Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: P & A Group, s.r.o., so sídlom Vydrany 1093, 930 16 Vydrany, IČO: 44 394 381, právne zastúpeného: JUDr. Tibor Szakál, advokát so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104385009/2016 zo dňa 30.11.2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 104385009/2016 zo dňa 30.11.2016 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 318992/2016 zo dňa 23.03.2016, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 82 647,27 Eur, určil mu za uvedené zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť v sume 56 377,82 Eur a vyrubil mu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 139 025,09 Eur. 2. Dôvodom dodatočného dorubenia uvedeného rozdielu DPH správcom dane bolo: · neuznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.20010 (ďalej len „zákon o DPH“), pretože žalobca v rámci preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru na základe trinástich faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa v Maďarskej republike, obchodnú spoločnosť Lart Agro Product Kft., nepreukázal dodanie tovaru - kukurice v celkovej hodnote 526 901,25 Eur na územie členského štátu Európskej únie uvedenému odberateľovi. Daňové orgány oboch stupňov na základe výsledkov daňovej kontroly, preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií a doplneného dokazovania konštatovali nesplnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, vyžadovaných na priznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. · nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe na základe deviatich faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou CALDERO s.r.o., so sídlom v Bratislave, za nákup tovaru - kukurice v celkovej sume 343 834,80 Eur vrátene DPH. Daňové orgány

oboch stupňov na základe výsledkov daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom za uvedené zdaňovacie obdobie (podľa § 15 ods. 14 zákona o správe daní) konštatovali porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalobcom, nakoľko v priebehu výkonu daňovej kontroly sa nepodarila preukázať vierohodnosť a reálny základ ním deklarovaných zdaniteľných plnení prijatých od uvedeného dodávateľa z dodávateľských faktúr vystavených za dodanie kukurice. 3. Žalobca proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane podal odvolanie, v ktorom napádal prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, spôsobené realizáciou úkonu miestneho zisťovania správcom dane u žalobcu dňa 09.11.2012, teda počas prerušenia daňovej kontroly, na základe čoho daňová kontrola prebiehala bez prerušenia. Ďalej namietal prerušenie daňovej kontroly v rozpore s ustanovením § 25a ods. 1 zákona o správe daní a z nezákonného dôvodu získania informácií na základe administratívnej spolupráce daňových orgánov členských štátov EÚ, namietal vydanie rozhodnutia správcu dane na to neoprávneným orgánom a jeho podpísanie neoprávnenou osobou s poukazom na porušenie ustanovenia § 30 ods. 1 písm. f) zákona o správe daní. Vo vzťahu k podkladom rozhodnutia žalobca napádal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov správcom dane v neprospech žalobcu a s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“, príp. „ESD“) a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. len „najvyšší súd“) napádal neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu. 4. Žalovaný v rámci odvolacieho konania napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil. 5. V súvislosti s namietanou dĺžkou daňovej kontroly žalovaný zosumarizoval procesné úkony spojené so zabezpečením účelu daňovej kontroly a na základe obsahu administratívneho spisu konštatoval, že predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 10.03.2011 a z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bola prerušená na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 612/320/44146/2011/Kulc zo dňa 27.06.2011 (žalobcovi doručeného dňa 30.06.2011), pričom prekážky prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 09.11.2012, čo bolo žalobcovi oznámené písomnosťou č. 9210401/5/3319476/2012/Kulc zo dňa 13.11.2012. Rozhodnutím č. 9210401/5/3543752/2012/Kulc zo dňa 28.11.2012 (doručeným žalobcovi dňa 05.12.2012) bola daňová kontrola opäť prerušená do 11.10.2013, žalovaný uviedol nesprávny rok 2012 - poznámka správneho súdu, (pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly bolo oznámené žalobcovi listom č. 9210401/5/4628326/2012/Kulc zo dňa 14.10.2013). Na základe žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly (č. 9210401/5/4642487/2013/Kulc zo dňa 14.10.2013) žalovaný predĺžil lehotu na jej vykonanie o šesť mesiacov (oznámenie žalovaného zo dňa 25.10.2013), pričom žalobca bol o tomto predĺžení lehoty informovaný oznámením správcu dane č. 9210401/5/4936608/13/Kulc zo dňa 05.11.2013. Dňa 17.03.2014 bolo správcom dane vydané ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9210401/5/991692/2014/Kulc (doručené žalobcovi dňa 24.03.2014) a dňa 02.02.2016 správca dane vydal oznámenie č. 111620/2016 o pominutí prekážok prerušenia daňovej kontroly. Z predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 139529/2016 zo dňa 10.02.2016 a dodatok č. 1 k protokolu č. 139529/2016 zo dňa 11.03.2016, ktoré boli so žalobcom prerokované dňa 14.03.2016 a daňová kontrola bola týmto dňom ukončená. 6. K namietanému výkonu miestneho zisťovania vykonaného u žalobcu počas prerušenia daňovej kontroly (dňa 09.11.2011), čím mal fakticky správca dane pokračovať v daňovej kontrole začatej dňa 10.03.2011, žalovaný s poukazom na obsah zápisnice o miestnom zisťovaní č. 612/320/94067/2011/ Haá uviedol, že uvedené miestne zisťovanie bolo vykonané podľa § 14 zákona o správe daní v rámci dožiadania od Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorým správca dane preveroval skladové priestory žalobcu. Žalovaný dôvodil, že toto preverovanie skladových priestorov žalobcu nesúviselo s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010. žalovaný poukázal na to, že túto skutočnosť žalobcovi vysvetlil pri záverečnom prerokovaní protokolu s dodatkom č. 1, pričom žalobca túto skutočnosť akceptoval a zápisnicu o ústnom pojednávaní z prerokovania protokolu č. 265083/2016 zo dňa 14.03.2016 podpísal. 7. Na námietku napádajúcu podpísanie dodatočného platobného výmeru neoprávnenou osobou žalovaný reagoval poukazom na nesprávne označenie osoby žalobcom, ktorá podpísala dodatočný platobný výmer, Ing. G. N., pričom je na prvostupňovom rozhodnutí správne uvedená a podpísaná v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 písm. f) zákona o správe daní Ing. G. N., ktorá bola v relevantnom čase vedúca oddelenia daňovej kontroly 3. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že v prípade oddelenia daňovej kontroly 3 ide o útvar bez právnej subjektivity v rámci organizačnej štruktúry správcu dane, Daňového úradu Trnava, pričom podľa § 5 ods. 5 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu určuje prezident finančnej správy.

8. K žalobcom namietanej nemožnosti prerušenia výkonu daňovej kontrol podľa ustanovenia § 25a ods. 1 zákona o správe daní žalovaný uviedol, že nesúhlasí s výkladom žalobcu o taxatívnom výpočte zákonom predpokladaných dôvodov prerušenia daňového konania, pričom mal za to, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré je možné prerušiť daňové konanie, a teda obdobne zákon pripúšťa i prerušenie výkonu daňovej kontroly z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. V súvislosti s namietaným nezákonným prerušením daňovej kontroly žalovaný s poukazom na prezumpciu ich správnosti uviedol, že dotknuté rozhodnutia o prerušení predmetnej daňovej kontroly sú platné a právoplatné a neboli kompetentným orgánom zmenené ani zrušené. 9. Ohľadom preverenia splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti Lart Agro Product Kft., žalovaný na stranách 7 až 11 druhý odsek napadnutého rozhodnutia zosumarizoval podstatné okolnosti realizovanej medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) a uviedol zistenia správcu dane získané v rámci tejto výmeny informácií s maďarskou daňovou správou vo vzťahu k odberateľovi žalobcu Lart Agro Product Kft., ako i vo vzťahu k dopravcom podľa náložných listov deklarovaných žalobcom: SVÉBIS TRANSZ Kft., PALLAGA ÉS KOCSIS Kft., FICSOR TRANS Kft., HABÓK TRANSZ Kft., KO- FU TRANSZ Kft., HARKAI JÓSEF ZOLTÁN e.v. a Joimpex Transz, Kereskedelmi és Szállító Kft. Na základe konštatovaných zistení žalovaný vyvodil, že daňovou kontrolou ani preverovaním v rámci MVI nebolo bez pochybností preukázané, že maďarský odberateľ predmetný tovar (kukuricu) skutočne nadobudol. V tejto súvislosti žalovaný na základe zistení daňovej správy dôvodil, že preprava nebola zabezpečená žalobcom, podľa jeho slov ju mal zabezpečiť odberateľ, avšak bolo zistené, že táto nebola objednaná ani deklarovaným odberateľom, obchodnou spoločnosťou Lart Agro Product Kft. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, pretože skutočnosť, že žalobca predložil nákladné listy o preprave tovaru do iného členského štátu, vzhľadom na zistenia vyplývajúce z MVI, nemožno považovať za určujúci dôkaz pre účely oslobodenia dodávky od DPH. V súvislosti s preverením osoby konajúcej za odberateľa žalobcu na základe žalobcom tvrdeného plnomocenstva udeleného jeho odberateľom pani K. R., žalovaný pri vyhodnotení skutkového stavu vychádzal zo zistení správcu dane, ktoré nespochybňoval. Informácie vzťahujúce sa k údajne udelenému plnomocenstvu pani K. R. obchodnou spoločnosťou Lart Agro Product Kft. preveroval správca dane žiadosťou o MVI č. 92I0401/5/937751/2014/Kulc zo dňa 12,03.2014, pričom požiadal maďarské orgány, okrem iného (či na základe maďarskej legislatívy je predmetné splnomocnenie v súlade so zákonom, či nie je k jeho platnosti potrebná registrácia, resp. notárske overenie) aj o získanie vyjadrenia menovanej k predmetnému plnomocenstvu. Žalovaný poukázal na odpoveď zo dňa 24.06.2015, podľa ktorej dožiadané orgány nemôžu kontrolu vykonať, pretože IČ DPH spoločnosti Lart Agro Product Kft. bolo zrušené dňa 08.02.2014 (spoločnosť nepodala žiadny súhrnný výkaz). 10. Vo vzťahu k prevereniu deklarovaného dodania tovaru od dodávateľa žalobcu CALDERO s.r.o. žalovaný na stranách 11 tretí odsek až 14 tretí odsek preskúmavaného rozhodnutia zhrnul kontrolné zistenia týkajúce sa preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu s uvedeným dodávateľom žalobcu a v nadväznosti na ich závery žalovaný konštatoval, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že predmetné faktúry boli vystavené dodávateľom na nich uvedeným. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že konateľa obchodnej spoločnosti CALDERO s.r.o. nebolo možné dožiadanými maďarskými daňovými orgánmi vypočuť, hoci mal konateľ nahlásené dve adresy, nepodarilo sa zabezpečiť doklady potvrdzujúce deklarované zdaniteľné plnenia. 11. V súvislosti so žalobcom namietaným použitím pojmu „nekontaktná osoba“ žalovaný uviedol, že správca dane tento pojem použil v prípade, keď nebolo možné kontaktovať obchodnú spoločnosť a ani jej konateľa, pričom takéto označenie podľa žalovaného nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dôvodil, že v prípade pána Q. M., ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti CALDERO s.r.o. v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení, správca dane nemohol aplikovať inštitút predvedenia podľa § 27 zákona o správe daní, pretože išlo o maďarského občana, pričom v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu správca dane využil inštitút žiadosti o MVI. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa správca dane spoliehal len na dôkaznú povinnosť žalobcu. Zároveň v súvislosti s námietkami žalobcu o nevykonaní výsluchu pána Q. M. vo Veľkej Británii žalovaný prisvedčil názoru správcu dane o neodôvodnenosti realizácie výsluchu uvedeného svedka z dôvodu, že informácie o jeho pobyte vo Veľkej Británii boli získané len na základe sociálnych médií. Za oveľa dôležitejšiu informáciu v súvislosti s preverením nadobudnutia tovaru od obchodnej spoločnosti CALDERO s.r.o., získanú v rámci MVI, žalovaný označil zistenie, že uvedený konateľ dodávateľa žalobcu nepriznal príjem zo zahraničia za zdaňovacie obdobie rok 2010.

12. S námietkou žalobcu, že správca dane sa ani len nepokúsil vypočuť prostredníctvom dožiadania nového konateľa spoločnosti CALDERO s.r.o., sa žalovaný vysporiadal poukazom na skutočnosť, že pán F. C., K.. S. nr. XXB ap. X, XXXX Z.. R. Z. A.. Z., Rumunsko, je rumunským občanom, ktorého z tohto dôvodu nemohol správca dane predvolať a prípadne predviesť na ústne pojednávanie, pričom uvedená obchodná spoločnosť je pre dožiadaného správcu dane opakovane nekontaktná, čo žalovaný vyhodnotil ako určite nie je obvyklý spôsob fungovania bežnej obchodnej spoločnosti. 13. V rámci odvolacieho daňového konania žalovaný v záujme dostatočného preverenia skutkového stavu uložil správcovi dane vypočuť v doplnenom konaní za prítomnosti konateľky žalobcu a splnomocneného zástupcu dňa 18.10.2016 pána B. C., ktorý pracoval v čase preverovaných zdaniteľných plnení ako vodič pre nakladač v sklade vo N. C.. Menovaný svedok sa vyjadril, že bol osobne pri nakládkach tovaru, avšak on osobne záznamy neviedol a nebol ani prítomný pri vážení vozidiel. Nepodpisoval žiadne doklady, spomenul si, že pri niektorých nakládkach bola prítomná aj pani K. R. ale nevedel, ktorú obchodnú spoločnosť zastupovala. Uvedený svedok sa vyjadril, že nebolo bežné, že by bol pri nakládke zástupca odberateľa. Na základe uvedenej výpovede svedka žalovaný prijal záver o nemožnosti vyvodiť, že preverované zdaniteľné obchody boli uskutočnené v rozsahu a osobami uvedenými na sporných faktúrach.

II. Žaloba a jej dôvody

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104385009/2016 zo dňa 30.11.2016, ako aj zrušenia dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Trnava č. 318992/2016 zo dňa 23.03.2016 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému daňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 15. Žalobca uviedol, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach. S poukazom na zásadu zákonnosti uplatňovanú v daňovom konaní podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní a rovnako i podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku žalobca namietal porušenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní správcom dane neprimerane dlhým vedením daňovej kontroly, spôsobeným, okrem iného, i niekoľkonásobným prerušením daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie za účelom, ktorý bol v rozpore s ustanovením prerušenia daňového konania podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní. Žalobca zhrnul, že daňová kontrola sa začala dňa 10.03.2011, následne správca dane 27.06.2011 rozhodol o prerušení konania, ktoré trvalo do 09.11.2012, opäť bolo prerušené konanie od 28.12.2012 do 14.10.2013 a následne bolo konanie znovu prerušené od 13.03.2014 do 02.02.2016. 16. V súvislosti s uvádzanými rozhodnutiami o prerušení konania žalobca uviedol, že správca dane pri rozhodovaní o prerušení konania svoje rozhodnutia opieral o ustanovenie § 15a ods. 1 zákona o správe daní (žalobca mal zrejme na mysli § 25a ods. 1 citovaného zákona - poznámka správneho súdu) s vecným odôvodnením zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií na základe čl. 5 Nariadenia Rady č. 1797/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH (ďalej aj „nariadenie“). Poukázal na nesprávne číselné označenie predmetného nariadenia, pretože išlo o nariadenie Rady (EÚ) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci, ktoré bolo viac krát prepracované a v čase rozhodovania správcu dane o prerušení kontroly už nebolo v platnosti, pretože platilo prepracované nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci, ktorého článok 5 upravuje interný administratívny postup kontaktného oddelenia úradu a nesúvisí s hodnotením dôkazov podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu boli podľa žalobcu informácie z medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“), poskytnuté na základe neúčinného predpisu, získané v rozpore so zákonom a nemohli byť podkladom rozhodnutia vo veci dodatočného určenia daňovej povinnosti. Zároveň žalobca spochybnil hodnovernosť, úplnosť, presnosť a najmä reálnu využiteľnosť takto získaných informácií pre daňové konanie, pretože ani pri hodnotení dôkazov nie je možné postupovať ľubovoľne. Podľa žalobcu nie každú informáciu možno použiť ako dôkaz podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, najmä nie neoveriteľné prostriedkami daňovníka, pretože sa nezakladajú na svedeckých výpovediach, písomnostiach, ale sú len opisom jedného úradu nejakých ďalších správ - neoverených informácií iného úradu, pričom v zmysle výkladu významu slova „informácia“ túto ako správu, údaj, nemožno považovať za dôkaz, ktorý je potvrdením nejakej skutočnosti. 17. Vo vzťahu k rozhodnutiam o prerušení daňovej kontroly žalobca ďalej namietal, že daňovú kontrolu nemožno prerušiť aplikáciou § 25a ods. 1 zákona o správe daní, pretože z gramatického výkladu demonštratívneho výpočtu dôvodov použitia tohto procesného inštitútu sa slovo „najmä“ vzťahuje k výrazu „konanie“ a upresňuje, ktoré konania mal zákon najmä na mysli. Zaslanie žiadosti na získanie

informácií nie je takým konaním, ktoré možno postupom podľa § 25a ods. 1 citovaného zákona prerušiť, pričom takto získané informácie nie sú dôkazom, keďže ide len o administratívnu spoluprácu daňových orgánov členských štátov EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na úpravu inštitútu prerušenia daňového konania podľa § 61 ods. 1, písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý do dôvodov prerušenia konania okrem prevzatých dôvodov podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní medzi dôvody výslovne zahrnul potrebu získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, podľa odkazu pod čiarou k citovanému ustanovenia podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Na základe aktuálnej úpravy dôvodov prerušenia daňového konania žalobca vyvodil, že správca dane podľa zákona o správe daní nebol oprávnený prerušiť výkon daňovej kontroly za účelom získania informácií využitím medzinárodnej výmeny informácií. 18. S poukazom na definíciu daňového konania podľa § 1a písm. d) zákona o správe daní a konštatujúc, že každú činnosť správcu dane nemožno považovať za konanie, žalobca namietal, že zaslanie žiadosti o MVI nebol zákonným dôvodom na prerušenie konania (zrejme mal žalobca na mysli prerušenie daňovej kontroly - poznámka správneho súdu). 19. V nadväznosti na právne účinky prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane nie je oprávnený vo veci konať a neplynú lehoty, žalobca namietal postup správcu dane, ktorým realizáciou miestneho zisťovania v sklade žalobcu, dňa 09.12.2011, fakticky pokračoval v daňovej kontrole začatej dňa 10.03.2011. Z uvedeného dôvodu sa doba započítateľného prerušenia daňovej kontroly skrátila a tak sa zákonom stanovená doba celkového trvania daňovej kontroly postupom správcu dane predĺžila nad zákonom stanovenú hranicu. 20. V súvislosti s namietaným miestnym zisťovaním žalobca popísal obsah zápisnice z miestneho zisťovania a uviedol, že pri prerokovaní protokolu nevyjadril súhlas s vysvetlením správcu dane a počas prerokovania protokolu toto vysvetlenie, že nešlo o predmet kontroly, nikdy neprijal, pričom naďalej trval na tom, že správca dane namietaným miestnym zisťovaním pokračoval vo výkone prerušenej daňovej kontroly, čím sa jej výkon predĺžil nad zákonom stanovenú hranicu. S tvrdením, že išlo o miestne zisťovanie na základe dožiadania iného daňového úradu, žalovaný prišiel až na základe námietky žalobcu uvedenej vo vyjadrení k protokolu zo dňa 23.02.2016. 21. S poukazom na § 5 ods. 2, 4 a 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca namietal, že dodatočný platobný výmer nie je podpísaný riaditeľom daňového úradu alebo ním povereným zamestnancom, ale je podpísaný neoprávnenou osobou, Ing. G. N., vedúcou oddelenia kontroly 3. Žalobca poznamenal, že sa osobne na kontrole nepodieľala. S prihliadnutím na § 30 ods. 1 písm. f) zákona o správe daní žalobca namietal chýbajúcu zákonnú náležitosť podpisu zodpovedného zamestnanca daňového úradu. Vysvetlenie žalovaného o určení vnútornej organizačnej štruktúry daňového úradu prezidentom finančnej správy v napadnutom rozhodnutí žalobca označil za neuspokojivé s ohľadom na platné právne predpisy v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. 22. Vo vzťahu k protokolu z daňovej kontroly žalobca namietal jeho obsah, ktorý nie je súhrnom dôsledne vykonaného dokazovania, ale je súhrnom rôznych informatívnych správ ako odpovedí na dožiadania, predovšetkým daňových orgánov z Maďarska. Namietal ako neakceptovateľný postup správcu dane, ktorý sa nepokúsil vypočuť nového konateľa spoločnosti CALDERO s.r.o., F. C. Skutočnosť, že navrhovaný svedok je občanom Rumunska, ktoré je členským štátom EÚ, nemôže byť dôvodom na odmietnutie vykonať dôkaz jeho výsluchom. Podľa žalobcu daňové orgány mali vypočuť v čase preverovaných zdaniteľných plnení pôsobiaceho konateľa žalobcovho dodávateľa, Q. M., zdržujúceho sa vo Veľkej Británii. Podľa žalobcu správca dane mal využiť možnosť medzinárodnej výmeny informácií podľa zákona č. 442/2012 Z. z. Ďalej žalobca namietal nevykonanie výsluchu svedkyne K. R. ohľadne predkladania plnomocenstva a existencie kúpnopredajných zmlúv, rovnako namietal, že sa správca dane uspokojil s rôznymi informáciami ohľadne Z. V., spomína sa síce policajné vyšetrovanie, ale bez zadokumentovania bezprostredného vzťahu k prejednávanej veci a bez uvedenia výsledku. Obdobne žalobca napádal zabezpečenie informácie ohľadne konateľov a zodpovedných osôb obchodnej spoločnosti Lart Agro Product Kft. Podľa žalobcu táto vychádza zo správy zaslanej na základe dožiadania, ktorá obsahuje podľa nepodloženej predstavy maďarského daňového orgánu tvrdenia, že mali prebehnúť podľa nich nezákonné transakcie, pričom sa používajú zákonom nedefinované označenia ako „nekontaktná spoločnosť“, „zmiznutý obchodník“. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, či boli dôsledne využité všetky zákonné prostriedky správcu dane, pričom podľa žalobcu vždy ide len o hypotézy a neoverené jednostranné informácie bez overených dôkazov preukázateľných kontrolných zistení, ktoré sú vyžadované § 15 ods. 11 písm. h) zákona o správe daní. 23. Žalobca pripustil možnosť použitia za dôkaz všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne zistenie dane podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, avšak

spomínané dôkazy žalobca označil za dôkazy získané v rozpore so zákonom, pretože správa z medzinárodnej výmeny informácií bez výsluchu svedkov a vykonania iných dôkazov sa vo „viac menej“ taxatívnom výpočte dôkazných prostriedkov v citovanom zákonnom ustanovení nenachádza. 24. Z uvedených dôvodov žalobca v žalobe žiadal, aby boli dožiadaním zabezpečené a vykonané výsluchy F. C., Q. M., E. M., K. R., Z. W., konateľov a zodpovedných osôb obchodnej spoločnosti Lart Agro Kft. a aby bolo zabezpečené preukázanie oprávnenosti podpisového práva Ing. G. N.. 25. K vyhodnoteniu vykonaných dôkazov a zistení žalobca uviedol, že informácia o nepriznaní príjmu zo zahraničia za zdaňovacie obdobie rok 2010 Q. M., je z hľadiska prejednávanej veci terciálna. K požiadavke daňových orgánov kladených na žalobcu v súvislosti s ním uplatnených nárokov na odpočet DPH na bezpodmienečné splnenie podmienok uvedených v § 49 a nasl. zákona o DPH žalobca poukázal na povinnosť správcu dane dodržiavať procesné práva daňových subjektov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18.09.2008), na zákaz neprimeraného prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt, ako i na zákaz neprimeraného prenosu zodpovednosti daňového subjektu za právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a subjektov v obchodnom reťazci ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-354/03, C-355/03 a C-484/04). Na základe uvedeného dôvodil, že pokiaľ žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam, dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu znáša správca dane.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 27. K namietanému použitiu neúčinného nariadenia Rady č. 1798/2003 v rámci MVI žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 612/320/44146/2011/Kulc zo dňa 27.06.2011, žalobcovi doručeným dňa 30.06.2011, pričom dal do pozornosti, že žalobcom uvádzané nariadenie Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci zo dňa 07.10.2010 podľa čl. 62, kapitola XVI., záverečné ustanovenia, sa uplatňuje až od 01.01.2012 a Nariadenie Rady č. 1798/2003 sa v zmysle čl. 61 zrušuje s účinnosťou od 01.01.2012. Žalovaný dôvodil, že postupoval pri MVI podľa účinného nariadenia Rady, pričom takto získané informácie zákon z dôkazných prostriedkov nevylučuje. 28. V súvislosti s namietanou nemožnosťou prerušenia daňovej kontroly podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní z dôvodu zabezpečenia MVI, žalovaný uviedol, že zákon uvedeným ustanovením nestanovil taxatívne dôvody, pre ktoré je možné prerušiť konanie, ale slovom „najmä“ zdôraznil konanie o predbežnej otázke, ako dôvod na prerušenie konania. Z uvedeného dôvodu žalovaný tvrdenie žalobcu, že správca dane do účinnosti daňového poriadku nemal možnosť využívať inštitút prerušenia daňovej kontroly za účelom MVI, hodnotí ako nepravdivé. V súvislosti s touto námietkou žalovaný poukázal na prezumpciu správnosti všetkých namietaných rozhodnutí o prerušení konania, ktoré sú platné a právoplatné a neboli zmenené ani zrušené kompetentným orgánom. 29. Ohľadom namietaného miestneho zisťovania vykonaného v skladových priestoroch žalobcu dňa 09.12.2011 počas prerušenia daňovej kontroly žalovaný poukázal na obsah zápisnice o tomto miestnom zisťovaní č. 612/320/94067/2011/Haá. Toto bolo vykonané podľa § 14 zákona o správe daní na základe dožiadania Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, kde správca dane preveroval skladové priestory žalobcu, pričom toto preverovanie nesúviselo s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010, ale bolo realizované pre účely iného konania vedeného dožadujúcim daňovým úradom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že predmetnú zápisnicu z miestneho zisťovania ani v nepoužil pri rozhodovaní o žalobcom uplatnenom nároku na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. 30. Splnenie náležitosti prvostupňového rozhodnutia podľa § 30 ods. 2 písm. f) zákona o správe daní jeho podpísaním oprávnenou a zodpovednou osobou žalovaný dôvodí, že dodatočný platobný výmer vydal oprávnený orgán Daňový úrad Trnava. Oddelenie daňovej kontroly 3 je ako útvar správcu dane bez právnej subjektivity dislokovaný z hľadiska územného členenia do mesta Dunajská Streda, pričom ako pobočka patrí v rámci organizačnej štruktúry pod Daňový úrad Trnava podľa § 2 ods. 3 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2016, teda účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu, pričom tieto sú organizačnými zložkami daňového úradu. V súvislosti s námietkou napádajúcou podpísanie prvostupňového rozhodnutia neoprávnenou osobou žalovaný uviedol, že poverenie, oprávňujúce Ing. G. N. na podpísanie predmetného rozhodnutia, priložil ako prílohu svojho spisového materiálu.

31. Ohľadom nevypočutia navrhovaného svedka, nového konateľa spoločnosti CALDERO s.r.o., formou dožiadania, žalovaný uviedol, že pán F. C., K.. S. nr. XXB ap. X, XXXX Z.. R. Z. A.. Z., Rumunsko, je rumunským občanom, ktorého správca dane z tohto dôvodu nemohol predvolať, prípadne predviesť, pričom žalovaný poukázal na skutočnosť, že uvedená spoločnosť je pre dožiadaného správcu dane opakovane nekontaktná, čo určite nie je obvyklý spôsob fungovania bežnej obchodnej spoločnosti. 32. Požiadavku na výsluch svedka Q. M. vo Veľkej Británii považoval správca dane za nedôvodnú, pretože informácie o jeho pobyte v tomto štáte boli získané len na základe sociálnych médií. V súvislosti s uvedeným svedkom správca dane za dôležitú považoval informáciu vyplývajúcu z odpovede na žiadosť o MVI, podľa ktorej nepriznal príjem zo zahraničia za zdaňovacie obdobie roku 2010. 33. K ďalším námietkam napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaný uviedol, že plnomocenstvo udelené pani K. R. obchodnou spoločnosťou Lart Agro Product Kft. správca dane preveroval žiadosťou o MVI č. 9210401/5/937751/2014/Kulc zo dňa 12.03.2014, ktorou okrem iného žiadal maďarské daňové orgány o informáciu platnosti predloženej plnej moci podľa maďarskej legislatívy, ako aj o získanie vyjadrenia predmetnej svedkyne k spornému plnomocenstvu. Žalovaný poukázal na obsah odpovede zo dňa 24.06.2015, podľa ktorej dožiadané orgány nemôžu vykonať potrebné preverenia z dôvodu zrušenia identifikačného čísla DPH obchodnej spoločnosti Lart Agro Product Kft. dňa 08.02.2014, pričom tento daňový subjekt nepodal žiaden súhrnný výkaz. Vo vzťahu k informáciám o Z. V. Jr. žalovaný uviedol, že tieto správca dane získal v inom konaní, pričom v ich zmysle menovaný organizoval dodávky tisícov ton kukurice od slovenských obchodných spoločností (napr. Spektrum Trade s.r.o. a žalobca) do Maďarska v období rokov 2010 až 2011. Z. V. Jr. koordinoval intrakomunitárne dodania z Maďarska na Slovensko v spolupráci so K. R.; spolu nakúpili obilie od maďarských daňových subjektov a na základe CMR dokladov uskutočnili intrakomunitárne dodanie vyššie uvedeným slovenským obchodným spoločnostiam a následne okamžite dodali to isté množstvo obilia (prevažne kukurice) späť do Maďarska do svojich spoločností Lart Agro Product Kft. a Sunflower- Agro Kft. S prepravcami udržiavali kontakt pani K. R., pričom ona a pán Z. V.z Jr. odovzdali vodičom kamiónov CMR doklady, pečiatky, faktúry a peniaze. Kukurica naložená na Slovensku bola prepravená priamo maďarským odberateľom v Abda, Aba a Nagyigmánd. 34. Žalovaný zdôraznil, že žalobca zisťovanie vyššie uvádzaných informácií nenamietal počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho a odvolacieho konania, preto hodnotí požiadavku na dodatočné zabezpečenie výsluchu žalobcom uvádzaných osôb prostredníctvom dožiadaní ako účelovú. 35. V súvislosti s napádaným neprimeraným zaťažením žalobcu dôkazným bremenom v nadväznosti na žalobcom poukazovanú judikatúru najvyššieho súdu a SD EÚ žalovaný uviedol odlišnosti v skutkových okolnostiach a právnych otázkach medzi poukazovanými rozhodnutiami a predmetným prípadom, na ktorý sa žalobcom uvádzané rozhodnutia nevzťahujú. V nadväznosti na uvedené sám poukázal na právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/8/2014 zo dňa 03.03.2015, v zmysle ktorého: „Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu tovaru skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na oslobodenie od dane.“ 36. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného argumentačne zotrvával na svojich tvrdeniach a namietaných procesných pochybeniach vytýkaných v žalobe. V súvislosti s uvedením neúčinného Nariadenia Rady č. 1798/2003 v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly žalobca doplnil, že síce Nariadenie Rady č. 904/2010 zrušilo Nariadenie Rady č. 1798/2003 s účinnosťou od 01.01.2012, avšak v zmysle jeho čl. 62 upravovalo výnimky o začiatku dňa uplatniteľnosti tohto nariadenia, podľa ktorého čl. 33 až 37 Nariadenia Rady č. 904/2010 sa uplatňujú už do 01.11.2010, t. j. pred prvým rozhodnutím správcu dane o prerušení kontroly. Žalobca citoval ustanovenie čl. 33 ods. 1 Nariadenia Rady č. 904/2010, podľa ktorého: „na podporu a uľahčenie mnohostrannej spolupráce v boji proti podvodom s DPH sa touto kapitolou zriaďuje sieť pre rýchlu výmenu cielených informácií medzi členskými štátmi (ďalej len „Eurofisc“)“. Zároveň žalobca poznamenal, že správca dane prerušil konanie a podal žiadosť o MVI nielen 27.06.2011, keď bolo uplatňované ešte Nariadenie Rady č. 1798/2003, aj v ďalších dňoch 28.12.2012 a 13.03.2014, kedy už bolo účinné Nariadenie Rady č. 904/2010. Žalobca naďalej poukazoval na nevysvetlenú okolnosť, prečo správca dane žiadosť o výmenu MVI opieral o neexistujúci predpis, Nariadenie Rady č. 1797/2003. 37. Žalovaný v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu zopakoval argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení k obsahu žaloby.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 40. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 41. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 43. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. 44. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 45. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 46. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 47. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 48. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) až g) zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 49. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. 50. Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

51. Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. 52. Podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. 53. Podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 54. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 55. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 56. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 57. Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. 58. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 59. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 60. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 61. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 62. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 63. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 64. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 65. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 66. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 67. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 68. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 69. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 70. Podľa čl. 41 bod 1 pododsek 2, Kapitoly IX - Podmienky regulujúce výmenu informácií, Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (ďalej len „Nariadenie č. 1798/2003“), takéto informácie sa môžu používať na účely stanovovania hodnotiacej bázy alebo zhromažďovania alebo administratívnej kontroly daní na účely stanovovania hodnotiacej bázy. 71. Podľa č. 41 bod 1 pododsek 3 Nariadenia č. 1798/2003 informácie sa tiež môžu používať na určovanie ostatných poplatkov, ciel a daní, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení [10]. 72. Podľa č. 41 bod 1 pododsek 4 Nariadenia č. 1798/2003 navyše sa môže používať v spojitosti so súdnymi konaniami, ktoré môžu zahrňovať pokuty uložené v dôsledku porušení daňového práva bez toho, aby boli dotknuté všeobecné predpisy a právne ustanovenia regulujúce práva žalovaných strán a svedkov v takýchto konaniach. 73. Podľa čl. 42 Nariadenia č. 1798/2003 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené verné kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej krajiny. 74. Podľa čl. 1 bod 1 Kapitoly I Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“) toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. 75. Podľa čl. 1 bod 1 pododsek 2 Kapitoly I Nariadenia č. 904/2010 na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. 76. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 1 Kapitoly XV - Podmienky upravujúce výmenu informácií Nariadenia č. 904/2010 na informácie oznamované alebo zhromažďované akýmkoľvek spôsobom podľa tohto nariadenia vrátane informácií dostupných úradníkovi za okolností ustanovených v kapitolách VII, VIII a X, ako aj v prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku sa vzťahuje povinnosť dodržiavania úradného tajomstva a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na takéto informácie tak na základe vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý ich prijal, ako aj príslušných ustanovení uplatňovaných na orgány Únie. Takéto informácie sa môžu používať len za okolností ustanovených týmto nariadením. 77. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 2 Nariadenia č. 904/2010 takéto informácie sa môžu používať na účely stanovenia vymeriavacieho základu alebo výberu daní alebo administratívnej kontroly daní na účely stanovenia vymeriavacieho základu. 78. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 3 Nariadenia č. 904/2010 informácie sa tiež môžu používať na určovanie ostatných poplatkov, ciel a daní, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice Rady 2008/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. 79. Podľa čl. 56 Nariadenia č. 904/2010 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe

pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny. 80. Podľa čl. 61 ods. 1 vety prvej Nariadenia č. 904/2010, Nariadenie (ES) č. 1798/2003 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2012.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

81. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP ) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 82. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k medziam súdneho prieskumu zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach. 83. Predmetom konania pred správnym súdom je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť získania daňových informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a ich použiteľnosť pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu na odpočet DPH a na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, ďalej preveriť zákonnosť následného vyrubovacieho konania a náležitosti podpisu dodatočného platobného výmeru, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2010. 84. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalobcu, smerujúcej proti opakovanému prerušeniu výkonu daňovej kontroly, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane prerušil výkon daňovej kontroly podľa § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona celkom tri krát, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku, a to za účelom realizácie medzinárodnej výmeny daňových informácií prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, v tom čase kontaktných orgánov príslušných na sprostredkovanie výmeny požadovaných informácií od príslušných orgánov maďarskej daňovej správy. 85. Podľa § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona sa na výkon daňovej kontroly primerane použijú ustanovenia prvej časti zákona o správe daní, do ktorej možno zaradiť aj inštitút prerušenia konania. Primeranosť použitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane nemôže vykonávať v súvislosti s naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a nevyhnutné (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní). Z uvedeného dôvodu výslovne formálnemu výkladu žalobcu o aplikácii ustanovenia § 25a ods. 1 zákona o správe daní len pre prípad, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, nemožno prisvedčiť. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že na základe slova „najmä“ možno daňové konanie prerušiť len z dôvodu začatia iného konania o predbežnej otázke, nakoľko súvetie upravujúce možnosť prerušenia konania začína vetou „Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak ....“ a následná veta za čiarkou len demonštratívnym spôsobom vymenúva okolnosti, za ktorých môže správca dane prerušiť konanie, pričom prvá veta súvetia je významovo samostatná. 86. Navyše, ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, preverovanie žalobcom deklarovaných tvrdení prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo opodstatnené. Vzhľadom na nemožnosť hladkého preverenia informácií prostredníctvom evidencií vedených príslušnými orgánmi daňovej správy, jednak vo vzťahu k dodaniu tovaru u dodávateľa žalobcu, a jednak aj vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane u odberateľa žalobcu a u početných deklarovaných prepravcov tovaru, tomu zodpovedala i časová náročnosť administratívnych úkonov realizovaných v rámci MVI. 87. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z obsahu administratívneho spisu správnemu súdu vyplýva, že predmetom získavania informácií prostredníctvom využitia medzinárodnej výmeny informácií boli skutočnosti potrebné na overenie žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa CALDERO s.r.o., podmienených potrebou vypočuť bývalého konateľa tejto obchodnej spoločnosti, pána Q. M. a nového konateľa dodávateľa. Zároveň správca dane touto formou preveroval aj informácie potrebné na overenie reálneho uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru na územie Maďarskej republiky, žalobcom deklarovanému odberateľovi Lart Agro Product Kft., pričom v spojení s deklarovanou prepravou predmetného tovaru, zabezpečovanou uvedeným odberateľom žalobcu, aj

preverením realizácie prevozu tovaru a overením miesta jeho vyskladnenia podľa náložných listov CMR, osvedčujúcich prepravu prostredníctvom siedmych prepravcov registrovaných pre DPH v Maďarskej republike - SVÉBIS TRANSZ Kft., PALLAGA ÉS KOCSIS Kft., FICSOR TRANS Kft., HABÓK TRANSZ Kft., KO-FU TRANSZ Kft., HARKAI JÓSEF ZOLTÁN e.v., Joimpex Transz, Kereskedelmi és Szállító Kft. 88. S prihliadnutím na nemožnosť preverenia dodania tovaru žalobcovi obchodnou spoločnosťou CALDERO s.r.o., nakoľko na území Slovenskej republiky z dôvodu nezastihnuteľnosti ako bývalého konateľa, tak aj nového konateľa, ani žiadnej inej zodpovednej osoby v mieste sídla uvedeného dodávateľa, preverenie zdaniteľného plnenia nebolo možné realizovať, sa požiadavky správcu dane na zabezpečenie výsluchu konateľa dodávateľa, pôsobiaceho u deklarovaného odberateľa v relevantnom čase uskutočnenia zdaniteľných plnení, prostredníctvom vyžiadaných administratívnych úkonov od maďarskej daňovej správy dane, javili ako opodstatnené a slúžiace na preverenie žalobcom tvrdených dodaní tovaru. Rovnako možno konštatovať opodstatnenosť aj vyžiadania výmeny daňových informácií a realizácie administratívnych úkonov od maďarskej daňovej správy vo vzťahu k prevereniu dodania predmetného tovaru žalobcom odberateľovi Lart Agro Product Kft. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu prostredníctvom prepravcov zabezpečených, resp. objednaných jeho odberateľom, rovnako bolo namieste, za účelom naplnenia správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) overiť splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, t. j. overiť reálny základ prepravných dokladov a miesto vykládky podľa deklarovaného intrakomunitárnia dodania na územie iného členského štátu konkrétnemu odberateľovi registrovanému pre daň v Maďarskej republike. 89. Pokiaľ ide o námietku žalobcu napádajúcu zákonnosť a použiteľnosť informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že táto MVI prebiehala medzi partnerskými daňovými orgánmi v súlade s nariadeniami Rady (ES) č. 1798/2003 a č. 904/2010, účinnými v čase zaslania žiadostí kontaktnému úradu, pričom z obsahu odpovedí maďarskej daňovej správy nevyplýva dôvodnosť pochybovať o ich vierohodnosti, prípadne o dodržaní procesných právnych predpisov pri ich získavaní a práv žalobcu. Naopak, dožiadané maďarské daňové orgány vyhoveli žiadosti slovenskej daňovej správy a za účelom overenia dodania deklarovaného tovaru odberateľovi Lart Agro Product Kft., administratívnym konaním vypočuli konateľov prepravcov. V prípade, že by boli potvrdené žalobcom deklarované dodania predmetného tovaru, správca dane by prostredníctvom MVI zabezpečil dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Avšak správcovi dane nemožno pričítať za vinu, že dôkladným preverovaním realizácie intrakomunitárneho dodania tovaru nebola nepotvrdená obchodná spolupráca prepravcov s odberateľom žalobcu, s obchodnou spoločnosťou Lart Agro Product Kft., a zároveň vyšlo najavo, že tovar rovnakého druhu vyskladňovali, resp. dodávali na iné miesta a iným odberateľom, ako deklaroval žalobca dokladmi o preprave v spojení s faktúrami o dodaní tovaru Lart Agro Product Kft. 90. Vyššie uvedeným spôsobom získané informácie od maďarskej daňovej správy je možné použiť pre účely daňovej kontroly a pre účely určenia dane z pridanej hodnoty (podľa čl. 41 Nariadenia č. 1798/2003, ako aj podľa čl. 55 bod 1 Nariadenia č. 904/2010). 91. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť správcu dane o zabezpečenie MVI zo dňa 13.04.2011 (č. dôkazu 10), adresovaná Daňovému riaditeľstvu SR a prílohou je vytlačený elektronický typizovaný formulár na výmenu informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES. Rovnako v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 27.06.2011 je uvádzaný dôvod vydania rozhodnutia na zabezpečenie výmeny informácií podľa uvedeného citovaného Nariadenia č. 1798/2003. S prihliadnutím na prechodné ustanovenie čl. 61 Nariadenia č. 904/2010 možno konštatovať, že žiadosť o MVI bola realizovaná podľa účinného nariadenia Rady ES. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že následné dve rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly boli vydávané na základe podaných žiadostí o MVI podľa Nariadení č. 904/2010, pričom MVI sa realizovala zaslaním formulárov na výmenu informácií podľa článkov 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES a samotná výmena informácií medzi príslušnými orgánmi daňových správ prebiehala podľa v tom čase účinného Nariadenia č. 904/2010. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že daňové orgány postupovali pri medzinárodnej výmene informácií podľa neúčinného Nariadenia Rady EÚ, ako nedôvodnú. 92. Vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre dosiahnutie účelu správy daní, t. j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu a preprave tovaru. Išlo o výmenu informácií, uskutočnenú podľa príslušných článkov vyššie uvádzaných nariadení Rady. Tieto svojím obsahom napĺňajú účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým

orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia č. 1798/2003, detto článok 1 Nariadenia č. 904/2010). 93. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, túto žalobca v označení dĺžky prekročenia zákonnej lehoty nekonkretizoval. Za príčinu nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly označil vykonanie miestneho zisťovania správcom dane v sklade žalobcu dňa 09.12.2011 napriek tomu, že daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane zo dňa 27.06.2011 prerušená a správca dane nemal realizovať u žalobcu úkony daňovej kontroly. Žalobca dôvodil, že vykonaním úkonu miestneho zisťovania u žalobcu správca dane fakticky pokračoval v daňovej kontrole začatej dňa 10.03.2011, dôsledkom čoho sa výkon daňovej kontroly predĺžil nad zákonom stanovenú hranicu. 94. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd preveril na základe podkladov zaslaných žalovaným, že dňa 10.11.2011 bolo Daňovému úradu Dunajská Streda (právnemu predchodcovi správcu dane) doručené dožiadanie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/322/23083/11/FrüM zo dňa 04.11.2011, ktorým od dožiadaného daňového úradu požadoval vykonanie miestneho zisťovania u žalobcu za účelom preverenia zdaniteľných plnení deklarovaných v dožiadaní identifikovaným daňovým subjektom. Na uvedené dožiadanie Daňový úrad Dunajská Streda odpovedal listom č. 612/320/94337/2011/Kulc zo dňa 09.12.2011, prílohou ktorého bola i zápisnica z namietaného miestneho zisťovania vykonaného u žalobcu, č. 6112/320/74931/2011/Haá zo dňa 22.11.2011. Vzhľadom na uvedené okolnosti realizácie sporného miestneho zisťovania, ako i vzhľadom na skutočnosť, že zistenia získané v rámci výkonu predmetného úkonu (podľa § 14 zákona o správe daní) neboli podkladom na vydanie preskúmavaných rozhodnutí, správny súd konštatuje, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o prekročení zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v príčinnej súvislosti s realizovaním uvedeného miestneho zisťovania v sklade žalobcu. 95. V súvislosti s namietaným nedostatkom náležitosti prvostupňového rozhodnutia podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona o správe dane, správny súd na základe podkladov zaslaných žalovaným zistil, že na základe poverenia č. 9200/100/5/1896649/2012 zo dňa 12.07.2012, vydaného v súlade s čl. I, bod 8 IRA č. 3/2012/1000100 - Rozhodnutia prezidenta finančnej správy o postupe pri podpisovaní písomností na daňových úradoch, bola Ing. G. N. s funkčným a organizačným zaradením: vedúca oddelenia daňovej kontroly 3 na Daňovom úrade Trnava, pobočka Dunajská Streda, riaditeľkou Daňového úradu Trnava poverená, okrem iného, podpisovaním rozhodnutí a ostatných písomností charakteru rozhodnutí na oddelení daňovej kontroly 3 na Daňovom úrade Trnava, pobočka Dunajská Streda. 96. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane absentoval vlastnoručný podpis povereného zamestnanca. 97. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na územie iného členského štátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. 98. V rámci súdneho prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru

z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.“ 99. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona). 100. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie a ustáliť skutkový stav, pokým sa neodstránia zistené nezrovnalosti medzi tvrdeniami žalobcu a skutkovými zisteniami. Ide napríklad o nároky a návrhy žalobcu na vypočutie bývalého a súčasného konateľa jeho dodávateľa CALDERO s.r.o., bývalého a súčasného konateľa jeho odberateľa Lart Agro Product Kft. a osoby splnomocnenej na konanie za túto obchodnú spoločnosť, a to predovšetkým za situácie, kedy je nad rámec hospodárnosti a účelu sledovaného správou daní (t. j. overiť daňovými subjektmi deklarované tvrdenia), ako i nad rámec možností daňových orgánov prostredníctvom bežných administratívnych postupov s využitím evidencií vedených príslušnými daňovými správami a s využitím súčinnosti osôb zodpovedných za konanie právnických osôb a daňových subjektov zúčastnených na preverovaných zdaniteľných plneniach, zabezpečiť výsluch predmetných nekontaktných osôb. 101. Preto nemožno prisvedčiť žalobnej námietke, že daňové orgány nezabezpečili výsluchy nekontaktných osôb, zdržujúcich sa na neznámom mieste, K. H., E. M., osôb spojených s činnosťou zrušenej Lart Agro Product Kft. - Q. M., F. C. a podľa žalobcu tak naňho daňové orgány preniesli neprimerané dôkazné bremeno. Správny súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 102. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 103. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby boli dožiadaním zabezpečené a vykonané výsluchy F. C., Q. M., E. M., K. R., Z. W., konateľov a zodpovedných osôb obchodnej spoločnosti Lart Agro Kft., správny súd dodáva, že pri posudzovaní potreby doplniť dokazovanie v konaní pred správnym súdom, je potrebné vychádzať nielen z konkrétnej procesnej situácie vo veci v danom čase, ale predovšetkým z charakteru, potrieb a cieľa správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany.

104. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre správny súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase vydania preskúmavaného správneho rozhodnutia (§ 119 SSP v spojení s § 120 SSP a contrario). 105. Vo svetle zistení získaných v rámci daňovej kontroly, MVI a doplnením výsluchu svedka v rámci odvolacieho daňového konania, sa tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru na územie iného členského štátu nepotvrdili, naopak, výsluchmi zodpovedných osôb siedmych prepravcov tovaru na územie Maďarskej republiky sa zistilo, že konatelia uvedených obchodných spoločností buď potvrdili realizovanie prepravy, avšak pre iného odberateľa a na iné miesto dodania, pričom dopravu tovaru pre odberateľa žalobcu Lart Agro Product Kft. popreli, alebo nemali k predloženiu účtovné doklady, nekomunikovali, resp. sa u nich nedali preverované skutočnosti prepravy predmetného tovaru overiť, nedalo sa ani zistiť následné miesto dodania tovaru. Rovnako vo vzťahu k uplatnenému odpočtu dane sa úkonmi správcu dane, s využitím prostriedkov daňovej kontroly, dožiadaní a MVI, podrobne uvádzanými v protokole o výsledku daňovej kontroly a v rozhodnutiach oboch stupňov, nepodarilo preukázať nadobudnutie tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa CALDERO s.r.o. 106. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci preverovania obchodného reťazca u dodávateľa a odberateľa žalobcu, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet a právo na oslobodenie od dane, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). 107. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 108. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).