Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-57-2017.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne Y. F., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20C/263/2015-65 zo dňa 16. januára 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere zo dňa 7.3.2014 č. 804300015 uzavretej medzi stranami konania je bezúročný a bez poplatkov.
II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 7.3.2014 č. 804300015 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tej časti poplatku, ktorý zodpovedá 2/3 zahŕňajúcim náklady na vypracovanie a uzatvorenia zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 7.3.2014 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 900,- Eur za poplatok vo výške 780,- Eur. Celkovú čiastku vo výške 1.680,- Eur sa zaviazala vrátiť žalovanému v 12 splátkach po 140,- Eur. V zmluve je žalobkyňa označená IČOm a podpísala prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Súd prvej inštancie uviedol, že je nepochybné, že žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa uviedla, že finančné prostriedky použila na živobytie a nie na podnikanie. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je spotrebiteľom. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky, tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať. Ďalej uviedol, že náklady na uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou teda predstavujú 520,- Eur, z čoho je zrejmé, že tieto tvoria podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd vyhodnotil tento poplatok ako neplatný z dôvodu rozporu s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) pre obchádzanie zákona a z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je zrejmé, že dojednanie úrokov bolo a je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že je nepochybné, že v zmluve sa nenachádzajú údaje o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, čo znamená, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/215 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
4. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Súd má za to, že táto je nedôvodná, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, žalobkyňa je spotrebiteľ, pričom jej trvalý pobyt je v obvode Okresného súdu Prešov. Žalobkyňa mala na výber, či žalobu uplatní na všeobecnom súde žalovaného alebo v obvode súdu, v ktorom má trvalý pobyt.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.. Uviedol, že žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Namietal, že súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie len o tvrdenie, že žalobca použil financie na spotrebný účel. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predmetnou otázkou a len povrchne bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniam žalobcu. Tvrdil, že žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, preto nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Tvrdil, že z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zaviazal k úhrade trov konania.
6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 07.03.2014 Zmluvu o úvere č. 804300015 (ďalej len „Zmluva“). V Zmluve bola žalobkyňa identifikovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia, trvalým pobytom, rodným číslom, číslom OP, IČOm. Predmetom Zmluvy bol záväzok veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 900,- Eur a záväzok dlžníka (žalobkyňa) zaplatiť uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 780,- Eur, t.j. celkovo mala zaplatiť čiastku 1.680,- Eur v 12. Mesačných splátkach po140,- Eur, počnúc dňom 16.04.2014 na účet veriteľa. Súčasťou Zmluvy bolo aj prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou Zmluvy bolo aj potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti podpísané žalobkyňou dňa 07.03.2014. V ten istý deň ako Zmluva, t.j. 07.03.2014 bola podpísaná aj Rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, premetom ktorej bolo riešenie všetkých sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy, pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Na zadnej strane Rozhodcovskej zmluvy boli uvedené všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). V bode 10 VOP bolo uvedené, že: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku prestavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 07.03.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
14. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 ObZ priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
15. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobcu vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
16. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť ZoSÚ, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
17. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. i), j), k) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj náležitosti ako je úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, či výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. V zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 alebo pokiaľ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe, RPMN a priemernej hodnote RPMN. Ďalej neobsahuje rozpis, počet splátok a úhrad, či akúkoľvek zmienku o RPMN. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru).
20. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2v spojení s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.
21. Vo vzťahu k tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku 520,- Eur predstavuje 58 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
22. Administratívny poplatok predstavujúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľa a v jeho záujme.
23. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.
24. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci viac než polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
25. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
26. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa ustanovenia§ 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni v plnom rozsahu.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).