Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3779-2000.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Subarea
0Er/3779/2000
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: CEMMAC, a.s., so sídlom Cementárska 14/14, 914 42 Horné Srnie , IČO: 31 412 106, proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, J. č. XX, XXX XX W. Z., o vymoženie 3.230,73 Eur (97.329,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, Exekútorský úrad Trenčín, Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 0Er/3779/2000 (EX 547/2000) vyhlasuje za neprípustné a zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 24.08.2000 domáhal voči povinnému (pôvodne Arpád Balog, IČO: 30 378 966) vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3.230,73 Eur (97.329,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2000.
2. Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 01.12.2000 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 011771* pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, Exekútorský úrad Trenčín, Mierové nám. 1 (č.l. 26).
3. Dňa 17.02.2014 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Zároveň súdny exekútor uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 180,- Eur (č.l. 27-29 spisu).
4. Oprávnený dňa 11.09.2017 predložil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súhlasí (č.l. 39 spisu).
5. Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
6. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá evidované motorové vozidlá, nemá vedené účty v bankách, ďalej povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, SZČO, nepoberá dávku v nezamestnanosti a nie je evidovaný ani ako poberateľ dôchodku.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
11. Súd poznamenáva, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2000. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002. Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd je toho názoru, že exekúciu nemožno zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
13. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 13.09.2000, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
14. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. V dôsledku toho, že povinný je nemajetný a oprávnený so zastavením exekúcie súhlasil, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať nemajetnosť povinného. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemá zmysel uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
16. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
17. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je v súlade s § 470 ods. 1 CSP predpisom lex generalis aj k Exekučnému poriadku účinnému do 31.8.2005, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.