Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-18-2018.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/18/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, právne zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom, AK so sídlom Košice, Mlynská 2, proti povinnej E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, pre vymoženie povinnosti zaplatiť 580,07 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hlavná 115, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 10Er/187/2010-29 zo dňa 27. novembra 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Brezno č. k. 10Er/187/2010-29 zo dňa 27. novembra 2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 10Er/187/2010-29 zo dňa 27. novembra 2017 vo výroku I. exekúciu zastavil a zároveň vo výroku II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hlavná 68, trovy exekúcie vo výške 69,53 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd vo výroku III. súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hlavná 115, náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 02. mája 2017 súdna exekútorka exekučnému súdu predložila exekučný spis EX 289/2010 spolu s podnetom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súdna exekútorka si súčasne uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 113,21 Eur (odmena 33,19 Eur plus hotové výdavky 61,15 Eur plus 20% DPH). Exekučný súd na základe podnetu súdnej exekútorky dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, keď bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, ktoré by postačovali na uspokojenie pohľadávky a ktoré by boli exekučne postihnuteľné. Povinná nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je evidovaná v živnostenskom registri a nemá otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené potom exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačíani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko exekučný súd zastavil exekúciu aj z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom, súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie oprávneného. V danej veci došlo v priebehu exekúcie k zmene súdneho exekútora, exekučný súd preto rozhodoval o náhrade trov exekúcie vo vzťahu ku každému z nich. Pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej, vychádzajúc z predloženého vyúčtovania, v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej len „Vyhláška“) priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 69,53 Eur pozostávajúcich z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov vo výške 24,75 Eur podľa § 22 Vyhlášky a z DPH vo výške 20% z priznanej odmeny, t.j. v sume 11,59 Eur. Novo -
poverenej súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej exekučný súd náhradu trov nepriznal, keď táto si náhradu napriek výzvam súdu neuplatnila a dosiaľ mu nebol predložený ani exekučný spis.
2. Proti výroku I. uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že exekučný súd podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Oprávnený uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie, má za to, že rozhodnutie exekučného súdu je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo k zmareniu účelu exekúcie, t. j. k zmareniu uspokojenia nároku oprávneného. Podľa tvrdenia oprávneného sú v bežnej praxi často sa vyskytujúce prípady, keď povinná fyzická osoba začne vykonávať činnosť, z ktorej jej plynú exekvovateľné príjmy aj po dlhšom čase od začatia exekúcie a teda exekúciu nie je možné úspešne vykonať ihneď po jej začatí, prípadne v krátkom čase po jej začatí. K súdnou exekútorkou uvádzanej nemajetnosti povinnej oprávnený uviedol, že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora okrem tohto prípadu aj v ďalších 500 prípadoch a konkrétne sa jednalo vždy o zmenu súdneho exekútora JUDr. Zuzany Papcunovej so sídlom Hlavná 68, 040 01 Košice a požadoval ustanovenie nového exekútora a to JUDr. Márie Bílej so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice. V mnohých prípadoch, v ktorých bolo súdmi Slovenskej republiky návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené, bolo právnemu zástupcovi následne oprávneným avizované, že dochádza k čiastočným vymoženiam dlhov povinných subjektov, pričom pôvodný súdny exekútor vždy avizoval nemajetnosť povinných subjektov a z jeho strany dochádzalo k podávaniu návrhov na zastavenie exekúcie pre ich nemajetnosť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že nie je vylúčené, že súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná a môže byť len dočasného charakteru a teda nie je vylúčené zamestnanie sa povinného, prípadne iný spôsob nadobudnutia majetku povinným, napr. dedením alebo darovaním. Nesprávny postup exekučného súdu, ktorým znemožnil oprávnenému uskutočňovať v konaní jemu prislúchajúce procesné práva spočíva v tom, že exekučný súd podnet pôvodného súdneho exekútora oprávnenému ku dňu odoslania tohto odvolania neodoslal a oprávnený nemal žiadnu reálnu možnosť vyjadriť sa k tam uvádzaným tvrdeniam súdneho exekútora. Navyše vzhľadom na to, že vyššie citovaným uznesením bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené, má oprávnený za to, že o podnete pôvodného súdneho exekútora nie je dôvodné rozhodovať, nakoľko vzhľadom na stav konania je tento irelevantný. Oprávnený má za to, že nebolo dôvodné sa zaoberať predmetným návrhom súdneho exekútora z dôvodu, že tento bol podaný neskôr ako návrh na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel, nemal by súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený žiada, iniciovať úkony, ktoré majú podstatný vplyv na vývoj exekučného konania. Napadnuté uznesenie exekučného súdu je tak podľa názoru oprávneného arbitrárne a narúša právnu istotu oprávneného.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 26. mája 2010 udelil súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 033335, sp. zn. 10Er/187/2010 voči povinnej E. Y., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX, občan SR. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Ro/456/2009 zo dňa 05. októbra 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 30. decembra 2009, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť pohľadávku vo výške 1.892,01 Eur s príslušenstvom. Oprávnený podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora zo dňa 06. marca 2017, v ktorom navrhoval, aby exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice. Exekučný súd uznesením č. k. 10Er/187/2010-14, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. mája 2017 návrhu oprávneného vyhovel a následne vyzval pôvodnú súdnu exekútorku na predloženie exekučného spisu na účelom postupu súdu podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku. Súdna exekútorka JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, sídlo: Hlavná č. 68, 040 01 Košice doručila exekučnému súdu dňa 02. mája 2017 podanie označené ako „Podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie a postúpenie originálu exekučného spisu k č.k.: 10Er/187/2010“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že povinná nevlastní motorové vozidlo, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, povinná nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaná v živnostenskom registri, nie je podnikateľsky aktívne činná a nemá otvorený účet v banke v SR alebo má mínusový stav.
11. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
12. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.
14. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
15. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
16. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. októbra 2011).
17. K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom postupe exekučného súdu, keď ten podľa jeho názoru nemal dôvod rozhodovať o podnete pôvodného súdneho exekútora, nakoľko vzhľadom na stav konania mal byť tento irelevantný, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade bol exekučnému súdu doručený podnet pôvodnej súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej, z ktorého vyplýva splnenie podmienok na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Keďže exekučný súd je podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku povinný exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je irelevantné, či podala tento podnet pôvodná alebo novo - poverená exekútorka. Odvolací súd preto vyhodnotil danú námietku oprávneného ako nedôvodnú, keďže postup exekučného súdu bol v zmysle vyššie uvedeného správny.
18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).