Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-112-2017.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/112/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému W. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 21. februára 2018 prejednal odvolanie obžalovaného W. I. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.2T/191/2012 zo dňa 26. júla 2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. júla 2017, sp.zn.2T/191/2012 bol obžalovaný W. I. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe, že
ako otec mal. M. I., nar. XX.XX.XXXX, v období od 01.02.2009 až do februára 2017 si riadne neplní vyživovaciu povinnosť v I. ani inde, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7P/52/2009-84 zo dňa 19.07.2010, právoplatného dňa 18.09.2010, ktorým mu bola určená vyživovaciu povinnosť na mal. M. sumou 24,50 Eur s účinnosťou od 01.02.2009 do 30.06.2009, s účinnosťou od 01.07.2009 do 30.06.2010 sumou 25,36 Eur a s účinnosťou od 01.07.2010 sumou 25,38 Eur mesačne k rukám Y. a C. M., bytom I., túto obžalovaný riadne neplnil, pričom bol a je nezamestnaný, nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných, v dobe od 13.05.2009 do 04.05.2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde vyživovaciu povinnosť nenahlásil, hoci rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 1T/8/2007-162 zo dňa 12.11.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/129/2008 zo dňa 03.02.2009, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 04.05.2010, čím obžalovaný do februára 2017 spôsobil k rukám C. M. dlh na výživnom vo výške 2.406,46 Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný W. I. odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonnej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný W. I.. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný poukázal na to, že už viac ako rok je bez dokladov, a teda sa nedostane ani do práce. Na brigádach nezarába toľko, aby si nechal vyhotoviť občiansky preukaz. Ďalej uviedol, že sa mu narodila dcéra S. I. dňa XX.XX.XXXX a mali výdaje v súvislosti so zaopatrením novorodenca. Má v pláne ušetriť peniaze do dvoch mesiacov, získať opäť doklady, riadne sa zamestnať a platiť svoje dlhy a výživné na syna. Ďalej poukázal na to, že bývajú v
byte o rozlohe jedna plus jedna (3 dospelé osoby a dieťa). Ich nájom predstavuje sumu 8.700,-Kč a ďalšie výdavky. Zostáva im na živobytie 5.000,-Kč na celý mesiac. Obžalovaný W. I. požiadal krajský súd o skúšobnú dobu na X mesiacov, aby mohol napraviť svoju chybu, ktorú on spáchal.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. Vo svojom vyjadrení uviedla, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovanému W. I. je trestná činnosť preukázaná predovšetkým výpoveďou C. M. a listinnými dôkazmi ako aj samotným obžalovaným. Z listinných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté dieťa. Poukázala na to, že nedostatok finančných prostriedkov obžalovaného nezbavuje vyživovacej povinnosti. Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, teda žiadna zo skutočností, na ktoré poukázal obžalovaný ho nezbavuje trestnej zodpovednosti. Rovnako podľa názoru prokurátorky uložený trest okresným súdom je v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný v odvolaní uvádza, že má v pláne do dvoch mesiacov si vybaviť doklady, riadne sa zamestnať a splatiť svoje dlhy. K týmto skutočnostiach prokurátorka uviedla, že počas konania pred okresným súdom, obžalovaný dodatočne vyživovaciu povinnosť nesplnil, a preto nebolo možné postupovať podľa § 285 písm. f/ Tr. por. s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté. Až v prípade, že obžalovaný dodatočne splní svoju vyživovaciu povinnosť, bude možné postupovať podľa § 285 písm. f/ Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu sa pripojila k odvolaniu obžalovaného. Zároveň sa vyjadrila, že nie je si vedomá, že by obžalovaný ku dňu konania verejného zasadnutia krajského súdu uhradil nejakú čiastku na dlžnom výživnom.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného W. I. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 21. februára 2018 na podklade podaného odvolania obžalovaného v neprítomnosti obžalovaného W. I. (obžalovaný upovedomenie krajského súdu o termíne nariadeného verejného zasadnutia prevzal do vlastných rúk osobne poštou dňa 01.12.2017, lehota 5-tich pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia u neho bola zachovaná, obžalovaný sa žiadnym podstatným spôsobom z neúčasti na verejnom zasadnutí neospravedlnil), preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, výroku o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného W. I. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorá bola prečítaná v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obhajkyne obžalovaného, o výpoveď svedka C. M. z prípravného konania, ktorá bola vykonaná prečítaním na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného W. I. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného
súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil.
Obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktoré okresný súd správne rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery. Na základe týchto úvah možno vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nad rámec úvah okresného súdu je potrebné dodať, že obžalovaný W. I. mal rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.07.2010 sp.zn.7P/52/2009 (právoplatný dňa 18.09.2010) určené minimálne zákonné výživné na maloletého M. I., nar.XX.XX.XXXX a za obdobie od 01.02.2009 do mesiaca február 2017 mu vznikol dlh na výživnom k maloletému M. I. vo výške 2.406,46 Eur.
Obžalovaný W. I. bol okresným súdom uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 1 rok a hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 3 rokov.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchanému trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne (pri rovnakom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného W. I. a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd rovnako správne aplikoval ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré bráni uloženiu trestu odňatia slobody obžalovanému s podmienečným odkladom, nakoľko obžalovaný W. I. sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v čase, kedy mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za inú jeho trestnú činnosť. Ide o odsúdenie trestným príkazom Okresného súdu v Ústí nad Orlicí zo dňa 09.02.2009 sp.zn.2T/26/2009, právoplatným dňa 25.02.2009 a trestným príkazom Okresného súdu v Ústí nad Orlicí zo dňa 30.04.2013, sp.zn.2T/87/2013, právoplatným dňa 04.06.2013. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného W. I. na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného W. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.