Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_19Co-157-2017.pdf
PDF · 87.22 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, XXX XX D. o zaplatenie 3.105,97 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/152/2016-57 zo dňa 10.05.2017 takto
rozhodol:
Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. čo do povinnosti žalovanej zaplatiť priznané sumy v mesačných splátkach tak, že tieto stanovuje vo výške po 90 eur, splatných vždy do konca toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu na istine 2.904,41 eur, úrok vo výške 133,10 eur, úrok z omeškania vo výške 2,01 eur a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.117,61 eur od 23.09.2016 do 13.10.2016, zo sumy 3.105,97 eur od 14.10.2016 do 27.10.2016, zo sumy 3.055,97 eur od 28.10.2016 do 16.11.2016, zo sumy 3.010,46 eur od 17.11.2016 do 06.12.2016, zo sumy 2.964,41 eur od 07.12.2016 do 15.12.2016 a zo sumy 2.904,41 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,10 eur od 23.09.2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2017 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok. Konanie v časti o zaplatenie sumy 201,56 eur zastavil. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995/ Z.z. skonštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 10.03.2014 úverovú zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.300 eur, pri výške poplatku za poskytnutie úveru vo výške 215 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 anuitných splátkach vo výške 92,81 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 15,90 % ročne, RPMN vo výške 19,83 % a priemernej RPMN vo výške 18,87 %. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.04.2014 a splatnosť úveru na deň 20.02.2020. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovanou došlo dňa 22.09.2016 k zosplatneniu úveru (vyhláseniu predčasnej splatnosti). Po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby žalovaná uhradila
na istine sumu 11,64 eur, preto dlžná istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 3.105,97 eur. Prvoinštančný súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. OZ. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetnom konania ostala suma 2.904,41 eur s príslušenstvom, na ktorú žalobca má nárok. Z pôvodne poskytnutého úveru vo výške 4.300 eur žalovaná uhradila na istine sumu 1.182,39 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 3.117,61 eur. Keďže po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 201,56 eur, predmetom konania ostala istina vo výške 2.904,41 eur. K sume 2.904,41 eur, na ktorú má žalobca nárok, súd prvej inštancie priznal aj vyčíslený úrok vo výške 133,10 eur a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 2,01 eur, ktoré boli vyčíslené do zosplatnenia úveru. Žalovaná sa dostala do omeškania, preto bol žalobcovi priznaný aj úrok z omeškania. S poukazom na § 232 ods. 2 CSP vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej jej súd povolil možnosť splatiť dlh v mesačných splátkach po 40 eur. Žalovaná na ozrejmenie svojej majetkovej situácie uviedla, že poberá starobný dôchodok 347,60 eur, inkaso platí vo výške 150 eur, telefón a internet približne 60 eur. Ďalšie výdavky má na stravu a spláca aj ďalšie pôžičky.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti tej časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanej uhradiť istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o možnosti zaplatiť priznané sumy v mesačných splátkach po 40 eur. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017. Uviedol, že súd musí prihliadať nielen na pomery žalovanej, ale aj na záujem žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovanej zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach po 40 eur mesačne by bolo zjavne nespravodlivé. Ak žalovaná navrhla mesačné splátky po 50 eur, znamenalo by to možnosť splácať prisúdenú istinu viac než 8 rokov, pričom táto lehota by bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu. Znamenalo by to zaplatenie dlhu za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne so žalovanou dohodnuté. Žalobca má pritom nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky až v takej výške, že zjavne nie je schopná ich plniť. V ďalšom poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.02.2017. Navrhol preto zmeniť rozsudok v napadnutom rozsahu a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania aj odvolacieho, a to vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.02.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 2-4 CSP, účinného od 01.07.2016).
7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje trojdňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení splátok súd vychádza najmä z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzal z pomerov žalovanej a umožnil jej priznanú sumu zaplatiť v 40 eur mesačných splátkach. S výškou splátky na úhradu priznanej sumy s prísl. vyslovil svoj nesúhlas žalobca v podanom odvolaní a odvolací súd konštatuje, že jeho odvolacia námietka je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná je síce starobná dôchodkyňa s príjmom 347,60 eur mesačne podľa rozhodnutia o výške starobného dôchodku ku dňu 01.01.2017, no jej manžel má tiež príjem zo starobného dôchodku cca 330 Eur, pričom nemajú žiadnu
vyživovaciu povinnosť. Preto odvolací súd ustálil, že výdavky, ktoré žalovaná vyčíslila mesačne sumy 150 eur na inkaso, 60 eur na telefón a internet, a ďalšie výdavky na stravu ako aj na splátky na iné pôžičky a úvery, musia byť hradené aj z príjmu jej manžela, čo je potrebné zohľadniť pri určení výšky mesačnej splátky na úhradu priznaných súm. Primeranou výškou splátky vzhľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu suma 90 eur mesačne. Táto suma bola ustálená vzhľadom na pomery žalovanej, ako aj na zachovanie práv žalobcu s prihliadnutím na čo najvčasnejšie uspokojenie jeho priznanej pohľadávky.
Je nepochybným, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu umožniť žalovanej zaplatiť dlh žalobcovi v mesačných splátkach a to vzhľadom na jej majetkové, sociálne a príjmové pomery, pričom to nebude mať pre žalobkyňu výraznejší negatívny ekonomický dopad, a nezasiahne to do hospodárskych pomerov žalobkyne ako bankového subjektu. Je však nesporným, že žalovanej, ako spotrebiteľke, je potrebné poskytnúť primeranú ochranu za situácie, keď sa dostala do stavu, že by uložením jej povinnosti zaplatiť priznaný dlh v lehote do 3 dní bolo pre ňu nemožným. Z výpovede žalovanej vyplýva, že je ochotná dlh zaplatiť v splátkach, čo aj počas konania realizovala úhradou určitých konkrétnych súm.
8. Odvolací súd však sa nestotožnil s výškou mesačnej splátky 40 eur, ktoré ustálil súd prvej inštancie. Išlo by o splátky podstatne nižšie, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve a zaplatenie len istiny by trvalo neprimeranú dobu viac než 6 rokov. Nie je zanedbateľným ani skutočnosť, že za dobu 6 rokov by sa zvýšili úroky z omeškania tak, že žalovanej by dlh narástol do vyšších súm. Je však nutné zohľadniť aj právo žalobcu na to, aby mu boli vrátené poskytnuté finančné prostriedky v primeranej lehote. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené zmenil rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že uložil žalovanej priznane sumy zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 90 eur s tým, že určil ich zročnosť konkrétnymi podmienkami. Suma 90 eur mesačne je suma, ktorá skoro zodpovedá výške pôvodne dohodnutej splátky v úverovej zmluve, ktorá bola vo výške 92,81 eur mesačne. Pri ustálení uvedenej výšky splátky žalovaná istinu uhradí za trochu viac viac ako 2,5 roka. Odvolací súd považuje preto odvolanie žalobcu čo do výšky mesačnej splátky za dôvodné. Žalobca totiž ako veriteľ pri splácaní dlhu v splátkach sa dostal do nevýhodného postavenia, spočívajúceho už v tom, že peňažný dlh nebude žalovanou zaplatený do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ak však žalovaná splátky nebude dodržiavať, stane sa zročným celý dlh, a to už v prípade omeškania s plnením hoci len jednej splátky.
9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov majúc za to, že odvolanie je v časti výšky mesačnej splátky dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o výške splátky zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodol tak postupom podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu.
10. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov celého konania., t.j. konanie pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania, kde bol žalobca tiež úspešný, a to postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262 CSP. O výške trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.