Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/62/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného P. X., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), písm. b), ods.3 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2018, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.5.2017, sp. zn. 4T/182/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. X. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase najmenej od mesiaca júl 2015 do 27.09.2016 v rodinnom dome č. XXX v P., okres U. opakovane psychicky a fyzicky ubližoval svojej matke U. X. a to tým spôsobom, že ju dlhodobo ponižoval vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, znevažoval, vyhrážal sa jej ujmou na živote a zdraví, zakazoval jej bez povolenia vychádzať z domu, voľne sa pohybovať po dome, dvore, odopieral jej stravu, spánok, používanie toalety, opakovane od nej pod hrozbou násilia požadoval dôchodok, prikazoval jej požičiavať si peniaze na jeho obživu, päsťami a dlaňami ju udieral na rôzne časti tela, čím jej spôsoboval rôzne zranenia, modriny na krku, rukách, zápästiach, zakázal jej starať sa o svojho nevládneho otca, podať mu lieky, jedlo, rannú hygienu, pričom toto jeho správanie sa v posledných mesiacoch vystupňovalo do takej miery, že uvedeným konaním u poškodenej vyvolával stres, strach a vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania spochybnil postup okresného súdu viažuci sa na hodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Má za to, že okresný súd prihliadol na dôkazy, ktoré svedčia iba v prospech obžalovaného a nehodnotil dôkazy, ktoré svedčili v jeho neprospech. Zároveň označil za nevierohodnú výpoveď svedka U. Z. a poukázal na to, že okresný súd vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodnutí závery znaleckého posudku z odboru psychológie, ako aj výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní. Prokurátor má za to, že zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že U. X. je osobnosť pomerne málo vyhranená, submisívna, má svojho syna - obžalovaného P. X. rada a jeho správanie ospravedlňuje. Po zhodnotení všetkých uvádzaných dôkazov má za to, že vina obžalovaného bola náležitým spôsobom preukázaná a samotná poškodená U. X. trpí na následky konania obžalovaného.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a tomuto vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokoch rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ust. § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14.

V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia krajský súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný P. X. mal opakovane psychicky a fyzicky ubližovať svojej matke U. X. a to tým spôsobom, že ju dlhodobo ponižoval vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, znevažoval, vyhrážal sa jej ujmou na živote a zdraví, zakazoval jej bez povolenia vychádzať z domu, voľne sa pohybovať po dome, dvore, odopieral jej stravu, spánok, používanie toalety, opakovane od nej pod hrozbou násilia požadoval dôchodok, prikazoval jej požičiavať si peniaze na jeho obživu, päsťami a dlaňami ju udieral na rôzne časti tela, čím jej spôsoboval rôzne zranenia, modriny na krku, rukách, zápästiach, zakázal jej starať sa o svojho nevládneho otca, podať mu lieky, jedlo, rannú hygienu, pričom toto jeho správanie sa v posledných mesiacoch vystupňovalo do takej miery, že uvedeným konaním u poškodenej vyvolával stres, strach a vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpovede svedkýň U. X. a T. X. - sesterníc obžalovaného, ako aj výpoveď znalkyne PhDr. V. D.. V prípade svedkyne U. X. sa jedná o osobu, ktorá je psychický chorá a z jej výpovede je zrejmé, že na jednej strane tvrdila, že obžalovaný nerobil poškodenej nič iné, len táto mu musela robiť kávičku a raňajky a následne uviedla, že niekedy poškodenú posielal pre peniaze, kričal na ňu, avšak vôbec nevedela uviesť časové súvislosti. Rovnako aj svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi na jednej strane uviedla, že videla ako niekedy v roku 2016 dal obžalovaný facku po tvári poškodenej, avšak v ďalšej časti svojej výpovede už uviedla, že túto skutočnosť nevidela, ale len počula cez dvere z inej izby. Z výpovede znalkyne z odboru psychológie PhDr. V. D. vyplýva, že u poškodenej sa jedná o málo vyhranenú osobnosť, sociálne naivnú, skôr závislú s nízkymi životnými ašpiráciami, nárokmi, pričom v štruktúre osobnosti bol zistený sklon k strachovým reakciám, k pasivite, čo spolu s pocitmi bezmocnosti predstavuje syndróm postraumatickej stresovej poruchy v rámci profilu tzv. týranej ženy.

Na druhej strane výpoveď obžalovaného P. X., výpoveď svedkyne F. V. a svedka U. Z.. Obžalovaný P. X. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že mal problém so svedkyňami z dôvodu, že ich vyzýval, aby sa podieľali na chode domácnosti, čo odmietli a chceli sa dostať ku vlastníctvu rodinného domu, v ktorom všetci bývajú. Z výpovede svedkyne F. V. vyplýva, že táto žila v čase páchania trestnej činnosti s obžalovaným v spoločnej domácnosti a uviedla, že obžalovaný mal s poškodenou dobrý vzťah, pomáhal starému otcovi a nikdy nevidela, aby obžalovaný napadol svoju matku, alebo aby sa jej vyhrážal, bil ju, zakazoval jej vychádzať z domu, nadával jej, aby jej odopieral stravu, spánok

alebo iným spôsobom ju ponižoval a na jeho správanie sa nikdy ani samotná poškodená nesťažovala, a ani starý otec obžalovaného. Tieto skutočnosti potvrdil aj vypočutý sused U. Z., ktorý uviedol, že nikdy nevidel, aby obžalovaný ubližoval nejakým spôsobom svojej mame alebo starému otcovi, o ktorého sa naopak staral a nikdy nevidel na tvári poškodenej modriny.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku je svedecká výpoveď poškodenej U. X. z prípravného konania a nepriamym dôkazom znalecký posudok PhDr. V. D.. Tieto dôkazy však krajský súd z rovnakých dôvodov ako okresný súd považuje za nedostatočné na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že popri rozporuplným výpovediam svedkov U. X.Á. a T. X., ktoré naviac vyvracajú výpovede obžalovaného a svedkov U. Z. a F. V. je obžalovaný vlastne usvedčovaný len jedným priamym dôkazom - svedeckou výpoveďou poškodenej U.E. X., avšak súd nemôže vychádzať pri vyhodnocovaní dôkazov len z tohto jedného dôkazu, pretože súd vyhodnocuje všetky dôkazy jednotlivo ako aj vcelku, pričom každý dôkaz je rovnaký, žiadny dôkaz nie je možné zvýhodňovať na úkor iného a v uvedenej veci nielenže samotný obžalovaný poprel spáchanie trestného činu, naviac spáchanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného poprela aj samotná družka obžalovaného F. V., sused U. Z., pričom v súvislosti s predmetným znaleckým posudkom je potrebné konštatovať, že či už závery výpovede znalkyne, resp. závery znaleckého posudku z odboru psychológie nie sú podložené ďalšími priamymi reálnymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu, pričom v súvislosti so svedeckými výpoveďami T. X. a U. X. okrem skutočností, na ktoré už krajský súd poukázal, je potrebné zvýrazniť aj na tú podstatnú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na podanie trestného oznámenia, a ktorá vyplýva aj zo samotných výpovedí obžalovaného, jeho družky, ako aj suseda a to, že obžalovaný mal vzťahové problémy s ostatnými členmi rodiny.

Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci rozsudok v plnom súlade so zásadou „in dubio pro reo“, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.