Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1988-2009.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1988/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295 proti povinnému Basketbalový klub Univerzity Mateja Bela, so sídlom Cesta na štadión 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 650 460, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.155,98 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 1838/09, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,11 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 5.155,98 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/80/2009-66 zo dňa 12. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 08. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 09. 2009. 2. Poverením č. 5601 052734* zo dňa 04. 12. 2009 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1838/09. 3. Dňa 02. 11. 2015 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 182,84 Eur. 4. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24. 09. 2015 uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie podľa z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda pre nemajetnosť povinného. Zo Správy o stave exekúcie zo dňa 24. 08. 2015 vyplýva, že povinný je nemajetný. 5. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 1838/09 zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: podľa oznámenia Sociálnej poisťovne sa povinný nachádzal v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ v období od 28. 01. 2008 do 30. 04. 2008, elektronickou lustráciou bánk nebol zistené účty povinného, povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky lustráciou v živnostenskom registri bolo zistené, že povinný nemá žiadne prevádzky, lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je zapísaný v obchodnom registri, povinný nie je spoločníkom, členom štatutárneho ani iného dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo v družstve, proti povinnému je vedených neúspešne ďalších 6 exekúcií u viacerých súdnych exekútorov. 6. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté exekúcie. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. 7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „Exekučný poriadok“/, exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013, nakoľko z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v spojení s predloženým exekútorským spisom mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. 11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 182,84 Eur. 14. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 15. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. 18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 19. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura. 20. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 22. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena najbližších 50 eurocentov nahor. 23. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 24. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil. 25. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania
exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po tom, ako mu súd doručil poverenie na vykonanie exekúcie, pričom pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti sa preukazuje udeleným poverením. Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, ktoré v zmysle predloženého vyúčtovania vykonal pred úkonom „získanie poverenia“ zo dňa 14. 12. 2009, a to odmenu za úkony „zisťovanie majetku pov. - (OR, ŽR) obch. podiely prevádzky“ a „zisťovanie majetku pov. - nehn. (kapor)“. Predmetné úkony navyše spočívali len vo vyhľadávaní v databázach prístupných na internete (obchodný a živnostenský register, katasterportal) a vytlačení výsledku lustrácie, nie vo vyhotovení žiadostí o poskytnutie súčinnosti jednotlivých orgánov, a teda sa takomto prípade nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. g/, i/, j/, nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie. 26. Súd nepovažoval za oprávnené a účelné uplatnené položky vyúčtovania v časti paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti za úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie blokovaním motorových vozidiel Dopravný inšpektorát, doručenie upovedomenia o ďalších spôsoboch exekúcie predajom hnuteľných vecí, doručenie exekučného príkazu predaj hnuteľných vecí bez toho, aby bola existencia hnuteľných vecí a motorových vozidiel vo vlastníctve povinného preukázaná. S poukazom na uvedené preto súd ani nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručovanie vyššie uvedeného príkazu a upovedomenia, spolu vo výške 0,50 Eur. 27. Súd z predloženého exekútorského spisu EX 1838/09 zistil, že v danej veci v období od 20. 05. 2010 do 03. 09. 2014, t. j. viac ako štyri roky, výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora spočíval len v zasielaní žiadostí o poskytnutie súčinností Sociálnej poisťovni, v ktorých súdny exekútor žiadal o oznámenie, kto je platiteľom poistného za povinného, či je povinný SZČO alebo je zamestnaný, či poberá sociálne dávky alebo dôchodok, dávky v nezamestnanosti, ak je podnikateľom (má IČO), koľko má zamestnancov, kedy a za aké obdobie bolo naposledy poistné zaplatené a banku, z ktorej uhrádza poistné. Súd predmetné úkony vykonané opakovane po sebe bez toho, aby súdny exekútor vykonal v tomto čase akýkoľvek iný úkon exekučnej činnosti, považoval za neúčelné, pretože nesmerovali k exekvovaniu majetku povinného. V čase vykonania predmetných úkonov už súdny exekútor doručil jedenástim bankám exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd poukazuje taktiež na to, že zásada účelnosti a hospodárnosti vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora sa premietla taktiež do ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, dôvodová správa ku ktorému hovorí, že v právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa ako napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod.) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že pokiaľ teda súdny exekútor v danom období nezisťoval majetkové pomery povinného iným spôsobom, došlo k prieťahom v jeho exekučnej činnosti, a teda na priznanie odmeny za vyššie uvedené úkony za toto obdobie nie je dôvod. 28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi taktiež odmenu za úkony zisťovanie majetkových pomerov povinného - žiadosť o súčinnosť SP zo dňa 04. 02. 2015, zo dňa 12. 06. 2015 a zo dňa 12. 08. 2015 z dôvodu neúčelnosti, nakoľko súdny exekútor mal už z opakovanej elektronickej lustrácie bánk a predchádzajúcich lustrácií Sociálnej poisťovne preukázané, že povinný nemá účty, na ktorých by boli exekvovateľné finančné prostriedky. Zisťovanie iného majetku povinného v Sociálnej poisťovni nebolo z elektronicky odoslaných žiadostí zistené. Navyše, obdobie viac ako piatich rokov od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku súd považoval za dostatočne dlhé časové obdobie na zistenie majetkových pomerov povinného. 29. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú položku vyúčtovania v časti paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti za úkon žiadosť o súčinnosť OS BB, zisťovanie majetkových pomerov/konaní povinného, nakoľko výsledkom vykonania tohto úkonu nie je zistenie majetku, ktorý by bolo možné postihnúť niektorým zo spôsobov určených pre vykonanie exekúcie. Napokon, s odmeňovaným predmetného úkonu nepočíta ani vykonávací predpis v ustanovení § 15 ods. 1. Uvedené súd zároveň nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované každý paušálnou sumou. V zmysle § 25 je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30. Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor dňa 24. 08. 2015 vyhotovil správu o stave konania, v ktorej na základe výsledkov lustrácie majetku povinného uviedol, že „Zo zisteného majetkového stavu povinného vyplýva, že v súčasnosti nemám ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie. Na základe uvedených skutočností som dospel k záveru, že toho času nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.“. Napriek uvedenému však súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, nepodal súdu podnet na zastavenie exekúcie, ale ďalej pokračoval v zisťovaní majetkových pomerov povinného a vykonal ďalší úkon exekučnej činnosti. Uvedeným došlo podľa vlastného vyjadrenia súdneho exekútora „k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie“, preto súd nemal inú možnosť, ako súdnemu exekútorovi odmenu za vykonanie tohto úkonu exekučnej činnosti nepriznať. Preto súd nepovažoval za účelne vykonaný úkon exekučnej činnosti „žiadosť o súčinnosť banky CRIF - zisťovanie účtov povinného“ zo dňa 16. 09. 2015, keďže tento bol vykonaný v čase po detailnom oboznámení sa s majetkovými pomermi povinného zo strany súdneho exekútora, ako aj o skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, tak ako to vyplýva zo správy o stave exekúcie zo dňa 24. 08. 2015. Súdny exekútor však osobne podal podnet na zastavenie exekúcie až dňa 02. 11. 2015. 31. Súd po oboznámení sa s predloženým exekútorským spisom EX 1838/09 priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 46,48 Eur v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za 14 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, za doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie účtu povinného 4x a ďalšie zisťovanie majetku povinného 6x. 32. Čo sa týka zaokrúhlenia odmeny vyúčtovanej súdnym exekútorom vo výške 102,92 Eur na 103 Eur, podľa § 26 vyhlášky sa „základ“ odmeny zaokrúhľuje na celé eurá nahor a takto vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. Ak ustanovenie § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky ustanovuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora pri exekúcii vedenej na peňažné plnenie v situácii, keď súdny exekútor vymohol časť pohľadávky pred zastavením exekúcie a „základom“ na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky, potom je správny záver, že ustanovenie § 26 vyhlášky sa neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny exekútora podľa § 14 vyhlášky, pretože odmena podľa tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa počtu úkonov (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012). 33. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 vyhlášky vo výške 1,32 Eur za správu o stave exekúcie. Správu o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu subjektu, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nemôže byť v danom prípade oprávnený aj z toho dôvodu, že si správu o stave exekúcie nevyžiadal.
34. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 25,00 Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za tlač a kopírovanie (250 x 0,10 Eur podľa špecifikácie). Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. V tomto smere súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru a došlo by k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora.
Navyše, súd niektoré z vykonaných úkonov nepovažoval za účelné, čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je súdnemu exekútorovi možné priznať náhradu hotových výdavkov za uvedené. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. 35. Súd na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1838/09 priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 4,38 Eur za poštovné (1,30 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, alikvotná časť poštovného pripadajúca na túto exekúciu za doručenie príkazov na začatie exekúcie doporučene do vlastných rúk bankám podľa počtu podaní obsiahnutých v jednej obálke - Privat banke a.s. vo výške 0,08 Eur, ČSOB, a.s. vo výške 0,08 Eur, Komerční banke, a.s. vo výške 0,08 Eur, Ľudovej banke, a.s. vo výške 0,07 Eur, OTP banke a.s. vo výške 0,08 Eur, Tatra banke, a.s. vo výške 0,05 Eur, VÚB, a.s. vo výške 0,06 Eur, Dexia banke, a.s. vo výške 0,08 Eur, Poštovej banke a.s. vo výške 0,08 Eur, SLSP vo výške 0,06 Eur a UniCredit banke a.s. vo výške 0,07 Eur, doručenie exekučného príkazu povinnému vo výške 1,40 Eur a alikvotná časť poštovného pripadajúca na túto exekúciu za doručenie príkazov na začatie exekúcie doporučene do vlastných rúk bankám podľa počtu podaní obsiahnutých v jednej obálke - Privat banke a.s. vo výške 0,10 Eur, ČSOB, a.s. vo výške 0,08 Eur, Komerční banke, a.s. vo výške 0,10 Eur, Ľudovej banke, a.s. vo výške 0,08 Eur, OTP banke a.s. vo výške 0,08 Eur, Tatra banke, a.s. vo výške 0,07 Eur, UniCredit banke a.s. vo výške 0,07 Eur, VÚB, a.s. vo výške 0,07 Eur, Dexia banke, a.s. vo výške 0,09 Eur, Poštovej banke a.s. vo výške 0,08 Eur a SLSP vo výške 0,07 Eur a ). Súd priznal len poštovné, pri ktorom mal vynaloženie hotových výdavkov preukázané doručenkou z poštovej prepravy v súvislosti s predmetnou exekúciou (nie v prípade blankodoručenky, resp. v prípade absencie doručenky, kde nie je zrejmé, či zásielka bola doručovaná osobne alebo poštovou prepravou a taktiež počet doručovaných podaní v jednej zásielke). 36. Súd vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich budúce poštovné - oznámenie o ukončení exekúcie SP, DI, DÚ, konečné vyúčtovanie exekúcie, výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra a štátny archív - súhlas so skartovaním, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež opakovane poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Navyše, t. č. nie je zrejmé, či budú všetky predmetné úkony vykonané, niektoré z nich súd považuje za nadbytočné (napr. oznámenie o ukončení exekúcie SP a pod., kde súdny exekútor adresoval len žiadosti o poskytnutie súčinnosti, nie je blokovaný žiadny majetok povinného). Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. Súd nepovažoval za účelne vynaložený výdavok - poštovné za doručenie konečného vyúčtovania exekúcie uskutočnené dňa 29. 09. 2015 v čase, kedy ešte nedošlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu, a teda jeho vykonanie bolo predčasné. 37. Súd priznal náhradu hotových výdavkov za elektronickú lustráciu motorových vozidiel vo výške 0,20 Eur a za elektronickú lustráciu bánk vo výške 0,70 Eur. 38. Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vo výške 1 Eur za telekomunikačné poplatky (i-net, kapor, ŽR, OR, OV). Súdny exekútor výšku výdavkov jednak nepreukázal, ani nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd taktiež konštatuje, že nie každý
hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané. 39. Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 62,11 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 46,48 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 5,28 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 51,76 Eur) predstavuje 10,35 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.