Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/98/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. T., nar. XX.XX.XXXX, T. T., nar. XX.XX.XXXX a U. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, deti rodičov: matka - N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, G., adresa na doručovanie: C. 8, G., zastúpená: JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou, so sídlom Hečkova 18, Bratislava, IČO: 30 868 122, a otec - T.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, G., adresa na doručovanie: W. X/a, G., v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.01.2022, č.k. -47, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, platiť výživné na maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 160 eur mesačne, T. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 160 eur mesačne a U. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 160 eur mesačne vždy do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc od 07.01.2022.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 07.01.2022, č.k. -47, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti: L. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne, T. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne a U. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 07.01.2022, do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. 2. Vec právne posúdil podľa , , (ďalej len ), , , , , , , (ďalej len ), , , , , , , Zákona o rodine, čl. 18 ods. 1, čl. 27 bod 1 až 4 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na účel inštitútu neodkladného opatrenia, jeho charakter a podmienky nariadenia. Konštatoval, že matka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťou, že otec detí od 01.10.2021 prestal platiť dobrovoľne výživné na maloleté deti, napriek tomu, že v spoločnej domácnosti už nežijú a na základe ich ústnej dohody platil dovtedy výživné v sume 200 eur na každé z detí, pričom sa nepodieľa žiadnym spôsobom ani na nákladoch spojených s ich školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zabezpečením výživy a oblečenia. Dospel k záveru, že matka osvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko mal preukázané, že rodičia nevedú spoločnú domácnosť, nežijú v spoločnom byte, čo vyplýva aj z obsahu návrhu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Požadované výživné 200 eur na každé z detí vyhodnotil ako spĺňajúce predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým je

určenie výživného v nevyhnutnej miere, t.j. výživné určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uviedol, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa neodkladným opatrením súd nariadi tomu rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, ak bez vážnejších pochybností má aspoň osvedčené, že povinný rodič si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z tvrdení matky a ňou predložených dôkazov a zobral do úvahy dohodu rodičov realizovanú do 01.10.2021, odkedy otec svojvoľne prestal výživné platiť. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej bude podrobne skúmať majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov pre objektívne ustálenie výšky výživného na maloleté deti. Deklaroval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí (ust. ). 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne zmeniť tak, že súd mu uloží povinnosť platiť výživné na maloletého L. vo výške 80 eur mesačne, na maloletého T. vo výške 70 eur mesačne a na maloletého U. vo výške 60 eur mesačne od 07.01.2022 do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Mal za to, že matka neosvedčila nárok uplatnený návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, skutočnosti uvedené v návrhu neosvedčujú nutnosť vydania rozhodnutia o uložení povinnosti platiť výživné na maloleté deti a neosvedčujú ani tvrdenia matky o tom, že odmieta si dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým. Poukázal na to, že z návrhu je zrejmé, že po opustení spoločnej domácnosti sa dobrovoľne podieľal na uspokojovaní potrieb maloletých tým, že matke zasielal mesačne sumu 450 eur, ktorá zahŕňala výživné na deti, pokrývala náklady na chod domácnosti, v ktorej maloletí s matkou žili a splátku leasingu vo výške 155,20 eur mesačne za motorové vozidlo, ktoré ponechal v užívaní matke. Za nepravdivé považoval tvrdenia o uzavretej dohode o výške výživného po 200 eur mesačne na každé z detí, ku ktorej nedošlo. Výška výživného a otázka starostlivosti o maloleté deti zostala medzi rodičmi sporná a na tejto sa nevedeli dohodnúť ani cestou mediácie, nakoľko požadoval striedavú starostlivosť. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že prestal uhrádzať výživné na maloletých od 01.10.2021. Od matky žiadal vyčíslenie skutočných nákladov na maloletých s tým, že bude vychádzať pri príspevkoch na ich výživu z reálnych nákladov, avšak matkou predloženú konkrétnu výšku nákladov na bývanie, stravu a pohonné hmoty považoval za neprimeranú. Poukázal na to, že matka odmietala nielen striedavú starostlivosť, ale odmietala vziať do úvahy aj jeho skutočné príjmové a majetkové pomery, ktoré mu neumožňovali platiť výživné vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa. V tomto období mu matka začala obmedzovať styk s maloletými, ktorý dovtedy prebiehal v širokom rozsahu, keď zabezpečoval starostlivosť o deti cez víkendy a staral sa o ne aj počas bežného týždňa a letných a zimných prázdnin. Napriek správaniu matky sa snažil komunikovať s maloletými telefonicky a poskytoval im materiálne plnenia, napríklad kúpa mobilných telefónov, úhrada za letné tábory, za výstroj na futbal, hokej, zubára, vianočné darčeky a podobne. Vzhľadom na rokovania medzi rodičmi, ktoré nedospeli k dohode, na odporúčanie právneho zástupcu, uhradil matke výživné na deti za mesiac november vo výške 210 eur s tým, že uhradil sumu leasingu za auto užívané matkou vo výške 155 eur a zvyšnú 60 eur zaslal priamo matke. Následne rovnakým spôsobom uhradil výživné za december 2021 a január 2022 a výživné za mesiac október 2021 zaplatil dňa 01.10.2021. Pri výške výživného 210 eur mesačne na všetky tri deti vychádzal zo svojich reálnych príjmov z pracovného pomeru a reálnych príjmov zo spoločnosti U. s.r.o., ktorý činil v apríli, máji, júni 2021 800 eur mesačne, v júli, auguste 0 eur, v septembri 370 eur, v októbri 2021 827 eur, v novembri 2021 877 eur, v decembri 2021 1098 eur a výsledky hospodárenia spoločnosti U., s.r.o. v rokoch 2019 a 2020 klesli (za rok 2020 bol podľa účtovnej uzávierky výsledok hospodárenia strata 2.973 eur). Poukázal na to, že s výnimkou mesiaca november 2021 maloletí trávili čas v jeho domácnosti v priemere 15 dní do mesiac, a počas styku im zabezpečoval potrebné veci vrátane nákupu školských pomôcok. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní opieral o zákonné ustanovenia a medzinárodné dohody upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a právo dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný, mravný a sociálny rozvoj, avšak v tomto prípade nesprávne aplikoval ustanovenie, nakoľko pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré mal osvedčené, niektoré nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Dal do pozornosti, že matka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na maloletých v celkovej výške 1.167 eur na všetky tri deti, pričom súd mu uložil povinnosť hradiť výživné 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje prevyšujúcu sumu 50 eur z celkovej výšky nákladov bez toho, aby tieto náklady kategorizoval z pohľadu ich nevyhnutnosti. Nestotožnil sa s názorom súdu, že výživné vo výške 200 eur mesačne spĺňa predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia ako výživné v nevyhnutnej miere. Pochybenie súdu prvej inštancie videl aj v tom, že nemal

osvedčené možnosti a schopnosti otca plniť vyživovaciu povinnosť v nariadenej výške. Vyjadrenia matky, že otec je zamestnaný na Ekonomickej univerzite v Bratislave, podniká v oblasti výučby cudzích jazykov, prekladateľstva a tlmočníctva, v minulosti vynakladal vysoké finančné čiastky na semináre, ktorých sa zúčastňoval, z dôvodu ktorého dospela k presvedčeniu o jeho nadštandardnom príjme, považoval za ničím nepodložené a špekulatívne. K odvolaniu pripojil doklady o platbách výživného na maloleté deti, emailovú komunikáciu, bločky z nákupov a daňové priznanie spoločnosti U.k, s.r.o. za rok 2020. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť, považujúc výšku výživného, ktorú súd prvej inštancie uložil otcovi platiť na maloleté deti po 200 eur mesačne za správnu a preukazujúcu iba nevyhnutné náklady na maloletých vynakladané matkou a to náklady na bývanie, stravu, školu a potreby na oblečenie. Otcom navrhovaná výška výživného, podľa jej názoru, nezodpovedá potrebám a nákladom maloletých detí, ani nákladom na stravu a pobyt v školskom zariadení. Uviedla, že otec nerešpektuje napadnuté rozhodnutie a dobrovoľne neplní súdom nariadenú vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní vyhodnotiac ich ako nepravdivé. Zdôraznila, že rodičia uzavreli ústne dohodu o platení výživného, čo nakoniec potvrdzuje otec aj výpismi z účtu, z ktorých vyplýva, že platil výživné vo výške 450 eur mesačne, pričom táto suma zodpovedá rozdielu sumy 600 eur mesačne t.j. trojnásobok dohodnutej sumy 200 eur na jedno dieťa a sumy 150 eur, čo je výška mesačnej úhrady leasingovej splátky. Poprela, že by otec za mesiac november 2021 prispel na výživu detí sumou 210 eur, keďže otec zaplatil len 60 eur. Pokiaľ otec tvrdí, že deťom kúpil veci /napríklad mobilné telefóny, zaplatil výstroj na futbal, hokej a zaplatil tábory/, tieto veci deti nepotrebovali, poskytol im ich z vlastnej iniciatívy. Naviac nie je jej zrejmé, kde sa nachádzajú údajne otcom zakúpené veci na futbal a hokej, nakoľko deti nimi nedisponujú. Otec síce poukazuje, že zaplatil za tábor sumu 280 eur a 135 eur na maloletého L.a, avšak okrem tejto platby nezaplatil žiadne výživné na maloletých. K tvrdeniam otca vo vzťahu k vyčísleniu skutočných nákladov na maloletých uviedla, že na jeho žiadosť reagovala hneď, výdavky vyčíslila, avšak otec jej neodpovedal. Ňou uvedená výška položiek za bývanie, stravu a pohonné hmoty vychádza z reálnych nákladov a zodpovedá aj aktuálnym príjmom otca. Položka za bývanie je otcovi známa, pretože s maloletými zostala bývať v byte, ktorý si aj s otcom prenajali spoločne v čase, keď tvorili spoločnú domácnosť. Vzhľadom na dlhy otca boli nútení predať rodinný dom, ktorý bol v ich vlastníctve a presťahovať sa do prenajatého bytu. Navyše otec žije so svojou partnerkou tiež v prenajatom byte a podľa vlastných slov si plánuje zabezpečiť väčšie bývanie formou rodinného domu. Pokiaľ ide o výdavky na maloletých, poplatok za stravu v školskej jedálni nie je podhodnotená a položka za benzín 50 eur je primeraná. Mala za to, že otec sa vyhýba plateniu výživného na tri maloleté deti a nerešpektuje rozhodnutie súdu, pričom má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, ovláda a učí cudzie jazyky a svoju kvalifikáciu si zvyšoval absolvovaním finančne nákladných seminárov a kurzov. Vyslovila úvahu, že ak otec má záujem o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je otázne, akým spôsobom bude zabezpečovať potreby detí, pokiaľ deklaruje mesačný príjem vo výške 800 eur. V kontexte vyjadrení otca o výživnom a ďalších platbách zrealizovaných kúpou vecí vyslovila názor, že reálna výška príjmu je iná ako uvádza. Rovnako tomu nasvedčuje aj prenájom bytu, ktorý otec užíva a skutočnosť, že maloletým deťom povedal, že si chce kúpiť karavan. Uviedla, že otec vyučuje cudzie jazyky aj súkromne bez toho, aby oficiálne za ich výučbu priznal príjem, robil tak aj počas ich spoločného bývania. K počtu strávených dní maloletých v domácnosti otca uviedla, že dané informácie sú zavádzajúce, nakoľko maloletí strávili u otca napríklad dve hodiny po príchode zo školy, v skutočnosti teda strávia u otca súvisle každý druhý víkend t.j. štyri dni v mesiaci. Poprela, že by otec kupoval deťom školské pomôcky, výpočtovú techniku, športové potreby, oblečenie a hračky, tieto potreby zabezpečuje deťom ona. Uviedla, že počítač, ktorý mal otec kúpiť maloletým si nemôžu vziať k nej, nakoľko podľa vyjadrení maloletých to kúpil pre všetky deti, teda aj deti svojej partnerky. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

8. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti spĺňa podmienky ust. . Matka dostatočným spôsobom osvedčila potrebu a naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že rodičia maloletých detí ukončili spolužitie, pričom otec do 01.10.2021 zasielal matke, ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, príspevky vo výške 450 eur mesačne a následne ako vyplýva z vyjadrení oboch rodičov platil sumu 60 eur ako výživné na maloleté deti a 155 eur ako splátku leasingu za vozidlo, ktoré používa matka. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa a pokiaľ otec na výžive a potrebách maloletých detí neparticipuje riadne, je nevyhnutné predbežne upraviť jeho pomery vo vzťahu k maloletým deťom a zabezpečiť pravidelné príspevky na ich výživu, z ktorých bude matka uhrádzať a zabezpečovať potreby maloletých. Ustanovenie upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že v konaní bola osvedčená naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k zabezpečeniu výživy maloletých detí, keď otcom platené výživné vo výške 60 eur mesačne na tri maloleté deti je nepostačujúce, avšak nemohol sa stotožniť s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, ktorá nezodpovedá kritériu nevyhnutnej miery, v rámci ktorej sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výživné sa určuje len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V danom konaní mal odvolací súd osvedčené, že otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v minimálnej výške po 60 eur mesačne na všetky tri detí, ktorá suma nezodpovedá ani predpokladanému výživnému v zmysle ust. . Nemožno akceptovať argument otca o tom, že spláca sumu 155 eur mesačne ako splátku za leasing k motorovému vozidlu, ktoré používa matka, nakoľko túto položku nemožno považovať za príspevok na výživu maloletých detí. Pokiaľ otec poukazuje na skutočnosť, že maloleté deti s ním trávia polovicu času z každého mesiaca, odvolací súd na daný argument neprihliadal, nakoľko vyjadrenia rodičov sú v tomto smere diametrálne odlišné a pravdivosť ich tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd prihliadol na matkou vyčíslené náklady na maloleté deti, z ktorých výdavky primerané na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí považoval náklad za stravu 100 na každé z detí, bývanie po 169 eur, strava v škole 35 eur, ŠKD 20 eur a hygiena 10 eur. Matka však neosvedčila také zdravotné problémy maloletých, ktoré by jej navyšovali náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, preto odvolací súd nezapočítal do nevyhnutných nákladov výdavok za lieky. S prihliadnutím na vek maloletých detí a ich potreby odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške po 160 eur mesačne na každé dieťa je primerané ako výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb každého dieťaťa, pričom povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, v ktorom súd vykoná dokazovanie zamerané na zistenie možnosti, schopnosti a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré vyhodnotí v súlade s kritériami uvedenými v ust. a nasl. Zákona o rodine. Treba poznamenať, že všetky námietky môžu obaja rodičia uplatniť v konaní vo veci samej. Odvolací súd určil výživné počnúc dňom rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil povinnosť matke platiť výživné na maloletého, v súlade s ust. zmenil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).