Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-64-2016.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXXX, bytom T., o zaplatenie 6.328,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.994,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.994,33 eur od 29.10.2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 21,14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.328,95 € s úrokom z omeškania z istiny vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 6.075,56 eur od 29.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Súd napriek rozsiahlemu šetreniu nezistil aktuálne miesto pobytu žalovaného, a preto mu doručil oznámenie o podanej žalobe zverejnením na úradnej tabuly a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou č.l. 1, zmluvou o splátkovom úvere č.l. 5-8, výzvou zo dňa 08.09.2014 č.l. 9, doručenkou č.l. 10, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č.l. 11, doručenkou č.l. 12, oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 13, predžalobnou výzvou č.l. 14, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 15- 20, doplnením žaloby č.l. 31, prehľadom splátok č.l. 32-33, ospravedlnenie č.l. 53-54, vyjadrením žalobcu na pojednávaní, ako aj obsahom celého spisového materiálu.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 29.05.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver s výškou 4000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať uvedený úver s príslušenstvom v splátkach vo výške 110,26eur v počte 60. Žalovaný bol omeškaní so splácaním splátok, preto ho právny predchodca žalobcu vyzval listom na splatenie dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný dlh neuhradil, žalobca listom zo dňa 06.10.2014 oznámil žalovanému, že vyhlásil splatnosť celého úveru ku, a súčasne vyzval žalovaného na úhradu
celej dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpil právny predchodca na žalobcu pohľadávku.
5. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy vo výške 6.328,95 eur, ktorá sa skladá z istiny vo výške 4.000,- eur , úrokov vo výške 1.851,35 eur, poplatkov vo výške 224,21 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaného zo sumy 6075,56 eur od 29.10.2015 do zaplatenia.
6. Žalobca zotrval na podanej žalobe, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/147/2017 zo dňa 10.01.2018, ktorý riešil otázku platnosti postúpenia pohľadávky.
7. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ustanovenia § 2 písm. g), h) i) zákona č. 129/2010 Z. z. Na účely tohto zákona sa rozumie: g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010. Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
16. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 06.10.2014 bola vo výške 0,05%.
21. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
22. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva obsahuje nesprávne uvedenú ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., kde v zmluve je uvedená hodnota 23,44 %, pričom však za použitia vzorca uvedeného v zákone (viď odsek 16) a dosadenia hodnôt podľa zmluvy vychádza hodnota 26,02 %, t.j. bola uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu opomenul do RPMN započítať náklady spojené s poplatkami (či už za vedenie účtu, alebo s poskytnutím úveru ako aj poistením), pričom na uvedené bol podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. povinný. Vzhľadom na uvedené, je rovnako nesprávne uvedená celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je uvedená sumou 6606,41 eur, pričom prenásobením sumy splátky 110,26 eur a počtu splátok 60, vypočítame hodnotu 6615,60 eur ku ktorej je potrebné ešte pripočítať sumu poplatku za uzavretie 119,- eur, a teda obe vyššie uvedené hodnoty nemôžu byť správne a sú uvedené v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sú uvedené ako nižšie a teda sú spôsobilé vyvolať u spotrebiteľa omyl. Súd súčasne konštatuje, že aj uvedená úroková sadzba nezodpovedá skutočnosti, kde úroková sadzba pri splátke 107,27 eur (po odpočítaní poplatku za vedenie účtu), predstavuje úrokovú sadzbu vo výške 20,58% ročne. Právnym predchodcom žalobcu uvedenej RPMN by zodpovedala výška splátky 108,76 eur, resp. 105,53 eur + poplatok za poskytnutie vo výške 119,- eur. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 3.994,33 €, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 4.000,- €, od ktorej odčítal zaplatená splátka 5,67 €. Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného zaplatiť i úrok z omeškania 5,05% ročne od 29.10.2014 až do zaplatenia. Súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne, pričom má za to, že k omeškaniu došlo po zosplatnení úveru t.j. od 29.10.2014, a preto je potrebné použiť uvedenú úrokovú sadzbu. Súd má za to, že ust. § 10c cit. nar. predstavuje prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 s tým, že ak účastníci uzatvorili záväzkový vzťah pred 1. februárom 2013 a k vzniku omeškaniu došlo pred 1. februárom 2013, tak sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, čiže nedochádza k zmene výšky úrokov z omeškania pred a po 1. februári 2013. V prejednávanej veci však začiatok omeškania vznikol po 1. februári 2013 a preto sa výška úroku z omeškania riadi zákonnou úpravou v zmysle ust. § 3 cit. nariadenia a nie je tak potrebné aplikovať ust. § 10c cit. nariadenia (rovnako viď rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9C/135/216 zo dňa 12.04.2017). Vzhľadom na uvedené súd v časti sumy 3.994,33 eur a úroku z omeškania počítaného zo sumy 3.994,33 eur od 29.10.2014 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú na základe vyššie uvedených skutočností zamietol.
24. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v pomere akom bol úspešný v konaní. Súd pri výpočte
pomeru úspechu účastníkov v konaní vychádzal z nasledovných skutočností: žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie sumy 3.994,33 eur, a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítané zo sumy 3.994,33 eur od 29.10.2014 až do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje celkovú sumu 670,55 eur a suma spolu 4.664,68. Žalobca pritom žiadal priznať sumu vo výške: 6328,95 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % denne počítané zo sumy 6075,66 eur od 29.10.2014, t.j. v sume 1.625,36 eur ( vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), čo predstavuje celkovú sumu: 7.701,02 eur. Po prepočítaní tak mal žalobca úspech v 60,57 % (4.664,68 eur je 60,57 % zo sumy 7.701,02 eur) predmetu konania, neúspech v 39,43 %. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 60,57 % /Hodnota sporu 100 % - 39,43 % = 60,57 % (úspech žalobcu)- 39,43% (úspech žalovaného) = 21,14 %, t.j. čistý úspech žalobcu/. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 21,14 %.
28. Súd záverom konštatuje, že ak by nebol posúdený úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd by nepriznal úroky z úveru po splatnosti (v súlade s ústalenou rozhodovacou praxou) a rovnako úroky z omeškania z úrokov, resp. časť účtovaných poplatkov pre ich neprijateľnosť.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).