Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Csp-12-2018.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Subarea
4Csp/12/2018
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu B. Q. nar. XX.XX. XXXX, bytom F. XX, O. F., zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanej Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, o vydanie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dohodnutej v Zmluve o úvere - dostupná pôžička zo dňa 25.06. 2012 č. zmluvy 3717556312 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou.
II. Súd u k l a d á žalovanej vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Rožňava, Šafárikova 29, 048 01, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 12.02. 2018 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že dňa 25.06. 2012 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 50,- Eur. V zmluve bola uvedená výška RPMN banky v hodnote 28,70% p.a., priemerná RPMN trh v hodnote 46,52%, úroková sadzba vo výške 25,50% p.a. a hodnota celkovej výšky nákladov 882,69 Eur. Žalovaná poskytla žalobkyni predmetný úver na základe formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred žalovanou pred pripravená a do jej obsahu sa dopĺňali osobné údaje žalobkyne, výška poskytnutého úveru a dali sa zaškrtávať možnosti týkajúce sa spôsobu čerpania úveru, formy splácania úveru a možnosti poistenia. Obsahom tejto formulárovej zmluvy, bolo ustanovenie v časti 3 zmluvy bod 4, v ktorej časti mala žalobkyňa vysloviť svojím podpisom na predmetnej zmluve súhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy. Takto naformulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy, nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, jasnú a pre žalobkyňu ako spotrebiteľku zrozumiteľnú. Žalobkyňa neprejavila vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto bola neoddeliteľnou súčasnou zmluvy o pôžičke a bola zahrnutá v rámci ustanovení tejto zmluvy. Účelom samotnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyne, uzavretím ktorej bolo následkom zaviazanie sa žalobkyne vrátiť požičané finančné prostriedky. Žalobkyňa podpisom zmluvy neprejavila vôľu na uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nesledovala následok samotnej zmluvy, ale len záujem žalovanej uzatvoriť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, čím sa žalovaná snažila zabezpečiť si plnenie zo zmluvy. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje jasná vôľa oboch zmluvných strán na uzatvorení právneho úkonu, avšak v tomto prípade vôľa žalobkyne na uzatvorení predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy absentuje. Žalovaná takouto neprijateľnou formou vnútila žalobkyni na predtlačenom formulári aj iný právny úkon ako ten, ktorý bol v sfére záujmu žalobkyne na uzatvorení zmluvy teda na získaní finančných prostriedkov. Zmluvu v časti obsahujúcej dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za absolútne neplatný právny úkon, vzhľadom nato, že nebol uzavretý slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a žalobkyňu stavia do pozície, ktorá nezohľadňuje rovnosť práv a povinností žalobkyne voči právam
a povinnostiam žalovanej ako druhej zmluvnej strane. Na základe okolností uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, je nutné prijať záver o absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 37 ods. 1 OZ a vyhodnocovať túto časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyňa sa o uzatvorení dohody o zrážka zo mzdy dozvedela až následne potom, ako jej zamestnávateľ oznámil, že mu zo strany spoločnosti Bencont Investment s.r.o. (ako spoločnosti poverenej žalovanou na vymáhanie pohľadávok žalovanej z predmetnej Zmluvy) bolo doručené oznámenie o evidencii zostatku pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere a to dňa 31.01. 2018. Na základe tohto oznámenia žiadala spoločnosť zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Z tohto oznámenia nie je zrejmé, v akej výške sa majú zrážky vykonávať. Žalovaná sa takýmto konaním snaží uplatňovať si nároky zo Zmluvy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaná sa svojím konaním snaží na základe neplatného právneho úkonu získať plnenie od žalovanej formou zrážok zo mzdy a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobkyňa žalovanej uhrádza mesačne splátky vo výške 30,- Eur, na ktorých sa vzájomne dohodli. Samotná Zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/,k/,w/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých je možné vyhodnocovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, čím by mohlo dôjsť výkonom zrážok zo mzdy aj domáhaniu sa nároku žalovanej v rozsahu, na ktorý žalovaná nemá nárok. Žalovaná ani nemala možnosť od predmetnej Zmluvy odstúpiť, nakoľko jej toto právo bolo zo strany žalovanej znemožnené, v čom vidí taktiež opodstatnenosť podania tohto návrhu. Žalovaná využíva nevedomosť a neskúsenosť spotrebiteľov, ktorým poskytuje obdobné úvery a vo viacerých súdnych konaniach bolo takéto konanie žalovanej vyhodnotené súdmi ako neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi ak obdobne uzatvoreným dohodám o zrážkach zo mzdy súdy vyslovili právny záver o ich neprijateľnosti, ako jednej zo zmluvnej podmienky zakomponovanej do obsahu formulárových úverových zmlúv a neplatnosti (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/517/2013 zo dňa 01.10. 2014, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/353/2012-42 zo dňa 31.12. 2012, Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp.zn. 8C/2/2016 zo dňa 31.03. 2016 potvrdené Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/360/2016 zo dňa 24.08. 2016 a.i.) Žalobkyňa nemá vedomosť o nároku žalovanej vo výške, ktorú si prostredníctvom zamestnávateľa snaží zabezpečiť zrážkami zo mzdy. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia, a to z dôvodu zabránenia výkonu nezákonných zrážok zo mzdy, ktorých sa žalovaná dovoláva u jej zamestnávateľa ako aj z dôvodu predchádzania možným majetkovým škodám, ktoré by mohli žalobkyni vzniknúť výkonom zrážok zo mzdy nad rozsah zákonného nároku žalovanej. Žalovaná takýmto spôsobom zasahuje a ohrozuje majetkové práva žalobkyne, čo môže mať na žalobkyňu a jej postavenie neprimeraný majetkový dopad vzhľadom na jej nízky príjem. Doterajšie konanie žalovanej len preukazuje zámer žalovanej nútene dosiahnuť plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa má zato, že žiadosťou o vykonávanie zrážok a formou uzavretia zmluvy o zrážkach zo mzdy, preukázala naliehavý právny záujem na dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi konania tak, ako to v petite návrhu požaduje.
2. Návrh odôvodnila znením § 52 ods. / a 2/, a § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2/, z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
3. Podľa § 324 ods. 1/ CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1/ CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 328 ods. 1/ CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je : 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu sporu. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené komulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
9. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ho považuje za dôvodný.
10. Dôvodnosť návrhu súd vidí v tom, že dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne zo strany zamestnávateľa nad rozsah istín z poskytnutých úverov. Nárok teda považuje nateraz za dôvodný, tiež má zato, že tu hrozí bezprostredná ujma a navrhované neodkladné opatrenie má bezprostredný vzťah k predmetu sporu. Má tiež zato, že navrhnutým neodkladným opatrením sa nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný vzťah medzi stranami sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava, v 3. vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.