Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_28Sa-16-2017.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. D. R., U.., v právnej veci žalobkyne: L.. I. B., bytom F. XXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2017, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2017 zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017 vo veci zastavenia výplaty vdovského dôchodku.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2016 bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok od 05.09.2016 v sume 375,60 Eur.
3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017 bola podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), žalobkyni zastavená výplata vdovského dôchodku od 05.09.2017. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že dňa 05.09.2017 uplynul rok od smrti manžela žalobkyne, ktorá nepreukázala, že po uplynutí roka od smrti manžela spĺňa aspoň jednu z podmienok ustanovených v § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorá by jej zakladala nárok na výplatu vdovského dôchodku.
4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017, podala žalobkyňa odvolanie, ktoré zdôvodnila tým, že jej syn je ešte stále študentom denného štúdia veterinárneho lekárstva v Košiciach a musí ho stále živiť.
5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2017 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že za nezaopatrené dieťa sa v zmysle § 9 ods. 1 zákona so sociálnom poistení považuje iba dieťa do dovŕšenia 26 rokov veku. Nakoľko jej syn, narodený XX.XX.XXXX, dovŕšil dňa XX.XX.XXXX vek XX rokov, prestal byť v zmysle zákona o sociálnom poistení považovaný za nezaopatrené dieťa, a to aj na účely podľa § 74 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Keďže
žalobkyňa vychovala len jedno dieťa, doposiaľ nedovŕšila dôchodkový vek (tento dovŕši až 11.05.2024) a nebolo preukázané, že by bola invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nesplnila ani jednu z nevyhnutných podmienok, ktoré stanovuje § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na to, aby aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela mohol byť žalobkyni naďalej vyplácaný vdovský dôchodok. S poukazom na uvedené žalovaný vyhodnotil postup prvostupňového správneho orgánu ako správny a jeho rozhodnutie potvrdil.
6. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, doručenej správnemu súdu dňa 11.09.2017, doplnenej podaním doručeným správnemu súdu dňa 31.10.2017, navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť, súčasne zrušiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nerozhodoval s prihliadnutím na všetky súvislosti, nevzal do úvahy to, že jej zosnulý manžel bol invalidný dôchodca a že jeho smrť bola spôsobená následkom choroby z povolania. S poukazom na to jej malo byť priznané trvanie vyplácania dôchodku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považuje za nedostatočné a nepresvedčivé, ktoré poškodzuje jej práva a právom chránené záujmy v sociálnych veciach.
7. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správnu žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Skutočnosť, že manžel žalobkyne zomrel v dôsledku choroby z povolania a bol pred smrťou poberateľom invalidného dôchodku, nemá vplyv na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne.
8. K vyjadreniu žalovaného doručila žalobkyňa správnemu súdu repliku. Jej manžel zomrel po piatich rokoch poberania invalidného dôchodku a jeho smrťou prišla o manželov finančný vklad do domácnosti. Ak by nedostal chorobu z povolania a bol zdravý, bol by ešte v aktívnom veku a pracoval by. Keď zomrel, mal len 54 rokov. Sociálna poisťovňa by sa pri posudzovaní nároku na vdovský dôchodok nemala striktne pridržiavať iba zákona, ale jej posudzovanie by malo byť individuálne, teda by mala brať do úvahy aj iné skutočnosti. Podľa žalobkyne ustanovenie § 74 ods. 3 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení potláča jej ľudské práva, pretože v demokratickej spoločnosti sa každá žena môže rozhodnúť, koľko detí chce mať a vdovský dôchodok podľa tohto zákona dostane aj žena, ktorá má dve deti, hoci aj dospelé, nežijúce s ňou v jednej domácnosti. Žalobkyňa chcela mať viac detí, avšak ich mať nemohla, čo už je samo osebe pre ženu nepriaznivou skutočnosťou. O manžela sa v jeho ťažkej chorobe starala celých 5 rokov a čím viac sa jeho život blížil ku koncu, tým bola jej starostlivosť náročnejšia, ťažšia a komplexnejšia. Starostlivosť o ďalšie dieťa, ktoré by prípadne porodila, by v porovnaní s tým bola ľahšia aj z dôvodu radostnej perspektívy. Skutočnosť, že aj žena, ktorej manžel zomrel náhle, prirodzenou smrťou a ktorá neprešla útrapami, aké musela prežiť žalobkyňa, má nárok na vdovský dôchodok, ak vychovala aspoň dve deti, avšak žalobkyňa nie, považuje za diskriminačnú. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti správneho súdu, že jej syn sa zo zdravotných dôvodov nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, preto svoje štúdium natiahol. Ona ako vdova, ak chce, aby syn doštudoval a mohol následne vykonávať svoje povolanie, musí za štúdium platiť 360 Eur za semester, nepočítajúc ostatné výdavky s tým súvisiace. Syn ako denný študent nemá nárok na dávky v hmotnej núdzi, pričom veterinárne lekárstvo sa nedá študovať diaľkovo.
9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP).
13. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na svojich argumentačných pozíciách vyplývajúcich z ich písomných podaní.
14. Podľa 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
15. Podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
16. Podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, c) vychovala aspoň tri deti, d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, e) dovŕšila dôchodkový vek.
17. Podľa § 74 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť
aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania existencie alebo neexistencie skutočností, spôsobilých založiť žalobkyni nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí lehoty uvedenej v § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou príslušných ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.
20. Ku konkrétnym námietkam žalobkyne, prezentovaných v správnej žalobe, možno uviesť, že poberanie invalidného dôchodku zosnulým manželom žalobkyne pred jeho smrťou nie je skutočnosťou, na ktorú by mohol žalovaný brať zreteľ. Ani otázka, či manžel žalobkyne zomrel prirodzenou smrťou, alebo naopak na počiatku zdravotných ťažkostí rezultujúcich jeho smrťou bol pracovný úraz, nie je v kontexte právnej úpravy relevantná a žalovaný na ňu zo zákona ani nemohol prihliadať. Rovnako je bez právneho významu aj intenzita a trvanie osobnej starostlivosti žalobkyne o jej invalidného manžela. Žiadnu z takýchto okolností, ktorá by mohla vstupovať do rozhodovacieho procesu Sociálnej poisťovne pri posudzovaní, či nárok na vyplácanie vdovského dôchodku u žalobkyne trvá, ustanovenie § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nepredvída. Je potrebné mať na zreteli, že právne predpisy v oblasti práva sociálneho zabezpečenia sa vyznačujú kogentnou povahou, čo správnemu orgánu limituje priestor na uplatnenie tzv. správnej úvahy. Pri aplikácii takýchto predpisov je správny orgán povinný striktne v intenciách konkrétnej právnej normy priznávať práva (resp. odnímať práva) alebo ukladať povinnosti, ak je na základe ním vykonaného dokazovania preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané hypotézou právnej normy. Uvedené platí aj pre posudzovanie otázky „nezaopatrenosti“ syna žalobkyne. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednoznačne limituje kategóriu „nezaopatrenosti“ dosiahnutím veku 26 rokov a ak dieťa tento vek dosiahne, správny orgán nemusí a dokonca ani nemôže skúmať žiadne ďalšie okolnosti, nakoľko dosiahnutie uvedeného veku je jedinou právne významnou skutočnosťou, ktorá keď nastane, má zo zákona za následok zánik atribútu „nezaopatrenosti“ bez ohľadu na zdravotný stav dotknutého dieťaťa alebo bez ohľadu na to, či dieťa do dovŕšenia tohto veku stihlo alebo nestihlo úspešne skončiť denné vysokoškolské štúdium.
21. V rámci právnofilozofického vysporiadania sa s námietkami žalobkyne považuje správny súd za vhodné doplniť, že sociálna politika štátu je vždy odrazom nielen politického, ekonomického a historického vývoja istého spoločenstva, ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické predstavy. Jej úlohou je prostredníctvom právnej regulácie za pomoci verejných zdrojov inštitucionálne reagovať na sociálne udalosti, akými sú najmä narodenie, smrť, náhle alebo postupné zhoršenie zdravotného stavu, strata práce a pod. a tým dosahovať v oblasti plnenia základných vnútorných funkcií štátu tie sociálne ciele, ktoré si spoločnosť zvolila za prioritné, v záujme priblíženia sa ideálu sociálnej spravodlivosti. V tomto kontexte, reagujúc na výčitky žalobkyne adresované ku konštrukcii limitovaných skutkových podstát ustanovenia § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pre ktoré sa cíti vo svojej konkrétnej životnej situácii diskriminovaná, je potrebné konštatovať, že je výlučne na zákonodarcovi, aby v intenciách ním presadzovanej sociálnej politiky určil, ktoré okolnosti zohľadní ako právne významné skutočnosti pri regulácii istého spoločenského vzťahu, v tomto prípade nároku vdovy na vyplácanie vdovského dôchodku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí veľmi podrobne zdôvodnil, a správny súd sa s jeho odôvodnením plne stotožňuje, že žalobkyni nie je možné priznať nárok na vyplácanie vdovského dôchodku po uplynutí lehoty ustanovenej v § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nespĺňa ani jednu z jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok určených taxatívne (numerus clausus) v ustanovení § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán sociálneho zabezpečenia nie je oprávnený vlastnou správnou úvahou konštruovať iné (dodatočné) miernejšie podmienky, ktoré by skutkové okolnosti prípadu žalobkyne umožnili subsumovať pod ustanovenie § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a to ani za situácie, ak by to z ľudského hľadiska odôvodňovali výnimočné okolnosti prípadu. Uvedené neprináleží ani správnemu súdu, keďže právna norma vyjadrená vyššie citovaným ustanovením nebola pri správnou žalobou iniciovanom súdnom prieskume vyhodnotená ako nesúladná (prípadne extrémne nesúladná) so základnými princípmi právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia, ani v komparácii s princípmi
iných právnych odvetví, čo by inak viedlo k iniciovaniu konania o súlade právnych predpisov pred orgánom súdnej kontroly ústavnosti.
22. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.