Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-7-2022.pdf
PDF · 117.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej M. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R., O. č. XX/XX, zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského č. 3, o zaplatenie sumy 3.659,07 € s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14Csp/11/2019-231 zo dňa 07.10.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,24 € s príslušenstvom (druhý výrok) m e n í tak, že žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e t a.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (tretí výrok) p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovanej.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 474,32 € zastavil (prvý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,24 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.391,24 € od 01.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (tretí výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého „dňa 30.10.2014 právny predchodca žalobcu Y. T. C., a.s. so sídlom C. D. 12, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX; z časti III. zmluvy - pôžička, vyplývajú dohodnuté náležitosti zmluvy: druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška a mena úveru: 4.000,- €, celková čiastka: 7.114,80 €, celkové náklady spotrebiteľa: 3.114,80 €, sadzba poistenia 0,00 %, priemerná hodnota RPMN 18,01 %, spôsob čerpania pôžičky: prevod na účet v inej banke, číslo účtu na prevod Z XXXX XXXX XXXX XXXX, výška mesačnej splátky: 118,58 €, počet splátok: 60, prvá splátka splatná dňa 20.11.2014, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti: 10/2019, RPMN 28,70 %, fixná ročná úroková sadzba 28,70 %,
doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov podľa tejto zmluvy; z predžalobnej upomienky zo dňa 26.08.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 30.10.2014 v sume 473,32 € bezodkladne a zároveň žalovanú poučil, že ak do 05.10.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2016 bude oprávnený úver zosplatniť; podľa doručenky právneho predchodcu žalobcu bola upomienka doručená žalovanej doporučene dňa 05.09.2019; oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jej dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje sumu 3.660,95 € a vyzval žalovanú k úhrade dlhu; z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná z titulu úveru uhradila spolu sumu 2.134,44 €, poslednú splátku úveru uhradila dňa 28.07.2016 a tri splátky ktoré žalovaná neuhradila boli 20.05.2016, 20.06.2016 a 20.07.2016 a žalobca dlh žalovanej zosplatnil dňa 19.10.2016; z notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017 sp. zn. N 3238/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 vyplýva, že ku dňu 01.01.2018 došlo k zániku spoločnosti Y. T. C., a.s. so sídlom C. námestie XX, XXX XX G., L.: XXXXXXXX jej rozdelením a následným zlúčením s nástupnickými spoločnosťami S. Q. N., a.s., so sídlom O. D. 1, XXX XX N., L.: XXXXXXXX a S. U., a.s. so sídlom O. nivy 1, XXX XX N., L.: XXXXXXXX; práva a povinnosti zo zmluvy č. XXXXXXX prevzala S. Q. N., a.s., ktorá rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej s presnou identifikáciou pohľadávky žalovanej; postúpenie pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019, z ktorého vyplýva, že dlh žalovanej ku dňu postúpenia predstavuje sumu 4.032,08 €; podľa podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. č. I. bola zásielka žalovanej zaslaná dňa 28.11.2019“.
1.3.1 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2014, ktorá je spotrebiteľkou zmluvou a vzťahujú sa na ňu normy spotrebiteľského práva; súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporná zmluva neobsahuje všetky predpísané náležitosti, konkrétne neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“) podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože „nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov súvisiacich s poskytnutím úveru ako je poplatok za úverový účet, poistenie úveru a pod. ako aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN“; podľa súdu prvej inštancie v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere tieto predpoklady pre výpočet RPMN nie sú uvedené, je uvedená len výška RPMN 28,70 %, pričom „zo stránky Ministerstva financií SR zo Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi v 3. štvrťroku 2014 pri spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia vo výške od 1.500,- € do 6.500,- € pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov vyplýva výška RPMN 20,89 %; v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu so žalovanou dňa 30.10.2014 je preto ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa“; ďalej dospel súd prvej inštancie k záveru, že „v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvedená len výška mesačnej splátky 118,58 €, ale bez bližšej špecifikácie, hoci údaj výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej tam uvedenej zložke splátky spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom, koľko predstavuje príslušná časť úverovej istiny, koľko úroky, odmena prípadne iné poplatky; žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala žiadnu vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva splátka úveru a hoci mala určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemala možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov; mala teda povinnosť splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemala možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa“; preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že úver podľa spornej zmluvy zo dňa 30.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaná je preto povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a zaplateným plnením; nakoľko spotrebiteľský úver predstavoval sumu 4.000,- € a žalovaná uhradila do podania žaloby spolu sumu 2.134,44 € a po podaní žaloby sumu 474,32 €, neuhradená zostala istina úveru v sume 1.391,24 €, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi prisúdil spolu s uplatneným príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania.
1.3.2 Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že „plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, kedy veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva; každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatne; ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok); veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu; trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky; to však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky; ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti; premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku; v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach tak, že dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky; toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, ak naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní; ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka teda stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh; ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka tak osobitne upravuje, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, preto nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka (v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz); medzi stranami bolo dohodnuté v čl. 9 bod 9.2 zmluvy vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru tak, že žalobca môže žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je žalovaná v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a to za podmienok stanovených v ustanoveniach § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka; súd mal preukázané a žalovaná to ani nenamietala, že žalovaná dohodnuté splátky riadne a včas neplatila, preto ju právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.08.2016 vyzval k úhrade nedoplatku v sume 473,32 € a zároveň žalovanú poučil, že ak do 05.10.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2016 bude oprávnený úver zosplatniť; táto upomienka bola žalovanej doručená doporučene dňa 05.09.2019; z dôvodu, že žalovaná nedoplatok neuhradila riadne, právny predchodca žalobcu oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2016 oznámil žalovanej, že jej dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz; súd zdôrazňuje, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť žalobcu ako veriteľa doručiť žalovanej zosplatnenie úveru ako dlžníkovi doporučene, resp. do vlastných rúk; žalobca predložil súdu písomné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a tvrdil, že ho žalovanej zaslal obyčajnou listovou zásielkou; len z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť veriteľa, pri plnení zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva; a túto povinnosť si žalobca, resp. jeho právny predchodca splnil; preto mal súd za preukázané, že došlo k platnému zosplatneniu úveru; premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh (splátka 06/2016), ktorá bola splatná dňa 20.06.2016), teda odo dňa 21.06.2016; pretože žaloba bola podaná na súde dňa 21.06.2019, v posledný deň premlčacej lehoty, preto súd považoval nárok žalobcu za nepremlčaný“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne v časti o zaplatenie sumy 1.391,24 € s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 ods. 1 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a), i), j), k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a podľa pomeru úspechu žalobcu (51 %) a žalovanej (49 %) v spore vzhľadom na jeho výsledok žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 09.12.2021 (č.l. 250-252 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) a v rozsahu výroku o trovách konania (štvrtý výrok); vyjadril názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne argumentoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov; nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože sporná zmluva neobsahuje predpoklady výpočet RPMN, keď v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020; nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože jednotlivé úverové splátky nie sú rozložené na zložky (t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov), keď v tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 ako aj rozhodnutie ESD vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016; v prípade správneho právneho posúdenia veci by súd prvej inštancie podľa jeho názoru žalobe v plnom rozsahu vyhovel; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.
2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 01.12.2021 (č.l. 241-242 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v rozsahu výroku o vyhovení žalobe (druhý výrok) a v rozsahu výroku o trovách konania (štvrtý výrok); ťažiskovo vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne argumentovala, že neboli splnené zákonné podmienky na zosplatnenie sporného úveru, pričom oznámenie o zosplatnení jej nebolo ani doručené; nakoľko nedošlo k zosplatneniu úveru, jednotlivé splátky úveru boli premlčané, zotrvala aj na námietke premlčania uplatneného nároku; na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil v zmysle zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.
2.3 Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
2.4 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.01.2022 (č.l. 278-279 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala na svojej odvolacej argumentácii ohľadne nedodržania zákonných podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti sporného úveru a premlčania uplatneného nároku žalobcu.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobcu a žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,24 € s príslušenstvom (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolanie žalovanej je dôvodné.
4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu a žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v prvom rade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie popísanými v napadnutom rozsudku, z ktorých ťažiskovo vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Y. T. C., a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 30.10.2014, pričom právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci jún 2016; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
4.4.3 Odvolací súd z hľadiska hospodárnosti konania na podklade odvolania žalovanej preskúmal najskôr právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu; súd prvej inštancie dospel v podstate k záveru, že žalobca podal žalobu na súd včas v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku, keď argumentoval, že „premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh (splátka 06/2016), ktorá bola splatná dňa 20.06.2016), teda odo dňa 21.06.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 21.06.2019“; odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie nie je v tomto smere správne a v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku a dôvodne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej; medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu; v odvolaní žalovaná namietala (aj) právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne plynutia premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku; v odvolacom konaní tak zostala sporná aplikácia ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a jej vplyv na plynutie premlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu bolo potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva (pohľadávky) na súde v prejednávanom spore za účelom zodpovedania otázky, či žalobca uplatnil svoje právo (pohľadávku) včas pred márnym uplynutím premlčacej doby na uplatnenie práva; podľa názoru súdu prvej inštancie začala premlčacia doba plynúť od splatnosti omeškanej splátky, kvôli ktorej vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru (20.06.2016), počiatok plynutia premlčacej doby však súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia začal prakticky počítať až od 21.06.2016; podľa ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky; z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, stane sa splatným celý dlh, pričom premlčacia doba má v tomto prípade jeden začiatok, t.j. deň zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky, kvôli ktorej pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu (t.j. využil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti); právnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby je preto v tomto prípade omeškanie s platením tej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého dlhu; súd prvej inštancie správne konštatoval (medzi stranami to nebolo ani sporné), že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2016; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska prejednávaného sporu premlčacia doba na uplatnenie práva začína plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktoré tak možno chápať ako špeciálne ustanovenie k § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva); vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že premlčacia doba pre jednotlivú splátku alebo v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pre celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky; pokiaľ je splátka splatná (zročná) 15. dňa v mesiaci, hoci veriteľ si môže svoje právo na súde uplatniť najskôr 16. dňa, kedy sa dostáva dlžník do omeškania (actio nata); zákon (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka) v tomto prípade výslovne stanovuje počiatok plynutia premlčacej doby, preto sa neuplatní všeobecné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o začiatku plynutia premlčacej doby); v prejednávanom spore tak začala premlčacia doba plynúť dňa 20.06.2016; nakoľko ide o lehotu určenú podľa rokov, táto lehota končí dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 Občianskeho zákonníka); touto udalosťou je podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka zročnosť (splatnosť) nesplnenej splátky, t.j. 20.06.2016
a preto posledný deň všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva (§ 101 Občianskeho zákonníka) pripadol na deň 20.06.2019, ktorý bol riadnym pracovným dňom (štvrtok); v tomto smere sa súd prvej inštancie dopustil nepresnosti (nesprávneho právneho posúdenia), pokiaľ uviedol, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.06.2019, pretože v rámci tohto právneho posúdenia nerešpektoval ustanovenie § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka; nakoľko právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil žalobca proti žalovanej až dňa 21.06.2019 doručením žaloby na súd (č.l. 24 spisu), urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby; keďže premlčacia doba márne uplynula pred podaním žaloby na súd a žalovaná dôvodne uplatnila námietku premlčania, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobu žalobcu z tohto dôvodu nezamietol, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka); na základe uvedeného v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,24 € s príslušenstvom (druhý výrok) zmenil tak, že žalobu žalobcu v tomto rozsahu zamietol a súčasne v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (tretí výrok) ako vo výroku vecne správny potvrdil; z dôvodu premlčania uplatneného nároku nebolo osobitne potrebné zaoberať sa ostatnou odvolacou argumentáciou sporových strán.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalovaná podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); odvolací súd dospel záveru o nesprávnosti právneho posúdenia veci ohľadne dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku (body 4.4.2 a 4.4.3 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení žalobe (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil a v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
8.1 Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v zmysle zamietnutia žaloby žalobcu bola žalovaná v spore v plnom rozsahu úspešná, preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. jej proti žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania (trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania a dovolacieho konania); preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), ktorý zahŕňa trovy pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania; nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
8.2 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že napriek čiastočnému plneniu zo strany žalovanej v priebehu sporu, ktoré bolo dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a čiastočnému zastaveniu
konania v časti (prvý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), priznal odvolací súd žalovanej plnú náhradu trov konania; pri rozhodovaní o trovách konania nemožno podľa názoru odvolacieho súdu nechať bez povšimnutia meritórny výsledok sporu vo veci samej, ktorým bolo zamietnutie žaloby v dôsledku premlčania uplatneného nároku (žalovaná tak dobrovoľne plnila žalobcovi premlčaný dlh); za takejto situácie by bolo podľa odvolacieho súdu nespravodlivé zavinenie na čiastočnom zastavení konania pričítať žalovanej, ktorá ak by dobrovoľne neplnila žalobcovi žiadnu časť uplatneného nároku, mala by v spore plný úspech vzhľadom na nedôvodnosť žaloby (odlišná je situácia v prípade, ak by k zastaveniu konania ako celku došlo v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu pre úhradu celého dlhu žalobcovi v štádiu konania, keď sa súd ešte nedostal k meritórnemu skúmaniu dôvodnosti žaloby).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.