Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)Rozsudok_9Co-130-2017.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, v zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej M. O., D.. XX. X. XXXX, G., D. XX/XX, o zaplatenie 1.961,56 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 35C/87/2015-94 z 22. 11. 2016 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.476,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.3.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. konanie v časti o zaplatenie 216,98 eur zastavil, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
2. Vychádzajúc z § 524, § 526 Obč. zák. a zo Zmluvu o postúpení pohľadávky z 1. 4. 2015, nemal pochybnosť o aktívnej legitimácii žalobcu na vymáhanie danej pohľadávky. Citujúc znenie § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53b ods. 1, § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný do 30.11.2011, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na cit. ust. Obč. zák., na základe ktorej čerpala účelový úver vo výške 1.696,35 eur. Posúdil obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a urobil záver, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. f), že neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, kedy v zmluve bol uvedený iba počet splátok - 68, nie doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti úveru bol označený ako január/2017, čo je údaj neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko to môže byť tak prvý, ako aj posledný deň v uvedenom mesiaci. S poukazom na § 39 Obč. zák. konštatoval, že v tejto časti je zmluva neplatná, a je potrebné na ňu hľadieť ako keby jej obsahom ani nebola - podľa písmena i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, kedy síce bola dohodnutá úroková sadzba 23,97 %, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Zdôraznil, že v rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú, najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (9,33 % až 13,69 %), že nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o
pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu považoval predmetnú zmluvu, ktorá je svojim obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a i na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu, - písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, kedy v zmluve je len jeden údaj o výške splátky 43,53 eur mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhradu za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátky a rôzne iné možné poplatky, ktoré boli takto vsunuté do predmetnej mesačnej splátky. Z tohto dôvodu konštatoval, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako zákon vyžaduje, že zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na prípadné ďalšie poplatky účtované žalobcom, a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť za použitia § 11 cit. zák. konštatoval, keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, s poukazom na § 39 a 41 Obč. zák. považoval tieto časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčité a teda neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal za preukázané, že žalovaná čerpala od právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 1.696,35 eur, na ktorú sumu učinila úhrady 219,79 eur. S poukazom na to, že tento úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, nepriznal žalobcovi žiadne iné úroky, poplatky alebo iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, zmluvné pokuty a podobne, t.j. priznal mu rozdiel čistej dlžnej istiny s odpočítaním vykonaných úhrad, t.j. 1.476,56 eur. Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorý svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 216,98 eur zobral späť ešte pred pojednávaním, v zmysle § 144 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 3. 2012 do zaplatenia, kedy posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že tento je správne uplatnený, nakoľko ku dňu 1.3.2012 bola sadzba ECB 1 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je presne 9 % ročne. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % (jeho úspech bol 75 %, neúspech 25 %, pomer úspechu a neúspechu je 50 %).
3. Proti rozsudku, a to výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku IV. o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
4. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanú zaviazať zaplatiť mu 268,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 268,02 eur od 1. 3. 2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania a trov právneho zast. v plnom rozsahu.
5. Odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru, že rozhodnutie súdu je v napadnutej časti nesprávne.
6. Poukázal na to, že právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nie je správny a je v rozpore správnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané, že rozloženie splátok včlenení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Tvrdil, že neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia, ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom prípade „január/2017", je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Týmto odkázal na vyhl. MF SR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C, z ktorých citoval. Poukázal na to, že splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej
zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, že úverová zmluva bola uzavretá 20. 5. 2011, že splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20. 6. 2011, konečná splatnosť úveru pri počte 68 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala 20. 1 .2017. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnom konaní T-42/2015, ktorý rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej zdôraznil, že nesprávne je aj zistenie súdu, že dojednané zmluvné úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho považoval súd zmluvu o úvere v časti dojednaných zmluvných úrokov za neplatnú, že aj súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkov zmluvného vzťahu. Dodal, že dojedané úroky v úverovej zmluve nepresahujúce 2-krát priemernú výšku úrokov požadovanými bankami, nespĺňajú požiadavku neprimeranosti výšky dojednaných úrokov a z uvedeného dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi a vôbec už nie za hraničiacu s úžerou.
7. Rozsudok vo výroku I. a II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Počas odvolacieho konania došlo k zmene názvu žalobcu z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o. a k zmene sídla z Bratislava, Karadžičova 8 na Mýtna 48 (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka číslo: 26033/B).
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci nie je daný.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
12. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
13. Žalobcom uvádzané skutočnosti a výhrady v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť predmetného napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov z toho vyplývajúcich.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že daná spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný do 30. 11. 2001, že neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úveru a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru bola dohodnutá vo výške 23,97 % neplatne pre rozpor s dobrými mravmi s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (9,33 % - 13,69 %) a rovnako neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovým sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, že v zmluve je len jeden údaj o výške splátky 43,53 eur mesačne, ktorá splátka v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, prípadne úhrady za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátky a rôzne iné možné poplatky, ktoré boli takto vsunuté do predmetnej mesačnej splátky a že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako to zákon vyžaduje, že zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude splatná časť na istinu, časť na úrok, časť na prípadné ďalšie poplatky, účtované žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy. Zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. sú uvedené neurčito, nezrozumiteľne s poukazom na § 39 až 41 Obč. zák., že bolo potrebné považovať tieto časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčité a teda neplatné. Pokiaľ žalovaná čerpala od právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 1.696,35 eur, na ktorú sumu učinila úhrady 219,79 eur, keďže tento úver bol posúdený ako bez úročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na žiadne iné úroky, poplatky alebo iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, zmluvné pokuty a pod. a má nárok na rozdiel čistej dlžnej istiny s odpočítaním vykonaných úhrad, t.j. 1.476,56 eur.
15. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy a náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to rozčlenením jednotlivých súm, nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za bezúročný.
16. Pokiaľ žalobca poukazuje na čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice, je potrebné dodať, že Súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 v spotrebiteľskej veci - prejudiciálnej otázky položenej slovenským súdom, ktorý sa zaoberal písomnou formou a náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dôsledkami ich nedodržania rozhodol ohľadom čl. 23 smernice 2008/48 tak, že sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov s poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
19. Výsledok hlasovania - pomerom hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).