Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-615-2007.pdf
PDF · 90.42 KB
No categories available
1Er/615/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXXX/XXC, XXX XX M. - R., štátny občan SR, o vymoženie 66,39 Eur (2.000,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh postupníka na zmenu účastníka na strane oprávneného z a m i e t a .
II. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 1Er/615/2007 (EX 1637/07) z a s t a v u j e.
III. Súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.05.2007 poverenie č. 5601*032893 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka (EX 1637/07). Exekučné konanie sa začalo dňa 30.04.2007.
2. Dňa 13.09.2016 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdny exekútor žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie na základe priloženej špecifikácie a v zmysle zákona č.233/1995 Z.z. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,76 Eur vrátane DPH.
3. Dňa 05.10.2016 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, ktorý mu bol doručený dňa 04.10.2016. K oznámeniu, ktoré podal postupník bola priložená kópia Výpisu z Prílohy č.1 k Dodatku č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015.
4. V oznámení o postúpení pohľadávky postupník uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 a jej Dodatku č.1 zo dňa 03.02.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného voči povinnému na postupníka: Slovenská konsolidačná, a.s. Preto navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že pôvodný oprávnený z konania vystúpi a na jeho miesto vstúpi postupník: Slovenská konsolidačná, a.s.. Ako dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť označil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2015/MV, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv pod číslom CRZ ID: #2207324 dňa 05.12.2015 a súčasne predložili Prílohu č. 1 k Dodatku č.1 k tejto zmluve s vyznačenou pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania.
5. Podľa § 243b ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, ďalej len „Exekučný poriadok“, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia §-u 36 ods. 8 až 13, §-u 46 ods. 3 až 7 a §-u 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
7. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §-u 57, ktoré bolo podané pred 1.novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa §-u 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa §-u 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
10. Podľa §-u 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Exekučný súd nahliadnutím do spisu zistil, že predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Žiari nad Hronom č. AA 1841834 zo dňa 10. 08. 2005, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26.08.2005.
14. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne, aj keď sa nenamieta.
15. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
16. Predmetná exekúcia je teda vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 08. 2005. Nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 vykonať v prekluzívnej lehote troch rokov od jeho vykonateľnosti, dňa 26. 08. 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 zastavil.
17. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013. Vo vzťahu k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného súd uvádza, že nebolo možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 na základe podnetu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 13. 09. 2016, pretože už takmer o desať rokov skôr (dňa 26. 08. 2008) uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, ktorým dňom sa stal exekučný titul neúčinným, a teda nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013. Už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pričom súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdneho exekútora ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné /porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/119/2013 zo dňa 02. 10. 2013/.
18. Súd síce mal v danej exekučnej veci za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.1/2015/MV SR a Prílohy č. 1 k tejto zmluve došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného voči povinnému v konaní, na postupníka Slovenská konsolidačná, a.s., ale vzhľadom na skutočnosť, že predmetná pohľadávka bola odo dňa 26.08.2008 už prekludovaná, tak súd návrh postupníka na zmenu účastníka na strane oprávneného zamietol a exekúciu zastavil.
19. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
21. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
22. Dôvodová správa k vyššie citovanému ustanoveniu hovorí, že v právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiárne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku). Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod.) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.
23. V danej veci súd z predloženého exekútorského spisu EX 1637/07 zistil, že súdny exekútor neopomenul skutočnosť, že došlo uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, naopak, v rozpore s Exekučným poriadkom vydal „Upovedomenie o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 06. 05. 2010, v ktorom uviedol, že upustil od vymáhania pokuty, pričom predmetom exekúcie zostáva naďalej vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19. 07. 2007 predbežne vyčíslených vo výške 138,25 Eur, ktoré povinného vyzval uhradiť v lehote 14 dní. Ustanovenie § 46 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 však súdnemu exekútorovi umožňuje upustiť od vykonania exekúcie len v prípade, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, prípadne ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí, k čomu v tomto prípade nedošlo. Nebol teda daný zákonný dôvod na upustenie od vykonania exekúcie v časti vymáhanej pokuty a ďalšie vedenie exekúcie len na trovy súdneho exekútora, a teda súdny exekútor postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1637/07 tiež vyplýva, že od uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu súdny exekútor vykonal ďalších 29 úkonov exekučnej činnosti. Súd navyše dodáva, že dňa 01. 06. 2010 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá do ustanovenia § 57 pridala odsek 4, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Keďže ide o procesné ustanovenie a novela neobsahovala prechodné ustanovenia, je potrebné predmetné ustanovenie aplikovať aj na danú vec. Súdny exekútor však naďalej vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu trov exekúcie (od účinnosti predmetnej novely súdny exekútor podľa obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1637/07 vykonal 28 úkonov exekučnej činnosti), súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie vyše šesť rokov po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely, a to až vtedy, keď zistil, že povinný nedisponuje exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho trovy exekúcie. Navyše, už zo správy o stave exekúcie zo dňa 29. 06. 2016 adresovanej oprávnenému vyplýva, že súdny exekútor mal už v tomto čase preukázanú nemajetnosť povinného, napriek tomu naďalej vykonával úkony exekučnej činnosti (od tohto času vykonal 2 úkony) a v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 nepredložil bezodkladne po tom, čo zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (citované ustanovenie pritom ukladá súdnemu exekútorovi predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako len nadobudne pochybnosti, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie).
24. Ďalším dôvodom na aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku je v zmysle dôvodovej správy skutočnosť, že sa požadovalo zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 201 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (v zmysle ktorého v rámci predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie), vyčíslil v rámci predbežných trov exekúcie náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk) napriek tomu, že v tom čase mu vznikli výdavky len za poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Spolu predbežné trovy exekúcie v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie predstavovali sumu 138,25 Eur (4.165,- Sk). Rovnakú sumu požadoval súdny exekútor od povinného aj na základe „Upovedomenia o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 06. 05. 2010 a v ďalších dokumentoch, napriek tomu, že vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 07. 09. 2016 si súdny exekútor hotové výdavky vyčíslil vo výške spolu 31,16 Eur, čo nepredstavuje ani tretinu zo „skutočnej výšky“ hotových výdavkov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Súd taktiež pripomína, že v rámci hotových výdavkov si súdny exekútor vyúčtoval aj tie, ktoré súd nepovažuje za účelne vynaložené (vzniknuté po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu nesmerujúce k zastaveniu exekúcie), resp. ktorých výšku nepreukázal (tlač a kopírovanie vo výške 16,60 Eur). Na základe uvedeného sa javí, že postup súdneho exekútora, ktorý na základe „Upovedomenia o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 06. 05. 2010 žiadal od povinného uhradenie trov exekúcie vo výške 138,25 Eur namiesto toho, aby podal podnet na zastavenie exekúcie, bol účelový, keďže do uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle vyúčtovania súdneho exekútora vznikli účelne vynaložené a preukázané trovy exekúcie maximálne vo výške 23,71 Eur (odmena vo výške 16,60 Eur + hotové výdavky vo výške 3,16 Eur + 20 % DPH vo výške 3,95 Eur).
25. Na základe uvedeného má súd teda za to, že v predmetnej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a zároveň po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Preto súd v zmysle § 243j Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
26. Súd ešte na záver poznamenáva, že pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného v tejto súvislosti poukazuje súd na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.