Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/8/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. F., H.. W., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q., X. I. XXX/XX, o zaplatenie 1.153,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.153,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % za obdobie od 2.8.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom si uplatňuje titulom uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 123410491 zo dňa 19.12.2009 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Quatro, a.s. ktorej je žalobca právnym nástupcom v zmysle výpisu ORSR) a žalovaným. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1.144,- Eur, pričom kúpna cena bola stanovená na vo výške 1.000,- Eur, akontácia 114,40 Eur, pričom žalovaná mala úver splácať v 10 splátkach po 102,96 Eur. Dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.153,72 EUR, z toho istina 1.000,56 EUR a poplatky vo výške 156,86 EUR. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že bola uhradená iba akontácia v sume 114,40 Eur a žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou sumy 1000,56 Eur.

3. Dňa 20.9.2013 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu a súhlasom so vstupom do konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.06.2013 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Consumer finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku (ďalej len „postupca“) a spoločnosťou EOS KSI, s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. Uznesením sp.zn. 8C/8/2014-35 zo dňa 4.12.2013 súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., vstupuje spoločnosti EOS KSI, s.r.o.

4. Na výzvu súdu doručila žalovaná vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že vznáša námietku, nakoľko zmluvu o pôžičke, ktorú mala uzavrieť dňa 19.12.2009 nepodpísala, a preto ju považuje za neplatnú.

Na zmluve nie je jej podpis, ale je sfalšovaný inou osobou, nakoľko je ľaváčka a má iný sklon písma ako aj samotný podpis ako ten, ktorý je na zmluve.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 30.6.2014, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu a žalovaná. Na uvedenom pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe a žalovaná uviedla, že uvedenú zmluvu o pôžičke nepodpísala. Zmluvu, aká jej bola predložená na pojednávaní, doma nemá a podpis na zmluve nie je jej, pretože je ľaváčka a má iný sklon písma. Je pravdou, že s tam uvedenou osobou Annou Božkovou bola a bola som s ňou dohodnutá tak, že jej bude dávať peniaze do ruky za predĺženie vlasov. Za to jej mala zaplatiť 1000,- Eur a každý mesiac jej mala platiť, koľko bude môcť, minimálne 100,- Eur. Jednu splátku jej zaplatila, no vlasy sa jej začali kaziť, a tak jej ďalšie peniaze nedala, pretože na reklamáciu nereagovala. Reklamáciu tiež nepodpisovala písomne. Na otázku súdu žalovaná ďalej uviedla, že s ňou neboli dojednané žiadne iné ustanovenia takto predloženej zmluvy, ani výška jednotlivej splátky 102,96 Eur, ani počet splátok 10. Rovnako nebola zaplatená ani akontácia 114,40 Eur, pri samotnom predlžení vlasov zaplatila Anne Božkovej 100,- Eur. Uvedenú Annu Božkovú vyhľadala na internete ako osobu, ktorá predlžuje vlasy a pri dohadovaní s ňou jej nebola predložená na podpis žiadna písomná zmluva. Predmetnú zmluvu priloženú k žalobe vôbec nevidela. Annu Božkovú sa však pokúsila vyhľadať aj cez sociálnu sieť, ale ani na to nereagovala. Podarilo sa jej s ňou spojiť iba raz telefonicky, no to jej vynadala a povedala, že vlasy si poškodila sama.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby v dodatočnej lehote mohol predložiť originál predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorú by bolo potrebné vyžiadať od predchádzajúceho veriteľa vzhľadom na to, že žalovaná svoj podpis na zmluve spochybnila. Súd následne odoročil pojednávanie na neurčito s tým, že žalobca doručí súdu originál zmluvy o pôžičke. Dňa 14.7.2014 žalobca doručil súdu originál zmluvy o pôžičke.

7. Súd následne vo veci vytýčil pojednávania na 21.2.2018, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu (na základe substitučné plnomocenstva Mgr. Lukáš Bacmaňák) a žalovaná. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalobcu skonštatoval, že trvajú na podanej žalobe a pridržiavajú sa všetkých písomných aj ústnych vyjadrení v tomto konaní a zároveň si pre prípad úspechu nárokujú trovy konania. Žalovaná po ozrejmení predmetu konania zo strany súdu, trvá na tom, čo uviedla na poslednom pojednávaní, že podpis na úverovej zmluve nie je jej, pretože je ľaváčka a sklon písma na zmluve iný. Nesúhlasí s tým, že podpísala uvedenú zmluvu.

8. Sudkyňa stranám sporu poskytla v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 predbežné právne posúdenie, v ktorom po vyhodnotení predložených listinných dôkazov, originálu zmluvy založeného v spise v prílohovej obálke na č.l. 60, po posúdení vyjadrenia žalovanej k žalobe ako aj na pojednávaní dňa 30.6.2014 a dňa 21.2.2018 dospela k záveru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Podľa vyjadrení žalovanej a prvotným porovnaním písma na úverovej zmluve a podpisu žalovanej na vyjadrení k žalobe je dôvodná pochybnosť o pravosti podpisu na úverovej zmluve. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle. Keďže platí, že „kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu“, nemohlo dôjsť k vzniku práva a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. 11. Podľa § 151 ods. 1 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Podľa § 151 ods. 2 CSP: Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP: Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 185 ods. 2 CSP: Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 185 ods. 3 CSP: Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

15. Žalovaná v konaní poprela skutočnosť, že podpis na zmluve o pôžičke patrí jej, čo odôvodnila tým, že má iný sklon písma, pretože je ľaváčka. K uvedenému skutkovému tvrdeniu žalobca žiadal na preukázanie pravosti jej podpisu, aby mohol doložiť originál zmluvy o pôžičke, čo v lehote súdu aj poskytol. Nakoľko však originál a fotokópia zmluvy boli rovnako dobre čitateľné, súd porovnaním podpisu žalovanej na vyjadrení k žalobe ako aj na zmluve o pôžičke dospel k pochybnosti o pravosti podpisu na zmluve o pôžičke. Túto skutočnosť ozrejmil súd na pojednávaní, kde v rámci predbežného právneho posúdenia strany sporu oboznámil s tým, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania pasívnej vecnej legitimácie v spore je na žalobcovi a z doteraz preukázaných tvrdení bola pasívna legitimácia žalovanej spochybnená.

16. Žalobca sa napriek tejto skutočnosti k nedostatku pasívnej legitimácie nevyjadril, jeho jedinou iniciatívou ostalo predloženie originálu zmluvy o pôžičke. Žalobca skutkové tvrdenie žalovanej nepoprel a nežiadal o vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku voči žalovanej. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Žalobca v konaní nepoprel skutkové tvrdenie protistrany o tom, že podpis na zmluve nepatrí žalovanej. K tomuto tvrdeniu sa v rámci celého konania žalobca ani nevyjadril. Žalobca sa vôbec nevyjadril ani k spôsobu, ako preukázať pravosť podpisu na zmluve, či už výsluchom svedka či iným dôkazným prostriedkom. Nakoľko súd má v civilnom sporovom konaní obmedzenú aktivitu pri dokazovaní a dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení a preukázania najmä základnej otázky v spore, t.j. skutočnosti, či je žalovaná v spore skutočne pasívne vecne legitimovaná, je v záujme žalobcu, a preto toto dôkazné bremeno leží výlučne na žalobcovi.

17. Pre úplnosť súd dodáva, že súd v danom prípade vychádzal aj z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, a tak skutkové tvrdenie žalovanej o tom, že zmluvu nepodpísala, považuje za nesporné, pretože protistrana toto tvrdenie výslovne nepoprela. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012, sp.zn. 6Cdo 214/2011 súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dôkazné bremeno preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore neuniesol, a tak súd žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že hoci bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní právo náhradu trov konania neuplatnila a preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.