Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-178-2019.pdf
PDF · 106.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu BCI, a.s., Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, práv. zast. Karkó s.r.o., Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému Obec Závod, Sokolská 243, 908 72 Závod, IČO: 00 310 158, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 2.182.562,12 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/106/2017-513 zo dňa 17.4.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/106/2017-513 zo dňa 17.4.2019 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a odvolanie voči výroku, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, odmieta.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.7.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s prísl. titulom neuhradenej časti ceny za dielo - stavba „Závod
- kanalizácia II. etapa“ zo Zmluvy o dielo č. 2/2012 zo dňa 17.9.2012 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len „Zmluva“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili na základe výsledku verejného obstarávania vyhláseného žalovaným v zmysle zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej ako „ZoVO“) zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „Závod - kanalizácia II. etapa“ za dohodnutú cenu 3.967.129,57 EUR bez DPH (4.760.555,48 EUR s DPH). Vyhotovenie diela bolo žalobcom vyúčtované faktúrami uvedenými, ktoré boli žalovaným v súlade so Zmluvou uhradené, okrem čiastkovej faktúry č. 320130020 vystavenej na sumu 2.552.905,55 EUR, dobropisovanú dňa 7.10.2013 sumou 8.270,03 EUR a dňa 28.2.2014 sumou 3.315,89 EUR a čiastočne uhradenú sumou 383.922,87 EUR dňa 31.3.2014. Žalobca tvrdil, že zostatok faktúry ostal neuhradený v sume 2.157.396,76 EUR. Žalovaný zhotovenie diela a jeho odovzdanie, vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo v konaní nesporoval, ale v rámci procesnej obrany namietal, že jeho dlh zanikol spôsobom podľa § 568 OZ zložením do úradnej úschovy, a to z dôvodu, že mal odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom.
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 15U/2/2014-65 zo dňa 3.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.4.2014 súd vyhovel návrhu žalovaného zložiteľa voči príjemcom, a to 1/ žalobcovi, 2/ OHL ŽS SK, a. s., 3/ TuCon, a.s. a 4/ UNISTAV spol. s r.o. (teda jeho subdodávateľom) prijal do súdnej úschovy peňažné prostriedky vo výške 2.160.712,65 EUR z dôvodu odôvodnených pochybností zložiteľa o tom, kto z vyššie uvedených subjektov je veriteľom. Pochybnosti žalovaného ako dlžníka vyplývali z toho, že mu boli dňa 5.11.2013 doručené oznámenia o postúpení pohľadávky, z ktorých vyplývalo, že žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému z neuhradenej časti faktúry č. 320130020 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2013 v časti vo výške 915.140,43 EUR na nového veriteľa OHL ŽS Slovakia, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2013 v časti vo výške 544.830,03 EUR na nového veriteľa TuCon, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2013 v časti vo výške 700.742,19 EUR na nového veriteľa UNISTAV spol. s r.o., následne bol novými veriteľmi vyzvaný na plnenie, žalobca mu listom zo dňa 20.11.2013 oznámil, že zmluvy o postúpení pohľadávok považuje za neplatné. Výzvou zo dňa 27.1.2014 vyzval postupník OHL ŽS Slovakia, a.s. žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky, výzvou zo dňa 27.1.2014 postupník UNISTAV spol. s r.o. vyzval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky, popri výzve predložil žalovanému právnu analýzu, prečo zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za platnú, výzvou zo dňa 28.1.2014 postupník TuCon, a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky. Noví veritelia sa následne ďalšími výzvami cestou svojich právnych zástupcov domáhali zaplatenia postúpených pohľadávok a zaplatenia pohľadávky sa domáhal dňa 29.1.2014 aj samotný žalobca.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že z právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že posudzovanie merita sporu medzi stranami požadujúcimi vyplatenie peňazí z úschovy má byť riešené až po vzniku úradnej úschovy ide už o spor medzi subjektami požadujúcimi vydanie predmetu z úschovy, resp. medzi subjektami, ktoré o sebe tvrdia, že majú voči dlžníkovi postavenie veriteľa, ako tomu je v prejednávanej veci. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 15U/2/2014 je vedené konanie o vydanie predmetu úschovy a tiež konanie vo veci žalobcu voči subdodávateľom UNISTAV spol. s r.o., TuCon, a.s., OHL ŽS Slovakia, a.s. ako žalovaným 1/ až 3/ pod sp. zn. 18Cb/271/2017 o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/, žalovaného 2/ žalovaného 3/ s vydaním predmetu úschovy zo súdnej úschovy žalobcovi ako príjemcovi v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 15U/2/2014, v ktorom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je nutné riešiť otázku, kto je veriteľom, a teda aj otázku platnosti alebo neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok v sporovom konaní medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi. Pokiaľ bude predmet úschovy podľa výsledku konania sp. zn. 18Cb/271/2017 vydaný žalobcovi ako príjemcovi, nie je možné žalovaného zaviazať v inom konaní na to isté plnenie. A naopak, pokiaľ si súd prejudiciálne ustáli záver o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, bude podľa výsledku konania sp. zn. 18Cb/271/2017 predmet úschovy vydaný žalovaným (v nimi uplatnených postúpených častiach pohľadávky sa môžu ako príjemcovia rovnako domáhať nahradenia súhlasu s vydaním predmetu úschovy zo súdnej úschovy), potom by žalobca nebol vecne aktívne legitimovaný ani v súdenej veci. Z uvedeného dôvodu súd ani nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/271/2017, nakoľko v prípade akéhokoľvek výsledku tohto konania (v prospech alebo neprospech žalobcu) by súd nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie pohľadávky (v prípade úspechu z dôvodu, že žalobcovi bude predmet úschovy vydaný a v prípade neúspechu by nebol veriteľom uplatnenej pohľadávky). Žalovaný už v čase rozhodovania súdu v súdenej veci nie je v spore medzi príjemcami, teda medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi, vecne pasívne legitimovaný. Ak však dodatočne (po prijatí do úschovy) vyjde najavo, že dôvody pre zloženie plnenia do úschovy súdu neboli v skutočnosti dané, nemá zloženie plnenia do súdnej úschovy za následok splnenie dlhu (bez ohľadu na to, že uznesenie o prijatí plnenia nadobudlo právoplatnosť). Riziko nesplnenia zákonných dôvodov pre splnenie (zánik) dlhu zložením do úschovy súdu nesie zložiteľ a podľa názoru konajúceho súdu je potrebné tento záver chápať ako zodpovednosť dlžníka vo vzťahu k prípadným nárokom veriteľa z titulu omeškania dlžníka.
5. Súd prvej inštancie sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mal posúdiť platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a nemohol sa oslobodiť od povinnosti plniť zložením istiny do súdnej úschovy. Nie je úlohou dlžníka odstrániť spornosť toho, kto je jeho veriteľom. Žalovaný nie je subjektom, ktorý je oprávnený spor medzi príjemcami rozhodovať. Ako vyplýva, z ustálenej judikatúry, dlžník plní pôvodnému veriteľovi len vtedy, ak mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že k porušeniu povinnosti dlžníka zaplatiť peňažnú pohľadávku veriteľovi nedochádza, ak sa dlhu zbavil, aj keď nie do rúk veriteľa, ale iným spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, prípadne, ktorý vyplýva z dohody strán ako náhradný spôsob plnenia dlhu. Z uvedených dôvodov súd
žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.157.396,76 EUR zamietol. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 383.922,87 EUR od 4.1.2014 do 31.3.2014 vyčíslený sumou 8.464,71 EUR a zo sumy 2.157.396,76 EUR od 4.1.2014 do zaplatenia a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a tiež zmluvnú pokutu ako právo spojené s pohľadávkou vo výške 0,05% denne zo sumy 383.922,87 EUR od 4.1.2014 do 31.3.2014, ktorá predstavuje sumu 16.700,65 EUR a zo sumy 2.157.396,76 EUR od 4.1.2014 do zaplatenia. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ani tieto nároky žalobcovi nepatria, a to z dôvodov identických ako je uvedené vyššie a tiež z dôvodu, že súd nezistil omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku. Ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Okrem uvedeného, nároky z omeškania s plnením peňažného záväzku môžu vzniknúť veriteľovi len v prípade, že mu dlžník neposkytne plnenie v dohodnutom čase. Lehota na plnenie, teda splatnosť jednotlivých čiastkových faktúr bola stranami dojednaná 120 dní po obdržaní odsúhlasenej faktúry, avšak s odkladacou podmienkou, že objednávateľovi bude predmetná čiastka uhradená riadiacim orgánom vo forme nenávratného finančného príspevku v rámci operačného programu Životné prostredie. Z listinných dôkazov vyplynulo, že Ministerstvo životného prostredia SR uhradilo žalovanému sumu 2.408.006,92 EUR na projekt Závod - kanalizácia II. etapa dňa 27.3.2014, táto suma bola pripísaná v prospech účtu žalovaného dňa 27.3.2014, teda k splneniu odkladacej podmienky prišlo 27.3.2014, žalovaný dňa 28.3.2014 uhradil žalobcovi sumu 383.922,87 EUR v prospech účtu žalobcu a sumu vo výške postúpených pohľadávok 2.160.712,65 EUR zložil do súdnej úschovy na Okresnom súde Žilina. Žalovaný teda nebol povinný plniť 3.1.2014 a nemohol sa dostať do omeškania 4.1.2014, keďže plnil ihneď po splnení dohodnutej odkladacej podmienky. V tomto smere je právne bez významu, že čiastočné plnenie 383.922,87 EUR bolo pripísané v prospech účtu žalobcu až 31.3.2014, dôležité pre posúdenie vzniku omeškania je to, či dlžník plnil bez zbytočného odkladu po splnení odkladacej podmienky, na ktorú strany v zmluve naviazali vznik povinnosti plniť. Z rovnakých dôvodov súd potom zamietol aj nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) C.s.p. a uviedol, že v danom prípade bolo úlohou súdu vyriešiť otázku, či v zmysle § 568 OZ žalovaný „nemohol splniť svoj zväzok veriteľovi, pretože mal odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom“, a preto bol oprávnený splniť dlh tak, že ho vložil do súdnej úschovy. Bolo zrejmé, že žalovaný mal zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013 v dispozícii, a teda vedel o tom, že neboli podpísané za spol. BCI, a.s. tak, ako mali byť v zmysle spôsobu konania za túto spoločnosť, jednak rovnako ako boli postúpené pohľadávky iba H.. G., tak bolo postúpenie pohľadávok oznámené (teda nevedno ako dospel súd k názoru, že oznámenie postúpenia pohľadávky bolo „relevantné“, keď opak je pravdou, ako vyplýva zo súdneho spisu) a konečne ako vyplýva zo súdneho spisu, žalobca podrobne žalovanému ešte pred zložením peňazí do súdnej úschovy podrobne ozrejmil, z akého dôvodu je postúpenie pohľadávky zo dňa 30.10.2013 absolútne neplatné a veriteľom žalovaného je výlučne žalobca. Žalobca v odvolaní uviedol, že spol. OHL ŽS SK, a.s., TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o. svoj nárok zdôvodňovali spôsobom, že akejkoľvek nestrannej osobe už na prvý pohľad, bez nejakého zásadnejšieho skúmania, muselo byť zrejmé, že ide o nárok neexistentný, a že skutočným veriteľom žalovaného je spoločnosť BCI, a.s.. Nerelevantnosť a neplatnosť postúpenia pohľadávky/oznámenia o postúpení pohľadávky boli za daných okolností tak jasne očividné, že uplatnenie nárokov zo strany spol. OHL ŽS SK, a.s., TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o. voči žalovanému bolo na rovnakej úrovni, akoby sa nároku spol. BCI, a.s. domáhali bez akéhokoľvek tvrdeného titulu. Podľa žalobcu nie je možné, aby dlžníkovi boli predložené dokumenty o postúpení pohľadávky, kde namiesto dvoch členov štatutárneho orgánu koná za spoločnosť jeden a ešte naviac sa prezentuje 2x prečiarknutou plnou mocou, a pri tom všetkom je umožnené dlžníkovi sa platne oslobodiť spod záväzku zložením plnenia do súdnej úschovy. Taktiež bolo podľa názoru žalobcu namieste prerušenie konania, pretože pred Okresným súdom Žilina sú riešené procesné a hmotnoprávne otázky. Žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 17Cb/271/2017, v zmysle ktorého súd vyhovel žalobe žalobcu a nahradil súhlas spoločnosti OHL ŽS SK, a.s., TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o. na vyplatenie finančných prostriedkov zo súdnej úschovy.
7. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina, ktorý veľmi dôrazne uviedol, že bolo celkom očividné, že H.. G. nebol oprávnený konať za BCI, a.s. pri postúpení pohľadávok a že toto muselo byť
spol. OHL ŽS SK, a.s., TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o. ako postupníkom zrejmé. Je potom nevyhnutne logické, že toto isté sa vzťahuje aj na žalovaného, aj u neho muselo byť celkom zrejmé a očividné, že konanie H.. G. za BCI, a.s. je absolútne neplatné a nemôže nijako mysliteľne znamenať platné postúpenie, a teda pre žalovaného potom „dôvodnú pochybnosť“ o osobe veriteľa v takej intenzite, aby bol oprávnený na zloženie peňazí do súdnej úschovy. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný sa zložením peňazí do súdnej úschovy nemohol v zmysle § 568 OZ oslobodiť spod svojho záväzku plniť žalobcovi, a teda ani prvostupňový súd nemohol zamietnuť žalobu. K odkladacej podmienke žalobca uviedol, že pokiaľ súd akceptuje ako platné ustanovenie v zmluve o diele to, že zhotoviteľ má mať zaplatený svoj nárok za zhotovenie diela až potom, ako riadiaci orgán poskytne žalovanému nenávratný finančný príspevok v rámci operačného programu Životné prostredie, žalobca sa s týmto názorom súdu nestotožňuje. Podľa jeho mienky je takáto odkladacia podmienka neplatná, pretože jej splnenie závisí od konania tretej osoby (poskytnutia právne nenárokovateľného príspevku) - riadiaceho orgánu, a teda v prípade jej platnosti by musel byť akceptovaný stav, že zhotoviteľ riadne zhotoveného a odovzdaného diela by mal nárok na plnenie (resp. by sa stal splatným) až potom, ako by objednávateľ získal finančné prostriedky od tretej osoby (na ktorý nie je právny nárok) , čiže ak by tento nikdy nezískal, zhotovené dielo užívané objednávateľom by nebolo nikdy zaplatené. Plnenie objednávateľom zhotoviteľovi nemôže byť nikdy podmienené tým, že tento získa finančné prostriedky od tretej osoby a pokiaľ je plnenie v zmluve takto podmienené, ide o podmienku neplatnú. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že podľa jeho názoru nie je totiž možné poprieť skutočnosť, že už len samotná situácia, v ktorej najprv sám žalobca (ako veriteľ a postupca) najprv žalovanému (ako dlžníkovi) oznámi postúpenie svojej pohľadávky a následne žalovaného informuje, že k postúpeniu pohľadávky vlastne nedošlo a tvrdí mu, že svoj dlh má i naďalej plniť jemu, je viac ako spôsobilá vyvolať na strane žalovaného/dlžníka pochybnosti o osobe jeho veriteľa. Uvedené platí o to viac v prípade, že následne sa aj sami postupníci (subdodávatelia žalobcu) začnú voči žalovanému aktívne domáhať plnenia zo sporného postúpenia a predkladať žalovanému právne analýzy osvedčujúce ich právny nárok na dlžné plnenie. Súd správne poukázal na to, že pokiaľ pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, je povinnosťou dlžníka plniť postupníkovi bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi veriteľom a postupníkmi je platná, respektíve bez ohľadu na to, či takáto zmluva vôbec existuje. Zložením žalovanej sumy do súdnej (solučnej) úschovy namiesto jej vyplatenia postupníkom označeným samotným žalobcom, žalovaný zároveň dobromyseľne vykonal všetko preto, aby v prípade, ak žalobca v konaní vedenom proti postupníkom preukáže, že zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi sú neplatné, nebolo právo žalobcu na plnenie z postúpenej pohľadávky nijako ohrozené. Žalovaný k prerušeniu konania uviedol, že nikdy neexistoval akýkoľvek dôvod, pre ktorý by súd mohol konanie prerušiť, pričom žalobca neuviedol, o aké procesné a hmotnoprávne otázky ide. K rozhodnutiu Okresného súdu Žilina žalovaný uviedol, že ak by súd rozhodol o vyplatení žalovanej sumy žalobcovi, súd prvej inštancie by musel žalobu zamietnuť z rovnakého dôvodu, ako tak učinil aj v posudzovanom konaní, a to z dôvodu straty aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy by totiž nepochybne zaniklo najneskôr vydaním dlžnej sumy zo súdnej úschovy.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.4.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Podľa § 355 ods. 2, C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Nakoľko napadnutý I. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 18Cb/271/2017 o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/, 2/, a 3/ s vydaním predmetu úschovy zo súdnej úschovy žalobcovi ako príjemcovi v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 15U/2/2014, nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom predmetné rozhodnutie nie je výslovne uvedené ani v taxatívnom výpočte prípadov v § 357 C.s.p., je nutné konštatovať, že podané odvolanie žalobcu smeruje proti výroku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade smeruje proti výroku, proti ktorému nie je v zmysle uvedených zákonných ustanovení odvolanie prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalobca uvádza, sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. V predmetnom konaní žalovaný zhotovenie diela, jeho odovzdanie a vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo nesporoval, ale namietal, že jeho dlh zanikol spôsobom podľa § 568 OZ, zložením do úradnej úschovy z dôvodu jeho pochybností, kto je veriteľom. Žalobca k odvolaniu priložil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 17Cb/271/2017 zo dňa 16.5.2019, v zmysle ktorého súd vyhovel žalobe žalobcu a nahradil súhlas spoločnosti OHL ŽS SK, a.s., TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o. na vyplatenie finančných prostriedkov zo súdnej úschovy. Okresný súd Žilina taktiež posúdil Zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatné, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky žalobcu na žalovaných, a preto veriteľom predmetnej pohľadávky, ktorá je predmetom úschovy, je žalobca BCI, a.s. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/207/2019 zo dňa 27.5.2020. V zmysle vyššie uvedeného, odvolací súd konštatuje, že keďže bude predmet úschovy vydaný žalobcovi ako príjemcovi, nie je možné v tomto konaní zaviazať žalovaného na to isté plnenie. Nastala by tak situácia, kedy by mal žalobca k dispozícii dva exekučné tituly na tú istú pohľadávku vyplývajúcu mu z tej istej zmluvy, čo by umožňovalo žalobcovi ako oprávnenému v dvoch rôznych súčasne prebiehajúcich exekučných konaniach vymáhať ten istý dlh, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd zároveň poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje a vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline sa ďalšou argumentáciou žalobcu v odvolaní ohľadom platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, nezaoberal.
17. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).