Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-174-2017.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/174/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnému 1) G. U., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom S. XXX/XX, XXX XX U. U., štátny občan SR, povinnému 2) Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom U. X, XXX XX U. U., t. č. J. XX, XXX XX U. U., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky vo výške 2491,22 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Angelikou Slopovskou, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Sedlárska 6, 810 00 Bratislava, pod sp. zn. EX 115/13, o odvolaní povinného 2) proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/2497/2013-104 zo dňa 26. apríla 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2497/2013-104 zo dňa 26. apríla 2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 1Er/2497/2013-104 zo dňa 26. apríla 2016 zamietol návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že predmetom sporu o prípustnosti začatia, príp. vedenia exekúcie je tvrdenie skutočnosti zo strany povinného 2), že exekučný titul nebol povinným 2) pri doručovaní v pôvodnom konaní osobne prevzatý, čoho následkom má byť skutočnosť, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd preto pristúpil k posúdeniu skutočnosti, či povinný 2) uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie z dôvodu nedostatku jeho riadneho doručenia. Zhrnutím uvedených skutkových zistení, ktoré exekučný súd hodnotil jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti konštatoval, že existujú zásadné rozpory v tvrdeniach povinného 2) o osobe, ktorá prevzala exekučný titul, pričom jeho ďalšie tvrdenia sú vyvracané jeho vlastnými pripojenými dôkazmi ako aj jeho následnými "opravami" predchádzajúcich vyjadrení, čo v celosti vytvára obraz o celkovej nedôveryhodnosti jeho argumentácie. Exekučný súd poukázal na skutočnosť, že povinný 2) v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 14.12.2010, teda v deň prevzatia exekučného titulu, sa počas celej doby trvania úradných hodín pošty nenachádzal v Banskej Bystrici, pretože ho zamestnávateľ vyslal na celodennú služobnú cestu. Sám povinný 2) ale po 14 dňoch od doručenia návrhu doručil na súd vyjadrenie, že predošlé tvrdenie nie je pravdivé, pretože samotný Výpis z knihy jázd, ktorý sám pripojil povinný 2) k návrhu, toto tvrdenie spochybňuje. Povinný v tomto svojom "opravnom vyjadrení" preto uviedol, že v U. U. sa v uvedený deň síce zdržoval, ale na X. Q., kde je sídlo dodávacej pošty pre obvod jeho nahláseného bydliska, nebol. Vyjadrenie zamestnávateľa povinného 2) sa zameriavala na fakt, že povinný 2) bol vyslaný na služobnú cestu, ale nepotvrdzuje a súčasne nevyvracia fakt, že sa povinný 2) na X. Q. nezdržoval. Toto tvrdenie o nezdržiavaní sa na teda ostalo povinným 2) nepreukázané a ostalo len v rovine tvrdenia. Exekučný súd tiež považoval za dôvodne nevierohodný argument povinného 2) v návrhu, keď uviedol, že jeho otec prevzal osobne
exekučný titul, pretože sa volá rovnako ako on. Preskúmaním doručenky, ktorá bola súčasťou zásielky pre povinného 2), ktorou sa mu doručoval exekučný titul, bolo ale zistené, že doručenka obsahovala rok narodenia povinného 2). Exekučný súd konštatoval, že rok narodenia povinného 2) je podstatným rozlišovacím znakom medzi osobami s rovnakým menom. Pri všeobecne známej vedomosti o vydávaní uložených zásielok poštou adresátom doručovaných písomností, kedy je zrejmé, že poštové zásielky sa vydávajú na základe predloženia preukazu totožnosti osoby, ktorá si ju ide vyzdvihnúť, je možné prijať záver, že je menej pravdepodobné, že by zásielku pošta vydala osobe bez preukázania preukazom totožnosti. Inak by ju musela vydať na základe či už úmyselného alebo neúmyselného pochybenia pracovníčky pošty, čo ale preukázané nebolo. Exekučný súd považoval za potrebné poukázať na formu vyhotovenia označených a pripojených dôkazov zo strany povinného 2) v návrhu na zastavenie exekúcie. Vyhlásenie otca povinného 2), zo dňa 25.04.2014 (č. l. 71) a Vyhlásenie zamestnávateľa povinného 2), zo dňa 25.04.2014, sú vyhotovené tak, že je na týchto listinách badateľný rovnaký typ písma, rovnaký štýl formátovania textu (tučné písmo, kurzíva) a rovnaká/totožná forma rozvrhnutia odsekov. Okrem toho je zrejmé, že tieto dve listiny majú rovnaký deň svojho vyhotovenia a dokonca majú rovnaký deň vyhotovenia ako samotný návrh na zastavenie exekúcie. Za povšimnutie stojí aj vyjadrenie otca povinného 2), že si po viac ako štyri a pol roku spomína, že práve dňa 14.12.2010 bol osobne prevziať za povinného 2) zásielku na X. Q. v U. U.. Z uvedených zistení ohľadne pripojených dôkazov exekučný súd prijal záver, že v kontexte celého obsahu zistených skutočností tieto vyznievajú nedôveryhodne, ba až účelovo a preto im nepriznal právne relevantný význam. Exekučný súd záverom konštatoval, že povinný 2) neuniesol prostredníctvom svojich argumentov dôkazné bremeno o tom, že exekúcia je neprípustná, čím nemohol pre seba priniesť priaznivé právne následky v exekučnom konaní, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti daného uznesenia.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2) a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu č. k. 1Er/2497/2013-104 zo dňa 26. apríla 2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Povinný 2) svoje odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a súčasne porušil svoju údajnú vyhľadávaciu povinnosť. Povinný 2) uviedol, že sa v žiadnom prípade neusiluje o produkciu účelových dôkazov, naopak v dôsledku neskorších zistení svoje pôvodné tvrdenia koriguje a uvádza na tzv. pravú mieru. Pôvodne (v čase podania námietok dňa 10.09.2013) bol povinný 2) presvedčený, že dňa 14.12.2010 zásielku obsahujúcu dotknutý platobný rozkaz predstavujúci exekučný titul prevzala jeho matka, ktorá bývala na rovnakej adrese ako bola adresa trvalého pobytu povinného 2). Až následne sa po podaní námietok dozvedel od svojho otca, že práve on prevzal dotknutý platobný rozkaz. Povinný 2) ďalej dopĺňa, že predmetom vyhlásenia otca povinného 2) bolo prioritne jeho tvrdenie, že podpis na dotknutej doručenke zásielky, ktorou bol doručovaný platobný rozkaz (exekučný titul) je jeho vlastnoručným podpisom. Až v druhom slede išlo o vyhlásenie, že v daný deň zásielku osobne prevzal. Pokiaľ ide o súdom namietanú totožnú formu, formátovanie a dátum vyhotovenia dôkazov predložených povinným 2), tieto námietky podľa jeho názoru neobstoja, nakoľko tieto dôkazy vopred zadovážil a pripravil. Podľa povinného 2) platnosť právneho úkonu nemôže byť spochybnená z dôvodov uvádzaných v napadnutom uznesení pre totožnosť jeho formy, štýlu formátovania a dátumu vyhotovenia, alebo pre nedostatok jeho zákonných náležitostí upravených v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej povinný 2) v odvolaní uviedol, že exekučný súd údajne porušil svoju vyhľadávaciu povinnosť, ktorá mu mala vzniknúť s ohľadom na možnosť existencie povinným 2) uvádzaného dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vo väzbe na ustanovenie § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Údajnú povinnosť exekučného súdu vykonať šetrenie ohľadom povinným tvrdených dôvodov na zastavenie exekúcie možno podľa názoru povinného 2) vyvodiť aj zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z ustanovenia § 1 Občianskeho súdneho poriadku. Povinný 2) zároveň v odvolaní navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva za účelom zistenia, či podpis zo dňa 14.12.2010 na doručenke zásielky, ktorou bol doručený platobný rozkaz, je podpis povinného 2) alebo patrí tretej osobe, resp. patrí jeho otcovi.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2016 k odvolaniu povinného 2) uviedol, že povinný 2) ani v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že exekučný titul neprevzal, t. j. žiadnym spôsobom doručenie platobného rozkazu nespochybnil. Oprávnený považoval odvolanie povinného 2) za neodôvodnené a poukázal na skutočnosť, že povinný 2) neuniesol dôkazné bremeno. Exekučné konanie je podľa názoru oprávneného vedené oprávnene a v súlade so zákonom a nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie voči povinnému 2). Prístupom
povinného 2) sú podľa jeho názoru poškodzované práva a oprávnené záujmy oprávneného. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne.
4. K vyjadreniu oprávneného podal povinný 2) prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 07.09.2016. Povinný 2) vo svojom vyjadrení odkázal na obsah svojich predošlých podaní v danej veci a doplnil, že je potrebné za účelom zistenia osoby, ktorej podpis sa nachádza na predmetnej doručenke, akceptovať dôkazy predložené povinným 2), resp. vykonať ďalšie ním navrhnuté dôkazy. Povinný 2) ďalej uviedol, že sa dostal do dôkaznej núdze aj pričinením Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý nedisponuje podacím hárkom, na ktorom je evidovaná zásielka, ktorou bol povinnému 2) doručovaný platobný rozkaz.
5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2497/2013-104 zo dňa 26. apríla 2016 rozhodol exekučný súd tak, že návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že povinný 2) neuniesol prostredníctvom svojich argumentov dôkazné bremeno o tom, že exekúcia je neprípustná, čím nemohol pre seba privodiť priaznivé právne následky v exekučnom konaní, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti daného rozhodnutia. Exekučný súd predovšetkým poukázal na vzájomnú rozpornosť a celkovú nevierohodnosť vyjadrení a argumentov povinného 2) ohľadom osoby, ktorá prevzala exekučný titul.
12. Povinný 2) vo svojom odvolaní uvádza, že svojimi neskoršími tvrdeniami pôvodné tvrdenia len koriguje. Súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na prípadné korekcie sa vždy jedná len o tvrdenia samotného povinného 2), prípadne o ním produkované listiny, ktoré majú potvrdiť ním tvrdené skutočnosti. Vyhlásenie otca povinného 2) na č. l. 71, prostredníctvom ktorého povinný 2) hodlá preukázať svoje tvrdenie, že exekučný titul neprevzal osobne, je tiež možno považovať len za vyhlásenie dotyčnej osoby, ktoré je ako také subjektívneho charakteru a nemožno ho považovať za objektívny dôkaz, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyhlasujúcou osobou je osoba blízka vo vzťahu k povinnému 2). Napriek názoru povinného 2) vyjadrenému v jeho odvolaní, predmetné vyhlásenie otca povinného 2) zo dňa 25.04.2014 nie je právnym úkonom, keďže sa v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka nejedná o prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, ale len o subjektívne tvrdenie dotyčnej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, „že dôkazné bremeno preukázať, že
adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že ani „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Odvolací súd ďalej dodáva, že za dôkaz preukazujúci, že povinný 2) dňa 14.12.2010, kedy bola zásielka s doručovaným exekučným titulom prevzatá, nemohol v úradných hodinách pošty doručovanú zásielku osobne prevziať, nemožno považovať ani vyhlásenie spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 25.04.2014 na č. l. 75, ktorého prílohu tvorí výpis z knihy jázd, keďže z daného výpisu z knihy jázd vyplýva len tá skutočnosť, že povinný 2) sa v uvedených časových okamihoch zdržiaval na určitých miestach, avšak nie je vylúčené, že povinný 2) sa dňa 14.12.2010 mohol dostaviť na doručujúcu poštu a zásielku prevziať.
13. K argumentácii povinného 2) v odvolaní, že exekučný súd bol povinný vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, odvolací súd uvádza, že takúto povinnosť exekučného súdu nemožno z právnych predpisov vyvodiť. Z ustanovení Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania exekučnému súdu takáto povinnosť nevyplýva a rovnako ju nemožno vyvodiť ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, resp. CSP. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh a preto aplikácia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní neprichádza do úvahy. Keďže exekučný súd nemá vyhľadávaciu povinnosť, nemohol ju ani porušiť ako to tvrdí povinný 2) v odvolaní. Exekučný súd tak neporušil ani zásadu spravodlivej ochrany práv účastníkov konania, čo namietal povinný 2) v odvolaní.
14. K návrhu povinného 2) v jeho odvolaní na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva za účelom zistenia, či podpis zo dňa 14.12.2010 na doručenke zásielky, ktorou bol doručený platobný rozkaz, je podpis povinného 2) alebo patrí tretej osobe, resp. patrí jeho otcovi, odvolací súd uvádza, že podľa § 384 CSP môže odvolací súd doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP (tzv. novoty v konaní). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Návrh povinného 2) na nariadenie znaleckého dokazovania sa netýka žiadnej zo skutočností uvedených v písm. a) až d) ustanovenia § 366 CSP a povinný 2) mohol navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, čo napokon aj sám exekučný súd v napadnutom uznesení skonštatoval. Odvolací súd preto na návrh povinného 2) na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania neprihliada. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd poukazuje tiež na to, že dokazovanie sa vykonáva za účelom preukázania sporných skutočností, ktoré sú vyjadrené tvrdením strany. Odvolanie povinného 2) neobsahuje relevantné tvrdenie, ktoré má navrhované znalecké dokazovanie preukázať.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že povinný 2) neuniesol dôkazné bremeno vzťahujúce sa k jeho tvrdeniu, že zásielku s exekučným titulom osobne do vlastných rúk neprevzal. Právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu tak nebola v konaní spochybnená a preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Odvolaním povinného 2) napadnuté uznesenie exekučného súdu je preto vo výroku vecne správne.
16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).