Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-52-2014.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Cb/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom, v spore žalobcu: MERKOM, s.r.o., so sídlom Nadlice 133, IČO: 36 737 224, právne zast. Mgr. Rastislav Škultéty, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E.D. XXX/XX, právne zast. JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2014 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 1.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.000 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.04.2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o sprostredkovaní služieb podľa ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sprostredkoval pre žalovanú poskytovanie dohodnutej služby v oblasti služieb pre rodinu a domácnosť. Žalovaná bola na základe vyššie uvedenej zmluvy po úspešnom sprostredkovaní povinná poskytovať sprostredkované služby. Žalovaná porušila v mesiaci september 2013 svoju povinnosť nastúpiť na poskytovanie sprostredkovaných služieb podľa čl. II. bod 3 sprostredkovateľskej zmluvy, za čo jej žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Za porušenie vyššie opísaných zmluvných povinností účtoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu podľa čl. II bod 3 zmluvy o sprostredkovaní služieb zo dňa 25.04.2013, faktúrou č. 95/2013 vystavenou dňa 21.10.2013 na sumu 1.000 eur, splatnou dňa 11.11.2013. Fakturovanú sumu žalovaná v lehote splatnosti, ako ani ku dňu podania žaloby nezaplatila, napriek upomienke žalobcu zo dňa 21.10.2013. 2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 21Rob/65/2014-15 zo dňa 15.10.2014, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V podanom odpore žalovaná uviedla, že žalobca v podanej žalobe neuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom nezaplatenia predmetnej sumy. So žalobcom mala žalovaná od začiatku problémy. Najprv si na pokyn žalobcu vybavila živnosť k dátumu 16.04.2013, lebo odchod na miesto výkonu práce v Nemecku bol dňa 19.04.2013. P. XX.XX.XXXX, volala dňa 16.04.2013, že turnus žalovanej je zrušený a nemôže nastúpiť na dohodnuté miesto a v dohodnutý dátum s dôvodom, že poľská opatrovateľka odchádza až dňa 25.04.2013. Z tohto dôvodu musela žalovaná živnosť presunúť až na 25.04.2013, za čo musela zaplatiť poplatok 3 eurá. Zároveň prišla o mzdu za 6 dní, nakoľko musela čakať na ďalší turnus. Dňa 26.04.2013 vycestovala žalovaná do Nemecka podľa zmluvy na 5 týždňov. Ihneď po návrate uhradila žalobcovi 596 eur, čo sú 2 splátky poplatku za sprostredkovanie práce. Následne mala byť žalovanej pridelená práca na 5 týždňov, avšak žalovanej nebola pridelená práca, pričom bola doma až 7 týždňov, čím jej vznikla škoda vo výške 630 eur. Na deň mala vypočítanú mzdu v sume 45 eur x 14 dní (vrátane
soboty, nedele a sviatkov). Dňa 03.07.2013 sa žalovaná dozvedela, že pôvodný termín 06.07.2013 sa ruší a odchádza až dňa 21.07.2013. vzhľadom na nezodpovedný prístup agentúry (žalobcu) sa žalovaná začala zaujímať o práce aj inde. Ozvala sa jej iná agentúra, ktorá jej ponúkla prácu v Rakúsku, kde pracuje žalovaná doteraz bez akýchkoľvek problémov. Dňa 16.08.2013 podala žalovaný výpoveď. Výpovedná lehota 30 dní bola dodržaná, nie ako to uvádza žalobca, že výpovedná lehota dodržaná nebola. Napriek tomu, že žalovaný telefonicky komunikovala so žalobcom, že končí v agentúre, s čím aj súhlasil, ako aj vedel o podane výpovedi, žalobca dňa 15.09.2013 vyzval žalovanú na nástup na turnus. Dňa 15.09.2013 už mala žalovaná ukončenú zmluvu so žalobcom v zmysle zmluvných podmienok, čo žalobca nerešpektoval. Žalovaná zároveň požiadala, aby jej žalobca vrátil poplatok vo výške 410,12 eura, ktorý mu zaplatila, nakoľko žalobca nedodržal zmluvné podmienky. 3. K odporu žalovanej sa písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na svojich vyjadreniach trvá. Žalovaná porušila svoj záväzok vyplývajúci zo vzájomného zmluvného vzťahu a nenastúpila v čase jeho trvania na výkon sprostredkovanej činnosti. Účtovanie zmluvnej pokuty preto žalobca považuje za oprávnené. 4. Na nariadenom pojednávaní dňa právny zástupca žalobcu predniesol žalobu zhodnú s písomným podaním a zároveň dodal, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní služieb, na základe ktorej žalobca žalovanej sprostredkoval dohodnuté služby. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že každá zo zmluvných strán bola oprávnená zmluvu vypovedať písomne aj bez udania dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Doručovanie písomných oznámení bolo dohodnuté buď osobne, alebo poštou. Nedodržanie nástupov na tzv. turnusy boli podľa ustanovení čl. II bod 3 sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 1.000 eur. Je pravdou, že žalovaná dňa 16.08.2013 v čase 22:05 hod. e-mailom požiadala žalobcu o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní služieb. Ešte v čase plynutia výpovednej lehoty dňa 15.09.2013 žalobca vyzval žalovaná k nástupu na turnus, pričom však žalovaná nenastúpila, čím svoju zmluvnú povinnosť porušila. Dohodnutá jednomesačná lehota nebola zo strany žalovanej dodržaná. Žalobca zároveň dodal, že dátum 15.09.2013 bol dátum vycestovania žalovanej, niekoľko dní pred tým jej toto bolo telefonicky oznámené. 5. Následne predstúpil právny zástupca žalovanej, ktorý poukázal na charakter zmluvy o sprostredkovaní služieb, ktorý podľa názoru žalovanej strany podlieha režimu spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná v tomto prípade zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako záujemca o sprostredkovanie služieb. Zmluvnú pokutu považuje žalovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z preloženého listinného dôkazu vyplýva, že žalobca dňa 26.08.2013 v písomnej forme akceptoval výpoveď predmetnej zmluvy, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 16.09.2013. Niekoľko dní pred septembrovým nástupom na turnus žalobca telefonicky kontaktoval žalovanú, či dňa 15.09.2013 nastúpi, alebo nie. Žalovaná uviedla, že dala výpoveď od tejto zmluvy, ktorú žalobca akceptoval a žalobca teda zabezpečil na daný termín náhradnú osobu. Z tohto dôvodu žiada žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom podaní žalovaná uviedla, že dňa 16.08.2013 odoslala žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní, dňa 26.08.2013 žalobca žalovanej oznámil, že výpovedná lehota začína plynúť dňom doručenia a to dňa 16.08.2013. Z uvedeného vyplýva, že výpovedná lehota uplynula dňa 16.09.2013, čím zanikli v tento deň právne účinky Zmluvy o sprostredkovaní. Ak teda žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje od ustanovenia čl. II bod 3 zmluvy o sprostredkovaní a uvádza, že porušenie zmluvnej povinnosti spočíva v nenastúpení žalovanej na turnus v mesiaci september 2013, je nepochybné, že žalobca v tom čase už mal vedomosť o výpovedi zmluvy, túto výpoveď žiadnym spôsobom nespochybnil, akceptoval ju písomným potvrdením zo dňa 26.08.2013 (čl. 47 spisu).Ak by aj bola zmluvná pokuta žalobcom uplatnená dôvodne, je v neprimeranej sume, a preto žalovaná navrhla, aby súd využil moderačné právo a takto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu vôbec nepriznal. 6. Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že nevie, či v termíne 15.09.2013 nastúpila iná osoba namiesto žalovanej. Žalovaná uhradila riadne a včas províziu za sprostredkovanie, za obdobie jedného roka. Žalovanej nebola vrátená alikvótna čiastka provízie z dôvodu výpovede zmluvy, nakoľko v zmysle zmluvy ide o poplatok za sprostredkovanie, a to už je poplatok splatný pri nástupe na čo i jeden turnus. Je možné ho splatiť v splátkach, ktoré sú uvedené v zmluve. K tvrdeniam žalovanej o spotrebiteľskom charaktere sa vyjadril žalobca, ktorý s uvedeným posúdením nesúhlasí, nakoľko sa jedná o zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to najmä z dôvodu osobitného právneho postavenia jej účastníkov, ktorými boli podnikateľské subjekty. V žiadnom prípade teda nemožno žalovanú považovať za spotrebiteľa, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Dňa 12.11.2015 doručila žalovaná súdu písomné podanie, obsahom ktorého bolo podanie vzájomnej žaloby voči žalobcovi na zaplatenie 361,11 eura spolu s náhradou trov konania. Podľa čl. III bod 2 Zmluvy o sprostredkovaní bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá provízia 596,40 eura za obdobie jedného roka, počínajúc prvým úspešným sprostredkovaním (t.j. odo dňa začatia poskytovania služby pre klienta a to aj za každé ďalšie sprostredkovanie). Prvé sprostredkovanie práce bolo žalovanej sprostredkované v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní dňa 25.04.2013, kedy žalovaná nastúpila na prvý turnus. Dňa 16.08.2013 odoslala žalovaná žalobcovi výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, dňa 26.08.2013 žalobca písomne žalovanej oznámil, že výpovedná lehota začína plynúť dňom doručenia a to dňa 16.08.2013. Výpovedná lehota tak uplynula dňa 16.09.2013 a týmto zanikli právne účinky zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaná však zaplatila žalobcovi províziu za obdobie jedného roka, t.j. za obdobie od 25.04.2013 do 25.04.2014, avšak zmluva bola platná a účinná len od 25.04.2013 do 16.09.2013. Žalobcovi prislúcha len alikvotná časť provízie za 144 dní (od 25.04.2013 do 16.09.2013) a neprislúcha mu provízia za obdobie od 17.09.2013 do 25.04.2014). Preto požiadala žalovaná z ňou zaplatenej provízie 596,40 eura vrátiť od žalobcu 361,11 eura za obdobie, keď už ona nebola zmluvne viazaná so žalobcom, ako alikvótnu časť provízie. Na pojednávaní žalovaná zároveň uviedla, že v výpisu živnostenského registra vyplýva, že žalovaná má v predmete podnikania dve činnosti, a to poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť a poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb, pričom v rámci plnenia predmetu zmluvy o sprostredkovaní nie je predmetom tejto zmluvy poskytovanie tých činností, na ktoré mala žalovaná živnostenské oprávnenie. 8. Žalobca k vzájomnej žalobe žalovanej uviedol, že z obsahu zmluvy o sprostredkovaní služieb jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie provízie vzniká za každý začatý rok sprostredkovanej činnosti. Žalobca dohodnuté služby žalovanej úspešne sprostredkoval a tieto sprostredkované služby začala žalovaná aj poskytovať. K ukončeniu poskytovania sprostredkovaných služieb a tiež k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo navyše z vôle žalovanej, ktorá mala možnosť poskytovať svoje služby naďalej. Zaplatením celej účtovanej provízie žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie celej provízie a vzájomná žaloba žalovanej je teda nedôvodná. Z opatrnosti vzniesol žalobca voči vzájomnej žalobe žalovanej námietku premlčania. Na pojednávaní žalobca uviedol, že pokiaľ by malo ísť o premlčanie nároku žalovanej zo vzájomnej žaloby, ide o bezdôvodné obohatenie a 2-ročná subjektívna lehota začala plynúť od 16.09.2013. V zmluve o sprostredkovaní služieb je žalovaná označená ako živnostníčka, preto nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu. 9. Súd následne rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/52/2014-72 zo dňa 18.02.2016, ktorým žalobu žalobcu zamietol, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania, vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom zamietol, ako aj v časti, v ktorej zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že žalovaná bola samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníčkou, s oprávnením poskytovať služby pre rodinu a domácnosť a krátkodobú pomoc pri opatere detí a starších osôb. Záväzkovoprávny vzťah medzi stranami bol teda založený zmluvou o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka, najmä z dôvodu osobitného právneho postavenia jej účastníkov. Obe strany sporu boli v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľské subjekty. Žalovanú teda nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nedodržala výpovednú, nenastúpila na poskytovanie sprostredkovanej služby, preto bolo nevyhnutné zabezpečiť dodržanie tejto zmluvnej povinnosti sankciou. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane uviedla svoje predchádzajúce tvrdenia a zároveň uviedla, že nespotrebiteľský charakter by zmluva o sprostredkovaní mala iba v prípade, ak by na jej základe žalovaná pre žalobcu poskytovala služby, ktoré mala uvedené v živnostenskom oprávnení, avšak žiadne takéto služby žalovaná pre žalobcu neposkytovala. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť pre žalovanú sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k tomu, aby mala žalovaná ako záujemca možnosť uzatvoriť s klientom dohodu, či už ústnu alebo písomnú, predmetom ktorej bude poskytovane dohodnutej služby v rámci EÚ. 10. O podanom odvolaní žalobcu voči rozsudku č.k. 5Cb/52/2014-72 zo dňa 18.02.2016 rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Cob/218/2016-95 zo dňa 25.09.2017, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobca o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom zamietnutá a vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 395,27 eura zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konania a nové rozhodnutie. 11. Súd vykonal dokazovanie, vec vo zvyšnej časti prejednal a zistil nasledujúci skutkový stav: 12. Žalobca uzatvoril dňa 25.04.2013 so žalovanou Zmluvu o sprostredkovaní služieb uzatvorenú v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sprostredkoval pre odporkyňu
poskytovanie dohodnutej služby v oblasti služieb pre rodinu a domácnosť. Žalovaná v čase trvania zmluvného vzťahu nenastúpila na výkon sprostredkovanej činnosti, čím porušila svoju povinnosť na poskytovanie sprostredkovaných služieb podľa čl. II. bod 3 sprostredkovateľskej zmluvy, za čo jej žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur, faktúrou č. 95/2013, splatnou dňa 11.11.2013. Listom zo dňa 17.08.2013 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 1.000 eur. Zároveň jej žalobca oznámil, že má vedomosť o tom, že žalovaná vykonáva svoju činnosť oficiálne na území Rakúskej republiky, napriek trvania zmluvného vzťahu so žalobcom. Listom zo dňa 21.10.2013 adresoval žalobca žalovanej podanie nazvané ako Posledný pokus o zmier, v ktorom ju poslednýkrát vyzýva na zaplatenie zmluvnej pokuty pred podaním žaloby na súd. Fakturovanú sumu žalovaná neuhradila. 13. Zmluvu o sprostredkovaní služieb uzatvorili strany v zmysle čl. V. ods. 1 na dobu neurčitú. Zmluvu je možné ukončiť dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou, ak nie je v zmluve uvedené inak. Zmluvné strany sú oprávnené vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Zmluvu uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba podnikateľ, ktorá mala záujem o sprostredkovanie uzatvorenia dohody (zmluvy) na činnosť, ktorú vykonávala v zmysle svojho živnostenského oprávnenia. Žalovaná neskôr svoje živnostenské oprávnenie zrušila a ukončila svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 31.08.2013. 14. V zmysle čl. II ods. 3 Zmluvy o sprostredkovaní služieb, ak bol záujemcovi úspešne sprostredkovaný kontakt a teda medzi záujemcom a klientom došlo k uzatvoreniu Dohody a to či už ústne alebo písomne a na základe Dohody sa záujemca zaviazal poskytovať svoje služby v určený termín nástupu, tak v prípade ak svoju povinnosť poruší a v určený termín nenastúpi a nezačne poskytovať služby, resp. ak ukončí Dohodu s klientom a tieto skutočnosti sprostredkovateľovi neoznámi aspoň do 30 pracovných dní pred dohodnutým začiatkom poskytovania služby a bez uvedenia závažného dôvodu (vážna choroba, úmrtie v rodine, hospitalizácia..), tak je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur bez DPH do 15 dní od výzvy sprostredkovateľa na jej zaplatenie. 15. Dňa 16.08.2013 odoslala žalovaná žalobcovi e-mailovou elektronickou komunikáciou výpoveď zmluvy o sprostredkovaní služieb. Listom zo dňa 26.08.2013 žalobca žalovanej oznámil, že výpoveď začína plynúť dňom doručenia výpovede, t.j. 16.08.2013. Jednomesačná výpovedná lehota tak uplynula dňa 16.09.2013. 16. V čase plynutia výpovednej lehoty žalobca kontaktoval žalovanú, aby nastúpila na turnus dňa 15.09.2013, na ktorý však žalovaná nenastúpila. 17. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 23. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 24. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o
sprostredkovaní v zmysle ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - živnostník označená IČO-m ako záujemca a žalobca ako sprostredkovateľ. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca (žalovaná) príležitosť uzatvoriť s klientom dohodu, predmetom ktorej bude poskytovanie dohodnutej služby v rámci EÚ, pričom sa jedná poskytovanie služieb žalovanou na základe živnostenského oprávnenia. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu má obchodnoprávny charakter, nakoľko je zrejmé, že uzatvorenie zmluvy o sprostredkovanie súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovanej. Zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou s poukazom na uvedené preto nie je možné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah, v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 25. Dňa 16.08.2013 bola zo strany žalovanej odoslaná žalobcovi výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, pričom týmto dňom začala žalovanej plynúť jednomesačná výpovedná lehota, čo potvrdil aj sám žalobca v liste adresovanom žalovanej. To znamená, že k uplynutiu výpovednej lehoty tak došlo dňa 16.09.2013. V mesiaci september žalobca vyzval žalovanú na nástup na tzv. turnus dňa 15.09.2013, t.j. deň pred uplynutím výpovednej lehoty. Keďže žalovaná na turnus nenastúpila, v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní tak došlo k porušeniu povinnosti žalovanej, čím bol založený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000 eur. V zmysle § 265 Obchodného zákonníka poskytuje zákon ochranu výkonu subjektívnych práv, nechráni však taký výkon práva, ktorý s prieči zásadám poctivého obchodného styku. To znamená, že ak je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy, tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie sa v obchodnom styku požaduje a je výrazom poctivosti v obchodnom styku. Súd má za to, že priznaním žalobného nároku by v danom prípade nebola zachovaná rovnováha medzi záujmami sporových strán, napriek porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej nastúpiť na turnus dňa 15.09.2013. Keďže žalobca požiadal žalovanú o nástup na tzv. turnus v čase plynutia výpovednej lehoty, pričom dátum nástupu bol deň pred uplynutím výpovednej lehoty, je vzhľadom na okolnosti zrejmé, že žalovaná na turnus nenastúpila, čo mohol aj žalobca predpokladať, nakoľko predmetné turnusy spočívali v poskytovaní služieb na niekoľko dní. Priznaním zmluvnej pokuty by v danom prípade došlo k znevýhodneniu druhej strany, t.j. žalovanej, pričom takémuto výkonu práva zákon ochranu neposkytuje. Súd má za preukázané, že žalobca vedel, že žalovaná na turnus dňa 15.09.2013 nenastúpi, resp. mal o tom vedieť, nakoľko nasledujúcim dňom mala žalovanej uplynúť výpovedná lehota. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. 26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalovaná mala v časti o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom úspech v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.