Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-10Sd/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateliek: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D. a 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D. (právne nástupkyne nebohého pôvodného navrhovateľa G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), obe zastúpené opatrovníčkou C. H., súdnou tajomníčkou Správneho súdu v Bratislave, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o invalidný dôchodok, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2016 potvrdzuje.

II. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.01.2016 odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť pôvodného navrhovateľa (G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) o invalidný dôchodok. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 odporkyňa podľa zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.01.2016 o zamietnutí žiadosti pôvodného navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku a súčasne vyhovela čiastočne opravnému prostriedku pôvodného navrhovateľa. Rozhodla tak s odôvodnením, že na základe podaného opravného prostriedku zo dňa 04.03.2016 bol opätovne posúdený zdravotný stav pôvodného navrhovateľa a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.06.2016, mal pôvodný navrhovateľ podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa podľa zamietla žiadosť pôvodného navrhovateľa o invalidný dôchodok. Rozhodla tak s odôvodnením, že pôvodný navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal len 13 rokov a 255 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 4. Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podal pôvodný navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok. Pôvodný navrhovateľ v jeho opravnom prostriedku poukázal na svoje zdravotné problémy, pričom žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu a o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 5. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa v celosti zotrvala na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. – 24 zo dňa 14.02.2017 podľa (ďalej len „“) napadnuté rozhodnutie potvrdil a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení krajský súd uviedol, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok síce pôvodný navrhovateľ splnil, no nesplnil druhú podmienku, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia – pôvodný navrhovateľ získal celkovo len 13 rokov a 255 dní, namiesto potrebných 15 rokov. 7. Proti rozsudku krajského súdu podal pôvodný navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že podal písomné vysvetlenie, prečo sa nedostavil na pojednávanie; tvrdil, že požiadal Centrum právnej pomoci o právne zastúpenie vo všetkých konaniach týkajúcich sa jeho osoby, pričom termín stretnutia má na 10.07.2017. V tejto súvislosti konštatoval, že bez právnej pomoci – zástupcu nebude nič riešiť. Uviedol, že je chorý a bez prostriedkov, nevládze. Na záver požiadal, aby súd riešil termíny pojednávaní a „iné“ týkajúce sa jeho osoby s Centrom právnej pomoci. 8. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré pôvodný navrhovateľ konštatoval v odvolaní, nepovažovala za opodstatnené. Poukázala na to, že podľa je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov najmenej 15 rokov. Konštatovala, že vzhľadom na to, že pôvodný navrhovateľ získal pred vznikom invalidity celkovo 13 rokov a 255 dní dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonnú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa , bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietnutá. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením č. k. – 41 zo dňa 30.01.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. – 24 zo dňa 14.02.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s a s vetou druhou ; ). V odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Bratislave opomenul splniť si svoju poučovaciu povinnosť voči pôvodnému navrhovateľovi. 10. Po vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave si krajský súd riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť voči pôvodnému navrhovateľovi. 11. Správny súd následne šetrením zistil, že pôvodný navrhovateľ G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. I. A. C. G. J. K. I. A. C. G., L. M. XX, XXX XX D., dňa XX.XX.XXXX zomrel. Nárok na dávku (invalidný dôchodok), splatný ku dňu smrti (pôvodného) navrhovateľa, prešiel na jeho deti. Správny súd zistil okruh právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa. Právny nástupcovia po zomrelom G. B. boli A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX (jeho dcéry). Súd právne nástupkyne vyzval, aby správnemu súdu oznámili, či trvajú na podanej žalobe a zároveň im zaslal všetky relevantné písomnosti týkajúce sa tohto konania. Z dôvodu nemožnosti doručenia výziev a ďalších písomností na adresy evidované v registri obyvateľov, správny súd požiadal o prešetrenie a podanie správy o mieste skutočného pobytu právnych nástupkýň pôvodného navrhovateľa a doručenie zásielok. Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava – Podunajské Biskupice, správnemu súdu oznámením zo dňa 11.04.2024 oznámilo, že previerkou v mieste posledného bydliska bolo zistené, že uvedené osoby sa na adrese nezdržiavajú (susedia ich nepoznajú a nevedeli k nim uviesť žiadne informácie, nebývajú tam), a z tohto dôvodu doručenie súdnych zásielok nebolo možné uskutočniť. Prostredníctvom evidencie Zboru väzenskej a justičnej stráže bolo zistené, že navrhovateľky sa toho času nenachádzali vo väzbe alebo vo výkone trestu. 12. Nakoľko pobyt navrhovateliek 1/ a 2/ (právnych nástupkýň pôvodného navrhovateľa) nie je známy, správny súd uznesením č. k. – 149 zo dňa 17.04.2024 podľa ustanovil navrhovateľkám 1/ a 2/ opatrovníčku pani C. H., súdnu tajomníčku Správneho súdu v Bratislave. 13. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 14. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená

samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . 15. Podľa (ďalej len „“), ak je podľa daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 16. Podľa , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 17. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti , keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení postupovať podľa ustanovení ako súd vecne príslušný. 18. Podľa , súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 19. Správny súd podľa vyzval navrhovateľky 1/ a 2/ a následne aj ich opatrovníčku, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Správny súd súčasne k tejto výzve pripojil doložku, že ak sa navrhovateľky 1/ a 2/, respektíve ustanovená ich opatrovníčka, k výzve súdu nevyjadria, tak správny súd bude podľa rovnakého zákonného ustanovenia predpokladať, že voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky. Navrhovateľky 1/ a 2/ a ani ich opatrovníčka sa k výzve správneho súdu v určenej lehote nevyjadrili, preto bola naplnená zákonná domnienka, podľa ktorej súd predpokladá, že navrhovateľky 1/ a 2/, respektíve ich opatrovníčka, voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nenamietali. Odporkyňa sa taktiež k výzve správneho súdu v určenej lehote nevyjadrila, preto bola naplnená zákonná domnienka, podľa ktorej súd predpokladá, že odporkyňa voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nenamietala – nežiadala ani o nariadenie pojednávania v žiadnom zo svojich podaní. 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateliek 1/ a 2/ prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia , ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 04. júna 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 14. mája 2024. 21. Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 22. Podľa prvá veta , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 23. Podľa v znení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 24. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 25. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 26. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 27. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 28. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

29. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 30. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 31. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov. 32. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 33. Podľa , suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 34. Podľa , priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 35. Podľa , dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 36. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že na to, aby pôvodnému navrhovateľovi mohol byť odporkyňou priznaný nárok na invalidný dôchodok, musel by pôvodný navrhovateľ splniť zákonom stanovené podmienky v zmysle , a to musel by byť invalidný (medicínska podmienka nároku na invalidný dôchodok) a musel by získať počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v (potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa podľa z obdobia pred vznikom invalidity). 37. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 21.09.2015 uviedol, že pôvodný navrhovateľ je invalidným, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 11.08.2015. Uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u pôvodného navrhovateľa sú choroby srdcovocievneho systému, choroby srdca, kardiomyopatie, NYHA II. zaradené do kapitoly IX., oddiel A, položka 1 písm. b) prílohy . 38. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 25.04.2016 uviedol, že pôvodný navrhovateľ je v starostlivosti kardiológa pre hypertenznú chorobu WHO II a kardiomyopatiu NYHA II, ďalej je sledovaný neurológom pre chronický vertebrogénny algický syndróm - lumbálny, rok je v starostlivosti psychiatra pre panickú poruchu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil vo výške 45%, čo je horná hranica zvolená aj s ohľadom na sprievodné diagnózy. Poukázal na to, že spätné ustanovenie invalidity u pôvodného navrhovateľa sa nedá preukázať odborným nálezom staršieho dáta. Dátum vzniku invalidity stanovil od 11.08.2015. 39. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 01.06.2016 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu pôvodného navrhovateľa sú choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/h, stredne ťažká telesná

práca), maximálna záťaž 75W-NYHA II, zaradené do kapitoly IX., oddiel A, položka 1.b) prílohy č. 4 . Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 45%. Za ostatné ochorenia, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti o 10%. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. Dátum vzniku invalidity určil od 11.08.2015, kedy je zdravotný stav pôvodného navrhovateľa prvýkrát dokumentovaný odborným lekárskym nálezom kardiológa. Uviedol, že skorší dátum invalidity nie je možné určiť, pretože nie sú k dispozícii odborné nálezy, ktoré by dokumentovali zdravotný stav pôvodného navrhovateľa. 40. Pôvodný navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21.09.2015 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 11.08.2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 01.06.2016, je pôvodný navrhovateľ invalidný od 11.08.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku uviedol, že pôvodný navrhovateľ žiadal o invalidný dôchodok, pričom posudkovým lekárom sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% pre ochorenie srdca. K posúdeniu zdravotného stavu na ústredí Sociálnej poisťovne pôvodný navrhovateľ doložil neurologické vyšetrenie zo dňa 09.05.2016 a popis CT vyšetrenia driekovo-krížnej časti chrbtice, ktoré dokumentujú zdĺhavý bolestivý syndróm chrbtice, bez závažnejších chorobných zmien na kostre, bez dráždenia nervových koreňov, doložil ešte záznamník chorého na cukrovku, ktorý dokumentuje dobrú kompenzáciu ochorenia pri ordinovanej liečbe. Po podrobnom preskúmaní posudkovej spisovej dokumentácie a po vlastnom vyšetrení pôvodného navrhovateľa konštatoval, že spĺňa kritériá pre priznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie pôvodného navrhovateľa považoval choroby obehovej sústavy, srdcové choroby vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, maximálna záťaž 75W- NYHA II (kapitola IX., oddiel A, položka 1.b) prílohy č. 4 ), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 45%. Za iné zdravotné postihnutia zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Ďalej uviedol, že pôvodný navrhovateľ je naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola teda stanovená na 55%, pričom invalidita vznikla v dôsledku choroby. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pôvodný navrhovateľ medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. 41. Na to, aby pôvodnému navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok, by musel však pôvodný navrhovateľ splniť aj druhú zákonom stanovenú podmienku, a to musel by získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a teda dosiahnuť najmenej pätnásť rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, čo sa mu nepodarilo - správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že pred 11.08.2015 pôvodný navrhovateľ získal len 5.000 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 255 dní. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že pôvodný navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa , a preto odporkyňa postupovala správne keď napadnutým rozhodnutím žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 21.09.2015 zamietla. 42. Správny súd ohľadom obdobia vedenia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie poukazuje na to, že obdobia od 08.06.2002 do 09.12.2002 a od 18.02.2003 do 25.02.2003, počas ktorých pôvodnému navrhovateľovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, odporkyňa na dôchodkové účely správne nehodnotila. Podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti ( v znení ). Nakoľko však uvedené obdobia trvali v období po 31.12.2000 a počas nich nebola pôvodnému navrhovateľovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobia nie je možné považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. 43. Čo sa týka nových rozhodnutí odporkyne (č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2019 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2020), ktorými odporkyňa rozhodla o novo podanej žiadosti pôvodného navrhovateľa (zo dňa 14.10.2019) tak, že ich zamietla prakticky z tých istých dôvodov (pôvodný navrhovateľ aj naďalej nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa ), tak správny súd uvádza, že tieto rozhodnutia nepodliehajú prieskumu v tomto

konaní. Správny súd v tejto súvislosti taktiež uvádza, že pôvodný navrhovateľ mal možnosť podať proti uvedeným rozhodnutiam odporkyne zo dňa 19.11.2019 a 27.02.2020 odvolanie, no túto možnosť nevyužil. Správny súd taktiež poukazuje aj na to, že odporkyňa oboznámila pôvodného navrhovateľa o tom, že má možnosť doplatiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, no pôvodný navrhovateľ túto možnosť nevyužil. 44. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne závery správneho súdu, správny súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné postupom podľa prvej vety potvrdil. 45. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a a s poukazom na výsledok konania navrhovateľkám 1/ a 2/, ktoré neboli úspešné, právo na ich náhradu nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).