Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, I., občan SR, o zaplatenie 983,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/177/2016-38 zo dňa 10. mája 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 8Csp/177/2016-58 zo dňa 14. novembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 732,87 Eur a úrok vo výške 25,5 % zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške nároku ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 983,47 Eur, úrok vo výške 113,99 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. O ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

1.2. Konštatoval, že predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), ale je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je dôvodná aplikácia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

1.3. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26. 07. 2013 úverovú zmluvu. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca ku dňu 20. 03. 2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného vyčíslil ako dlžnú istinu vo výške 983,47 Eur, dlžný úrok ku dňu 10.11.2016 vo výške 846,86 Eur. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú žalobu i v časti úroku vo výške 113,99 Eur (ku dňu splatnosti úveru, t.j. 20. 03.2 014) a úroku z omeškania od 11. 11. 2016 do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (5,25%).

1.4. Nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. ku dňu 10.11.2016 vo výške 846,86 Eur a od 11.11.2016 do zaplatenia) žalobcovi nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z, z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Doplnil, že neposkytol nepatričnú ochranu nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal i na uznesenie ÚS SR zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil ust. zákona 365 odsek 1 písmeno a)- h) CSP. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo vyslovením takéhoto právneho názoru súdom bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. To znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka („ObZ“), dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uvedené znenie § 503 ods. 3 upravuje obdobie, za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Ak by veriteľ úver nezospoplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od tejto povinnosti oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.“ Úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo jeho úmyslom a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. Tento záver konštatoval vo svojom rozhodnutí aj NS ČR rozsudkom 32Cdo 3830/2014. Keďže k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. V konaní si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania od 11.11.2016 do zaplatenia z dôvodu, že si v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané do dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t.j. do dňa 10.11.2016. Nakoľko súd žalobu v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania presahujúcich sumu 113,99 Eur zamietol, odňal mu právo na úrok z omeškania 5,25% z istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia do 10.11.2016. Z uvedeného dôvodu je aj toto rozhodnutie súdu arbitrárne a neudržateľné. Poukázal na to, že článkom II. bodom 1. Zákona č. 102/2014 Z. z., O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 odsek 2 doplnením vety : Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň s článkom II. bodom 7. Zákona č. 102/2014 Z. z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho došlo k prijatiu § 879p OZ, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pred ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods, 7 a § 614a. Ust. § 52 ods. 2 sa vzťahuje na zákaz retroaktivity, a teda ho nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Na záver dodal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaný uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné. Proti vyhovujúcej časti odvolanie nebolo podané, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 18. 11. 2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 983,47 Eur - istiny, úroku vyčísleného ku dňu 10.11.2016 vo výške 846,86 Eur, úroku 25,5% zo sumy 983,47 Eur od 10. 11. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 983,47 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia. Titulom neuhradeného zostatku úveru zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 26.7.2013 (dostupná pôžička č. 1385999474), žalovanému poskytol úver vo výške 1000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 36,62 Eur od 20. 08.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 24,50 % ročne, RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 %, a priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola 576,78 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 20.7.2017. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, ku dňu 20. 03. 2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. K uvedenému dňu dlh žalovaného tvorila istina vo výške 983,47 Eur, úrok vo výške 113,99 Eur, bankové poplatky 39,28 Eur a poistné 7,86 Eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel do sumy 983,47 Eur, úroku vo výške 113,99 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z istiny po zospoplatnení úveru, pretože dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalobca dôvodne namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

9. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

10. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. ani zákon č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti

- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01.05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V

dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.

11. V preskúmavanej veci z Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej stranami sporu vyplýva, že v článku 6, bod 6.4. výslovne dohodli, že ak sa stane úver predčasne splatným, je veriteľ oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. S ohľadom na vyššie uvedený výklad preto ak si strany výslovne dohodli, že úročeniu podlieha nesplatená časť úveru aj po dátume predčasnej splatnosti, odvolací súd zastáva názor, že nárok žalobcu je dôvodný a vznikol mu nárok na zaplatenie úrokov, ako ceny peňazí popri úrokoch z omeškania, ako sankcie za riadne nesplácanie úveru.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia; žalobcovi priznal nárok na vyčíslený nepriznaný rozdiel úroku z istiny do 10. 11. 2013 v sume 732,87 Eur a úrok vo výške 25,5 % zo sumy 983,47 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

13. V konaní (prvoinštančnom a odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške nároku ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .