Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-102-2017.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. februára 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný Ľ. Z. Ó. Z. B. , nar. XX. XX. XXXX vo X. M., trvale bytom Ž., M. T. č. XXX/XX, občan SR
ktorému sa v obžalobe kladie za vinu, že
- v presne nezistený deň v mesiaci november 2016 po tom, ako sa jeho manželka Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, vrátila z práce v Rakúsku, v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci Ž. na ulici M. T. č. XXX/ XX pri vzájomnej hádke s manželkou zobral do ruky kuchynský nôž a tento držal v ruke počas hádky,
- v presne nezistený deň v mesiaci január 2017 v spoločnej domácnosti v uvedenom dome po predchádzajúcej hádke povedal svojej manželke Z. Z.Z., aby vypadla z domu, že ju zabije, potom jej spálil oblečenie,
- v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2017 v spoločnej domácnosti v uvedenom dome po predchádzajúcej hádke opätovne povedal svojej manželke Z.Í. Z., aby vypadla z domu, že ju zabije, že jej zase spáli oblečenie, poškodenej dal facku a udieral ju po tele,
- dňa 10. 06. 2017 v dobe o 19.00 h v detskej izbe spoločného rodinného domu po predchádzajúcej hádke chytil svoju manželku Z. Z. za vlasy a ťahal ju k zemi, od ďalšieho konania upustil po tom, ako začali plakať a kričať ich maloleté deti, vulgárne jej nadával a povedal jej, že ak z domu nevypadne, zle skončí,
- dňa 11. 06. 2017 v čase asi o 8.00 h v uvedenom dome manželke Z. Z. povedal, že ak nevypadne z domu, tak jej podpáli všetky veci, poškodená mala vo všetkých prípadoch strach z hrozieb obžalovaného, preto pred ním skrývala nože, po konflikte v januári 2017 odišla k svojim rodičom do Z. a po incidentoch z júna 2017 telefonicky kontaktovala políciu a konanie obžalovaného oznámila, lekárske ošetrenie v dôsledku útoku obžalovaného nevyhľadala,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.
sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby o s l o b o d z u j e , nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podala dňa 05. 10. 2017 na tunajší súd obžalobu, ktorou viní Ľ. Z., nar. XX. XX. XXXX, že skutkom uvedeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní navrhla vypočuť obvineného, svedkov Z. Z. a C. T. a so súhlasom strán čítať výsluchy svedkov W. Z., G. B. a L. U., ďalej so súhlasom strán čítať znalecký posudok znalca Mgr. Františka Nociara z odvetvia klinická psychológia a čítať listinné dôkazy hodnotiace protiprávne konanie obvineného a jeho osobu.
Na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2018 dozorujúci prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním najmä výpoveďou svedkyne - poškodenej bolo preukázané, že sa stali skutky uvedené v obžalobe, preto navrhol obžalovaného uznať vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania a za to odsúdiť na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s uložením mu primeranej skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2018 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j. cíti sa nevinný.
Ku svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice na polícii dňa 11. 06. 2017 uviedol, že na nej zotrváva. S manželkou Z. Z. a tromi deťmi pochádzajúcimi z ich vzťahu žil na adrese Ž., M. T. XXX/XX. Ich spolužitie trvalo do novembra 2016. Problémy vo vzťahu začali po tom, ako manželka nadviazala mimomanželskú známosť so 78-ročným pánom v Rakúsku, ktorého chodievala opatrovať. Sama mu povedala, že mala s ním sex a je od neho tehotná, čo gynekologická kontrola, ktorú podstúpila nepotvrdila, od tohto času prestal jej dôverovať. Manželka sa začala k nemu správať tak, že neustále vyvolávala hádky. Túto situáciu zle znášal, rapídne schudol a bol psychicky na dne. Pri týchto hádkach jej zvykol slovne povedať aj oplzlé slová, ale to bolo všetko. Priznáva, že jej jedenkrát dal facku, čo sa stalo v januári 2017. Facku jej dal na líce po tom, ako mu brala z rúk mobil. Po podaní trestného oznámenia a vykonávaní procesných úkonov v trestnej veci už manželka bývala u svojich rodičov v Z. okres G. kam sa presťahovala. Odvtedy spolužitie už neobnovili. Nasledoval návrh na rozvod manželstva. Okresný súd Veľký Krtíš ich manželstvo rozviedol, avšak rozvodový rozsudok doposiaľ nie je právoplatný v časti výkonu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. a R.. Vo vzťahu k maloletej Y., ktorú súd zveril do jeho osobnej starostlivosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť. Manželka nehovorila pravdu, keď do trestného oznámenia uviedla, že musela každý večer pred ním schovávať nože. Pokiaľ takto robievala, takto činila preto, lebo dcéra trpí autizmom a bála sa, aby si sama neublížila. Má za to, že manželka robí všetko preto, aby ho dostala do basy. On sa snaží a snažil vždy viesť riadny život. Aj v súčasnosti je zamestnaný vo firme Eilersen pri výrobe sedačiek. Predtým pracoval v spoločnosti Penam v Lučenci. Pokiaľ sa s manželkou predtým hádali, tak príčinou týchto hádok boli peniaze. Boli vedené voči nim viaceré exekúcie. V deň, keď podala na neho manželka trestné oznámenie, zbalila si časť osobných vecí a odišla na adresu ku svojej matke. Nezobrala si všetky veci, najmä erotické oblečenia a pomôcky. Asi po týždni mu priniesla najmladšie dieťa, dcérku, o ktorú sa osobne stará. Ďalšie dve deti zostali u nej, avšak ani o tieto deti sa nevie riadne postarať. To bol dôvod prečo nesúhlasil v rozvodovom konaní so zverením detí do jej osobnej starostlivosti. Manželka sa predsa nemôže riadne o deti starať, keď pracuje v Rakúsku a žije takto. S rodičmi manželky sa nenavštevoval často, avšak ani oni sa do ich vzťahu nemiešali.
Svedkyňa Z. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2018 vypovedala, že zotrváva na svojich výpovediach, ktoré podala do zápisnice o výsluchu na polícii v dňoch 11. 06. 2017 a 19. 09. 2017. Pravda je taká, že v mesiaci november 2017 začala pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku, kde sa zamestnala cez agentúru NOWA & WELT v Lučenci. Už pred touto prácou sa s manželom (obžalovaným) často hádali pre jeho žiarlivosť. Tiež sa zvykli hádať aj pre vmiešovanie sa do ich vzťahu matkou a neterou obžalovaného. Manželstvo prestalo plniť svoje funkcie a bolo Okresným súdom Veľký Krtíš rozvedené. Manžel počas spolužitia sa jej zvykol vyhrážať spôsobom, že pokiaľ neprinesie domov peniaze, ju zabije.
V zahraničí pracuje ako opatrovateľka v dvoj alebo trojtýždňových turnusoch. Keď prichádzala z práce domov, mala zo správania manžela strach. Zvykla pred ním skrývať nože. Stalo sa, že manžel jej dal jedenkrát facku a tiež sa stalo, že jej aj spálil erotické oblečenie. Raz sa stalo, že prišiel domov opitý a povedal jej, že ak nevypadne z domu, tak ju zabije. Čo sa týka známosti s pacientom v Rakúsku, túto potvrdila. Bol to starý pán, ktorý bol do nej zaľúbený. Pred svokrou sa vyjadrila, že mali spolu intímny vzťah. Keď dňa 11. 06. 2017 prišla k rodičom do Z., porozprávala o situácii v rodine len otcovi. Matke nič nehovorila. Pokiaľ sa s manželom hádali, tak to nerobili pred jej rodičmi. Pred rodičmi manžela sa ale zvykli hádať. Z manželstva pochádzajú tri deti vo veku 10, 7 a 6 rokov. V rozvodom konaní boli staršie deti zverené do jej starostlivosti a najmladšia dcéra do starostlivosti manžela.
Obžalovaný pripomienkoval tento dôkaz v tom, že nikdy sa manželke nevyhrážal nožom a zabitím.
Svedkyňa W. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2018 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 01. 08. 2017. Býva na tej istej adrese ako bývali syn s nevestou, keď ešte žili v spoločnej domácnosti, avšak ich bývanie oddeľuje stena a každý používa samostatný vchod. Denne mala informácie ako žijú syn s nevestou. Problémy v ich vzťahu nastali po tom, ako nevesta začala pracovať v Rakúsku, kde nadviazala vzťah, o ktorom jej aj rozprávala. Bolo jej to zvláštne, že jej opisuje nadviazanú známosť ako nejakej kamarátke a pritom opisovala aj to, čo s touto osobou prežíva. Povedala jej, aby tento vzťah ihneď ukončila a radšej mala záujem na fungovaní manželstva. Jednoznačne príčinou hádok medzi nimi bolo nadviazanie tohto mimomanželského vzťahu nevestou. Spomína si na 11. 06. 2017, kedy išla nevesta podať na syna trestné oznámenie. Radila obidvom, aby vzťah ukončili normálnym spôsobom, keď sa nemajú radi a to nech sa rozvedú. Syn by nedokázal neveste ublížiť. Spomínal jej, že dal manželke v januári 2017 jednu facku preto, lebo sa mu priznala, že žije s nejakým pánom v Rakúsku a je s ním aj tehotná. Syn je zodpovedný, veď sa stará aj o najmladšie dieťa, ktoré je zdravotne postihnuté a súd mu ho zveril do osobnej starostlivosti.
Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2018 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 19. 09. 2017. Problémy v manželstva dcéry s obžalovaným nastali vtedy, keď odišla dcéra pracovať do Rakúska. Dcéra mu zvykla povedať, ako sa správa voči nej obžalovaný. On však nikdy nebol svedkom ich hádok a tobôž nie fyzických napádaní. Zaťkovi nemal za potrebu veci dohovárať, lebo vlastne už spolu nežili. Raz mu dcéra volala, že aby prišiel pre ňu, že je na polícii, kde sa rozhodla podať trestné oznámenie na manžela. Nikdy na vlastné uši nepočul, že by sa bol obžalovaný dcére vyhrážal. Dcéra mu povedala, že sa jej zvykol vyhrážať aj nožom, ale dôkaz o tom nemá. Ako motív ich hádok predpokladá peniaze a potom ako začala dcéra pracovať v Rakúsku to boli hádky pre žiarlivosť. Dcéra s deťmi sa k nim prisťahovala dňa 11. 06. 2017. Asi o týždeň na to najmladšiu dcéru Y. s osobnými vecmi odniesol otcovi, pretože bola na toto miesto výchovy zvyknutá.
Obhajca obžalovaného podal dňa 19. 12. 2017 návrh na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní, a to výsluchom svedkov L. U., G. B. a R. Z.. Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2018 obhajca netrval na výsluchu týchto svedkov na hlavnom pojednávaní, pričom súhlasil, aby sa výpovede svedkov L. U. a G. B. prečítali zo zápisníc prípravného konania tak, ako navrhla prokurátorka v obžalobe.
Súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítal výpoveď svedka G. B. zo 07. 08. 2017 a L. U. tiež z 07. 08. 2017.
Svedok B. uviedol, že je ich susedom, pričom cez plot videl ku nim domov a počul čo sa u nich odohráva. Obžalovaného pozná ako ochotného a dobrého človeka. K jeho spolužitiu s manželkou vie uviesť len toľko, že často kričala na deti. Nikdy sa nestalo, že by bol svedkom toho, že by sa bol obžalovaný manželke vyhrážal.
Svedok U. tiež uviedol, že je susedom obžalovaného. Nikdy nepočul, že by sa bol obžalovaný s manželkou hádal, že by sa jej bol vyhrážal a ani nevidel, že by sa boli bili. Pokiaľ bolo počuť od nich krik, tak to bol krik ich troch spoločných detí. Obžalovaný je dobrý sused, nepije a zvyknú si vypomáhať. Obžalovaný sa pred ním zmienil, že sa mu manželka stala neverná po tom, ako odišla pracovať do Rakúska. Bol z toho smutný.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba ako aj vykonal dôkaz, ktorý navrhla obhajoba, a to osobným výsluchom svedkyne W. Z.. Iné dôkazy súd nemal za potrebu vykonávať, keďže vykonaním dôkazov na hlavných pojednávaniach mal overený záver o tom, že správanie obžalovaného nenaplnilo znaky trestného činu a nebol dôvod ani na postúpenie veci na priestupkové konanie.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1: a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe.
Naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje zo subjektívnej stránky úmyselné konanie páchateľa, ktorý sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu u adresáta takýchto vyhrážok. Prokurátorka v skutkovom vymedzení obžaloby uviedla jednotlivé čiastkové úkony, ktorými mal obžalovaný naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Z ich obsahu vyplýva, že sa obžalovaný takto vyhrážal svojej manželke vždy v mieste ich spoločného bydliska na ulici M. T. č. XXX/XX v Ž., kde spoločne so svojimi tromi maloletými deťmi bývali. Z opisu týchto čiastkových skutkov možno vyvodiť, že sa mal takto jej vyhrážať v rôznom časovom úseku toho-ktorého dňa. Jeho vyhrážky mali spočívať v tom, že jej hrozil, že ju zabije, spáli jej oblečenie, že ju vyhodí z domu a na znak zosilnenia týchto vyhrážok mal vziať v jednom prípade v mesiaci november 2016 do rúk kuchynský nôž, ktorý držal v ruke počas celej hádky.
V súdnom konaní sa preukázalo, že voči sebe stoja dva druhy dôkazov, a to oslobodzujúce a usvedčujúce. Ako oslobodzujúce dôkazy vyznievajú výpoveď obžalovaného, výpoveď svedkyne W. Z., svedka G. B., svedka L. U. a sčasti aj výpoveď svedka C. T., otca poškodenej. Ako usvedčujúci dôkaz zostala len výpoveď svedkyne - poškodenej Z. Z.. Súd dokazovaním, a to hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti zisťoval, ktoré z týchto dôkazov sa javia presvedčivejšie a tým im možno uveriť.
Bola to manželka obžalovaného, ktorá podávala trestné oznámenie, ktoré viedlo k začatiu trestného stíhania a k podaniu návrhu na väzobné stíhanie obžalovaného. Sudca pre prípravné konanie rozhodol dňa 12. 06. 2017 tak, že návrhu prokurátora na vzatie obvineného Ľ. Z. do väzby nevyhovel. Obvineného ponechal na slobode a nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka bez použitia technických prostriedkov. Vo veci podanej sťažnosti okresným prokurátorom proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Banskej Bystrici v sp. zn. 4Tpo/48/2017 dňa 15. 06. 2017 sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie odôvodnil aj tým, že obvinený doposiaľ nebol trestne stíhaný a má dobré hodnotenie z miesta svojho bydliska.
Súd koncentroval v rámci dokazovania zreteľ na to, či obžalovaný adresoval svojej manželke hrozby ako sú opisované v skutku obžaloby a ak sa preukáže, že ich adresoval, či tieto hrozby mohli u nej vzbudiť dôvodnú obavu, že to, čím jej hrozil aj vykoná.
V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký psychologický posudok č. 45/2017, v ktorom súdny znalec hodnotil osobu poškodenej Z. Z. ako osobu, ktorej vierohodnosť výpovedí je mierne znížená so zistenými a zvýraznenými prvkami ovplyvniteľnosti jej výpovede, aj keď sklony k patologickému klamstvu u nej neboli zistené. Práve táto ovplyvniteľnosť jej výpovedí, ktorá sa môže javiť v podávaní faktov ako alibistických, sa stala základnou črtou jej správania v rozhodnom období, ktoré hodnotila ako krízu v ich manželstve. V rámci vykonávaných dôkazov za celú dobu od novembra 2016 do júna 2017, teda dobu, v ktorej sa mal obžalovaný vyhrážať svojej manželke, žiadne dôkazy, ako napríklad podané trestné oznámenie, správa o lekárskom vyšetrení, podnet k priestupkovému konaniu, ktoré by potvrdzovali, že obžalovaný mal ubližovať manželke a vôbec sa k nej správať neprístojným spôsobom po dlhšiu dobu predložené neboli. V čase, keď poškodená podávala trestné oznámenie, čo sa stalo 11. 06. 2017, už obžalovaný disponoval s informáciou, že mala nadviazanú mimomanželskú známosť. Je logickým vyústením, že preukázanie takéhoto vzťahu a navyše priznaním manželky spravidla vyvolá v manželstve nedorozumenia, ktoré vedú k pominutiu plnenia jeho funkcií a spoločenského účelu manželstva. Obžalovaný nepoprel, že sa s manželkou často hádali. Ako príčinu týchto hádok uviedol práve nadviazanú mimomanželskú známosť manželkou, čo nakoniec potvrdil aj otec poškodenej. Obžalovaný mal záujem na obnovení manželského spolužitia, avšak správanie jeho manželky bolo provokačné a spôsobujúce vznik konfliktov. Tak obžalovaný ako aj poškodená uviedli, že všetky tieto čiastkové skutky mali spočívať v tom, že sa hádali. Obidvaja tiež uviedli, že svedkom týchto hádok nebol nikto iný. Pokiaľ matka obžalovaného uviedla, že počula tieto hádky, možno tomu uveriť, lebo žila v bezprostrednom susedstve syna s nevestou. Táto svedkyňa ale uviedla aj to, čo bolo príčinou týchto hádok. Bolo to správanie poškodenej, ktorá jej rozprávala o nadviazanej intímnej známosti s cudzím mužom. Po tom, ako túto informáciu získal jej syn, dochádzalo k stupňovaniu hádok medzi nimi.
Je málo pravdepodobným, že by poškodená v prípade závažnosti takýchto hrozieb, ktoré jej mal adresovať obžalovaný, dokázala s ním žiť v spoločnej domácnosti za dobu od novembra 2016 do júna 2017. Minimálne by bola konala spôsobom tým, že trestné oznámenie na manžela by bola podala už skôr, ako učinila. Súd sa dôsledne zaoberal aj tvrdením vyplývajúcim zo skutku obžaloby, ktorý sa mal stať v mesiaci november 2016, kedy po vzájomnej hádke mal obžalovaný zobrať do ruky kuchynský nôž. Obžalovaný to vysvetlil tým, že najmladšie dieťa je autista, preto bývalo pravidlom, že sa pred ním nože skrývali, aby si dieťa nimi neublížilo. Poškodená nepredložila žiadny iný dôkaz. okrem tvrdenia, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať s nožom v ruke. Dokazovaním nebolo preukázané, že by bol nastal takýto stav, ako opisuje jeden zo skutkov obžaloby. V zostávajúcich skutkoch obžaloby sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať, že ju zabije, spáli jej oblečenie a vyhodí z domu. V jednom prípade, a to pri skutku v mesiaci apríl 2017 jej mal dať facku a udierať ju po tele. Sám obžalovaný potvrdil, že jej dal raz facku na líce, avšak poprel, že by bol poškodenú udieral po tele. Ani matka obžalovaného nepotvrdila túto okolnosť hoci disponovala informáciou o tejto hádke. Pokiaľ sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, že ju vyženie z domu a spáli jej veci, nakoniec jej aj erotické veci aj spálil preto, aby mu nepripomínali jej nadviazanú známosť, takéto konanie samo osebe nemôže v žiadnom prípade napĺňať znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Rovnako v každom skutku obžaloby sa uvádza, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej zabitím, čo sa žiadnym iným dôkazom okrem výpovede poškodenej nepotvrdilo. Naopak boli to výpovede svedkov G. B., L. U. a C. T., ktoré zhodne potvrdili, že pokiaľ mali medzi sebou nejaké hádky, tak to boli hádky pre peniaze, respektíve ako povedal otec poškodenej, v poslednom období hádky pre žiarlivosť. Nikdy sa pred ním dcéra nezmienila, že by bol zaťko na ňu útočil nožom, že by ju bol bíjal a vyhrážal sa zabitím, respektíve, že by mala z jeho správania dôvodnú obavu, že to, čím mal hroziť aj naplní.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že konanie obžalovaného v preukázanom stave nenapĺňa jedny zo základných znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania a ním sú subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Pokiaľ obžalovaný vytýkal poškodenej určité veci, takáto výtka nenaplnila znaky trestnoprávnej zodpovednosti.
Na základe uvedeného súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, nie je trestným činom.
K tomuto záveru prišiel súd aj na základe ostatných dôkazov, ktoré jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Nespochybnene takým dôkazom je aj vedenie doterajšieho života obžalovaným, ktorý je trestne bezúhonný. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12P/69/2017-121 z 31. 10. 2017 bolo rozhodnuté, že najmladšie z detí rozvádzajúcich sa manželov Ľ. Z. a Z. Z., ktoré trpí ochorením autizmu, zostalo v osobnej starostlivosti svojho otca a jemu bolo zverené na čas po rozvode aj do osobnej starostlivosti. Obžalovaný nesúhlasil v tomto konaní s tým, aby aj ostatné deti a to maloletá Y., nar. XX. XX. XXXX a maloletý R., nar. XX. XX. XXXX boli zverené do starostlivosti matky, pretože táto sa väčšinu mesiaca zdržiava v Rakúsku a o deti sa nemôže riadne a osobne starať. Aj keď v tejto časti výrok rozsudku doposiaľ nie je právoplatný, možno hodnotiť pozitívne skutočné správanie obžalovaného, ktorý aj počas manželstva zabezpečoval starostlivosť o deti a má o túto starostlivosť naďalej záujem. Toto správanie obžalovaného ako aj hodnotiaca správa z miesta jeho bydliska z Obce Ž. len potvrdzuje, že sa správa slušne, doposiaľ nebolo jeho správanie prejednávané komisiou pre ochranu verejného poriadku. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR sa síce potvrdzuje, že má v období posledných piatich rokov zaznamenané celkom päť dopravných priestupkov, avšak v každom prípade sa jednalo o menej závažné porušenie dopravných predpisov, za čo mu bola ukladaná poriadková pokuta. Sám obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že vždy bol zamestnaný, pracoval v Lučenci, čo je predpokladom, že sa mohol dopustiť spáchania týchto priestupkov, keďže denne musel prekonávať vzdialenosť medzi miestom bydliska a miestom výkonu práce vlastným vozidlom.
Všetky tieto dôkazy, ktoré súd vyhodnotil, odôvodňujú ten záver, že skutky uvádzané v obžalobe nie sú trestným činom, preto bol obžalovaný spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).