Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/136/2012

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovaným: 1/Q. Ž., narodený X.X.XXXX, bytom N. XX, R., zastúpeným: Mgr. Igor Cibula, advokát, so sídlom 29. augusta č. 5, Bratislava, 2/ UNIQA poisťovňa a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, o zaplatenie istiny 5.524,73 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1/rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 69,86 EUR, spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2/rade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému v 1/rade zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1/rade trovy konania podľa miery úspechu vo výške 98,74% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2012 sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia istiny 5.524,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej istiny ročne od 5.7.2012 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný v 1/rade dňa 29.6.2008 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu: Z. Ž., ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Zavinenie žalovaného v 1/rade vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 2T/142/09-917 zo dňa 24.10.2011. V zmysle § 74 ods. 7 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov je Z. Ž. poistencom žalobcu. Z tohto titulu žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť menovanému poistencovi v súvislosti s vyššie uvedeným zranením vo výške 5.524,73,-eur. Žalobca listom zo dňa 12.6.2012 vyzval žalovaného v 1/rade na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 5.524,73,-eur a vzniknutých trov konania v sume 7,-eur (poštovné a náklady, ktoré žalobca uhradil v súvislosti s uplatňovaním predmetného nároku) v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné poškodenie zdravia poistenca žalobcu bolo spôsobené prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode, žalobca mal záujem zaslať predmetnú žiadosť i poisťovateľovi vozidla, ktorým bola predmetná dopravná nehoda a poškodenie zdravia poistenca žalobcu spôsobené. Z dôvodu, že nebolo možné vyhľadať vlastníka vozidla bežným postupom, t.j. zistením poisťovateľa prostredníctvom jeho vyhľadania na internetovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, žalobca doručil predmetnú výzvu aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP). Dňa 21.6.2012 SKP oznámila žalobcovi, že zodpovedným poisťovateľom vozidla, s ktorým bola predmetná dopravná nehoda spôsobená je žalovaný v 2/rade. Dňa 22.6.2012 žalovaný v 2/rade oznámil žalobcovi, že v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka považuje nárok žalobcu za premlčaný. Poukázal na § 2 ods. 4 Trestného poriadku a § 104 Občianskeho zákonníka a § 42 ods. 4 písm. a) zákona

č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dňa 17.4.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 2T/142/09-917 zo dňa 24.10.2011. Podľa tohto rozsudku bol obžalovaný, odporca v 1.rade právoplatne uznaný vinný zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1., 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, v súvislosti s ktorým spôsobil poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne poškodenie zdravia. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti sa v predmetnom prípade mohlo po prvý raz dôvodne uplatniť dňa 17.4.2012. Až nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku si žalobca mohol dôvodne uplatniť nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorý je samostatným originálnym nárokom svojho druhu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti a nie všeobecným nárokom na náhradu škody. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vydaného v príslušnom trestnom konaní neexistovalo právo zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, pretože nebola naplnená podmienka vydaného rozhodnutia príslušného orgánu o zavinenom protiprávnom konaní konkrétnej osoby. Neexistoval ani pasívne legitimovaný subjekt pre uplatnenie predmetného práva žalobcu a zároveň až nadobudnutím právoplatnosti predmetného trestného rozsudku je možné vyvodzovať zodpovednosť poisteného i vzhľadom na § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Žalobca poukázal i na § 104 Občianskeho zákonníka s tým, že ak poistná udalosť (dopravná nehoda) vznikla dňa 29.6.2008, premlčacia doba začala plynúť 29.6.2009, pričom všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynie až dňa 29.6.2012. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval námietku premlčania za nedôvodnú. K žalobe boli pripojené nasledujúce listinné dôkazy:

- Rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 2T/142/09-917 zo dňa 24.10.2011(ďalej Rozsudok, čl. 4)

- Oznámenie Zdravotnej poisťovni zo dňa 04.03.2010 (čl. 6)

- -Vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou (čl. 7)

- Výzva na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 12.06.2012 (čl. 9) s pripojenou doručenkou od SKP

- List SKP zo dňa 18.06.2012 (čl. 11)

- List žalovaného v 2/rade zo dňa 19.06.2012 3. Žalovaný v 2/rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 30.07.2012 (čl. 22) tak, že žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že k nehode došlo dňa 29.06.2008 a v rovnaký deň žalobkyňa začala s liečením a preplácaním nákladov. V Rozsudku bol poškodený s náhradou škody odkázaný na občianskoprávne konanie, avšak žalobca medzi poškodeným nebol, preto si pravdepodobne žalobca škodu v trestnom konaní neuplatnil. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v spojení s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že rozhodujúce okolnosti na uplatnenie náhrady škody boli žalobcovi známe od vzniku dopravnej nehody do termínu posledného preplatenia predložených faktúr dňa 26.05.2010. Bol toho názoru, že v tomto prípade sa uplatňuje iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu dozvedenia sa o škode. Žalobca si u neho uplatnil škodu listom zo dňa 12.06.2012, ktorý bol adresovaný SKP, ktorá svojim listom zo dňa 18.06.2012 oznámila žalovanému v 2/rade, že je zodpovednostným poisťovateľom dotknutého motorového vozidla a postúpila mu obsah nároku žalobkyne na vybavenie. Na uvedený list reagoval žalovaný v 2/rade listom zo dňa 19.2.2012 tak, že žalobkyne oznámil premlčanie jej nároku podľa § 101 (správnejšie malo byť podľa § 106 . Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný v 2/rade považoval za dôvodný iba nárok žalobcu na zaplatenie 69,86 € spolu s 9% ročným úrokom s omeškania od 05.07.2012 vzhľadom na trojročnú premlčaciu lehotu. K podaniu boli pripojené nasledujúce listinné dôkazy:

- List SKP zo dňa 18.06.2012 (čl. 25)

- List žalovaného v 2/rade zo dňa 19.06.2012

- List žalobcu zo dňa 22.06.2012 (čl. 40) 4. Žalovaný v 1/rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 10.08.2012 (čl. 45) tak, potvrdil skutkové okolnosti nehody, pričom doplnil, že prevádzkovateľom vozidla, s ktorým spôsobil dopravnú nehodu bola spoločnosť Porsche Slovakia s.r.o., od ktorej mal vozidlo zapožičané. Uvedená spoločnosť mala uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným v 2/rade. Bol toho názoru, že za škodu v danom prípade zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a teda nie je daná jeho pasívna legitimácia v spore. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 5. Žalovaný bol v konaní vypočutý dožiadaným súdom dňa 19.11.2012 (čl. 52). 6. Na pojednávaní dňa 11.4.2013 (čl. 62) žalobca doplnil, že uplatnený nárok je originálnym nárokom, vyplývajúcim z § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z.z., ktorého podmienkou vzniku je skutočnosť, či bol úraz poistenca spôsobený protiprávnym konaním inej osoby alebo nie - táto otázka bola riešená v trestnom konaní, pričom až do právoplatnosti rozhodnutia v trestnej veci bola predmetná otázka sporná. Preto

žalobca vyčkal až do právoplatnosti rozhodnutia o zavinenom konaní a až potom si u žalovaných nárok uplatňoval. Bol toho názoru, že na počítanie premlčacej doby je potrebné prihliadnuť aj na § 104 OZ, keďže nehoda, z ktorej vzniklo poškodenie bola poistnou udalosťou. Aplikácia § 106 v danom prípade podľa žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca si neuplatňuje náhradu škody, ale originálny nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti. Žalovaný v 1/rade na tomto pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v 2/rade doplnil, že z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/343/2009 vyplýva, že vznik práva na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný dňom podania žaloby na súdu, prípadne protiprávnou udalosťou. K otázke pasívnej legitimácie žalobcu v 1/rade uviedol, že s touto nesúhlasí, pričom poukázal na výklad ustanovenia § 427 R3/1984 (str. 25 ods. 4). Žalobca doplnil, že pasívna legitimácia žalovaného v 1/rade podľa neho vyplýva z § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z.z. - nejde teda o uplatnenie náhrady škody a už vôbec nie v zmysle objektívnej zodpovednosti. Žalovaný v 1/rade ďalej uviedol, že v trestnom konaní si svoj nárok neuplatnil, pretože sa o tomto konaní dozvedel až v čase, keď to nebolo možné, a to na základe oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 04.03.2010. Tvrdený okamih dozvedenia sa namietal žalovaný v 1/rade, keď poukázal na to, že náklady na zdravotnú starostlivosť žalobca uhrádzal už v roku 2008. 7. Písomným podaním zo dňa 15.04.2013 (čl. 70) žalobca doručil súdu nasledujúce listiny:

- Oznámenie Zdravotnej poisťovni zo dňa 04.03.2010 (čl. 71) s vyznačenou pečiatkou žalobcu

- Žiadosť žalobcu adresovaná OS Malacky zo dňa 12.07.2010 (čl. 72)

- List spoločnosti Porsche inter auto SK zo dňa 23.04.2013 (čl. 73) 8. Súd zabezpečil do spisu Zmluvu o nájme motorového vozidla zo dňa 26.03.2008 (čl. 85). 9. Na pojednávaní dňa 16.09.2013 žalobca v 1/rade doručil súdu Stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. 2/2008 (čl. 92). 10. Rozsudkom č.k. 7C/136/2012-103 zo dňa 16.09.2013 súd zaviazal žalovaného v 2/rade na zaplatenie sumy 68,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Voči zamietacej časti rozsudku podal odvolanie žalobca, na základe čoho bola vec predložená odvolaciemu súdu 4.4.2014. Listom zo dňa 09.1.2018 bol spis vrátený tunajšiemu súdu bez rozhodnutia s usmernením súdu druhej inštancie, že súd prvej inštancie má odstrániť nedostatok spočívajúci v tom, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, keď zo žiadneho výroku ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 1/rade - na tento účel uložil súdu prvej inštancie vydať voči žalovanému v 1/rade dopĺňací rozsudok. 11. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, výsluchom žalovaného v 1/rade a oboznámil sa s rozhodnutiami označenými subjektami konania a s ostatným obsahom súdneho spisu. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení sporových strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 12. Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1/.rade dňa 29.6.2008 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu: Z. Ž.. Žalovaný v 1/rade mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. 13. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 2T/142/09-917 zo dňa 24.10.2011 mal súd za preukázané, že žalovaný v 1/rade bol uznaný za uvedený skutok za vinného z prečinu usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví (vo vzťahu k P.. Z. Ž.). 14. Zo Zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 26.3.2008, mal súd za preukázané, že v čase dopravnej nehody bola prevádzkovateľom (vlastníkom) motorového vozidla, ktorým bol ublížené na zdraví P.. Ž., spoločnosť Porsche Slovakia spol. s.r.o., ktorá dotknuté vozidlo dala do nájmu žalovanému v 1/rade, t.j. dňa 29.6.2008 mal žalovaný v 1/rade Vozidlo prenajaté od prevádzkovateľa. Na Vozidlo prevádzkovateľ uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení ( článok VII. bod. 1 Zmluvy). 15. Z oznámenia SKP zo dňa 18.06.2012 mal súd za preukázané, že Vozidlo malo v rozhodujúcom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného v 2/rade 16. Z nesporných tvrdení subjektov konania mal súd za preukázané, že P.. Ž. bol poistencom žalobcu. 17. Z Vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť RP 10610471 mal súd za preukázané, že žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť P.. Ž. náklady v celkovej výške 5.524,73 €, ktoré vznikli postupne od 29.6.2008 do 15.3.2010 a ktoré boli rovnako postupne uhrádzané žalobcom v období od 07.08.2008 do 26.05.2010. 18. Dňa 17.4.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 2T/142/09-917 zo dňa 24.10.2011. Podľa tohto rozsudku bol obžalovaný, žalovaný v 1/.rade právoplatne uznaný vinný zo spáchania prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1., 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa ust. § 158 Trestného zákona, v súvislosti s ktorým spôsobil poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne poškodenie zdravia.

19. Žalobca listom zo dňa 12.6.2012 vyzval žalovaného v 1/rade s SKP na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 5.524,73 € a vzniknutých trov konania v sume 7,- € (poštovné náklady, ktoré žalobca uhradil v súvislosti s uplatňovaním predmetného nároku) v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, kedy a či vôbec bola predmetná výzva doručená žalovanému v 1/ rade. Žalovanému v 2/rade bola výzva postúpená od SKP v čase od 18.06.2012 do 19.06.2012 - uvedené vyplýva z doručenky k výzve zo dňa 12.06.2012, podľa ktorej výzvu prevzala SKP dňa 18.06.2012 v spojení s listom žalovaného v 2/rade, ktorý na výzvu, ktorá mu bola odstúpená z SKP reagoval listom zo dňa 19.06.2012. 20. Listom zo dňa 18.6.2012 SKP oznámila žalobcovi, že zodpovedným poisťovateľom vozidla, s ktorým bola Dopravná nehoda spôsobená, je žalovaný v 2/ rade. 21. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých subjekty konania trvali. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jeho poistencovi voči osobe, ktorej zavinené protiprávne konanie malo za následok poškodenie zdravia dotknutého poistenca. 22. V konaní neboli sporné rozhodujúce skutkové okolnosti s výnimkou toho, či a kedy žalobca vyzval žalovaného v 1/rade na zaplatenie dlžnej istiny. Sporné bolo právne posúdenie veci, najmä otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/rade, to či je nárok premlčaný a v neposlednom rade, či je posudzovaný nárok nárokom na náhradu škody. Súd vec právne posúdil nasledovne:

23. Nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4, písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z.: 24. Podľa § 42 ods. 4, písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. 25. K otázke vzniku práva zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, zdravie ktorého bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, sa najvyšší súd už vyjadril v publikovanom rozhodnutí pod č. R 51/2010 (uznesenie NS SR z 21. januára 2010 sp. zn. 1 Cdo 70/2009), tak že toto právo zdravotnej poisťovne súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia a vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 OZ. Právo postihu alebo regresné právo má teda vo všeobecnej rovine povahu osobitného, originárneho (pôvodného) nároku, ktorý sa premlčuje podľa § 101 vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže ho nemožno podriadiť pod žiadne z ustanovení § 102 až 110 OZ, upravujúce osobitné prípady premlčacej doby. Vychádzajúc z uvedených úvah a doterajšej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, zdôrazňujúcej osobitosť a originárnosť povahy hmotnoprávneho nároku práva na postih (regres), akceptovanej v judikatúre aj v prípade iných regresných nárokov (porovnaj aj R 52/2004, R 26/2005, R 34/2013), dovolací súd dospel k právnemu záveru, že právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, ak úrazu alebo inému poškodeniu zdravia jej poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby [§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.)] sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 205/2012, ZSP 22/2017). 26. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 , nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napríklad vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 , pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 421 ods. 2 (R 29/1979, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cz/101/77). 27. Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným

porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015 zo 16. februára 2016). 28. Podľa Čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 29. Podľa Čl. 2 ods. 2 C.s.p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Pasívna vecná legitimácia 31. V súlade s čl. 2 C.s.p. je súd povinný rozhodnúť v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vyššie odcitované súdne rozhodnutia dávajú jednoznačnú odpoveď na otázky, ktoré sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci kľúčové. Je nepochybné, že uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom žalobcu, ktorý vyplýva z § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z.. Toto ustanovenie je potom rozhodujúce pre určenie okruhu pasívne legitimovaných osôb - touto osobou je osoba, ktorej protiprávnym a zavineným konaním došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu. V konaní nebolo sporné, že touto osobou je žalovaný v 1/rade Na tom nič nemení skutočnosť, že poistený, ktorý je spravidla prevádzkovateľ motorového vozidla, má z povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil žalobcovi vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti- toto ustanovenie vymedzuje pasívnu vecnú legitimáciu prevádzkovateľa motorového vozidla, popri pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 1/rade. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1/rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore ako nedôvodnú. 32. Žalobca teda má podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. nárok voči žalovanému v 1/rade na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Premlčanie nároku

33. Ďalej sa súd zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú oboma žalovanými. 34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 35. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 36. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 37. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 38. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 39. Pretože uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody podľa § 420 OZ, ale osobitným originálnym nárokom, tento nárok sa premlčuje podľa § 101 vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. 40. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že premlčacia doba mala v danom prípade začať plynúť podľa § 104 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na plnenie z poistnej zmluvy. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká právo na plnenie tomu, a ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje t.j. poistenému. V prejednávanej veci žalovaný v 1/rade nemal uzavretú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie a nárok žalobcu voči žalovanému v 1/rade nie je nárokom z poistenia, ale z protiprávneho úkonu žalovaného v 1/rade. Aplikácia ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka by mohla prichádzať do úvahy, ak by žalovaný v 1/rade bol súčasne prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené vo vlastnom mene zmluvu na povinné zmluvné poistenie.

41. Jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci je vznik nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Dovolací súd v tomto smere dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súdy preto správne postupovali, keď za určujúci považoval okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou. Vznik práva na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný ani protiprávnou udalosťou majúcou za následok poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani deň podania žaloby na súde (uznesenie NS SR z 21. januára 2010 sp. zn. 1 Cdo 70/2009). 42. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť okamihom, kedy jednotlivé čiastkové náklady zaplatil, a to za predpokladu splnenia ostatných predpokladov vymedzených v ustanovení § 42 ods. 4, písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z.. V danom prípade za predpokladu, že poškodenie zdravia poistenca žalobcu bolo spôsobené zavineným protiprávnym konaním žalovaného v 1/rade. 43. Žalobca sa bránil tým, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako bolo právoplatne skončené trestné konanie voči žalovanému v 1/rade, a teda kedy bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že konanie žalovaného v 1/rade bolo zavineným protiprávnym konaním. 44. Je nepochybné, že žalobca sám nie je oprávnený urobiť definitívny záver o tom, či konanie žalovaného bolo protiprávne a zavinené - tento záver je oprávnený urobiť len súd. 45. Podľa § 193 C.s.p. (Viazanosť súdu inými rozhodnutiami), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.). 46. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. (Prejudicialita), otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. 47. Podľa § 194 ods. 2 C.s.p. (Prejudicialita), ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 48. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednostnom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). 49. Žalobca však už v okamihu vynaloženia prvých čiastkových nákladov na zdravotnú starostlivosť svojho poistenca mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti získať také informácie o skutkových okolnostiach dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca, ktoré by mu umožňovali urobiť predbežný záver o tom, kto zavinil dopravnú nehodu a či predmetné konanie vinníka mohlo byť zavinené a protiprávne. V danom prípade si žalobca mohol na základe skutkových okolností, ktoré boli navyše široko medializované, urobiť dostatočný úsudok o tom, či k poškodeniu zdravia jeho poistenca došlo protiprávnym zavineným konaním žalovaného v 1/rade. Takúto vedomosť mohol žalobca jednoznačne nadobudnúť aj z Oznámenia zdravotnej poisťovni zo dňa 04.03.2010 (čl. 6), doručeného žalobcovi podľa podacej pečiatky dňa 08.03.2010, kde sa výslovne uvádza dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti úraz zavinený protiprávnym konaním tretej osoby. Prípadne tak mohol žalobca urobiť dopytom na príslušné orgány OČTK. Ak skutkové okolnosti dopravnej nehody dostatočne odôvodňovali záver o vzniku nároku žalobcu (žalovaný v 1/rade v dôsledku prekročenia rýchlosti o cca 30 km/hodinu nezvládol riadenie, prešiel do protismeru, narazil do klienta žalobcu a spôsobil mu ujmu na zdraví), záver o danosti nároku žalobcu bol oprávnený uskutočniť aj súd v civilnom súdnom konaní v súlade s § 194 ods. 1 C.s.p.. (podobne napr. R 16/2014) Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že si nárok nemohol uplatniť skôr, ako bol žalovaný v 1/rade právoplatne uznaný za vinného v trestnom konaní. 50. Premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka bola trojročná a začala plynúť odo dňa úhrady jednotlivých čiastkových nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Súd námietku premlčania, vznesenú žalovaným v 1/rade vyhodnotil ako dôvodnú vo vzťahu ku všetkým nákladom, od uhradenia ktorých do podania žaloby uplynuli viac ako tri roky, t.j. všetky náklady zdravotnej starostlivosti uhradené žalobcom do 24.06.2009. 51. Zvyšná časť nákladov, uhradených od 1.07.2009 do 26.5.2010, spolu vo výške 69,86 € premlčaná nie je - nárok v tejto časti súd vyhodnotil ako dôvodný, keď žalovaný tieto náklady žiadnym spôsobom nerozporoval a žalobe v tejto časti vyhovel.

52. O tom, že žalovaný v 1/rade má priznaný nárok zaplatiť spoločne a nerozdielne súd rozhodol z dôvodu, že rovnakú povinnosť už súd uložil žalovanému v 2/rade a plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných nárok žalobcu zanikne splnením. Úrok z omeškania 53. Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 54. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 55. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 56. Pre nárok žalobcu, vyplývajúci z právneho predpisu, nie je určený čas, kedy je dlžník povinný Nárok splniť, preto je čas plnenia určený ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca ani netvrdil ani nepreukázal dátum, kedy a či vôbec bola žalovanému v 1/rade doručená výzva na splnenie povinnosti zo dňa 12.06.2012. V dôsledku uvedeného žalobca nepreukázal, že sa žalovaný v 1/rade dostal akýmkoľvek dňom do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Trovy konania 57. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len“ C.s.p.“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. V konaní o nároku žalobcu proti žalovanému v prvom rade bol úspešnejší žalovaný v 1/rade (celkový nárok žalobcu 5.524,73 €, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 69,86 €, tj. 1,26 % z uplatnenej istiny, žalovaný v 1/rade v časti o zaplatenie 5.454,87 €, t.j. 98,74 % uplatnenej istiny. Miera úspechu žalovaného v 1/rade v spore teda bola 98,74 % (98,74 % -1,26 %). Žalovanému v 1/rade súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery jeho úspechu v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).