Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20Csp-132-2019.pdf
PDF · 129 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: Jozef Bednár, nar. 09.02.1974, bytom Prostejovská 21, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom na ul. Hviezdoslavova č. 2, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX S.X., o zaplatenie 12.085,65 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 12.085,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.085,65 eura od 20.07.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 12.085,65 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.012012 medzi ňou ako dlžníkom a Tatra Bankou, a.s., Hodžovo námestie 3,811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 na sumu 10.000,- eur. Predmetný záväzok žalovanej bol zabezpečený záložným právom žalobcu ako záložcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: Rodinný dom, súp. č. 49, na pozemku parc. č. XX/X s príslušenstvom v k.ú. N. K., obec N. K., okres S.X., na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v S. - Správou katastra S. a pozemku parcely registra "C" parc. č. XX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2 v k. ú. N.Ý. K., obec N. K., okres S., na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v S. - Správou katastra S.. Nakoľko žalovaná si ako dlžníčka zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.01.2012 neplnila svoje záväzky došlo zo strany veriteľa Tatra banky, a.s. dňa 26.01.2017 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a výzvy na zaplatenie sumy 8894,39 eura. Žalovaná napriek doručenej výzve na zaplatenie si svoj záväzok nesplnila a preto pristúpil veriteľ Tatra banka, a.s. k uspokojeniu svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.01.2012 formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. a ako záložný veriteľ navrhol dražobníkovi vykonať dobrovoľnú dražbu, ktorú dražobník zorganizoval a uskutočnil dňa 25.08.2017 o 10:30 hod v Prešove. Na základe uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa Tatra banka, a.s. formou dobrovoľnej dražby došlo k zániku záväzku žalovanej zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.01.2012. Zároveň tým došlo k zániku vlastníctva žalobcu ako záložcu k vydraženým nehnuteľnostiam. Podstatou právneho nároku, o ktorý sa opiera žalobca v tomto návrhu je zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú zavinila porušením
svojej právnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku 6.1.1 zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.01.2012 a článku 7.1 písm. a) a článku 7.2 Všeobecných podmienok pre poskytovanie bezúčelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby, ktoré sú prílohou zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 31.01.2012. Pohľadávka záložného veriteľa sa stala splatnou, žalovaná ako dlžníčka svoj záväzok vyplatiť celý zostatok úveru nezaplatila, čím porušila zmluvnú povinnosť a žalobcovi spôsobila škodu vo výške: 12.085,65 eura, ktorá pozostáva z uspokojenej pohľadávky záložného veriteľa Tatra banky a.s. vo výške 8984,39 eura a nákladov dražby vo výške 3191,26 eura. na majetku žalobcu. Hodnota nehnuteľnosti žalobcu bola zistená znaleckým posudkom číslo 104/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Bruno Boroš, na sumu 19.100,- eura. Nehnuteľnosť žalobcu bola vydražená za sumu 19.100,- eur. Žalobcovi po odpočítaní pohľadávky Tatra banky, a.s. 8984,39 eura a nákladov dražby 3191,26 eura vznikla škoda vo výške 12.085,65 eura. Žalobca si uplatňuje aj ušlý zisk, ktorý pozostáva z úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni scudzenia svojho majetku formou dobrovoľnej dražby vo výške 5%, teda odo dňa 26.08.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 12.085,65 eura spolu s úrokom z omeškania. Zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 964,41 eura. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk.
3. Podľa § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUK“), Ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní..
4. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.
5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že hypotéka bola použitá na úpravu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z vydraženého domu nemala nič a bol vydražený za polovicu čo do domu investovala. Žalobca jej zrušil v tom dome trvalý pobyt.
6. Žalobca v replike poprel tvrdenia žalovanej, že peňažné prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, ktorého bol výlučným vlastníkom. Zo strany žalobcu došlo k rekonštrukcii rodinného domu, ktorého bol výlučným vlastníkom, avšak táto rekonštrukcia bola v plnom rozsahu hradená nie z finančných prostriedkov, ktoré získala žalovaná na základe takzvanej „americkej hypotéky“, ale z osobných úspor a výlučne z prostriedkov, ktoré nadobudol žalobca vlastnou šikovnosťou. Žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci M., ktorý na základe kúpno-predajnej zmluvy predal za sumu 29.857,- eur a následne nehnuteľnosť rodinný dom v obci N. K. nadobudol na základe kúpno- predajnej zmluvy za sumu 6.639,- eur. Z rozdielu týchto dvoch kúpnopredajných zmlúv, čo činí sumu 23.236,- eur, bola následne a výlučne len z týchto prostriedkov hradená a kompletne financovaná kompletná rekonštrukcia rodinného domu patriaceho žalobcovi. Finančné prostriedky použila žalovaná na financovanie svojich osobných potrieb ako aj na finančnú pomoc pre svoju dcéru a splatenie svojich vlastných osobných dlhov voči svojim veriteľom.
7. Žalovaná v duplike uviedla, že dňa 16.06.2010 jej bol vyplatený príspevok na úpravu rodinného domu, ktorý bol investovaný do majetku žalobcu. Ten jej z domu nevyplatil nič.
8. Okresný súd Prešov rozsudkom rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12.085,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.085,65 eura od 20.07.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
9. Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedla, že pôžička bola na jej meno z dôvodu, že žalobca pôžičku čerpať nemohol, lebo nepracoval. Ručil rodinným domom do ktorého žalovaná investovala svoje financie. Z domu sa odsťahovala dňa 05.07.2015 a dom ostal výlučne v užívaní žalobcu. Žalovaná poukázala, že žalobca svojím nezodpovedným prístupom premárnil majetok, ktorý mal patriť ich spoločným deťom. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
10. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné. Žalovaná síce uviedla ako dôvod svojho odvolania nesprávne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, avšak bližším spôsobom nekonkretizovala, v čom podľa jej úsudku tkvie nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Ďalej poukázal, že podstata sporu spočíva v tom, že žalovaná na svoje meno čerpala úver, za plnenie ktorého sa svojím majetkom zaručil žalobca a nakoľko žalovaná svoj dlh neplnila voči veriteľovi riadne a včas, veriteľ žalovanej pristúpil k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Sumu peňazí, o ktorú takýmto konaním žalovanej bol v konečnom dôsledku poškodený žalobca, predstavuje žalovanú istinu. Žalovaná absolútne žiadnym spôsobom nepreukázala, na aký účel minula finančné prostriedky, ktorými disponovala na základe „americkej hypotéky“, a v priebehu celého sporového konania pred súdom nepredložila jedinú faktúru, ktorá by preukazovala jej potenciálne investície do žalobcovej nehnuteľnosti po dátume, kedy jej boli bankou poukázané finančné prostriedky na základe „americkej hypotézy“. Žalobca uviedol, že žalovaná síce na základe súdom ustanovenej lehoty doložila súdu značné množstvo listinných podkladov, avšak z týchto bez náležitej legendy nemohlo byť zrejmé, čo sa na základe jednotlivých listín snažila preukázať. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Žalovaná sa v replike vyjadrila, že doložila okresnému súdu dôvodnosť (listinné dôkazy), ktoré preukazujú, že peniaze ktoré boli do nehnuteľnosti investované boli poskytnuté zo štátnych zdrojov ako kombinácia na ŤZP. Uviedla, že žalobca prevažnú časť ich spoločného života nepracoval. Žiadala, aby žalobca zdokladoval príjmy od roku 2002 až do času kedy bol rodinný dom daný do dražby. Žalovaná po odchode v roku 2014 nechala celý dom žalobcovi (z domu ju žalobca nevyplatil a okradol žalovanú a ich spoločné deti). Poukázala, že žalobca si neplní ani vyživovaciu povinnosť voči vlastným deťom. Žalovaná žiadala, aby súd zamietol žalobu a zaplatenie o 12 085,65,- eur s prísl. vyhodnotil ako neoprávnené obohacovanie sa. Žalobu žiadala v plnom rozsahu zrušiť.
12. V duplike sa žalobca vyjadril, že naďalej v celom rozsahu zotrváva na ním uplatnenom nároku a napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a dostatočne odôvodnený. Stotožňuje sa so skutkovými ako aj právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe ním precízne vykonaného dokazovania v celom rozsahu. Uviedol, že žalovanej celkom zjavne uniká podstata a základ žalobou žalobcu uplatneného nároku, kedy žalovaná za účelom svojej obrany vadným spôsobom poukazuje na údajne jej investície do nehnuteľnosti patriacej žalobcovi z osobných zdrojov žalovanej odlišných od finančných zdrojov zadovážených na základe „americkej hypotéky“, ktoré tvoria základ žalobného nároku. Žalobca má jednoznačne zato, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keď nie len, že nespochybniteľným a hodnoverným spôsobom nepreukázala akým spôsobom reálne naložila s finančnými prostriedkami z americkej hypotéky, ktoré tvoria podstatný základ žalovanej istiny, ale sa k spôsobu naloženia s danými finančnými prostriedkami absolútne ani len jedinou vetou nevyjadrila. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I . inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že Z dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná žili dlhodobo v družskom vzťahu a vychovávali spoločne 3 deti. V spoločnej domácnosti žili do dňa 05.07.2015. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 29P/90/2017 zo dňa 13.11.2018 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti otca, mal. A. C., H.. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky a mal. K. C., H.. XX.XX.XXXX, do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dňa 09.04.2018 bol vo vzťahu k žalobcovi vydaný Okresným súdom Prešov trestný rozkaz sp. zn. 5T/139/2017 z dôvodu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona k maloletým deťom - A. C. a K. C.. Žalovaná následne dňa 29.03.2019 podala trestné oznámenie pre neplnenie výživného žalobcom pre 3 spoločné detí za obdobie od mesiaca
november 2016 až doposiaľ. Následne voči nemu bolo uznesením vyšetrovateľa OKP OR PZ Prešov zo dňa 25.04.2019 pod sp. zn. ČVS:ORP-340/1-VYS-PO-2019 začaté trestné stíhanie vo veci zanedbania povinnej výživy. Zo spisu vyplýva, že voči žalobcovi bola v minulosti vedená exekúcia oprávnenej B. Z. C., trvale bytom B.. O.. K. Č.. XX, XXX XX S., nar. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor dňa 19.06.2015 v konaní Ex 92/2012 oznámil žalobcovi, že po vyplatení trov exekúcie a príslušenstva bude odblokovaná jeho nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. obce N. K., zapísaná na LV č. XXX. Taktiež je zrejmé, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárny rok 2009, v ktorom základ dane bol 2,99,- eur. Žalobca uzatvoril Zámennú zmluvu dňa 26.01.2010, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností za odplatu vo výške 23 236,- eur a nadobudol tak do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, kat. úz. N. K.. Žalovaná v predmetnom konaní preukázala, že dňa 16.06.2010 jej bol priznaný peňažný príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „ÚPSVaR“) na úpravu rodinného domu v sume 2 559,11,- eur vo výške 95 % z ceny úpravy rodinného domu a tieto finančné prostriedky použila na rekonštrukciu kúpeľne. Žalovaná následne dňa 31.01.2012 požiadala úver od Tatra banky, a.s. v hodnote 10 000,- eur za účelom splatenia úveru a spoločného financovanie potrieb v domácnosti. Žalovaná požiadala o úvery aj dňa 27.08.2015 od Všeobecnej úverovej banky, a.s. (ďalej len „VÚB“) vo výške 25 000,- eur a dňa 15.05.2015 od Poštovej banky, a.s. vo výške 20 000,- eur. Následne úver v Poštovej banke, a.s splatila úverom z VÚB. Splatila aj spotrebiteľský úver č. 00-0002004653 v Tatra banke, a.s.. Ako už bolo spomínané, strany konania žili dlhodobo, aj v období r. 2012 v družskom pomere a spoločne vychovávali 3 deti. Na predchádzajúcu rekonštrukciu rodinného domu, ktorého vlastníkom bol žalobca, sa použili finančné prostriedky ním získané titulom zámennej zmluvy (r. 2010) a sčasti, podľa výsledkov dokazovania, finančne sa na úpravách nehnuteľnosti podieľala aj žalovaná, ktorá však opakovane zdôrazňovala použitie finančných prostriedkov z úveru získaného v januári 2012 na uhrádzanie životných potrieb rodiny. Vtedajšiu nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu preukazuje už uvádzané priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, exekučné konanie vedené pre neuhrádzanie výživného pre B. Z. C. (od r. 2012), či jeho ďalšie problémy s uhrádzaním súdom určeného výživného (len v rozsahu tzv. minimálneho výživného), k dvom maloletým deťom pochádzajúcim zo vzťahu strán konania. Je tiež zrejmé, že k okolnostiam poskytnutia úveru v januári 2012, akceptovaniu zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, kat. úz. N. K. a k obsahu žaloby v priebehu konania žalobca vypočutý nebol. V tejto súvislosti je dôležité zistiť účel použitia finančných prostriedkov z daného úveru. Keďže strany sporu žili vtedy v spoločnej domácnosti a pokiaľ tieto prostriedky boli použité na prípadné splatenie predchádzajúcich záväzkov strán či spoločné financovanie úhrad domácnosti, uvedené nebude možné posúdiť ako vznik škody žalobcu. Súd prvej inštancie sa teda dostatočne nevysporiadal s otázkou spôsobenia škody ako predpokladu vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd s vyššie uvedenými skutočnosťami významnými pre posúdenie zodpovednosti žalovanej nezaoberal a nevyhodnotil všetky v konaní predložené dôkazy. Vyššie uvedené vytýkané nedostatky rozsudku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie, na pojednávaní vypočuť žalobcu vo vzťahu k predmetu konania, posúdiť či skutočne vznikli predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu zo strany žalovanej - následne vo veci znova rozhodne.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to a zistil tento skutkový stav:
15. Dňa 25.01.2012 bola medzi Tatra banka, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom uzavretá záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zo dňa 25.01.2012 , ktorú uzatvorila žalovaná s Tatra banka, a.s.. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 10.000,- eur. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: Rodinný dom, súp. č. XX, na pozemku parc. č. XX/ X s príslušenstvom v k.ú. N. K., obec N. K., okres S., na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v S.- Správou katastra S. a pozemku parcely registra ". parc. č. XX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2 v k. ú. N. K., obec N. K., okres S., na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v S. - Správou katastra S..
16. Dňa 26.01.2017 vyhlásila Tatra banka, a.s. mimoriadnu splatnosť úveru. Výška pohľadávky k 25.01.2017 bola 8.934,39 eura.
17. Dňa 25.08.2017 sa konala dobrovoľná dražba, kde došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy za sumu 19.100,- eur. Z oznámenia o výške nákladov vyplýva, že náklady dražby boli vo výške 3.191,26 eura.
18. V konaní bola predložená faktúra za rekonštrukciu kúpeľne vo výške 3.847,- eur.
19. Žalovaná v konaní predložila obžalobu voči žalobcovi, podľa ktorej žalobca neprispieval na výživu maloletých detí, trestný rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy, potvrdenia o podaní trestných oznámení pre neplatenie výživného, faktúru na motorové vozidlo v sume 13.277,57 eura, kúpnu zmluvu na motorové vozidlo v sume 7.900,- eur, potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 28.04.2016, 24.09.2015, 01.07.2016, 26.08.2016, 19.12.2014, žiadosť o poskytnutie americkej hypotéky, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.05.2015 na sumu 20.000,- eur, dohodu o zrážkach zo mzdy, potvrdenie o splatení úveru, rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na úpravu rodinného domu zo dňa 16.06.2010, poistnú zmluvu, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2009, upomienku k poistnej zmluve, návrh poistnej zmluvy rodinného domu, bloček o nákupe pračky Whirpool.
20. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že si zobrala úver, avšak keby banka odo nej niečo chcela, tak jej to mala dať vedieť. Ďalej uviedla, že s rekonštrukciou sa začalo v auguste 2009. Peňažné prostriedky mala z dedičstva. Bolo to 6000 eur. Tieto boli investované do rodinného domu. Vtedy pomáhala s rekonštrukciou aj jej sestra Z. E.. K ďalšej rekonštrukcii došlo v r. 2010. Táto rekonštrukcia sa robila aj z peňazí, ktoré dostal žalobca pri zámennej zmluve. Pokiaľ ide o peňažné prostriedky, tieto čerpala a boli použité jednak na živobytie, keďže žalobca nepracoval a starala sa taktiež o tri spoločné deti. Rekonštrukcia kúpeľne bola robená z finančných prostriedkov, ktoré dostala z ÚPSVaR. Bol to kompenzačný príspevok na úpravu rodinného domu, ktorý jej bol priznaný v r. 2009 ako osobe ťažko zdravotne postihnutej. Tieto čerpala v r. 2010. Z týchto peňazí sa rekonštruovala kúpeľňa vo N. K.. Potom sa už robila iba veranda. Ďalej uviedla, že úverom bol vykrývaný iný úver.
21. Svedkyňa Z. E., sestra žalovanej, pri svojom výsluchu uviedla, že minulý rok jej telefonoval žalobca, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, že ak prídem vypovedať, tak povraždí jej rodinu. Nepodala na neho trestné oznámenie. Žalovaná ju informovala o tom, že žalobca požaduje 12 000 eur. Ďalej uviedla, že celý dom rekonštruovala z pôžičky. Taktiež si vybavila dotáciu a financovala aj auto žalobcu, na ktorom sa vyvážal žalobca. Táto ako invalidná osoba mala príspevok zo štátu. Svedkyňa taktiež pomáhala rekonštruovať tento dom. Rekonštrukcia prebehla v 2010. Nevedela, z akého úveru prebehla rekonštrukcia, iba žalovaná jej povedala, že si musela zobrať úver. Vedela iba o jednom úvere z 2009.
22. Svedkyňa F. R., sestra žalovanej, pri svojom výsluchu uviedla, že nevie z akého dôvodu by mala zaplatiť žalobcovi takú vysokú čiastku, keď všetky peniaze vkladala do rodinného domu. Dostala dotáciu na kúpeľňu a túto dotáciu vložila do tohto domu. Taktiež zdedili peniaze, v prepočte to bolo cca 7000 eur, a aj túto čiastku vložila do domu. Nevedela o tom, aby žalobca niečím prispieval na chod domácnosti.
23. Žalobca v konaní predložil potvrdenia o vklade 13.000,- eur na účet v OTP banka Slovensko, a.s. v období od 24.01.2013 do 06.06.2013 (5.000,- eur, 3.000,- eur, 4.500,- eur a 500,- eur).
24. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že finančné prostriedky použila žalovaná na to, aby pomohla svojej dcére a sestre Z. E.. Nezaujímal sa však konkrétne načo ich použila, keďže v tom čase disponoval peňažnými prostriedkami Rekonštrukciu rodinného domu začal z vlastných finančných prostriedkov. Bol spravený aj znalecký posudok na rodinný dom, keď si brala americkú hypotéku a nehnuteľnosť bola Tatrabankou hodnotená na sumu 26 500 eur. Nie je pravda čo žalovaná tvrdí v odvolaní, že použila vlastné finančné prostriedky na rekonštrukciu, keďže tieto boli poskytnuté štátom. nechcela mať vaňu v kúpeľni, ale chcela mať sprchovací kút. Podnikal od roku 1996 do roku 2000, od roku 2008 do roku 2012 a od roku 2019 do roku 2021. Poukázal na to, že žalovaná ho poprosila, aby pomohol jej švagrovi. Poskytol mu pôžičku vo výške 1500 eur. Keďže tento neuhrádzal peniaze, tak sa musel obrátiť na súd a následne bola suma exekuovaná pred súdnym exekútorom Gibartim. Ďalej uviedol, že na Annu Máriu riadne platil výživné, avšak boli spory medzi rodičmi, keďže mi nechcela žalovaná dávať maloletú dcéru. Keď bola vedená exekúcia začal platiť výživné. A pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, tak vedie sa konanie o zverenie. Bolo rozhodnuté o tom, že K. bola zverená do striedavej starostlivosti, Z.L.X. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a A. bol zverený do osobnej starostlivosti
žalovanej. V spoločnej domácnosti so žalovanou žili do 2014. Elektriku a plyn platil vo výške 140 eur. Platilo sa vodu a za smetie. Väčšinu platil on. Žalovaná platila napríklad natankovanie. Mala príjem 650 alebo 680 eur. Žalovaná si zobrala aj kontokorentný úver a tento vyplatil. Bolo to asi 9000 eur. Keď sa presťahovali do S. tak si žalovaná začala brať úvery z nebankoviek, keďže tam dostala rýchlo peniaze a tieto vyplácala. Nikdy nemali spoločné úvery..
25. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
26. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
28. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že dňa 25.01.2012 bola medzi Tatra banka, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom uzavretá záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 zo dňa 25.01.2012, ktorú uzatvorila žalovaná s Tatra banka, a.s.. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 10.000,- eur. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná úver riadne a včas nesplácala, a preto Tatra banka, a.s. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Následne prebehla dobrovoľná dražba, na ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V konaní nebolo rozporované, že z výťažku dražby bola vyplatená pohľadávka Tatra banky, a.s. zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155 vo výške 8.934,39 eura a náklady dražby predstavovali sumu 3.191,26 eura
30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody. Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodeného domáhať náhrady toho, o čo sa zmenšila jeho majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje splnenie určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V prípade, že nejde o tzv. objektívnu zodpovednosť (t.j. zodpovednosť za výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu), je potrebné, aby bolo preukázané aj zavinenie škodcu. Pri zodpovednosti za škodu tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
31. Na základe uvedených skutočnosti boli v konaní preukázané všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu zo strany žalovanej, teda protiprávne konanie žalovanej (žalovaná si neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splátky riadne a včas nesplácala), vznik škody pozostávajúcej z pohľadávky Tatra banky, a.s. 8.984,39 eura a nákladov dražby 3.191,26 eura, spolu vo výške 12.175,65 eura (žalobca si uplatnil 12.085,65 eura) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody (včasným nesplácaním úveru došlo k vydraženiu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu). Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 12.085,65 eura.
32. Pokiaľ ide o obranu žalovanej tak v civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
33. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
34. V prejednávanej veci žalovaná tvrdila, že úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu. Uvedené bolo vyvrátené jednak výsluchom svedkyne, ale aj samotnej žalovanej, keď z týchto výsluchov vyplynulo, že rekonštrukcia prebehla v roku 2010, t.j. 2 roky pred uzatvorením zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9912000155.
35. Ďalšie tvrdenia žalovanej o tom, že týmto úverom bol splatený iný úver a že peňažné prostriedky boli použité pre žalobcu, zostalo iba v štádiu tvrdení bez toho, aby žalovaná k tomu predložila akýkoľvek dôkaz. Listiny, ktoré žalovaná predložila uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukazujú, a preto v tejto časti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
36. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu a to, že exekučné konanie bolo vedené pre neuhrádzanie výživného pre B. Z. C. (od r. 2012), či jeho ďalšie problémy s uhrádzaním súdom určeného výživného (len v rozsahu tzv. minimálneho výživného), k dvom maloletým deťom pochádzajúcim zo vzťahu strán konania. K tomu bol vypočutý žalobca, ktorý súdu preukázal, že v tom čase disponoval finančnými prostriedkami. Predložil súdu potvrdenia o vklade 13.000,- eur na účet v OTP banka Slovensko, a.s. v období od 24.01.2013 do 06.06.2013 (5.000,- eur, 3.000,- eur, 4.500,- eur a 500,- eur). Tomu, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami nasvedčuje aj skutočnosť, že pomohol švagrovi žalovanej. Poskytol mu pôžičku vo výške 1500 eur. Keďže tento neuhrádzal peniaze, tak sa musel obrátiť na súd a následne bola suma exekvovaná pred súdnym exekútorom Gibartim. Súd má ďalej za to, že žalobca dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu neuhrádzal výživné a že to nebolo z dôvodu toho, že nemal peňažné prostriedky. Z uvedeného teda nemožno dospieť k záveru, že úver bol použitý na financovanie spoločných potrieb strán, prípadne potrieb žalobcu.
37. Odvolací súd ďalej uložil povinnosť vypočuť žalobcu k účelu použitia finančných prostriedkov z daného úveru. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že finančné prostriedky použila žalovaná na to, aby pomohla svojej dcére a sestre Z. E.. Nezaujímal sa však konkrétne načo ich použila, keďže v tom čase disponoval peňažnými prostriedkami. Žalovaná si predvolania nepreberala a na nariadené pojednávania sa nedostavila, a preto nemohla byť vypočutá k účelu použitia úveru. Súd však poukazuje na to, že žalovaná v priebehu konania menila svoje vyjadrenia o účelu a to v odpore tvrdila, že úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu, neskôr na splatenie úveru a na financovanie potrieb v domácnosti. Súd aj vzhľadom na meniace vyjadrenie žalovanej dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
38. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splátky riadne a včas nesplácala dohodnuté splátky. Na strane žalobcu vznikla škoda, pričom ako uviedol odvolací súd, škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Zmenšenie majetku žalobcu spočívalo v úhrade pohľadávky Tatra banky, a.s. 8.984,39 eura a nákladov dražby 3.191,26 eura, spolu vo výške 12.175,65 eura. Zároveň bola splnená aj tretia podmienka a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Ku vzniku škody by nedošlo ak by žalovaná uhrádzala úver.
39. Súd zamietol návrh na výsluch svedkyne C. Z., keďže na pojednávaní dňa 17.01.2020 súd uložil stranám, aby návrhy na doplnenie dokazovania a listinné dôkazy zaslali súdu v lehote 15 dní s tým, že ak v uvedenej lehote návrhy na doplnenie dokazovania neoznámia a listinné dôkazy nezašlú, súd na ďalšie návrhy nebude prihliadať. Navyše táto sa nachádzala na pojednávaní 28.08.2020 v pojednávacej miestnosti a to aj pri výsluchu svedkyne, a preto by jej výpoveď nebola objektívna.
40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza, keď dlžník môže splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. ( § 563 OZ). Fekete, I: Občiansky zákonník <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 416).
43. V danom prípade zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaná, podľa § 563 OZ povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad o tom, aby vyzval žalovanú na plnenie, a preto má súd za to, že žalovaná sa do omeškania dostala až nasledujúci deň po doručení žaloby dňa 19.07.2019, to je od 20.07.2019. K tomuto dňu zákonná výška úrokov z omeškania činila 5% ročne.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti a to úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).