Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu B. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX I. K., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 346,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/117/2014 - 43, zo dňa 07. apríla 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 346,- eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania počítaným od 02.07.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 111,37 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 346,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. K bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť tým, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi finančné prostriedky vo výške 350,- eur s tým, že túto sumu bol žalobca povinný vrátiť žalovanému zvýšenú o odplatu vo výške 346,- eur. Posúdením predmetnej zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky obligatórne náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., preto je treba zmluvu v zmysle tohto zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd mal preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 346,- eur naviac, keďže bol povinný zaplatiť žalovanému iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov, teda 350,- eur. Žalovaný je povinný sumu 346,- eur vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi z prisúdenej sumy aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú. V danom prípade súd bral do úvahy, že sa jedná o 10 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, to je 7 a pol roka odkedy podniká žalovaný v poskytovaní úverov, kedy po celý čas platila zákonná, nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v prípade absencie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN v zmluve

veriteľom (žalovaným) je nevyhnutné hodnotiť, ako úmyselné konanie veriteľa zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu na jeho strane.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu účastníkov vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania - trov jeho právneho zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu nie je odôvodnené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Postupom súdu bolo porušené právo žalovaného dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, žalovanému sa odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd neposúdil správne. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčane súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. V danom prípade žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, pričom podľa jeho názoru je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný v subjektívnej (dvojročnej) a aj v objektívnej (trojročnej) premlčacej lehote, a to dňa 28.02.2014. Žalobca žalobu na súd podal dňa 11.07.2014. Žalobca ani nijako nepreukázal možnosť uplatnenia 10 ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný poukazuje na to, že s rovnakou problematikou sa už zaoberal Krajský súd Banská Bystrica napr. v rozhodnutiach sp. zn. 13Co/576/2015 zo dňa 22.09.2015, v ktorom konštatoval, že: „navrhovateľ nepreukázal, že odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský úver a teda, že na jeho strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení“, v rozhodnutí sp. zn. 13Co/557/2015 konštatoval, že: „navrhovateľ, ktorý sa dovolával 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty mal v tejto súvislosti dôkazné bremeno. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, pokiaľ tento uvádza, že v danom prípade ide o objektívnu premlčaciu lehotu trojročnú a nie desaťročnú“. Taktiež v rozhodnutí sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016 odvolací súd prijal záver, že: „okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať tvrdenie navrhovateľky o neuvedení údaju o RPMN v Zmluve a ďalších ňou označených obsahových náležitostí Zmluvy za preukázanie úmyslu odporcu bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť (zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru vo svojej podstate svojou existenciou vylučuje takýto úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna 10 ročná premlčacia doba, preto odvolací sú dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol je vecne správne“. Žalovaný sa bráni aj tým, že inštitút premlčania v občianskoprávnych vzťahoch má plniť aj funkciu, aby oprávnený pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej lehote - teda včas.

6. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (viď. aj uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 413/2013-9). O skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalobca dozvedel dňa 18.05.2014, a to od právneho zástupcu, ktorému v ten istý deň udelil aj plnú moc na zastupovanie. Žaloba bola podaná ani nie dva mesiace po tomto dni. Subjektívna premlčacia lehota bola teda zachovaná. A zachovaná je aj objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, právo na jeho vydanie sa premlčí za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.

7. V súvislosti s aplikáciou 10 ročnej premlčacej lehoty žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia okresných súdov, napr. Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí sp. zn. 14C/289/2014 zo dňa 13.07.2015 uvádza: „Vzhľadom na čas, odkedy poskytuje odporca pôžičky (14.03.2001) s takto vysokými poplatkami, nemôže ísť na jeho strane o nedbanlivosť, ale ide o vedomé konanie odporcu v rozpore so zákonom, teda je tu úmysel odporcu získať bezdôvodné obohatenie, preto súd aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o 10-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala v danom prípade plynúť od úhrady sumy 888 eur odporcovi, teda od 12.10.2010.“ V rozhodnutí zo dňa 22.10.2014 sp. zn. 18C/23/14 Okresný súd Košice II uvádza nasledovné: „Žalovaný ako dodávateľ, ktorý mal pri uzatváraní

formulárových zmlúv so svojimi spotrebiteľmi postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní zásady čestnosti, dobromyseľnosti, poskytoval žalobkyni finančné prostriedky za takých podmienok, ktoré spôsobujú neplatnosť zmlúv pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Uvedeného konania sa žalovaný dopustil celkom vedome, keď to bol práve on, kto podmienky v zmluve stanovoval. Vzhľadom na osobu žalobkyne ako starobnej dôchodkyne, ktorá potrebovala finančné prostriedky na úhradu jej životných potrieb, zneužíval jej situáciu a zámerne s ňou opätovne uzatváral nové zmluvy. Žalovaný celkom vedome a úmyselne na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie a vzhľadom na jeho postavenie, postup i zákonné pravidlá, ktoré obchádzal, čo do náležitostí zmlúv, nie je ani možnosť uvažovať o inom než úmyselnom konaní. Z uvedených dôvodov sa na právo žalobkyne vzťahuje objektívna 10-ročná premlčacia doba. O tom, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, sa žalobkyňa dozvedela až pri poznaní svojej právnej situácie po konzultovaní s právnym zástupcom v auguste v roku 2013. Teda neuplynula ani subjektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto skutočnosť je navyše nepochybná, keďže žalobkyňa opakovane vstupovala do právnych vzťahov pre ňu zjavne nevýhodných bez toho, aby si bola vedomá zneužívania jej práv zo strany žalovaného.“. Okresný súd Dolný Kubín v rozsudku sp. zn. 6C/54/2014 zo dňa 10.12.2014 uviedol: „To, že v zmluve absentuje údaj o RPMN navrhovateľka musela vedieť už v čase podpisovania danej zmluvy, avšak to, že v dôsledku tohto nedostatku nemá odporca nárok na úroky a poplatky je otázka právna, ktorej zodpovedanie si vyžaduje odborné vzdelanie, resp. odborné skúsenosti. Navrhovateľka odborné vzdelanie v danom smere nemá, odborné skúsenosti preukázané neboli. Súčasne súd konštatuje, že žalobný návrh bol podaný v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo v období 20.10.2004 do 15.02.2005, kedy navrhovateľka odporcovi poukázala platby za účelom úhrady úveru a dohodnutého poplatku za úver (odplaty). Keďže tieto platby došli odporcovi po 7.4.2004, nie je rozhodujúce z akej časti boli použité na úhradu istiny a v akej na úhradu dohodnutého poplatku, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie. Že súd v prejednávanej veci aplikuje desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu je dané tým, že zhodne s navrhovateľkou zastáva názor, že na strane odporcu vzniknuté bezdôvodné obohatenie nie je nedbanlivostné, ale úmyselné.“ Okresný súd Košice a okolie v rozsudku zo dňa 27.01.2015 sp. zn. 16C/206/2013 konštatoval: „Takéto systematické, dlhodobé a vedomé ignorovanie zákonných povinností (o. i. uvádzať ročnú úrokovú mieru nákladov) sa nedá hodnotiť nijak inak ako úmyselné konanie.“. Poukazuje aj na obdobné závery uvedené v rozsudkoch Okresných súdov Považská Bystrica sp. zn. 7C/272/2013 a Levice sp. zn. 16C/20/2014. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 33Odo/938/2002 NS ČR: „ Ak by sa v posudzovanom prípade mala aplikovať desaťročná objektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prípad zistenia úmyselného bezdôvodného obohatenia, bolo by treba preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že pri uzavieraní zmluvy o združení a pri prijatí vkladu od žalobkyne musel skutočne vedieť alebo byť minimálne uzrozumený (nepriamy úmysel) s tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet sa bezdôvodne obohacuje“.

8. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa, že predmetné rozhodnutie nie je preskúmateľné. Vo veci konajúci súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi oboch strán.

9. Žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

11. Konanie vo veci začalo dňa 11.07.2014, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa 07.04.2016. Odvolanie žalovaného bolo podané 09.06.2016. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že rozsudok je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 (ust. § 157 ods. 2 O. s. p.), rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie (vyššieho stupňa). V rozhodnutí súd osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných, najvýraznejšie prispeli k určitému (konečnému) verdiktu súdu. Samotná argumentácia odvolateľa uvedená ním v odvolaní podanom proti predmetnému rozhodnutiu súdu svedčí o tom, že „príčiny, pre ktoré súd daným rozhodnutím rozhodol práve zvoleným spôsobom“ sú odvolateľovi z rozhodnutia jednoznačne známe. Za porušenie základného práva strany konania na spravodlivý súdny proces (zaručeného Ústavou SR čl. 46 ods. 1) nemožno považovať, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Námietka žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku, že rozhodnutie nie je preskúmateľné, nie je dôvodná.

14. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.

16. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k bezdôvodnému obohateniu začalo dochádzať, a to bez ohľadu na to, či o tom žalobca mal alebo nemal vedomosť, od momentu (počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty), kedy bolo žalovanému splatené žalobcom viac než je suma peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol, t. j. odkedy žalobcom splácaná suma začala prevyšovať poskytnutú istinu úveru 350,00 eur. Pri splácaní úveru, aké bolo dohodnuté, teda v dvanástich mesačných splátkach po 58,- eur, kedy podľa predloženého splátkového kalendára prvá splátka bola splatná vo výške 58,- eur k 13.04.2010 a každá ďalšia splátka vo výške 58,- eur bola splatná vždy k 13-temu dňu nasledujúceho mesiaca, zaplatením v poradní siedmej splátky, ktorá pripadla na dňa 13.10.2010, došlo k prekročeniu sumy istiny 350,- eur (o sumu 56,- eur). Písomnosť nazvaná „Splátky a pokuty“ doložená do súdneho spisu žalobcom, ako príloha žaloby a neskôr predložená aj žalovaným ako príloha k vyjadreniu k žalobe, preukazuje splátkový kalendár, podľa ktorého v prospech žalovaného boli vykonané mesačné splátky v určenej výške a v určených termínoch, celkom vo výške 696,- eur. Posledná splátka bola vykonaná dňa 28.02.2011. Tieto skutočnosti, ktoré sú obsahom splátkového kalendára, nespochybnil ani žalovaný, neboli ním namietané. Podľa názoru odvolacieho súdu objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia začala v tomto prípade plynúť (objektívne) od 13.10.2010.

17. Pokiaľ ide o plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty za náležite preukázaný možno mať začiatok jej plynutia od 18.05.2014, teda od prvej porady žalobcu s advokátom, ktorému v tento deň udelil plnú moc na zastupovanie v konaní o vymáhanie bezdôvodného obohatenia, ako uviedol žalobca v reakcii na vznesenú námietku premlčania. Z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca skutočne (preukázane) dozvedel (nestačí len predpokladaná vedomosť), že na jeho úkor

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal a v akej výške. Je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (viď. judikatúra NS ČR, aj závery NS SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.08.2010, kde sa okrem iného uvádza, že začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.)

18. Žalobu žalobca podal na súd dňa 11.07.2014. Niet pochýb o tom, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vymáhanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka do času, kedy bola podaná žaloba na súde, neuplynula. Subjektívna premlčacia lehota, keďže začala plynúť od 18.05.2014 je zachovaná. Pre prejednávaný prípad je preto právne významné a pre výsledok vo veci rozhodujúce posúdenie, či na daný prípad dopadá objektívna premlčacia lehota trojročná alebo objektívna premlčacia lehota desaťročná (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom na túto otázku zamerali svoje argumenty strany sporu aj v odvolacom konaní. Vychádzajúc z vyššie ustáleného počiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty od 13.10.2010 potom trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula 13.10.2013 (ešte pred podaním žaloby) a desaťročná objektívna premlčacia lehota by uplynula až 13.10.2020.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na daný prípad treba aplikovať objektívnu premlčaciu lehotu 10 ročnú, ktorá je založená na úmyselnom konaní toho kto sa bezdôvodne obohatil. Odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanom prípade je treba aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Pokiaľ žalobca trval na potrebe vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej doby, podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vedomé alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobu uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal.

20. V danom prípade „úmysel“ žalovaného okresný súd odôvodnil dlhodobým podnikaním žalovaného v oblasti poskytovania úverov (7,5 roka) ešte predtým ako uzavrel zmluvu o úvere so žalobcom s dôrazom na to, že po celý tento čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie náležitosti zmluvy. V danom prípade súd poukázal konkrétne na to, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a teda dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať v zmluve RPMN súd vyhodnotil ako úmyselné konanie žalovaného zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, o to viac, že o tejto skutočnosti (uvádzať RPMN v zmluve) má žalovaný vedomosť, nakoľko táto skutočnosť mu bola a je známa z viacerých súdnych rozhodnutí, ktorých bol stranou konania. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu nakoľko zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru postihuje veriteľa za také konanie, kedy v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky obsahové náležitosti, tak vo svojej podstate existencia takejto sankcie vylučuje úmysel veriteľa zameraný na získanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere.

21. Odvolací súd dodáva, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky) a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neobmedzenú dobu vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania (v súlade s celospoločenskou požiadavkou právnej istoty) takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým aj s prípadnými i zložitými súdnymi spormi. Majú teda oprávnené osoby zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe (lehote). Inštitút premlčania má stimulovať veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva a tým predchádzať vzniku ujmy, teda aby veritelia príliš neodkladali vynútenie svojho subjektívneho občianskeho práva. Premlčanie slúži na účel ochrany subjektov, voči ktorým sa práva nevykonávali po dlhšiu dobu, a teda sa uprednostňuje záujem na udržaní existujúceho právneho stavu (keď nárok nebol z nejakého dôvodu uplatnený), ktorý pretrváva dlhší čas a zároveň sa tým sleduje účel, aby sa každý (oprávnená osoba, ktorá disponuje určitým nárokom) zaujímal o svoje práva a tieto riadne a včas uplatnil (právna zásada „práva patria bdelým“). Vo vzťahu k žalobcovi možno uviesť, že už pri podpise zmluvy o úvere musel vedieť s kým zmluvu uzatvoril, že ide o nebankový subjekt, pričom aj v čase kedy žalobca zmluvu so žalovaným uzatváral a aj neskôr (až doteraz), sa vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch (tlač, rozhlas, televízia a pod.) poukazovalo na činnosť

nebankových subjektov vo vzťahu k spotrebiteľom (dlžníkom) v tak širokom rozmere, že o správaní sa nebankových inštitúcií sa žalobca mal/mohol dozvedieť.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že návrh žalobcu zamietol, a to z dôvodu premlčania nároku v trojročnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá márne uplynula dňa 13.10.2013. Rozhodnutia iných súdov, na ktoré poukázali strany v odvolacom konaní, pre odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci neboli a nie sú záväzné.

23. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo veci samej, zmenil aj závislý výrok tohto rozsudku o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %, pričom pri rozhodovaní o trovách odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 zásadu pomeru úspechu strán vo veci s tým, že v konaní na súde prvej inštancie bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .