žaloby, pretože platnosť právneho úkonu je základnou podmienkou pre jeho úspešné odporovanie. Odhliadnuc od uvedeného ďalej uviedol, že pre toto konanie je podstatné, že neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pre úspešné domáhanie sa neúčinnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Mal za to, že žalobkyňa v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a dokonca ani len netvrdila, že ďalší majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky. Dôkazné bremeno k preukázaniu tejto skutočnosti pritom v celom rozsahu spočívalo na žalobkyni. Poukázal aj na to, že zálohom v zmysle odporovanej zmluvy o zriadení záložného práva je rodinný dom súp. č. 267, k. ú. F., hodnota tejto nehnuteľnosti bola stanovení znaleckým posudkom na sumu 112 000 eur. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že na zálohu viazne záložné právo na zabezpečenie pohľadávky Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 21 128,04 eur a pohľadávky žalovaného vo výške 35 000 eur je zrejmé, že aj v prípade uspokojenia prednostných záložných veriteľov bude pohľadávka žalobkyne voči synovi žalovaného vo výške 43 422,70 eur so speňaženého zálohu uspokojená. Vzhľadom na uvedené je preto vylúčená akákoľvek možnosť ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne, čo v celom rozsahu spochybňuje opodstatnenosť podanej žaloby. Poukázal aj na to, že podstata inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov vylučuje, aby mohla byť súdom určená neúčinnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Zmluvou o zriadení záložného práva nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, ale dochádza len k zabezpečeniu pohľadávky iného veriteľa. Pri splnení ostatných predpokladov by tak bolo možné odporovať len takým právnym úkonom, prostredníctvom ktorých by sa zriadené záložné právo vykonalo a prostredníctvom ktorých by aj došlo k faktickému zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka na úkor veriteľa. Uvedený názor vychádza aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a aby zviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Po podaní žaloby v danom spore došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom názore, že odporovateľným právnym úkonom nemôže byť zmluva o zriadení záložného práva, ktorá sama o sebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ale odporovať možno právnemu úkonu, ktorým záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi ním a dlžníkom uplatňuje právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Ak by záložný veriteľ tak, ako žalovaný v prejednávanej veci uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu návrhom na speňaženie zálohu vo verejnej dražbe a ak by boli splnené podmienky, za ktorých možno tomuto právnemu úkonu odporovať, mohol by veriteľ v danom prípade žalobkyňa miesto určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu domáhať sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, aby mu záložný veriteľ vydal získaný výťažok dražby až do výšky vymáhanej pohľadávky veriteľa.
7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné: 8. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je dosiahnuť z pohľadu žalujúceho veriteľa rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe takéhoto exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie len proti dlžníkovi, ale aj osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. K odporovacej žalobe je aktívne vene legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovu je vymáhateľná a pasívna legitimácia je upravená v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podmienky, za ktorých veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka sú uvedené v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 9. Dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku neho spôsobené zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky veriteľa však nemôže dôjsť, ak sa majetok týmto právnym úkonom síce zmenší, avšak dlžník ešte vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. 10. Záložné právo má v prvom rade zabezpečovaciu funkciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamžiku svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil, a záložnému veriteľovi poskytuje istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude pohľadávka včas splnená. Ak nebola pohľadávka záložného veriteľa včas splnená, uplatní sa uhradzovacia funkcia záložného práva, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu. 11. Vznik záložného práva na základe písomnej záložnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a záložným veriteľom však nemá sám o sebe za následok zmenšenie majetku dlžníka, lebo dlžník zostáva aj po vzniku záložného práva nositeľom vlastníckeho práva k zálohu. Veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi nie je zabezpečená záložným právom, sa preto môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, domáhať proti dlžníkovi nariadenia exekúcie postihnutím zálohu bez ohľadu na to, že k zálohu bolo zriadené záložné právo k zabezpečeniu pohľadávky iného veriteľa. 12. Preto odporovacia žaloba, ktorá je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, nemôže byť táto žaloba veriteľom úspešne uplatnená voči záložnému veriteľovi, ktorý uzavrel s dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva k zabezpečeniu svojej pohľadávky, ak záložný veriteľ neurobil žiadne kroky smerujúce k tomu, aby sa uspokojil zo zálohu, a vedúce tým k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak preto záložné právo vzniknuté na základe uzavretej zmluvy plní len zabezpečovaciu funkciu. 13. Iná situácia z pohľadu veriteľa však nastáva v prípade, kedy záložný veriteľ, ktorého pohľadávka nebola včas splnená prikročí k tomu, aby svoju pohľadávku uspokojil zo zálohu, a kedy sa teda už uplatní aj uhradzovacia funkcia záložného práva. V takomto prípade uplatnenie práva záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi ním a dlžníkom, ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju vymáhanú pohľadávku zo založeného majetku dlžníka. Možno teda konštatovať, že uplatnenie práva záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu, ku ktorému vzniklo záložné právo na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a záložným veriteľom, môže veriteľ za podmienok uvedených v § 42a Občianskeho zákonníka odporovať. Odporovaným právnym úkonom však nemôže byť zmluva o zriadení záložného práva, ktorá sama o sebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ale právny úkon, ktorým záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi ním a dlžníkom uplatňuje právo na uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu /napr. návrh na speňaženie založenej nehnuteľnosti vo verejnej dražbe, návrh na nariadenie exekúcie predajom založenej nehnuteľnosti a pod./. 14. V danom prípade je odporovaným právnym úkonom zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 31.3.2016 uzavretá medzi žalovaným ako záložným veriteľom a dlžníkom Máriom B., ktorou bolo zriadené záložné právo k označeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka k zabezpečeniu pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke vo výške 35 000 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k uplatneniu práva na uspokojenie svojej pohľadávky a
to oznámením o výkone záložného práva viažuceho sa na nehnuteľnosti označené v zmluve o zriadení záložného práva ako záloh, a v tejto súvislosti uzavrel dňa 19.9.2016 zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby s dražobnou spoločnosťou MIOMEX, s.r.o. Banská Bystrica na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovu vo výške 85 000 eur s príslušenstvom. 15. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia, že záložná zmluva zo dňa 31.3.2016 je voči nej právne neúčinná. Nedomáha sa teda odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky návrhom na vykonanie záložného práva, t. j. k speňaženiu zálohu na dobrovoľnej dražbe. Keďže zmluva o zriadení záložného práva v zmysle hore právneho názoru sama o sebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, nemôže mať za následok ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči dlžníkovi. Žaloba o určenie právnej neúčinnosti záložnej zmluvy voči žalovanému preto nemôže byť dôvodná, i keby dlžník túto zmluvu uzavrel v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako svojho veriteľa a i keby boli splnené všetky ostatné podmienky odporovateľnosti uvedené v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka. Napokon odvolací súd dodáva, že žalobkyňa o začiatku spochybňuje aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, avšak v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka odporovať možno len platný právny úkon. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).