Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/86/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2018, v trestnej veci ml. J. J. H. U.., pre prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného ml. J., obhajkyne obžalovaného JUDr. Agáty Ševčovičovej a zákonného zástupcu obžalovaného K. J. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 6. 2017, sp. zn. 5T/26/2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaného ml. J. J., zákonného zástupcu K. J. a obhajkyne JUDr. Agáty Ševčovičovej.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/26/2017 zo dňa 28. 6. 2017 boli obžalovaní ml. J. J. a I. G. uznaní vinnými prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 8. januára 2016 v čase okolo 22.00 hod. v W. na ulici Z. pred podnikom H. S. pod vplyvom alkoholu po slovnej výmene názorov fyzicky napadli G. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že ml. J. J. ho niekoľkokrát päsťou udrel do oblasti tváre a keď poškodený ležal na zemi, I. G. ho niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy, čím týmto svojím konaním mu podľa znaleckého posudku spôsobili početné odreniny tváre v podočnicovej oblasti, jarmovej oblasti a spánkovej oblasti vpravo, trieštivé zlomeniny prednej a vnútornej čeľustnej steny vpravo s vpáčením úlomkov dovnútra do pravej čeľustnej dutiny (Highmoru) s krvácaním do dutiny a posunutím viacerých úlomkov do nosovej dutiny vpravo, zlomeninu oblasti čuchovej kosti vpravo, viacnásobnú zlomeninu nosových kostí s posunom, zlomeninu spodiny pravej očnice s prechodným poškodením podočnicového nervu vpravo prejavujúcu sa dvojitým videním pri pohľade smerom nadol a poruchou citlivosti hornej pery a zubov, poúrazovú stresovú poruchu s dobou liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní.

Boli im za to uložené:

obžalovanému ml. J. J. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovanému I. G. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným, aby spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému G. C., nar. XX. XX. XXXX v W.N., trvale bytom X. XX/A, W., škodu vo výške 2.831 Eur a P.Q. Z. L., a.s., krajská pobočka W., U. O. X, IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 1.615 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. C., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom X. XX/A, W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. J. J., zákonný zástupca obžalovaného K. J. a obhajkyňa obžalovaného JUDr. Agáta Ševčovičová.

Obžalovaný ml. J. J. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že jeho obrana, že konal prakticky v nutnej obrane, keď odvracal hroziaci útok voči C. W., keďže poškodený mal v ruke nožík, bola síce čiastočne potvrdená svedkami, ale táto bola vyvrátená obrazovým záznamom, z ktorého má byť zrejmé, že poškodený nemal tesne pred útokom obžalovaných v ruke žiaden nôž.

K uvedenému uviedol, že nielen on, ďalší obžalovaný a svedkovia, ktorých uvádza súd v rozhodnutí (W., I.), videli nôž pred jeho fyzickým útokom, ale aj sám poškodený uviedol, že tento nôž mal, ale tento mal vraj v aute, aj ho na vyzvanie ukázal policajtom. Uvádzal: „bol som vyzvaný, či mám nôž ... a následne som ten nôž po tej výzve ukázal policajtom“. Uviedol a uznal, že bol vyzvaný konkrétne na nôž, na nič iné, takže z toho vyplýva, že tento museli ako obžalovaní, aj svedkovia, ktorí upozornili policajtov na túto skutočnosť, vidieť ešte predtým, ako ho poškodený mal vybrať z kufra auta, kam ho mal hodiť, čím je potvrdená jeho výpoveď, že tento nôž videl u poškodeného pred jeho fyzickým útokom na poškodeného. Poškodený uviedol, že na výzvu policajta, respektíve konkrétnu otázku policajta, či má nôž, tento ukázal malý červený vreckový nožík s červenou rúčkou, ktorý podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vybral zo spolujazdcových dverí, podľa výpovede v prípravnom konaní z odkladacej skrinky v aute na strane spolujazdca.

Ďalší svedok J. T. presne a zhodne ako on v rámci výsluchu v prípravnom konaní, ktorého výpoveď sa prečítala na hlavnom pojednávaní, uviedol, že v čase, keď tam už bol policajt, poškodený otvoril na jeho aute kufor a tento nôž tam hodil, uvedený kufor otvoril len čiastočne tak, aby tam vedel hodiť ten nôž. Svedok tiež počul, ako za prítomnosti policajtov W. kričal na zbitého chlapca (poškodeného), že prečo bol frajer a vytiahol na nich nožík. On osobne povedal policajtovi, že ten „zbitý chlapec“ držal v ruke vreckový nožík a hodil ho do kufra. On vo výpovedi v prípravnom konaní tiež uvádzal tieto skutočnosti obdobne a to, že hneď na mieste incidentu hovoril policajtom, aby zaistili nôž a po otázke policajta na poškodeného, či má nôž, tento išiel k autu, otvoril kufor a ukázal policajtovi nôž.

Už len tá skutočnosť, že videl u poškodeného nôž, teda nástroj spôsobilý ublížiť na zdraví, hoci tento ani nemusel žiadnu hrozbu vysloviť a nemusí ísť zo strany útočníka o aktívne konanie, tento použil dostupný a primeraný prostriedok obrany, mal strach a videl v tej chvíli toto východisko. Jeho subjektívne pocity vyvolané týmto nožom v tej chvíli vyvolali takéto vyhodnotenie celkovej situácie, aj keď môže byť odlišné hodnotenie celkovej situácie od objektívneho stavu. Dôležitým hodnotiacim kritériom je to, ako to videl on.

Súd vo svojom rozhodnutí pripomína, že neobstojí ani verzia obžalovaných o tom, že nekričali na poškodeného, resp. na osádku vozidla, ale mali kričať na svojich priateľov, ktorí sa nachádzali na druhej strane cesty, nakoľko, keď poškodený zacúval a zaparkoval, táto skupinka sa vrátila z križovatky k zaparkovanému vozidlu poškodeného, z čoho súd vyvodil záver, že obžalovaní mali od počiatku úmysel napadnúť poškodeného.

Takýto záver jednoznačne nevyplýva zo žiadnej z výpovedí, tak ako obžalovaných, svedkov, ako aj poškodeného. Sám poškodený uviedol, že na križovatke, kde zastavil, videl skupinku chlapcov, ktorá kričí, aj keď stiahol okno, počul, že niečo kričali, ale nič konkrétne nevedel uviesť. Obžalovaní aj

svedkovia zhodne uviedli, že nekričali na poškodeného, ale na kamarátov. Uvedená skutočnosť, že boli dve skupiny ľudí, jedna, ako uvádzajú obžalovaní aj svedkovia, pred cestou, pri križovatke, druhá už za cestou, na druhej strane je viditeľná aj na obrazovom zázname a tak nie je dôvod neveriť, že obžalovaný aj s kamarátmi kričali na nich. Nemali dôvod ani úmysel napadnúť poškodeného, ktorý navyše viedol osobné motorové vozidlo, v ktorom sedeli ďalšie osoby. Skôr, ako vyplýva z výpovede obžalovaných aj svedkov, ako kričali na kamarátov, poškodený dal dole okno na aute a sám sa začal pýtať, čo na neho kričia a ešte aj vtedy mu on povedal, že nie na neho. Z toho stále nie je možné vyvodiť záver, že on mal úmysel napadnúť poškodeného a od počiatku. Nie je možné ani jednoznačne uviesť, kde bol počiatok celého incidentu a na čí podnet. Ako uvádza, že keď vystupoval poškodený z auta, mal v ruke červený nôž a potom sa postavil pred W., tento mu povedal, nech odhodí ten nôž, on to neurobil a až tak ho udrel a to preto, že sa bál o W., že ho môže pichnúť.

Na základe uvedeného nie je možné vyvrátiť a neveriť jeho výpovedi, že videl nôž v rukách poškodeného, potom nie je preukázaný žiadny dôvod fyzického útoku na poškodeného, ktorý si nepamätá, prečo ho udrel obžalovaný päsťou do tváre.

Z týchto dôvodov navrhol oslobodiť ho spod obžaloby, pretože ten, kto odvracia útok, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Podľa súdu nebolo preukázané, že by poškodený útočil ako prvý, ani aby jeho akýmkoľvek spôsobom ohrozoval a teda neboli naplnené podmienky nutnej obrany. Ťažko potom vysvetliť, že obžalovaní aj svedkovia videli nôž u poškodeného, túto skutočnosť oznámili policajtom, títo následne na základe toho vyzvali poškodeného, či má nôž a tento presne popísaný nôž ukázal policajtom. Prečo a ako by inak on aj svedkovia mohli oznámiť policajtom, že poškodený má nôž, ak by tento nevideli.

Ak by súd neprijal záver, že boli splnené podmienky nutnej obrany, bolo namieste vyhodnotiť takúto situáciu ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. i) Tr. zák., ako aj ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., podľa súdu boli zistené len poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a l). Následne, keďže ide o mladistvého a je možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, bolo alternatívne navrhnuté upustenie od potrestania.

V tejto súvislosti poukázal na výpoveď znalca MUDr. Zoltána Sidora, PhD., že najzávažnejšie zranenie nemohlo byť spôsobené prvotným úderom päsťou do tváre, teda jeho úderom.

Súd nevyhodnotil získané dôkazy logicky a vôbec nie dôkazy svedčiace v prospech neho.

S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I vyplýva, že s rozhodnutím samosudcu učinenom na hlavnom pojednávaní dňa 28. 6. 2017, ako aj dôvodmi, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu sa v celom rozsahu stotožňuje. Čo sa týka obrany obžalovaného ml. J. J. spočívajúcej v tvrdení, že konal v nutnej obrane, keď poškodený G. C. mal držať v ruke nôž, bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, a to najmä obrazovým záznamom z inkriminovaného dňa. Samotný poškodený poprel, aby mal v ruke nôž. Rovnako aj ďalší svedkovia (okrem svedka W. a I.) si nevšimli v ruke poškodeného nôž pred samotným incidentom. Z uvedeného dôvodu považuje obranu obžalovaného len za účelovú. Má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil, preto navrhol odvolanie obžalovaného ml. J. J. ako nedôvodné zamietnuť

Z vyjadrenia poškodeného G. C. vyplýva, že má za to, že celá obrana obžalovaného je len účelovo vyfabulovaná za účelom obrany v trestnom konaní a nemôže obstáť pred súdom.

V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a navyše poukazuje na rozpory vo výpovediach jednotlivých obžalovaných a svedkov, z ktorých, tak ako je uvedené vyššie vyplýva, že sa jedná o účelové vytváranie si skutočnosti na samotnú obranu obžalovaného.

Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, čo robil poškodený s nožom ani pred, ani počas, ani po bitke, čo dáva jednoznačne dôvod domnievať sa, že poškodený žiaden nôž nemal. Neskôr pri otázkach obžalovaný tvrdil, že poškodený s nožom mával, z čoho vyplynula aj potreba odstránenia rozporov s výpoveďami obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že poškodený počas incidentu držal ruky pri tele a teda je zrejmé, že nikoho neohrozoval.

Z výpovede obžalovaného I. G. vyplynuli taktiež rozpory v jeho výpovedi s výpoveďou obžalovaného J. J., nakoľko tento tvrdil, že nebola žiadna potýčka medzi obžalovaným J. a W., tvrdil, že poškodený sa mal vyhrážať im ako celku. Čo sa týka samotného ohrozovania nožom, obžalovaný G. taktiež potvrdil, že poškodený držal ruky pri tele a určite s nimi nemával, tak aby vznikla reálna obava, aby mohol niekoho pichnúť.

Uvedené tvrdenia potvrdil aj svedok C. W., o ktorom obžalovaný tvrdí, že ho bránil. Tento svedok potvrdil, že poškodený držal ruky pri tele a nikoho neohrozoval. Ak svedok, ktorého obžalovaný mal údajne brániť a preto zaútočil na poškodeného, potvrdil, že nepociťoval žiadnu hrozbu z konania poškodeného, nie je reálne, aby takúto hrozbu pociťoval samotný obžalovaný J..

Poškodený má za to, že je potrebné sa vyjadriť vôbec k existencii noža počas útoku na jeho osobu. Tak, ako už bolo spomínané aj v odôvodnení rozsudku okresného súdu, súd vylúčil existenciu noža pri útoku a to s poukazom na kamerový záznam, výpovede svedkov a obžalovaných, ktoré tak, ako bolo uvedené vyššie, sa jednoznačne odlišujú. Skutočnosti o existencii noža vyvracia samotný fakt, že poškodený ukazoval nôž po príchode hliadky polície, a to v prítomnosti tak obžalovaných, ako aj svedkov prítomných pri incidente, a teda je zrejmé, že všetky tieto osoby zaznamenali a videli na vlastné oči, že poškodený má takýto predmet nachádzajúci sa v aute (nie pri sebe), čo využili vo svoj prospech a prispôsobili tomu svoju obhajobu a svedkovia účelovo vypovedali v snahe napomôcť obžalovaným.

Neobstojí obrana obžalovaného vo vzťahu k nutnej obrane, nakoľko táto musí byť primeraná útoku. O primeranosti obrany nie je vo vzťahu ku konaniu obžalovaného možné hovoriť. Z kamerového záznamu, ako aj z výpovede obžalovaného G. a svedkov je zjavné, že obžalovaný J. udrel poškodeného viackrát a dokonca mal v úmysle ho ešte aj kopnúť, čo sa mu však nepodarilo. Z útoku obžalovaného na poškodeného je zjavné, že tento vedel, čo robí a nejednalo sa len o odvracanie útoku. Obžalovaný opakovane udieral poškodeného niekoľkokrát a to brutálnym spôsobom, z čoho vyplýva aj intenzita odvracania údajného útoku poškodeného.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že existencia noža a útoku poškodeného bola jednoznačne vyvrátená, a teda nie je možné sa stotožniť s názorom obhajoby a taktiež nie je možné vyjadriť súhlas so skutočnosťou, že samotné prejednanie veci pred súdom by malo byť pre obžalovaného postačujúce, nakoľko útok obžalovaného je potrebné považovať za mimoriadne agresívny a brutálny, čoho následkom sú zranenia poškodeného, ktoré utrpel pri útoku obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného ml. J. J..

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného ml. J. J..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného ml. J. J., poškodeného G. C., svedkov C. W., T. T., Z. W., C. I., znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia MUDr. Zoltána Sidora PhD., znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria JUDr. MUDr. Y.B. D., ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného ml. J. J., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného ml. J. J., ktorý je na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately evidovaný od roku 2013 z dôvodu výchovných problémov, ako aj páchania priestupkov, dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolania obžalovaného ml. J. J., obhajkyne obžalovaného JUDr. Agáty Ševčovičovej a zákonného zástupcu obžalovaného K. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.