Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-17-2016.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudcom JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v právnej veci žalobkyne : X. W. B.. XX.XX.XXXX, B., X. I. XXX, proti žalovaným : v 1. rade H. X. B.. XX.XX.XXXX, X. P. J. XX, L., Č. G., v 2. rade mal. O. W. B.. XX.XX.XXXX zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že H. X. B.. XX.XX.XXXX Š., G.. Č.. XXXXXX/XXXX j e o t c o m mal. O. W. B.. XX.XX.XXXX I. G.. Č.. XXXXXX/XXXX z matky X. W. G.. W. B.. XX.XX.XXXX P. W., r. č. XXXXXX/XXXX.
Mal. O. B.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Povinný otec sa z a v ä z u j e platiť na mal. O. výživné 50 eur mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc od 20.01.2015.
Zameškané výživné za obdobie od 20.01.2015 do 21.02.2018 vo výške 1 869,35 eur sa z a v ä z u j e povinný otec splácať v splátkach po 10 eur mesačne pod stratou výhody splátok, popri bežnom výživnom, počnúc právoplatnosťou.
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný v l. rade je p o v i n n ý zaplatiť na trovách znaleckého dokazovania 420,70 eur, do troch dní.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v žalobe podanej 29.09.2016 žiadala, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade je otcom mal. žalovanej v 2. rade a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že so žalovaným v 1. rade žili spolu ako druh a družka, spolužitie prerušili v lete roku 2013. Žalovaný napokon odišiel k inej žene. Raz sa so žalovaným náhodne stretli u jeho matky a vtedy mali intímny styk, z ktorého otehotnela. S iným mužom intímne styky nemala. Žalovaný nechce uznať otcovstvo k mal. Tatiane, vôbec sa o dieťa nezaujíma.
2. Žalovaný neuznáva otcovstvo k mal. žalovanej v 2. rade. Intímny styk so žalobkyňou nepoprel, ale otcovstvo neuznáva. Vytýkal žalobkyni, že mu o svojom tehotenstve povedala až po predchádzajúcich rôznych výhovorkách. Nesúhlasil ani s vykonaním genetického testu DNA. Nevedel označiť žiadneho muža, ktorý by prichádzal do úvahy ako otec dieťaťa.
3. Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný z adresy bydliska ním udanej. Vo veci bol vypočutý.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :
5. Mal. žalovaná v 2. rade sa narodila mimo manželstva matky dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa so žalovaným v 1. rade žili spolu ako druh a družka do leta roku 2013, kedy žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu sa narodil aj mal. H. XX.XX.XXXX. Po ukončení spolužitia však mali pri náhodnom stretnutí intímny styk. Znalec z odboru genetiky v znaleckom posudku z 29.06.2017 číslo 9/2017 v závere posudku označil otcovstvo žalovaného k mal. dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W > 99, 9999999 %, index paternity hodnotu PI > 2 014 597 042, pričom pravdepodobnosť otcovstva W je vyššia ako 99, 99 %.
6. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
7. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú iné závažné okolnosti.
8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade je otcom mal. žalovanej v 2. rade. Preukázané bolo, že so žalobkyňou mal žalovaný v 1. rade intímny styk pri ktorom žalobkyňa otehotnela. Žalovaný intímny styk so žalobkyňou ani nepoprel. Na druhej strane zase nebolo preukázané, že by sa matka dieťaťa v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa intímne stýkala aj s iným mužom. Sám žalovaný nevedel označiť muža do úvahy prichádzajúceho ako otec dieťaťa. Obranu žalovaného súd považuje za účelovú. On sám nevedel označiť žiadneho iného muža do úvahy prichádzajúceho, intímny styk so žalobkyňou nepoprel. S poukazom na uvedené okolností je podstatný aj výsledok genetického testu, podľa ktorého je otcovstvo žalovaného prakticky dokázané. Vzhľadom na všetky okolnosti súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že by žalovaný nebol otcom mal. žalovanej. Nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa v čase rozhodnom pre splodenie intímne stýkala s iným mužom, intímny styk so žalovaným je nesporný a okrem toho nebolo ani preukázané, že by otcovstvo žalovaného vylučovali iné závažné okolnosti. Súd určil, že žalovaný v 1. rade je otcom mal. žalovanej v 2. rade.
9. Podľa § 113 ods. 2 Zákona o rodine s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
10. Opatrovník mal. dieťaťa navrhol žalobe vyhovieť, zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným od narodenia dieťaťa.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa oň sama stará od jeho narodenia. Otec zrejme o svoje dieťa nejaví žiadny záujem, nepovažuje ho za svoje a nijako sa nepodieľa na jeho výchove.
15. Výživné stanovil súd s prihliadnutím na pomery oboch rodičov. Každý rodič je povinný platiť na svoje dieťa výživné podľa svojich možností a schopností. Matka mal O. je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 250 eur. V jej osobnej starostlivosti je aj mal. H. B.. XX.XX.XXXX, na ktorého žalovaný do 29.09.2016 platil výživné 50 eur a naďalej platí výživné 80 eur ( rozsudok z 27.04.2017 č. k. 10P/226/2016 - 37 ). Mal. H. je žiakom druhej triedy základnej školy, mal. O. navštevuje materskú školu, kde matka platí mesačne 30 eur, žiadne zdravotné problémy deti nemajú. Otec mal za sledované obdobie viacero zamestnaní. Od 15.02.2015 do 30.04.2016 pracoval v spoločnosti Employ s. r. o. Plzeň, kde dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 376, 75 eur ( čl. 45 ), v spoločnosti Eissmann Automotive k 06.06.2017 ukončil pracovný pomer a jeho čistý priemerný príjem činil 725, 49 eur ( čl. 59, 60 ), v spoločnosti Rotarex pracoval od 13.07.2017 do 15.08.2017 kedy ukončil v skúšobnej dobe pracovný pomer a jeho čistý priemerný príjem bol 373, 97 eur ( čl. 45 ), v spoločnosti Multi Channel Logistik pracoval mesiac september 2017 s príjmom 141, 07 eur ( čl. 42 ). V súčasnosti pracuje u nového zamestnávateľa, kde dosahuje podľa jeho tvrdenia príjem okolo 710, 70 eur. Sám žalovaný udáva svoj príjem vo výške okolo 700 eur priemerne mesačne. Pokiaľ ide o jeho výdavky na nájomné, elektrinu, vodu, odpad, ide o bežné pravidelné mesačné výdavky ako každého občana, žiadne mimoriadne náklady na uspokojovanie svojich potrieb nepreukazuje. Uvádzané pôžičky vo výške spolu 2 554, 43 eur súd nemôže zohľadniť, nakoľko dlhy, ktoré si sám spôsobil nemôžu byť na úkor maloletého dieťaťa. Prihliadol však súd na ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur k mal. Alexandrovi. Mal. O. neprispieva finančne na výživu od jej narodenia a ani nijakým iným vecným plnením, preto je súd toho názoru, že výživné vo výške 50 eur je primerané možnostiam a schopnostiam otca a potrebám mal. dieťaťa s prihliadnutím na príjem otca a to, že dieťa zatiaľ nemá žiadne zvýšené nároky na uspokojovanie všetkých potrieb.
16. Nakoľko žalovaný v 1. rade na svoje dieťa neplatil výživné vôbec, súd ho zaviazal na doplatenie dlžnej čiastky od narodenia dieťaťa. Keďže ide o pomerne vysokú sumu, povolil mu splácanie v splátkach popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Vzhľadom na druh právnej veci nepriznal súd účastníkom náhradu trov. Trovy znalcovi boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, preto žalovaný je povinný ich štátu nahradiť, keďže on svojim správaním sa v konaní keď nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, zapríčinil vznik nákladov na znalecké dokazovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudok v časti o výživnom pre maloleté deti je predbežne vykona- teľný.
V Leviciach dňa 21. februára 2018