Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-74-2017.pdf
PDF · 113.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobkyne K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XXXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO 47 233 516, o určenie neplatnosti časti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2016, č. k. 16C/193/2015-54 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2016, č. k. 16C/193/2015-64 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., II., III., IV., V., a VII. v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.10.2016 č.k. 16C/193/2015-64 p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa n e m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 je v časti dohody o úrokovej sadzbe neplatná. Výrokom II. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 je v časti dohody o úrokovej sadzbe neplatná. Výrokom III. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné. Výrokom IV. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a Rozhodcovská zmluva č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné. Výrokom V. určil, že dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 sú neplatné. Výrokom VI. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom VII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že dohoda o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 sú v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN uvedenej v bode 6 zmluvy, v časti bodu 8 zmluvy o dohode o poskytnutí služby a v časti možnosti uplatnenia zrážok zo mzdy uvedenej v bode 13.2. zmluvných dojednaní k tejto zmluve neplatné. Zároveň sa domáhala určenia, že rozhodcovská zmluva č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a rozhodcovská zmluva č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné. Žiadala, aby jej bolo od žalovaného priznané primerané zadosťučinenie v sume 500,- €. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa dňa 29.01.2014 v bode 5 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru v sume 840,- €, ktoré by žalobkyňa splácala žalovanému v 42 mesačných splátkach po 45,01 €. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť bola vo výške 1.890,42 €, predpokladaná RPMN úveru mala byť 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru mala
byť 70,02 %, priemerná RPMN za úver mala byť 45,94 %, poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 442,90 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť mala byť 1.080,24 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 76,21 %. Žalovaný žalobkyni schválil výšku úveru v sume 840,- € so splatnosťou úveru 42 mesiacov s výškou mesačnej splátky po 45,01 € s tým, že dátum splatnosti prvej splátky úveru je 08.03.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 08.08.2017. Splátky sú splatné k 8. dňu v mesiaci, celková výška úveruje 840,- €. Rozhodcovskú zmluvu č. 8500040280 podpísala žalobkyňa dňa 29.01.2014 a žalovaný dňa 04.02.2014. Rozhodcovská zmluva obsahujú vyhlásenie veriteľa, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500040280 podpísala dňa 29.01.2014 ako dlžník žalobkyňa a dňa 04.02.2014 žalovaný ako veriteľ. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.), § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k), písm. r), ods. 5, § 53 ods. 6, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že je nepochybné, že zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040280 a č. 8500040279 uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 04.02.2014 sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe v zmluvách o revolvingovom úvere č. 8500040280 a č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluvách o revolvingovom úvere zo dňa 04.02.2014 je uvedená ročná úroková sadzba 70,02 % (zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040280) a 70,01 % (zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040279). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014 na úrovni 14,45 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 70,01 %, resp. 70,02 % ročne uvedená v zmluvách podstatne (takmer päťnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014. Výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch s nebankovým subjektom prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 %, resp. 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, preto sa predmetné zmluvy o revolvingových úveroch svojím obsahom v časti dohody o úrokovej sadzbe priečia dobrým mravom. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01 % a 70,02 % je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd určil, že dohoda o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 sú v časti dohody o úrokovej sadzbe neplatné. Preskúmaním napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto neobsahovali výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohôd je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne, v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov je neurčité, v dôsledku čoho sú tieto dohody o zrážkach
zo mzdy neurčité, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobou napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali ani dostatočne určité zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Úverové zmluvy ako aj rozhodcovské zmluvy boli žalobkyňou podpísané dňa 29.01.2014. V tomto prípade boli rozhodcovské zmluvy uzavreté v priamej súvislosti so zmluvami o revolvingových úveroch, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj Občianskeho zákonníka, pričom ide o spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. Z týchto dôvodov súd uvedené rozhodcovské zmluvy podpisované žalobkyňou dňa 29.01.2014 a žalovaným dňa 04.02.2014 podrobil kontrole z hľadiska spotrebiteľského práva. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovské zmluvy zo dňa 04.02.2014 neboli so žalobkyňou individuálne dojednané. Rozhodcovské zmluvy zo dňa 04.02.2014 boli uzavreté ako tzv. nevýhradné rozhodcovské zmluvy. Možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Neprijateľnosť rozhodcovských zmlúv zo dňa 04.02.2014 súd prvej inštancie videl aj v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, žalovaný neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013 predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podanou žalobou žalobkyňa zároveň napadla platnosť ustanovení bodov 8.1. zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500040280 a č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014, ktorými malo dôjsť k uzavretiu dohody o poskytnutí služby, predmetom ktorej mal byť záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok revolvingu. Súd prvej inštancie určil, že dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 sú neplatné, nakoľko tieto neboli individuálne dojednané. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj priznania primeraného zadosťučinenia podľa § 3 zákona č. 250/2007 z.z. pre porušenie práv žalobkyne žalovaným s poukazom na neprimerané praktiky žalovaného. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a ani neoznačila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že jej vznikla nemateriálna ujma konaním žalovaného. Súd prvej inštancie preto nedospel k záveru, že by žalobkyňa utrpela v dôsledku konania žalovaného takú ujmu, ktorú by bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia, preto nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 500,- € súd žalobkyni nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania postupoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovaným nárokom bol úspech žalobkyne i žalovaného pomerne rovnaký, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. až V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný uviedol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil relevantné právne normy a v dôsledku tejto skutočnosti dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Obe zmluvy o revolvingovom úvere boli uzavreté dňa 04.02.2014. Obe zmluvy sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 52 ods.2 posledná veta Občianskeho zákonníka je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko útvaru pre dohľad nad finančným trhom, číslo 1/2015. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia oboch zmlúv o revolvingovom úvere uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. V zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o úroku ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Žalovaný
ďalej napáda záver súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá. Záver o neurčitosti vyžaduje, aby súd použil § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom z rozsudku jeho použitie nevyplýva. Z každej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že zabezpečená pohľadávka je vymedzená ako pohľadávka titulom úveru, úrokov a jeho príslušenstva. V prípade vymedzenia pohľadávky označením jej právneho dôvodu a výšky úveru nie je možné identifikovať, v čom je zabezpečená pohľadávka neurčitá. Určenie zabezpečenej pohľadávky nemusí byť len číselné. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základom spôsobu jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/171/2015. Namietal aj tú skutočnosť, že súd vo svojom rozhodnutí uprednostnil neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy, hoci ním uvádzané dôvody sa vzťahujú len k niektorým jej častiam, bez ktorých by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla zostať v platnosti. Ďalej namietal záver súdu o neplatnosti rozhodcovských zmlúv. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy žiadnu skutočnosť vyplývajúcu z obsahu rozhodcovskej zmluvy uzavretie medzi stranami sporu a teda jeho skutkové závery sú predčasné a neúplné. Uviedol, že rozhodcovská zmluva obsahuje vysvetlenie, čo je dôsledkom jej uzavretia, že jej uzavretie nie je povinné a rovnako obsahuje poučenie o možnosti odstúpiť od nej. Ohľadne individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy uviedol, že je pochopiteľné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľa. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016. Žalovaný tiež namieta záver o neplatnosti dohody o poskytnutí služby v bode 9.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040280 a 8500040289. V bode 8.6 je vyslovene uvedené, že podpisy v tejto dohode sa vzťahujú len na jej obsah (teda článok 8). Závery súdu o tom, že nejde o samostatne dohodnutú časť, pretože je očíslovaná inak, ako nasleduje po predošlých siedmych článkoch a žalobca má tak logicky očakávať, že podpisy v tejto dohode sa vzťahujú na predošlé články je nesprávny. Popiera tiež, že dojednané ustanovenie predstavuje sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Zároveň uplatnil trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu výrokov I. až V. a súvisiacom výroku VII., o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. 5. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 v časti dohody o úrokovej sadzbe za neplatnú, tiež určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 je v časti dohody o úrokovej sadzbe neplatná, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 a Rozhodcovská zmluva č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a Rozhodcovská zmluva č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040280 zo dňa 04.02.2014 a dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 sú neplatné. 6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 7. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. K odvolacej námietke žalovaného, že prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, teda od 1.4.2015, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalobcu zo zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500040280 a č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tieto zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2014 z21.04.2015, uznesenie ÚS SR z 12.04.2016 sp.zn. III. ÚS 194/2016, v zmysle ktorých sa v prípade, že ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, keď ide o absolútny obchod. Preto v predmetnej veci je namieste aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka nie Obchodného zákonníka. 12. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal záver súdu o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a neurčitého vymedzenia týkajúceho sa výšky splátok v Dohode o zrážkach zo mzdy č. 8500040280 a č. 8500040279 a teda ich neplatnosti. Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov boli medzi stranami sporu uzavreté dňa 29.01.2014 za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv o revolvingovom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov boli uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľských úveroch a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 14. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali. Dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená ("spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne"), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Naviac, žalobca predmetné dohody o zrážkach zo mzdy podpisoval 29.01.2014, teda skôr, ako vôbec pohľadávka žalovaného vznikla, resp. ako by bola platne uzavretá zmluva. Suma 840 eur, resp. 1500 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neprípustné je aj navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku, ktoré predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku
stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. 15. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje dohody o poskytnutí služby - odmeny za odklad splátok úveru podľa ustanovení bodov 8.1. zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500040280 a č. 8500040279 zo dňa 04.02.2014 za neplatné. Súd prvej inštancie posudzoval dohody o poskytnutí služieb z hľadiska jej neprijateľnosti komplexne, nie iba samotnú odplatu - poplatok vo výške 62,64 eura (pre zmluvu č. 8500040280) a poplatok vo výške 215,75 eura (pre zmluvu č. 8500040279), čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj zo samotného výroku rozsudku. Touto službou žalovaný nanútil žalobkyni možnosť odkladu troch splátok úveru. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide o zmluvnú podmienku výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úverovej sumy. 16. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o revolvingovom úvere v článku 8 je upravená „dohoda o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa. Navyše je potrebné konštatovať, že zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nepreukázal. 17. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvoinštančného súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovských zmlúv, podľa ktorých spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovské zmluvy dohodnuté za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovských zmlúv ako neprijateľných podmienok a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva. K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaná mala možnosť do 14 dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy od tejto odstúpiť, odvolací súd konštatuje, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).