Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/173/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XXX, I., zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO: 36 833 533 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 25/2016-4/To, OU-NR-OOP5-2016/017425-4, V 5234/2015 zo dňa 16. 05. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 25/2016-4/To OU-NR-OOP5-2016/017425-4 k: V 5234/2015 zo dňa 16. 05. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5234/2015-20 zo dňa 17. 02. 2016 a vec v r a c i a Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 02. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 24. 06. 2015 (podaný T. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XXX, I. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - T. Y. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území I. vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C č. 3081 - orná pôda o výmere 9.032 m2 v podiele 1/1. Žalobca predmetný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doplnil o Územno- plánovaciu informáciu obce I., a to prostredníctvom podania zo dňa 06. 07. 2015 a zo dňa 14. 07. 2015 (doručenými dňa 07. 07. 2015, resp. 14. 07. 2015). Podaním zo dňa 17. 07. 2015 (doručeným dňa 20. 07. 2015) žalobca doložil k vyššie uvedenej kúpnej zmluve Dodatok č. 1 zo dňa 17. 07. 2015.

2. Dňa 24. 07. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5234/2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti

v katastrálnom území I.. Dňa 03. 08. 2015 doručil T. Y. správnemu orgánu prvého stupňa podanie zo dňa 30. 07. 2015, v zmysle ktorého odstúpil od zmluvy č. 2015/6/A8.

3. Uvedené rozhodnutie č. V 5234/2015 zo dňa 24. 07. 2015 bolo následne napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11. 09. 2015. Prvostupňový správny orgán prípisom č. UP 6/2015-12 zo dňa 28. 09. 2015 nevyhovel predmetnému protestu a predložil ho nadriadenému správnemu orgánu.

4. O uvedenom proteste rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností v rozhodnutím č. Upo 7/2015-6 OU-NR-OOP-2015/038120-6 k: Pd 171/15/4403-3 V 5234/2015 zo dňa 13. 10. 2015 tak, že predmetnému protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v rozhodnutí č. LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18. 12. 2015 tak, že podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 01. 2016 rozhodnutie č. V 5234/2015-16, ktorým predmetné administratívne konanie prerušil, a to s poukazom na predkupné právo štátu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. Dňa 29. 01. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od právneho zástupcu T. Y. doručené podanie zo dňa 29. 01. 2016, v zmysle ktorého prehlásil, že nikdy neponúkol predmetnú nehnuteľnosť štátu na odpredaj. Dňa 16. 02. 2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od žalobcu doručené podanie zo dňa 15. 02. 2016, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 22. 01. 2016 a v odpovedi uviedol, že na takúto povinnosť mal byť vyzvaný oprávnený z predkupného práva a kupujúci s takouto listinou nedisponuje.

7. Dňa 17. 02. 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5234/2015-20, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

9. Dňa 29. 03. 2016 vydal Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí rozhodnutie č. Vo 25/2016-2/To OU-NR-OOP5-2016/017425-2, V 5234/2015, ktorým odvolacie konanie prerušil do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/25/2016.

II.

10. Rozhodnutím zo dňa 16. 05. 2016 č. Vo 25/2016-4/To, OU-NR-OOP5-2016/017425-4, V 5234/2015 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 17. 02. 2016 č. V 5234/2015-20, ktorým Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území I. vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C č. 3081 - orná pôda o výmere 9.032 m2 v podiele 1/1 na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi T. Y. ako predávajúcim a Poľnohospodárskou Pôdou s.r.o. (žalobca)

ako kupujúcim. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení obsahu odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia.

III.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žalobu zo dňa 13. 07. 2016, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05. 2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 02. 2016 zrušil z dôvodov uvedených v žalobe a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 11. 06. 2015). V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti.

12. V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 11. 06. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

13. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (11. 06. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

14. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením "inak je právny úkon neplatný" a ani žiadne ustanovenie "zákazu" nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

15. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

16. Žalobca ďalej poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37.

17. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu za dostatočné, pričom Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

18. Ďalej sa žalobca zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162/1995 Z. z. (lex generalis).

19. Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia.

20. Záverom svojej žaloby sa žalobca poznamenal, že žalovaný konanie o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2016 prerušil z dôvodu, že na Krajskom súde v Bratislave prebieha konania pod sp. zn. 5S/23/2016 (správne malo byť uvedené sp. zn. 1S/25/2016, viď. rozhodnutie žalovaného založené v spise), v ktorom sa rieši z pohľadu žalovaného predbežná otázka, a to zákonnosť rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku v prospech žalobcu. Uvedený postup žalovaného bol správny a úplne logický, nakoľko výsledok uvedeného súdneho konania o správnej žalobe bol a je elementárnym základom pre konanie a rozhodnutie žalovaného v „novom“ konaní po zrušení rozhodnutia o povolení vkladu. Napriek tomu žalovaný podľahol nátlaku jednak druhého účastníka konania a tiež Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorého stanovisko vníma žalobca ako nezákonné zasahovanie druhostupňového správneho orgánu mimo akýkoľvek zákonom predpokladaný postup do konania a rozhodovania žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu. Názor Úradu geodézie, kartografie a katastra SR uvedený v stanovisku a prevzatý žalovaným je zmätočný a nesprávny, pričom zjavne nerozlišuje, ale naopak zamieňa také základné procesné inštitúty ako sú predbežná otázka a odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Poznamenal tiež, že ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného o prerušení konania, prekážkou alebo dôvodom, pre ktoré žalovaný konanie prerušil, bolo konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/23/2016, pričom uvedené súdne konanie stále prebieha, teda prekážka, pre ktorú žalovaný konanie prerušil, nepominula. Ak takáto prekážka nepominula, nemohol žalovaný v prerušenom konaní pokračovať a rozhodnúť.

IV.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2016 navrhol podanú žalobu zamietnuť. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej „čo sa týka poukazu Poľnohospodárska Pôda s.r.o. na § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa tohto ustanovenia konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona.“ Z dôvodovej správy k príslušnej právnej norme je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zákona č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne problematiky predkupného práva štátu, žalovaný uviedol, že má za preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Uvedeným dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 tohto právneho predpisu, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

23. Žalovaný ďalej poznamenal, že je povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že prevod vlastníckeho práv k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu do katastra nehnuteľností a vykonaním vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

24. Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou, nepochybne odporuje zákonu, pričom v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje tejto právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. Podľa vyjadrenia žalobcu v danom prípade bolo potrebné aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje následky porušenia predkupného práva. Avšak ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky predkupného práva dojednaného ako záväzkovoprávny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. V danom prípade však ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tejto svojej argumentácie, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že kúpna zmluva č. 2015/6/A8 medzi T. Y. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola uzavretá dňa 11. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, pričom Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve bol uzavretý až po uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 o schválení Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“.

26. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vo vyjadrení z 12. 01. 2017. Poznamenal, že správny orgán uvádza, že v čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle § 31 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na vznik predkupného práva ako právnu skutočnosť prihliadnuť. Podľa názoru správneho orgánu uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosť okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nakoľko zakotvenie inštitútu predkupného práva do zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov nie je právna skutočnosť. Právnymi skutočnosťami sa rozumejú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. V danom prípade preto nemožno skonštatovať, že nastala právna skutočnosť predvídaná právnou normou, ako sa domnieva správny orgán, ale bola prijatá nová právna norma, ktorá ustanovila, že štát má zákonné predkupné právo k predmetným pozemkom a to dňom prijatia Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Právny vzťah môže vzniknúť na základe právnej normy alebo na základe právnej skutočnosti. Správny orgán nesprávne právne posúdil o. i. aj obsah, účinky a výkon predkupného práva.

Podľa názoru žalobcu z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov aplikovať (uplatnením analógie legis v znení ust. § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ust § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 156/05 zo dňa 10. 05. 2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2821/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Cdo 56/2009. Uviedol, že zo zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že ohľadne predkupného práva neobsahuje špecifickú úpravu, preto nie je dôvod sa odkloniť od logických argumentov uvádzaných vo vyššie uvedených judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci.

Ako bolo konštatované aj v žalobe, správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením neodôvodnene postavil na stranu štátu a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Ako ďalší argument absolútnej neplatnosti uvádza správny orgán odporovanie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zákonu v zmysle ust § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa právnej teórie pod pojem „odporovanie zákonu" možno zaradiť také právne úkony, ktoré nespĺňajú napr. aj formálne

náležitosti stanovené zákonom. Tiež sa môže jednať o právne úkony, ktoré zákon vyslovene zakazuje, teda keď sú právne úkony v rozpore so zákonných zákazom. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov neobsahuje žiaden zákaz. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil názor, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.), nepochybne odporuje zákonu. Bližšie však neuvádza, v čom by malo odporovanie spočívať a bez relevantných právnych argumentov subsumuje daný skutkový stav pod ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona len konštatovaním jeho porušenia. Správnym výkladom relevantných právnych noriem je možné dôjsť k záveru, že správny orgán bol povinný vklad povoliť. Rozhodnutie o zastavení vkladového konania založené na nesprávnom právnom posúdení je nezákonným rozhodnutím.

27. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 12. 01. 2017 sa vo vyjadrení zo dňa 14. 03. 2017 vyjadril žalovaný. S poukazom na znenie § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že pokiaľ právny úkon odporuje zákonu (je contra legem), je ako nedovolený absolútne neplatný. Predmetná kúpna zmluva predložená v konaní V 5234/2015 odporuje zákonu č. 175/1999 Z. z. (konkrétne ustanoveniu § 3 ods. 5). Nakoľko účastníci konania v určenej lehote nedoložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, katastrálne konanie 5234/2015 bolo zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. Na skutočnosť, či zmluva neodporuje zákonu, je správny orgán povinný prihliadať podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Žalobca vo svojom vyjadrení dospel k záveru, že aj keď predkupné právo neobsahuje špecifickú úpravu k obsahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, patrí právo oprávneného subjektu kúpiť vec od povinného subjektu za predpokladu, že povinný chce vec predať, príp. scudziť iným spôsobom. Nakoľko platná právna úprava (de lege lata) nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu (na rozdiel od zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka) ako následok relatívnu neplatnosť (dôvody taxatívne uvedené v § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka), je následkom porušenia tohto predkupného práva absolútna neplatnosť.

Podľa žalovaného aj žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívnej neplatnosti, majú menšiu závažnosť a v prevažnej miere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu, a preto neexistuje dôvod, aby v ich prípade nastali následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prípade porušenia, resp. obchádzania zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná investícia, ide porušením skôr o dotknutie verejného záujmu v nemalom rozsahu. Účelom zákonnej úpravy predkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom, zákonnom a hospodárnom usporiadaní vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná investícia týka.

28. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 14. 03. 2017 bolo následne zaslané právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie, ktorý sa k nemu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 06. 04. 2017. Opätovne skonštatoval, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, pričom uviedol, že ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je potrebné vykladať vo väzbe na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona. Verejnou alebo inou listinou preukazujúcou právo k nehnuteľnosti sa rozumie napr. rozhodnutie o dedičstve, listina preukazujúca právne nástupníctvo po určitej osobe, rozhodnutie súdu atď. Predávajúci bol oprávnený s predmetom kúpnej zmluvy nakladať, jeho povinnosť z predkupného práva je iného charakteru. Podľa žalobcu, v katastrálnom zákone absentuje zákonné zmocnenie správneho orgánu na to, aby žiadal účastníkov konania preukázať tú skutočnosť, či štát svoje predkupné právo využil resp. nevyužil.

29. Uznesením č. k. 11S/173/2016-48 zo dňa 12. 04. 2017 pribral súd do konania účastníka administratívneho konania - T. Y.. Uvedený pribratý účastník konania sa k podanej žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 24. 05. 2017. Uviedol, že tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považuje za zmätočné, účelové a obštrukčné, a tieto popiera v celom rozsahu. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnil, akým spôsobom bude v dôsledku napadnutého rozhodnutia ukrátený na svojich právach. K tvrdeniam žalobcu, podľa ktorých ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy neexistovalo predkupné právo štátu k dotknutému pozemku, na ktorom sa má realizovať významná investícia, uviedol, že dňa 08. 07. 2015 schválila vláda SR návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií, čím štátu v zmysle ust. § 3 ods. 5/ zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií a o doplnení niektorých zákonov vzniklo predkupné právo k dotknutému pozemku.

Podstatou predkupného práva či už zmluvného alebo zákonného, je obligácia predávajúceho ponúknuť na predaj vec oprávnenému z predkupného práva. Pri porušení zmluvného predkupného práva sa osoba oprávnená z predkupného práva v súlade s ust. § 603 ods 3/ Občianskeho zákonníka môže domáhať od nadobúdateľa aby jej ponúkol vec na predaj, alebo jej zostane predkupné právo zachované. Nerešpektovanie zákonného predkupného práva ale odporuje zákonu, resp. zákon obchádza, čo má podl'a ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 40a taxatívne vymenúva, ktoré právne úkony sa považujú za relatívne neplatné; porušenie predkupného práva štátu toto ustanovenie medzi relatívne neplatné právne úkony nezaraďuje. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon.

Pribratý účastník konania poznamenal, že žalobou zo dňa 03. 09. 2015 sa voči žalobcovi domáhal, aby súd určil, že vlastníkom dotknutého pozemku je on, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k dotknutému pozemku. Súd v predmetnom konaní uznesením zo dňa 08. 09. 2015, č. k. 16C/84/2015-15 aj nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi zakázal s dotknutým pozemkom nakladať akýmkoľvek spôsobom. Nakoľko však medzičasom Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015, č. UPo 7/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038120-6; k: Pd 171/15/4403-3, V 5234/2015 vyhovel protestu prokurátora a právne bolo vlastnícke právo k predmetnému pozemku prinavrátené, bola žaloba z dôvodu straty naliehavého právneho záujmu vzatá späť v celom rozsahu. Poznamenal tiež, že na dôvodoch absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré uviedol vo svojej žalobe však stále zotrváva.

Záverom uviedol, že v súčasnosti už nie je vlastníkom predmetného pozemku, a vzhľadom na to, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2016 predmetný pozemok vyvlastnil v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., čo predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom žalobca sa už nikdy nemôže stať vlastníkom predmetného pozemku. Pribratý účastník konania navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

30. K vyjadreniu pribratého účastníka konania sa vo vyjadrení zo dňa 31. 07. 2017 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poznamenal, že ako bolo konštatované aj v žalobe, správny orgán predmetnú zmluvu nesprávne právne posúdil ako úkon absolútne neplatný. Z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka však vyplývajú odlišné nároky - možnosť oprávneného z predkupného práva domáhať sa, aby bola vec ponúknutá na predaj, alebo oprávnenému z predkupného práva zostane toto právo zachované voči nadobúdateľovi. Predkupné právo je upravené v ustanoveniach § 602 a Občianskeho zákonníka, ktoré možno označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a preto použiteľnú všade tam, kde zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje žiadne osobitosti ohľadne predkupného práva, preto je zrejmé jeho priame prepojenie na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že i keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho odvodzovať, že sa jedná o neplatnosť absolútnu, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje osobitné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Záver o neplatnosti zmluvy však tieto nároky štátu ako oprávneného z predkupného práva úplne neguje a vnáša neistotu do právnych vzťahov v súvislosti s prevádzanou nehnuteľnosťou.

31. K predmetnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 31. 07. 2017 sa vyjadril žalovaný, a to vo vyjadrení z 21. 08. 2017. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenie k žalobe zo dňa 08. 12. 2016. Vyjadril sa tiež k žalobnému návrhu žalobcu, pričom uviedol, že nie sú dané okolnosti na vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu a ani žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznil, že parcela registra C parcelné č. 3081 je v súčasnosti vedená na liste vlastníctva č. 3933 v katastrálnom území I. vo výlučnom vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o. a teda žalobca ani pribratý účastník ako účastníci konania o návrhu na vklad V 5234/2015 nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

V.

32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §9, §10 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na pojednávaní pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

33.1. Podľa § 31 ods. 1, 3 , okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

34. Podľa § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.

(2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne

(3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2.

(4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania.

(5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

(7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

35. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je

rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

36. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

37. Katastrálny odbor okresného úradu je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, t. j. podľa Správneho poriadku. To znamená, že na katastrálne konanie sa vzťahujú aj všeobecné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 zákona o správnom konaní (najmä zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a pod.).

38. Zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 47). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti a ustanoveniam správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

39. Medzi účastníkmi konania zostal sporný skutkový stav a otázka výkladu ust. § 31 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva podaný dňa 02. 07. 2015 T. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XXX., I. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - T. Y. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území I. vedenej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX - orná pôda o výmere 9.032 m2 v podiele 1/1, v znení Dodatoku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, na základe predložených listín navrhovateľom vkladového konania, v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (účinného od 07. 07. 2015) o predkupnom práve štátu na pozemok (bod č. 1 rozsudku), následne po vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia č. V 5234 zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v čase vydania rozhodnutia dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

40. Súd považuje za potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra XXXX, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007).

41. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona a preto posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v čase rozhodovania o návrhu.

42. V danej veci nie je sporné a správny súd mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 (doručený dňa 09. 07. 2015) rozhodol rozhodnutím dňa V 5234 zo dňa 24. 07. 2015 tak, že vklad povolil. Správny orgán takto rozhodol v čase, keď mal už vedomosť o uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015, ktorým bol vládou schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uložila ministerstvu hospodárstva vydať osvedčenie pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. do 22. 07. 2015.

43. Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 13 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo dňa 13. 07. 2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa § 1 ods. 12 citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území K., J., T., Z., I. a Z..

44. Dňa 22. 07. 2015 Ministerstvo hospodárstva SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu (katastrálna odbor OU) žiadosť zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 pre kat. úz. I. a tento spis bol predložený správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016 (zoznam obdobných žalôb žalobcu na tunajšom súde, na č. l. 10).

45. Niet teda pochýb, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k zákonu o katastri nehnuteľností ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods.5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, lebo ide o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, ak v čase rozhodovania katastrálny odbor zistí, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy je pozemok, ktorý je súčasťou významnej investície na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a správny orgán nedisponuje listinným dôkazom príslušného ministerstva v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ako realizoval toto zákonné predkupné právo štátu, v prospech koho a kedy.

46. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám (napr. odvodeným právom), ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, že predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

47. Úprava predkupného práva štátu v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Touto zákonnou úpravou zákonodarca sledoval predovšetkým upraviť a zjednodušiť usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou v zmysle rozhodnutí Vládny SR a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniká dňom prijatia uznesenia vlády SR o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom.

48. V preskúmavanej veci rozhodnutie č. V 5234 zo dňa 24. 07. 2015 bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 171/15/4403-2 zo dňa 11. 09. 2015, pre nerešpektovanie predkupného práva štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. UPo 7/2015-9, OU-NR-OOP5-2015/038120-6 zo dňa 13. 10. 2015 tak, že predmetnému protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie č. V 5234 zo dňa 24. 07. 2015 zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v rozhodnutí č. LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18. 12. 2015 tak, že podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

49. Po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol vo veci V 5541/2015 katastrálny odbor povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, keďže predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území I., na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a prihliadať na túto skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území I. najneskôr dňa 22. 07. 2015.

50. Katastrálny odbor následne prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcu, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií nevyužil. Na túto výzvu reagoval žalobca a dňa 16. 02. 2016 doručil správnemu orgánu odpoveď, že na takúto povinnosť mal byť vyzvaný oprávnený z predkupného práva. Právny zástupca predávajúceho oznámil, že predávajúci nikdy neponúkol štátu nehnuteľnosť na odpredaj. Prvostupňový správny orgán považoval dokazovanie za skončené a dňa 17. 02. 2016 vydal rozhodnutie, ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil.

51. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa § 59 SP teda na základe apelačného princípu, ktorý smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom a podľa výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť.

52. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp. nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp. neuplatňuje. Správny orgán si však mohol takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný (poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia, resp. neuplatnenia.

53. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutiu žalovaného (potvrdil rozhodnutie katastrálneho odboru ako vecne správne a skutkový stav dostatočne zistený) chýbajú podklady k vydaniu rozhodnutia, o ktoré opiera svoje rozhodnutie, preskúmateľná úvaha a preto vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Preto záver správneho orgánu o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania, vzhľadom na obsah administratívneho spisu nemá oporu v zákone. Ak účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke sa môže právne relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať od príslušného orgánu štátu.

54. Krajský súd preto námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010 a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru krajského (správneho) súdu záver oboch správnych orgánov (rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5234/2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Lužianky, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak administratívny spis nevytváral jasné východiská pre prijatie záveru správneho orgánu prvého stupňa (katastrálneho odboru) o splnení podmienok na postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania a konanie zastaviť.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd námietku žalobkyne v podanej žalobe, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 11. 06. 2015 neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti považuje za nedôvodnú a právne irelevantnú. Taktiež za nedôvodnú považoval i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne konania. Ďalšími námietkami sa správny súd nezaoberal, keďže predmetom súdneho rozhodnutia bolo procesné rozhodnutie a oba správne orgány sa nad rámec svojho rozhodnutia zaoberali otázku výkladu absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

57. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených, doplniť dokazovanie o stanovisko oprávneného z predkupného práva, zistiť stav konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1S/25/2016 vzhľadom na vydané rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania, ustáliť okruh účastníkov konania vzhľadom na signalizované zmeny predávajúceho (pribratý účastník súdneho konania), ako i vykonané zmeny vlastníctva k predmetnej parcele katastrálnym odborom v priebehu súdneho konania (vyjadrenie žalovaného) a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku tak, aby výrok rozhodnutia mal oporu v zabezpečených dôkazoch a vo vykonanom dokazovaní. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania.

58. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušiť ako nezákonné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 2, písm. c) SSP pre jeho nesprávne právne posúdenie veci.

59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

60. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka konania. Správny súd v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. uznesením pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.