Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Z. cesta XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Jánom Jagošom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Pod Urpínom 5 proti žalovanej V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Z. cesta XX, právne zastúpená Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/407/2015 - 135 zo dňa 04.10.2017 takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, v časti, v ktorej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu žalobcovi.

2. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa ohrozovania nehnuteľnosti žalobcu pevnými a tekutými odpadmi a zároveň uloženia povinnosti vykonať pripojenie stavby rodinného domu žalovanej, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie Z., na systém verejnej kanalizácie. Keďže žalovaná v priebehu konania napojila odpad z jej rodinného domu na verejnú kanalizáciu, žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, s čím žalovaná vyjadrila súhlas. O zastavení konania rozhodol okresný súd podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) a § 146 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 CSP. Skúmajúc procesné zavinenie strán na zastavení konania dospel k záveru, že vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu došlo k späťvzatiu žaloby bez toho, aby bolo preukázané, že by žalovaná ohrozovala nehnuteľnosť žalobcu pevnými a tekutými odpadmi. Uviedol, že v konaní bolo sporné, či žalovaná imisiami zasahuje do pozemku žalobcu v dôsledku podmáčania pôdy pri vypúšťaní odpadových vôd z jej domovej nehnuteľnosti, a ak áno, či sa tak deje nad mieru primeranú pomerom. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu okresný súd bez ohľadu na posúdenie dôvodnosti žaloby z hmotnoprávneho hľadiska považoval za nesporné, že k späťvzatiu žaloby a k následnému zastaveniu konania došlo pre správanie sa žalovanej, ktorá v priebehu konania pripojila nehnuteľnosť na existujúcu verejnú kanalizáciu v obci. Okresný súd uviedol, že nebolo sporné, že žalovaná v čase podania žaloby nebola pripojená na verejnú kanalizáciu a rovnako nemala zriadenú žumpu.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedla, že pokiaľ ide o druhý žalobný návrh, nesúhlasí s prijatým záverom okresného súdu, že jej správanie bolo v príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby. Argumentovala tým, že napojenie sa na verejnú kanalizáciu v obci z jej strany nemožno vnímať ako plnenie voči žalobcovi, v dôsledku ktorého by bol žalobca nútený vziať žalobu späť. Namietala, že žalobe v časti jej druhého žalobného návrhu nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu nesprávnej formulácie uplatneného nároku. Ak je jednou z podmienok pre priznanie náhrady trov konania pri späťvzatí žaloby z dôvodu správania sa žalovanej aj dôvodnosť podanej žaloby, je zrejmé, že táto podmienka nebola splnená. Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že ide o nesprávne právne posúdenie okresného súdu, ktorý jej aktivitu spočívajúcu v dobrovoľnom pripojení sa na verejnú kanalizáciu považoval za správanie spôsobujúce vznik jej procesného zavinenia na zastavení konania. Vyslovila názor, že žalobca späťvzatím žaloby sám zavinil zastavenie konanie a súd jej mal správne priznať nárok na náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie okresného súdu označila za protirečivé, keď súd hmotnoprávne posudzoval uplatnený nárok žalobcu nad rámec parametrov procesného zavinenia, čím poprel rozdiely medzi aplikáciou ustanovenia § 255 a § 256 CSP.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Napadnuté uznesenie okresného súdu žiadal ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že dôvody, pre ktoré vzal žalobu v celom rozsahu späť sú výlučne na strane žalovanej. Pokiaľ by nedochádzalo k imisiám z trativodu žalovanej, ktorý presakoval na jeho nehnuteľnosť, nepristúpil by k podaniu žaloby. Poukázal na to, že žalovaná sa napojila na verejnú kanalizáciu až po tom, ako okrem súdneho konania inicioval aj konanie Štátneho vodoochranného dozoru vo veci vypúšťania splaškových odpadových vôd. Výsledkom vykonania dozoru bolo uloženie povinnosti žalovanej napojiť sa na verejnú kanalizáciu v obci. Následným napojením sa žalovanej na verejnú kanalizáciu zanikli dôvody podania žaloby, nakoľko prestalo dochádzať k imisiám na jeho pozemok. Uviedol, že nemal dôvod trvať na podanej žalobe a túto vzal v celom rozsahu späť. Opakovane poukázal na to, že žalovaná dlhodobo nerešpektovala predpisy verejného práva a nenapojila sa na kanalizáciu napriek tomu, že to bola jej povinnosť. Hoci napojenie sa žalovanej na verejnú kanalizáciu samo o sebe nepredstavuje plnenie voči žalobcovi, uvedené konanie žalovanej zabránilo prenikaniu emisií na jeho pozemok, nakoľko existujúci trativod sa prestal využívať a v čase späťvzatia žaloby už nedochádzalo k vypúšťaniu odpadových splaškových vôd. Dodatočné splnenie povinností žalovanej, ktoré jej vyplývali z prepisov verejného práva preto nemožno pričítať na jeho ťarchu.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 , odvolanie prejednal a napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania, v časti, v ktorej okresný súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, preskúmal v medziach podľa § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

6. Konanie môže byť zastavené z viacerých procesných dôvodov, pričom jedným z nich je späťvzatie žaloby žalobcom. V nadväznosti na uvedený dispozičný procesný úkon žalobcu je potom z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania podstatné zistenie, či niektorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Náhrada trov konania je v civilnom sporovom konaní ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada zavinenia. Účelom zásady zavinenia je náhrada trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, uložená rozhodnutím súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. Súd pritom kritérium procesného zavinenia zastavenia konania posudzuje z objektívneho hľadiska, pričom vychádza z toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu späť. Preto ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovanej strany, ktorá sa celkom alebo aspoň v podstatnom rozsahu zachovala v zmysle žalobného návrhu, len v takom prípade nie je možné konštatovať procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania.

7. V prejednávanej veci nebolo sporné, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalovaná sa po začatí konania pripojila na verejnú kanalizáciu. Práve z uvedeného dôvodu, pre správanie sa žalovanej, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zanikli dôvody podania žaloby vo vzťahu k obidvom uplatneným nárokom. Nie je pritom právne významné, či sa žalovaná správala v zmysle žalobnej požiadavky dobrovoľne, teda pripojenie na verejnú kanalizáciu realizovala na základe vlastného rozhodnutia, alebo tak urobila na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý jej uvedenú povinnosť uložil. Z hľadiska posudzovania

procesného zavinenia je podstatnou skutočnosť, že žalovaná po podaní žaloby „plnila“ žalobcovi, keď vykonala nápravu porušených, respektíve ohrozených práv žalobcu. Žalobca vzal žalobu späť len z dôvodu konania žalovanej, pretože došlo k plneniu a odstráneniu závadného stavu. Z procesného hľadiska preto platí, že žalovaná zavinila zastavenie konania a žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádza len z procesného hľadiska, nevykonáva dokazovanie, rovnako neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku.

8. Hoci okresný súd o trovách konania rozhodol výrokom, ktorým žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu okresný súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žalovanej. Odvolanie žalovanej sa týkalo len časti výroku o trovách konania, ktorým jej nárok na ich náhradu nebol priznaný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie okresného súdu, v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách konania považuje za vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Výrok o trovách konania, v časti, v ktorej okresný súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, výrok o zastavení konania ani výrok o vrátení preddavku na trovy dôkazu žalobcovi neboli odvolaním napadnuté, preto v zmysle § 367 ods. 2,3 zostávajú nedotknuté.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .