Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/5/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: F. E., F.. XX.X.XXXX, T. Ľ.. Š. XXX/X, XXX XX J., právne zastúpená Mgr.. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému H. M., J..S..Z.., E. F. XX, XXX XX T. X, O.: XX XXX XXX, právne zastúpený De minimis, spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia 579,98 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 579,98 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2016 do zaplatenia, určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX z 28.5.2012, ďalej zmluvnú podmienku v bode 1. 2 v zmluve o zabezpečení splátok úveru Č.. XXXXXXXXX, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 99,50 eur.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 28.5.2012 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 700 eur s uvedením administratívneho poplatku, úrokovej sadzby, RPMN, priemernej hodnoty RPMN, počtu a výšky splátok. Zároveň medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru v predmete poskytnutia služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru s povinnosťou žalobkyne za poskytnutie uvedenej služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 360,50 eur. Súd prvej inštancie predmetný spotrebiteľský úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. pre neuvedenie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru. Keďže žalobkyňa titulom splátok úveru uhradila žalovanému sumu 1279,98 eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 579,98 eur ako o rozdiel medzi realizovanými platbami a výškou poskytnutého úveru. Okrem iného určil, že administratívny poplatok uvedený v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre neurčitosť v predmete plnenia neuvedením obsahu vedľajšieho plnenia, za poskytnutie ktorého má žalobkyňa v prospech žalovaného zaplatiť administratívny poplatok. Zároveň určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku poplatok za zabezpečenie splátok úveru, nakoľko je neurčitý, neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa nekalou obchodnou praktikou. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia vo výške 5 % ročne od 1.11.2016 do zaplatenia, trovy konania v rozsahu 100 % a neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle zákona č. 71/1992 Zb.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby umožnil žalovanému realizovať jeho procesné právo garantované ustanovením § 182 a to prednes záverečnej reči. Súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, nakoľko svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný. Inak povedané, javí sa, že argumentácia žalovaného bola zo strany súdu prvej inštancie odignorovaná. Bližšie neobjasnil dôvody, prečo na zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi sporovými stranami neaplikoval priamy, ani nepriamy účinok článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48. Tento nedostatok napadnutého rozsudku je zásadný, keďže súd prvej inštancie musel v súdnom spore vyriešiť iba 3 podstatné predbežné otázky, a to je, či obsahom náležitosti termínu konečnej splatnosti úveru je vyjadrenie iba dátumom, alebo postačí, aby bola uvedená doba trvania úveru; pokiaľ podľa súdu prvej inštancie sa pri danej náležitosti vyžaduje vyjadrenie dátumom, musel posúdiť, či je možné použiť nepriamy účinok článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 a ak nepriamy účinok možný nie je, potom musel posúdiť priamy účinok uvedeného článku smernice. Ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 3.10.2017 žiadal vypočuť žalobkyňu, ako aj svedkyňu E., k otázke počiatku plynutia premlčacích dôb, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, ich vykonanie zamietol, avšak v napadnutom rozsudku nikde neuvádza a ani nevysvetľuje, prečo ich vykonanie zamietol. V druhom rade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uvedením, že žalobkyňa nad rámec istiny úveru poskytla žalovanému plnenie vo výške 579,98 eur, pričom v súdnom konaní žiaden takýto dôkaz predložený nebol. Ďalej nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty spojil s informáciou o vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. To, kedy sa oprávnený dozvedel ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. K výroku II rozsudku prvej inštancie uviedol, že ak súd prvej inštancie považuje za neprijateľnú len časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok. V skutočnosti je však výrok II. napadnutého rozsudku neurčitý a nejasný, pretože nie je vyjadrený vo výrokovej časti tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala uvedený logicky uzavretý celok. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, tento v čase uzatvorenie zmluvy o úvere bol bežne dojednávaným a dovoleným poplatkom a je popri úroku súčasťou jediného cenového dojednania, pričom bol dojednaný za administráciu, teda za správu poskytnutého úveru. Správa úveru je pojem v právnej úprave všeobecne známy, ani sám zákonodarca ho nešpecifikuje. Z hľadiska obsahu možno správu úveru charakterizovať ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dojednanými platbami, a ktorou úverový veriteľ na základe zmluvy o úvere zabezpečuje služby úverovému dlžníkovi po dobu trvania úverového vzťahu. Administratívny poplatok nie je neprijateľný, nakoľko ide o zmluvné dojednanie, ktoré je súčasťou hlavného cenového dojednania príslušnej zmluvy o úvere a teda by nemal podliehať samostatnému súdnemu prieskumu jeho prijateľnosti. Zároveň nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatky za správu úveru boli zakázané až dňa 10.6.2013 účinnosťou zákona č. 132/2013 Z.z. a do toho času boli dovolené a predpokladané § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s ustanovením § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004. Súd prvej inštancie taktiež dospel k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti odmeny za poskytnutú doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok úveru. Záver, že daný poplatok je neprijateľný, pretože neprimerane prevýšil náklady na doplnkovú službu, je hypotetický a svojvoľný. Súd prvej inštancie pri danej zmluvnej podmienke nezohľadnil, že ako pojmový znak obsahuje neprijateľná podmienka len existenciu značnej nerovnováhy v právach a v povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Takéto nič však nekonštatuje, no konštatuje niečo iné, čo však podľa zákona nemá vplyv na otázku neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tiež nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vypočítal fiktívnu a hypotetickú RPMN zmluvy o úvere, keďže žiaden takýto dôkaz vykonaný nebol a žalovanému nie je známe, žeby takýto výpočet bol vykonávaný na pojednávaní. Okrem toho sa logicky vylučuje, aby - ak žalobkyňa považuje zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú v časti odplaty za túto službu boli náklady z takejto neplatnej zmluvy započítané do RPMN. Nie je zrejmé, z čoho odvodzuje súd prvej inštancie, že náklady za doplnkovú službu by mali v nejakej miere kolerovať s výškou

hlavnej služby, t.j. úveru. Odmena za doplnkovú službu je v zmluve o zabezpečení splátok úveru hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie ako sa bez opory v ktorejkoľvek listine nachádzajúcej sa v spise domnieva súd prvej inštancie. To vylučuje aj možnosť posudzovať primeranosť ceny takejto služby. Možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje podľa právnej úpravy v súčasnosti len vo vzťahu k výške odplaty za úver. Pokiaľ sa členský štát v EÚ nerozhodne zaviesť právnu úpravu umožňujúcu preskúmavanie primeranosti cien služieb, akou je doplnková služba, nie je možné takéto posúdenie cien vykonávať. Záver súdu prvej inštancie o zjavnej nerovnováhe práv a povinností je v rozpore so skutkovými a právnymi okolnosťami, za ktorých bola zmluva o zabezpečení splátok úveru uzatvorená, k čomu by dospel súd prvej inštancie sám, ak by vykonal dokazovanie aj dôkazmi navrhnutými žalovaným. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, jedným z odvolacích dôvodov je aj porušenie práva na spravodlivý proces sporovej strany nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým bolo znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na preskúmanie rozhodnutia a pod. Porušenie, ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

6. Výkon práva záverečnej reči je v individuálnej dispozícii oprávnenej osoby. Stranu a jej zástupcu súd na záverečný prednes na pojednávaní iba vyzýva, nemôže ich k tomuto úkonu žiadnym spôsobom nútiť, ani podmieňovať skončenie dokazovania, alebo pojednávania riadne prednesenou záverečnou rečou. Upretie resp. odňatie práva sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč, predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v zmysle článku 6 ods. 1 CSP. Pokiaľ k takémuto excesnému postupu súdu dôjde v rozpore so zákonom, zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 363 ods. 1 písm. b) CSP. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR pod sp. zn. 2Cdo4/1998 v zmysle záverov ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránky veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP (toho času § 365 ods. 1 písm. b) a § 420 písm. f) .

7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy a článkom 36 ods. 1, listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo- relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov na obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany posúdil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnil skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Podrobným preskúmaním odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa a preto je odvolanie z tohto

dôvodu opodstatnené. Absencia náležitého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie rezonuje aj v prípade opomenutia vyporiadania sa so všetkými námietkami a argumentáciou odvolateľa uvedených v písomných, ako aj ústnych prednesoch k žalobe vo veci samej. Keďže je z tohto pohľadu rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, neposkytujúce odpoveď na otázky majúce pre vec podstatný význam, nemožno ho považovať za zodpovedajúce požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces okrem iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán sporu s výhradou, že majú resp. nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej. Tým, že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvej inštancie, došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý proces, v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, resp. článku 46 ods. 1 Ústavy v spojení s ustanovením § 220 ods. 2 a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval dôkazy predložené spotrebiteľom preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, mal aj dodávateľovi umožniť použitie procesných prostriedkov na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa vykonaním ním navrhovaných dôkazov. Keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil prečo dodávateľom navrhované dôkazy nevykonal, porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle vyššie uvedených princípov a tým došlo aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. B rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Súčasne v ďalšom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .