Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/109/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu: P.. Q. E., H.. XX.X.XXXX, C. P. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/171/2016 - 64 zo dňa 03.11.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví: I. určil, že:

II. ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytovaní služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 133,98 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 69,60 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“.

III. ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytovaní služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eur, v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“.

IV. ustanovenie článku 14, bod 14.1 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011 v znení: „V prípade omeškania dlžníka (spoludlžník 1, spoludlžník 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).

V. ustanovenie článku 14, bod 14.1 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 v znení: „V prípade omeškania dlžníka (spoludlžník 1, spoludlžník 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).

VI. ustanovenie článku 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011 ohľadom predpokladanej RPMN za úver 65,78 %, ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 %, priemernej RPMN za úver 44,86 %, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %,

VII. ustanovenie článku 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 ohľadom predpokladanej RPMN za úver 66,27 %, ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 %, priemernej RPMN za úver 46,52 %, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej úrokovej sadzby revolvingu 80,98 %,

VIII. rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011,

IX. rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX T.o dňa 25.5.2012, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011 a zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 neplatné.

X. Súd určil, že úvery zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. T. X. Q. Ú. Č. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX sú bez úrokov a bez poplatkov.

XI. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 100 % do troch dní od jeho vyčíslenia súdom.

XII. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o revolvingovom úvere a to č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012, v ktorých vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvy ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú tak spotrebiteľskými zmluvami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca spolu so zmluvami o revolvingovom úvere uzatvoril aj rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX B. Q. T. Č.. XXXXXXXXXX, ktoré určovali na rozhodovanie sporov zo zmluvy v súdnom konaní príslušný súd a v rozhodcovskom konaní: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.

3. Pri posudzovaní jednotlivo špecifikovaných dielčích nárokov žalobcu vychádzal prvoinštančný súd z ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. d), f), g) a k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka a skutkový stav zisťoval procesným postupom podľa § 215 ods. 1, 2 a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že uvedené zmluvy o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru nie sú v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby, neuvedenia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencie adresy veriteľa na dodanie reklamácie a sťažnosti a doby trvania zmluvy. Vychádzal z ust. 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

4. Prvoinštančný súd predovšetkým uzavrel, že výška úrokovej sadzby uvedená v predmetných zmluvách (70,01 %) nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia predmetných zmlúv. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenka, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 12 % pre podobné typy úverov. Dohoda o výške úrokov musí byť (v zmysle judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014 sp.zn. 3Co/114/2014, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn. 4Cdo/51/2012) v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009. Žalovaný so svojimi klientmi uzatváral zmluvy o spotrebiteľských úveroch s obdobne vysokými úrokovými sadzbami. Slovenské súdy v sporoch, kde vystupoval žalovaný, viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24.5.2016 sp.zn. 7C/126/2014. Okresný súd navyše poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úverov, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše prvoinštatný súd dodal, že predmetné zmluvy tiež nemajú náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákon o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetné zmluvy neobsahujú adresu a ani bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe vyššie uvedeného podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetné zmluvy tiež nemajú ďalšie náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov (uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov, rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.4.2014 sp.zn. 20C/136/2013.

5. Okresný súd rovnako konštatoval, že žalovaný so žalobcom spoločne so zmluvami o revolvingovom úvere uzavrel dňa 22.2.2011 a dňa 25.5.2012 aj Dohody o poskytnutí služby, závislé na Zmluve o úvere, ktoré sú v spotrebiteľských úveroch v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ, ak by poskytol žalobcovi službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok, za túto službu žalovaný si chce nárokovať pri odklade splátok 133,98 eur a pri odklade splátok revolvingu odplatu 69,60 eur (týka sa to Dohody o poskytnutí služby č. XXXXXXXXXX) a v prípade Dohody o poskytnutí služby č. XXXXXXXXXX odklad splátok bol stanovený sumou 367,49 eur a pri odklade splátok revolvingu vo výške 167,04 eur. Uvedené výšky súm nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené. V Dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré mal klient uhradiť vysokú odplatu), nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak, plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Preto

uzavrel, že Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná, pričom uvedené vyplýva aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 sp.zn. 10CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojim rozhodnutím aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.8.2015. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu a takouto formou boli spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané.

6. Okresný súd tiež uzavrel, že rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX B. Q. T. Č.. XXXXXXXXXX neboli individuálne dojednané, boli uzatvorené vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný, jej obsah nemohol žalobca ovplyvniť, dopĺňali sa len jeho osobné údaje. Takto uzatvorené rozhodcovské zmluvy slovenské súdy považujú za neplatné a označujú ich ako neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/331/2015 zo dňa 25.2.2016.

7. Rovnako okresný súd vyhodnotil ustanovenie článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní predmetných zmlúv o revolvingovom úvere upravujúcich nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá uvádza, že porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu má za následok platenie zmluvnej pokuty žalovanému. Pričom Zmluvné dojednanie Zmluvy o revolvingovom úvere má slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru, ale nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej forme, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvná strana ukryla pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu uniknúť jeho pozornosti. Predmetný obsah článku žalobca nemohol ovplyvniť. Nerovnováhu v zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným spôsobuje práve skutočnosť, že zmluvná pokuta pre žalovaného - veriteľa, dohodnutá nebola. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť a v ďalšom aj neplatnosť zmluvnej podmienky, pretože nie je možné akceptovať stav v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky.

8. Preto podľa § 53a) ods. 1 Občianskeho zákonníka súd určil ust. čl. 8 bod 8.l. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ust. čl. 8 bod 8.l. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ust. čl. 14 bod 14.l. Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ako aj Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ust. čl. 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX B. Č.. XXXXXXXXXX, ako aj Rozhodcovské zmluvy pre č. XXXXXXXXXX B. Č.. XXXXXXXXXX za neprijateľné zmluvné podmienky akcentujúc na to, že ust. § 53a) Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právne normy.

10. V dôvodoch odvolania uviedol, že napáda procesný postup súdu prvej inštancie ním uvádzané skutkové závery, ako aj právne posúdenie a závery súdu.

11. V dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd pri rozhodovaní nevychádzal ani len z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto nie je zrejmé, na základe akej právnej normy súd hodnotil nejaké ustanovenie ako neprijateľnú podmienku.

12. Rovnako odvolateľ v odvolaní namietal, že v spore nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že uzavretie dohody o poskytnutí služby malo byť žalobcovi vnútené.

13. Zároveň z rozsudku je nepreskúmateľné, či sa súd s celým obsahom dohody o poskytnutí služieb vôbec zaoberal, hoci v zmysle § 53 ods. 12 (správne § 53 ods. 11) Občianskeho zákonníka platí, že „neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie zhodne pre obe uzavreté dohody o poskytnutí služby uvádza v bode 59 a 60 odôvodnenie, že mali byť vnútené žalobcovi, v rozsudku ale neuvádza, že by súd vôbec zvažoval takú skutočnosť, že dohoda o poskytnutí služby zo dňa 25.05. 2012 bola uzavretá ako druhá v poradí s odstupom viac ako jedného roka po uzavretí v poradí prvej dohody o poskytovaní služieb. Zjavne sa súd prvej inštancie nezaoberal takou skutočnosťou, ako je to, že žalobca už od uzavretia prvej dohody vedel o jej obsahu (to v konaní ani nepopieral), teda je prirodzené a logické, že o jej obsahu vedel (vrátane už spomenutého článku 8., ods. 8.6) a za tejto situácie pristúpil k jej uzavretiu. Pokiaľ súd na odôvodnenie uviedol, že spotrebiteľ platí za niečo, čo mu nebolo ani dodané, odvolateľ zdôraznil, že ustanovenie článku 8., ods. 8.1 neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, kedy spotrebiteľ platí odplatu podľa predmetnej dohody. Žalovaný preto namieta, že napadnutý rozsudok v časti, ktorá sa týka výroku I. v spojení s výrokom II. a výrokom III. o určení, že článok 8., ods. 8.1 jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere je neprijateľnou podmienkou, je nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, ktoré by v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali záver o neprijateľnosti zdôvodniť.

15. Žalovaný namieta i výrok IV. a V. rozsudku, ktorým súd určil, že ustanovenie článku 14., bod 14.1 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX B. T. Č. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX. XXXX je ako neprijateľná podmienka neplatná. Žalovaný v dôvodoch odvolania proti týmto výrokom namietal, že obsah zmluvnej podmienky ako takej súd prvej inštancie ani nehodnotil. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri posudzovaní obsahu článku 14., ods. 14.1 zmluvných dojednaní vôbec neprihliadal na to, že výška dohodnutej sankcie, podmienky pre jej vznik sú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka prijatými práve v oblasti ochrany spotrebiteľa (najmä § 53b ods. I Občianskeho zákonníka).

16. Rovnako považuje žalovaný za nepreskúmateľné rozhodnutie súdu vo výroku I. v spojení s výrokom VI. a výrokom VIII., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že ustanovenie článku 6 príslušnej zmluvy o revolvingovom ohľadne predpokladanej RPMN za úver, ročnej úrokovej sadzby úveru, priemernej RPMN, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu a ročnej úrokovej sadzby revolvingu sú ako neprijateľné podmienky neplatné. Žalovaný tvrdí, že v slovenskom právnom poriadku nejestvuje žiadna právna norma a súd ju v rozsudku ani neoznačil, podľa ktorého by výška úrokovej sadzby mala zodpovedať výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavov. V dôvodoch odvolania poukázal žalovaný na to, že rozsudok neobsahuje žiadny dôvod ohľadne rozhodnutia, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou RPMN. Poukázal tiež na to, že údaj o priemernej RPMN nie je údaj, ktorý by si žalovaný vypočítal, ale je to údaj stanovený Ministerstvom financií SR, ktoré ako jediný orgán verejnej moci je kompetentné ho stanoviť. Navyše ustanovenie o cene plnenia (v tomto prípade úrok, je vylúčené z posudzovania ako neprijateľná podmienka. Ustanovenie o cene plnenia sa nemá posudzovať podľa priemernej úrokovej sadzby bánk z úverov peňažných ústavov, ale podľa obvyklej odplaty na finančnom trhu, pričom sa majú zohľadňovať spôsob a miera zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehota splatnosti.

17. Pokiaľ okresný súd výrokom I. v spojení s výrokom VIII. a IX. určil, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX T. M. XX.XX. XXXX B. Q. T.Z.B. Č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, závery súdu podľa odvolateľa odporujú príslušnej právnej úprave najmä zákona č. 335/2014 Z.z. Akcentoval na ust. § 25 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pritom ani v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nebolo podľa zákona č. 244/2002 Z.z. zakázané, aby rozhodcovské konanie s účasťou spotrebiteľa nemohlo začať na základe žaloby' dodávateľa. Podľa uvedeného zákona (znenie účinné ku dňu 22.02.2011 a 25.05.2012) konanie začína na základe podania žaloby žalobcu. Zákon nezakázal a ani neobmedzoval ktorúkoľvek stranu rozhodcovskej zmluvy v podaní žaloby.

18. Žalovaný napáda tiež hodnotenie súdu vo vzťahu k samotnej rozhodcovskej zmluve, ktorá nebola individuálne dohodnutá, lebo sa do nej dopísali len údaje žalobcu. Takéto posúdenie súdu je podľa

žalovaného zjednodušujúce a nezohľadňuje základný znak zmluvného práva. Je pochopiteľné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľ. Z rozsudku navyše ani nevyplýva, že by sa prvoinštančný súd bol zaoberal. Z rozsudku ani nevyplýva, že by súd sa zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ustanovením článku 2 alebo článku 7, ktoré výslovne hovoria o tom, že k uzavretiu nemusí ani prísť (a toto rozhodnutie závisí od vôle spotrebiteľa) alebo môže od nej spotrebiteľ odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia (čo opätovne závisí od spotrebiteľa, pričom odstúpenie tak môže realizovať v dobe, kedy už úverovú zmluvu uzavrel a kedy zánik rozhodcovskej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej nemôže spôsobiť zánik úverovej zmluvy). Žalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015, ktorý posúdil rovnakú rozhodcovskú zmluvu ako platný právny úkon.

19. V súvislosti so závermi okresného súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014 - 166 a rozsudok Európskeho Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015.

20. Podľa žalovaného vo vyjadrení k žalobe poukázal žalovaný na konkrétne skutočnosti týkajúce sa žaloby ako takej a okresný súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentami žalovaného. Navrhol preto zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

21. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť majúc zato, že okresný súd sa vysporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo a na podklade neho vydal aj predmetné rozhodnutie.

22. Okresný súd doručil vyjadrenie žalobcu právnej zástupkyni žalovaného.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.02.2018 o 09.15 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 09.02.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

25. V odvolaní žalovaný uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, avšak z dôvodov odvolania žalovaného vyplýva, že namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) a ich dôsledok sa musel (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

27. Zrejme žalovaný podľa obsahu chcel uplatniť aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže podľa žalovaného sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Odvolací súd uzatvára, že nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), ani podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, rovnako odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené ani odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

28. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu o určení zmluvných podmienok za neplatné z dôvodu ich neprijateľností je vecne správne. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov

rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 okrem dôvodov, že zmluvy neobsahujú rozpis, aká časť splátky pripadá na zaplatenie istiny a aká na zaplatenie poplatkov a úrokov.

29. Súd prvej inštancie sa podrobne a dôkladne zaoberal obsahom zmluvných ustanovení, ktoré majú povahu neprijateľnú.

30. Odvolací súd k dôvodom rozsudku prvoinštančného súdu dodáva, že žalobca síce označil uzavreté zmluvy č. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX ako zmluvy o revolvingovom úvere, avšak nejde o revolvingové úvery, ale klasické úvery. Nesprávne v ust. čl. 6 Zmluvy č. XXXXXXXXXX B. Č.. XXXXXXXXXX uviedol žalovaný predpokladanú RPMN na úver. Správne mal uviesť priemernú RPMN a ročnú úrokovú sadzbu. Navyše žalovaný ako dodávateľ, ktorý údaj o RPMN mal uviesť do zmlúv správne podľa položiek, ktoré sa na RPMN okrem úroku zúčastňujú. Ak tieto údaje uviedol žalovaný ako dodávateľ nesprávne, túto zmluvnú podmienku určil žalovaný sám v snahe vyvolať v spotrebiteľovi výhodnosť daného úverového vzťahu. Ak ale úrok bol vo výške 70,01 % v zmluve o úvere XXXXXXXXXX a úrok 76,21 % v zmluve č. XXXXXXXXXX a RPMN v zmluve č. XXXXXXXXXX 66,27 % a v zmluve č. XXXXXXXXXX 60,49 % neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že v optimálnej situácii by RPMN a úroková sadzba mali byť rovnaké.

31. K správnym dôvodom (bodu 63. a 64.) rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd dopĺňa, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Preto nie žalobcu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovské zmluvy, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať.

32. Pokiaľ prvoinštančný súd v dôvodoch rozsudku (ods. 56) uviedol, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, odvolací súd dodáva, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2007 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny úrokov a iných poplatkov. Nesprávne tiež prvoinštančný súd uvádza, že neexistencia takéhoto potrebného rozpisu je zároveň neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ. Toto však prvoinštančný súd uvádza nad rámec žaloby a výrokov rozsudku (I. až X.), keďže určenie, že úvery zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2011a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.2012 sú bez úrokov a bez poplatkov, je vecne správny z ostatných dôvodov rozsudku prvoinštančného súdu.

33. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli a preto o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .