Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, IČO: 44 972 911, právne zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária spol s.r.o., so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 45 941 815 proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XXXX/XX, J., okres A. o zaplatenie 569,39 eru s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 569,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 569,39 eur, od 16.10.2016 až do dňa zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobodu doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 17.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 569,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 569,39 eur od 16.10.2016 až do dňa zaplatenia. Ako dôvod podania žaloby žalobca uviedol, že dňa 07.07.2016 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnváateľovi RF, spol s. r. o. so sídlom Továrenská 15, Malacky. Dňa 11.07.2016 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 11.07.2017. V prípade neakceptovania žiadosti o skončení pracovného pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončení pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 31.08.2016 a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 11.07.2016 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac to je 569,39 eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 29.09.2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 569,39 eur v lehote do dňa 15.10.2016. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca poukázal na ustanovenie článku V., ods. 5.4 pracovnej zmluvy podľa ktorého sa ADZ dohodla so zamestnancom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, zamestnanec zaplatí ADZ sankciu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najnekôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru.

2. Okresný súd Ružomberok vo veci vydal dňa 26.09.2017 platobný rozkaz č.k. 9Cpr/12/2017 - 19 proti ktorému podal v zákonnej lehote dňa 12.10.2017 odpor žalovaný. Súd uznesením zo dňa 13.10.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil. 3. Vo veci sa vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že je pravda, že so žalobcom dňa 07.07.2016 uzavrel pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca s miestom výkonu práce v Malackých. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 06.07.2017, bez skúšobnej doby. S tým, že mal vykonávať prácu ako operátor výroby, montážny pracovník. Takto dojednaný druh práce so zaradením do druhého stupňa náročnosti mu nevyhovoval, v tejto práci sa mu všetko kazilo, práca ho nebavila, pracoval so sklom a bál sa, že si tam ublíži, pokiaľ by naďalej ostal pracovať spôsobil by škodu, čo by mu dali k náhrade, preto bol nútený prácu skončiť. Požiadal o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu, že nebolo v jeho silách túto prácu naďalej vykonávať. Zavolal preto koordinátorovi, že končí, ktorý mu povedal, že je to v poriadku a že môže skončiť v práci pričom mu podpísal papiere -ukončenie pracovného pomeru. Pri podpise zmluvy, túto zmluvu nečítal a nemal ani žiadnu vedomosť o tom, že žalobca môže od neho požadovať nejakú finančnú náhradu. Po doručení žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou nenastúpil viac do práce. Myslí si, že agentúra účelovo uzatvára pracovné zmluvy na dobu neurčitú, aby mohli potom od pracovníkov vymáhať peniaze súdnou cestou, nakoľko je normálne, ak sa pracovná zmluva uzatvorila so skúšobnou dobou, aby si pracovník vyskúšal, či daná pozícia mu vyhovuje, alebo nie a myslel si, že sa s „europersonalom" bude dať rozumne dohodnúť na ukončení zmluvy. Nesúhlasí preto, aby agentúre zaplatil 569,39 eur s príslušenstvom a žiada, aby súd dlžnú sumu zamietol, lebo to považuje za špekuláciu a vypočítavosť zo strany agentúry dostať sa ľahko k peniazom. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že nezvládal prácu pre druhého užívateľského zamestnávateľa a že sa bál, že si ublíži, resp., že mu užívateľský zamestnávateľ vytýkal nekvalitnú prácu sú nepravdivé. Žalovaný pritom ani vo svojej žiadosti o skončenie pracovného pomeru neuviedol, že by prácu pre užívateľského zamestnávateľa nezvládal, že by spôsoboval škody užívateľskému zamestnávateľovi, alebo že by sa bál spôsobenia ujmy na svojom zdraví z dôvodu práce so sklom. Rovnako tak, si ani užívateľský zamestnávateľ neuplatnil voči žalobcovi žiadny nárok na náhradu škody v súvislosti s výkonom práce žalovaného a ani nekontaktoval žalobcu k výhradám voči kvalite práce vykonávanej žalovaným. Koordinátor žalobcu sa vždy po doručení žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru obracia na užívateľského zamestnávateľa, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu, či s predčasným skončením pracovného pomeru súhlasí a ak áno, potom ukončí pracovný pomer a ak nesúhlasí uvedie, že podanie sa považuje za výpoveď a že zamestnanec musí odpracovať celú dĺžku výpovednej doby. V danom prípade, ak by žalovaný skutočne nezvládal svoju prácu, tak by užívateľský zamestnávateľ súhlasil s ním navrhnutým ukončením pracovného pomeru, keďže by už nepotreboval pracovný výkon zamestnanca, ktorý nevie podať uspokojivý pracovný výkon. Ako účelové sa javia aj tvrdenia žalovaného, že nečítal pracovné zmluvy a nevedel, že si žalobca ako zamestnávateľ môže voči nemu uplatniť peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Ak by tomu tak aj bolo, išlo by o pochybenie žalovaného, ktorý si neprečítal základný dokument zakladajúci jeho pracovnoprávny vzťah nevraviac o tom, že minimálne z vyjadrenia koordinátora k jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k 11.07.2016 sa mohol žalovaný dozvedieť, že musí zotrvať v pracovnom pomere, inak si bude žalobca uplatňovať nárok na peňažnú náhradu, preto považuje svoj nárok uplatnený žalobou za dôvodný v celom rozsahu. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. 6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to najmä s návrhom na vydanie platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie sumy 569,39 eur zo dňa 29.09.2016, mzdovým listom za obdobie 07/2016 a 08/2016, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou, pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovaného, vyjadrením k vyjadreniu žalovaného, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní. 7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na podaných vyjadreniach, ktoré doručil súdu s tým, že poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý naďalej nie je dobrý. Uviedol, že momentálne pracuje v Istebnom. Je pravda , že pracovnú zmluvu s ADZ, uzavrel dňa 07.07.2016, pričom na základe tejto zmluvy bol pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi RF s. r. o. v Malackách s nástupom do práce dňa 07.07.2016. Prácu vykonával jeden deň, keďže mu to nešlo chcel sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou vypísal s dátumom 11.07.2016, viac do práce nenastúpil, bola to pre neho psychická záťaž, nešlo mu to a preto sa chcel dohodnúť.

ADZ mala s ním uzavrieť pracovnú zmluvu so skúšobnou dobou, kde by si prácu vyskúšal a vedel sa rozhodnúť, či ju budem vykonávať naďalej, alebo nie. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07.07.2016 uzavretá pracovná zmluva, žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania. Na základe pracovnej zmluvy sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť pre zamestnanca dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa RF spol. s.r.o. v Malackách. Zamestnanec mal vykonávať prácu ako operátor výroby- montážny pracovník, takto dojednaný druh práce je zaradený do druhého stupňa náročnosti pracovných činností. Zamestnanec bol na základe pracovnej zmluvy povinný nastúpiť do práce dňa 07.07.2016. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a to do 06.07.2017. ADZ so zamestnancom dohodla základnú mesačnú mzdu vo výške 550 eur brutto. Podľa článku VIII., pod názvom skončenie pracovného pomeru a skončenie dočasného pridelenia bod 13.2 pracovnej zmluvy: „výpovedná doba sa spravuje ustanoveniami § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby". Žalovaný listom zo dňa 11.07.2016 označeným ako „žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou" adresovaným žalobcovi požiadal o skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa 11.07.2016 a v prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k označenému dňu žiadal toto jeho podanie považovať za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. V nadväznosti na uvedené, koordinátor zamestnávateľa na tejto písomnosti uviedol, že podanie považuje za výpoveď pracovného pomeru, ktorý týmto skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa v opačnom prípade zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ktorú bude od zamestnanca vymáhať. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 29.09.2016 adresovaným žalovanému vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 569,39 eur najneskôr do 15.10.2016 titulom peňažnej náhrady v zmysle článku VIII. bod 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s § 62 ods. 8 Zákonníka práce. 9. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. 10. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 11. Podľa § 62 ods. 1,2,8 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. 12. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.10.2016 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Strany sporu písomne uzavreli pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj predmetné právo zamestnávateľa podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, t.z. právo na peňažnú náhradu, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve (čo je zrejmé čl. XIII bodu 13.2 pracovnej zmluvy). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak zamestnanec porušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas dohodnutej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, zamestnávateľovi vzniklo právo žiadať peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Pracovný pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom skončil výpoveďou zamestnanca zo dňa 11.07.2016 v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce (keďže zamestnávateľ neakceptoval návrh zamestnanca sa skončenie pracovného pomeru dohodou) a to uplynutím jednomesačnej výpovednej doby v zmysle § 62 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, počas ktorej bola zamestnanec povinný zotrvať u zamestnávateľa, čo však neurobil a odo dňa 11.07.2016 viac do práce nenastúpil, z čoho mu následne v zmysle § 62 ods. 8 v spojení s čl. XIII bodu 13.2 pracovnej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť zamestnávateľovi uplatnenú

peňažnú náhradu. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že nárok žalobcu je opodstatnený v celom rozsahu, čo do základu aj výšky. 16. Súd podľa § 255 ods. 1 prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.