Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Tk-1-2015.pdf
PDF · 333.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tk/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu JUDr. Dariny Peťovskej a Ladislava Potoczkeho, v trestnej veci obžalovaného G. I. Z. G.., pre trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 21. 02. 2018, takto
rozhodol:
B. G. I., T.. XX. XX. XXXX D. Y. M., O.,
B. C. R., T.. XX. XX. XXXX D. Č.,
B. S. Š., T.. XX. XX. XXXX D. Č.,
sa uznávajú za vinných , že
1/ obv. G. I. Z. B.. C. R., spoločne s osobou vydávajúcou sa na území Slovenskej republiky za V. U.Z., T.. XX.XX.XXXX D. S. W. (X. M.), T. H. Bratislava V. - T. I., O.. G. D. Č.. XXXXX/XXA, D. I. C. G., T.. XX.XX.XXXX D. J., B. K., F. XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe v roku 1999, na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ neustálených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, z pomsty zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu poškodeného C. Č., T.. XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX, pričom o pomoc na spáchanie tohto skutku požiadali V. H., T.. XX.XX.XXXX, ktorému dali za úlohu odsledovať zvyky, správanie a miesta najčastejšieho zdržiavania sa pošk. C. Č., na ktorý účel mu poskytli byt v Bratislave - Rači, osobné motorové vozidlo zn. LADA, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA FAVORIT, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, finančnú hotovosť na živobytie v Bratislave, mobilný telefón so SIM kartou a mapu Bratislavy, za vopred dohodnutú finančnú odmenu najali za strelca obv. M. N. a za vodiča motocykla obv. S. Š., ktorým na spáchanie skutku poskytli nezisteným spôsobom zadovážené dve strelné zbrane - pištole značky ČZ model 75 a model 75 B, kal. 9 mm, strelivo do uvedených zbraní, motocykel zn. HONDA, žltej farby, s číslom 2009229, bez evidenčného čísla, dve parochne, nepriestrelnú vestu a mobilný telefón so SIM kartou, následne po dostatočnom zmonitorovaní pohybu pošk. C. Č. V. H.Ň., podľa vopred pripraveného a dohodnutého plánu dňa 29.07.1999 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách V. H. spolu s obv. M. N., vyzbrojeným pištoľou, maskovaným parochňou a šiltovou čiapkou a chráneným nepriestrelnou vestou oblečenou pod odevom striehli na pošk. C. Č. v Bratislave na ulici v blízkosti baru „SIBYLA“ nachádzajúcom sa na Hurbanovom námestí č. 499/9, obv. S. Š. čakal s motocyklom zn. Honda, žltej farby na parkovisku na Župnom námestí, pričom po príchode pošk. C. Č. k baru „SIBYLA“ na osobnom motorovom vozidle zn. MERCEDES kabriolet, bledomodrej farby, nezisteného evidenčného čísla ho V. H. označil pripravenému strelcovi obv. M. N., po čom V. H. odišiel na vozidle zn. ŠKODA FAVORIT, bielej farby, nezisteného evidenčného čísla smerom na Karlovu Ves, kde na málo frekventovanej ceste, paralelnej s hlavnou cestou vedúcou pri PKO čakal na krajnici na vopred dohodnutom mieste na obv. M. N. a obv. S. Š., úlohou obv. M. N. bolo zastreliť pištoľou pošk. C. Č. pri jeho odchode z baru „SIBYLA“, po čom mal následne obv. M. N. utiecť na parkovisko na Župnom námestí, nasadnúť na motocykel k obv. S. Š. a spoločne mali odísť smerom na Karlovu Ves na dohodnuté
miesto za V. H., kde mali zapáliť použitý motocykel, následne nasadnúť do vozidla zn. ŠKODA FAVORIT k V. H. a odísť na byt v Rači, ale takto naplánovaný a pripravený skutok nedokonali, nakoľko obv. M. N. pri striehnutí na pošk. C. Č. v blízkosti baru „SIBYLA“ bezprostredne pred spáchaním skutku vraždy upustil od svojho konania z dôvodu že sa mu niečo nepozdávalo a mal z toho divný pocit, po čom odišiel za obv. S. Š., ku ktorému nasadol na motocykel, pričom po odchode z miesta pripravovaného činu vodič motocykla zn. HONDA bez evidenčného čísla obv. S. Š. v čase o 21:30 hod. v Bratislave na Bajkalskej ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom na Prístavný most z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu motocykla narazil do pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. RENAULT MEGANE, červenej farby, evidenčného čísla PN -313AG, v dôsledku čoho obv. S. Š. Z. B.. M. N. spadli na zem, pričom obv. S. Š. utrpel ťažké zranenie a to opuch mozgu, zranenie ľavého ramenného pletenca, trieštivú zlomeninu lopatky a neskoršiu amputáciu ľavej hornej končatiny a jeho spolujazdec obv. M. N. utrpel ťažké zranenie otras mozgu a zlomeninu tretieho krčného stavca, povrchové odreniny kože tela, ktoré si vyžiadali liečenie od 30.07.1999 do 26.11.1999, za čo bol vinník dopravnej nehody obv. S. Š. dňa 02.06.2003 uznaný vinný trestným rozkazom sudcu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 5T 81/03, právoplatným dňom 21.06.2003, pričom pri dokumentovaní na mieste dopravnej nehody dňa 29.07.1999 boli políciou pri zranených, na zemi ležiacich motocyklistoch obv. S. Š. a obv. M. N. nájdené a zaistené strelné zbrane pištoľ značky ČZ model 75, kal. 9 mm Luger, výrobného čísla G1346 a pištoľ zn. ČZ model 75 B, kal. 9 mm Luger bez výrobného čísla, 30 ks nábojov do uvedených zbraní, 2 ks parochní a obv. M. N. mal na sebe oblečenú nepriestrelnú vestu bielej farby,
2/ na základe objednávky obv. G. I. a osoby vydávajúcej sa na území Slovenskej republiky za V. U., T.. XX.XX.XXXX D. S. W. (X.U. M.), T. H. Bratislava V. - T. I., O.. G. D. Č.. XXXXX/XXA, D. I. C. G., T. XX.XX.XXXX D. J., B. K., F. XX.XX.XXXX, zadanej v presne nezistenej dobe v roku 2004 na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ nezistených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na zavraždenie poškodeného C. Č., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, N. O.. Č.. XX a tiež prípadného spoločníka (ochrankára) sprevádzajúceho C. Č., po spolčení členov organizovanej skupiny I.. V. H., C. Y., D. G. Z. C. H., B.. C. R. Z. B.. D. Š. vedome a úmyselne poskytli páchateľom organizovanej skupiny pomoc na spáchanie pripravovaného trestného činu vraždy zadovážením potrebného osobného motorového vozidla a to tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode vozením sa po meste Žilina obv. C. R. spolu s obv. D. Š. a ods. D. G. hľadali motorové vozidlo vhodné na spáchanie trestného činu vraždy, pričom v dobe od 16:30 hod. dňa 25.04.2004 do 10:00 hod. dňa 27.04.2004 v Žiline na ul. Gabajovej č. 9 na parkovisku nachádzajúcom sa pred obytným panelovým domom v blízkosti OD JUNIOR na tento účel našli a odcudzili osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA PICK UP LXI, bielej farby, s evidenčným číslom ZA-XXXBE, výrobné číslo karosérie VIN: U., výrobné číslo motora 2698550, rok výroby 1998 a to takým spôsobom, že po príchode na uvedené miesto činu (odcudzenia vozidla) obv. D. Š. zostal v presne neustálenom vozidle zn. Ford Escort, bielej farby, na ktorom prišli páchatelia, ods. D. G. dával pozor, aby neboli niekým vyrušení a obv. C. R.Á. vystúpil z vozidla Ford Escort, podišiel k uvedenému vytypovanému vozidlu zn. ŠKODA PICK UP LXI a za pomoci krkolamu otvoril dvere na vozidle, následne vozidlo nezisteným spôsobom naštartoval, po čom si k nemu prisadol ods. D. G. a s vozidlom odišli do ubytovni REMI v Žiline, na ulici Tulipánova č.1, kde vozidlo ukryli do garáže, odmontovali z neho evidenčné čísla, ktoré následne zahodili do kontajnera v Považskom Chlmci a na vozidlo ŠKODA PICK UP namontovali odcudzené české evidenčné čísla H. XX-XX, odcudzené vozidlo za niekoľko dní previezli do Bratislavy, kde ho ukryli v neustálenej garáži a C. H. v spoločnosti ods. D. G., ods. I.. V. H. Z. B.. C. Y. na zadné okná vozidla nalepil zrkadlovú autofóliu a takto pripravené vozidlo o niekoľko dní ods. I.. V. H. spolu s C. H. premiestnili do Petržalky, pričom dňa 09.09.2004 v doobedňajších hodinách v uvedenom osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA PICK UP, bielej farby s evidenčnými číslami H. XX-XX (ČR), odparkovanom v blízkosti nakladacej rampy pred vchodom do pizzérie Pizza Restaurant MKM striehli ods. D. G., ods. C. Y. Z. C. H. na pošk. C. Č. a v čase okolo 10:23 hod. po príjazde pošk. C. Č.B. na Pečniansku ulicu č. 11, po telefonickom pokyne ods. I.. V. H. na zahájenie akcie, sledujúceho príchod Č. pri príjazdovej ceste cca 100 m od pizzérie, pri vystupovaní C. Č. z osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, čiernej farby, EČ:H.-XXXJH, zaparkovanom na nakladacej rampe pred Pizza Restaurant M.K.M. ods. C. Y. s ods. D. G. zamaskovaní čiernymi kuklami na hlavách vystúpili z vozidla zn. ŠKODA PICK UP, bielej farby a za použitia strelných zbraní útočnej pušky československej výroby vzor 58 V, výr. č. 16034e a útočnej pušky juhoslovanskej výroby, zn. CZ model 70 AB2, výr. č. 181073 zaútočili streľbou na poškodeného C. Č. a jeho spolujazdca I. V., pričom pošk. C. Č. zasiahli 24 strelnými ranami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, v dôsledku čoho utrpel závažné strelné zranenia, na následky ktorých na mieste činu podľahol a zároveň pri pokuse usmrtiť spolujazdca pošk. I. V., T.. XX.XX.XXXX, menovanému pri úteku z miesta činu spôsobili priestrel ľavého
stehna, následne C. Y. G. D. G. nasadli do osobného motorového vozidla značky ŠKODA PICK UP, bielej farby, evidenčného čísla H. XX-XX (ČR), na ktorom ich čakal vodič C. H. a všetci traja na uvedenom vozidle z miesta činu ušli, vozidlo ŠKODA PICK UP odstavili v Bratislave - Petržalke na trávnato - krovinatej ploche v blízkosti ulíc Kaukazská a Bratská a podpálili spolu so zbraňami použitými pri skutku a následne C. Y. G. D. G. a C. H. nasadli do neustáleného osobného motorového vozidla, na ktorom ich čakal ods. V. H. a z miesta ušli,
t e d a
- v bode 1/
obžalovaný G. I., obžalovaný C. R. a obžalovaný S. Š. spoločným konaním z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, naplánovali a pripravili iného úmyselne usmrtiť,
- v bode 2/
obžalovaný G. I. ako účastník (organizátor) na dokonanom trestnom čine zosnoval iného úmyselne usmrtiť, pričom taký čin spáchal na dvoch osobách, ako člen organizovanej skupiny a z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
obžalovaný C. R. ako účastník (pomocník) na dokonanom trestnom čine vedome a úmyselne poskytol páchateľom organizovanej skupiny pomoc na spáchanie pripravovaného trestného činu úmyselného usmrtenia iného, pričom taký čin spáchal na dvoch osobách, ako člen organizovanej skupiny a z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný G. I.
- v bode 1/
trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,
- v bode 2/
trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods.1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.
obžalovaný C. R.
- v bode 1/
trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,
- v bode 2/
trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 219 ods.1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.
obžalovaný S. Š.
- v bode 1/
trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný G. I.
Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 /dvadsaťtri/ rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
obžalovaný C. R.
Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na výnimočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ rokov.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Tk/2/2015 zo dňa 13. 03. 2015 a právoplatným dňa 19. 09. 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd vyslovuje, že ukladá aj trest prepadnutia veci:
- pištoľ zn. ČZ vzor 75 B, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla so zásobníkom. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
obžalovaný S. Š.
Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 40 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na výnimočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 zo dňa 08. 03. 2001 a právoplatným dňa 07. 08. 2001 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/81/2003 zo dňa 02. 06. 2003 a právoplatný dňa 21. 06. 2003, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Na proti tomu sa
obžalovaný M. N., T.. XX. XX. XXXX D. H. Š.,
spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 99/2012 zo dňa 19. 06. 2015, v bode 1/ na tom skutkovom základe, že: obv. G. I. a obv. C. R., spoločne s osobou vydávajúcou sa na území Slovenskej republiky za V. U.Z., T.. XX.XX.XXXX D. S. W. (X. M.), T. H. Bratislava V. - T. I., O.. G. D. Č.. XXXXX/XXA, D. I. C. G.,
T.. XX.XX.XXXX D. J., B. K., F. XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe v roku 1999, na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ neustálených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, z pomsty zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu poškodeného C. Č., T.. XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX, pričom o pomoc na spáchanie tohto skutku požiadali V. H., T.. XX.XX.XXXX, ktorému dali za úlohu odsledovať zvyky, správanie a miesta najčastejšieho zdržiavania sa pošk. C. Č., na ktorý účel mu poskytli byt v Bratislave - Rači, osobné motorové vozidlo zn. LADA, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA FAVORIT, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, finančnú hotovosť na živobytie v Bratislave, mobilný telefón so SIM kartou a mapu Bratislavy, za vopred dohodnutú finančnú odmenu najali za strelca obv. M. N. a za vodiča motocykla obv. S. Š., ktorým na spáchanie skutku poskytli nezisteným spôsobom zadovážené dve strelné zbrane - pištole značky ČZ model 75 a model 75 B, kal. 9 mm, strelivo do uvedených zbraní, motocykel zn. HONDA, žltej farby, s číslom 2009229, bez evidenčného čísla, dve parochne, nepriestrelnú vestu a mobilný telefón so SIM kartou, následne po dostatočnom zmonitorovaní pohybu pošk. C. Č. V. H., podľa vopred pripraveného a dohodnutého plánu dňa 29.07.1999 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách V. H. spolu s obv. M. N.Ď., vyzbrojeným pištoľou, maskovaným parochňou a šiltovou čiapkou a chráneným nepriestrelnou vestou oblečenou pod odevom striehli na pošk. C. Č. v Bratislave na ulici v blízkosti baru „SIBYLA“ nachádzajúcom sa na Hurbanovom námestí č. 499/9, obv. S. Š. čakal s motocyklom zn. Honda, žltej farby na parkovisku na Župnom námestí, pričom po príchode pošk. C. Č. k baru „SIBYLA“ na osobnom motorovom vozidle zn. MERCEDES kabriolet, bledomodrej farby, nezisteného evidenčného čísla ho V. H. označil pripravenému strelcovi obv. M. N., po čom V. H. odišiel na vozidle zn. ŠKODA FAVORIT, bielej farby, nezisteného evidenčného čísla smerom na Karlovu Ves, kde na málo frekventovanej ceste, paralelnej s hlavnou cestou vedúcou pri PKO čakal na krajnici na vopred dohodnutom mieste na obv. M. N. a obv. S. Š., úlohou obv. M. N. bolo zastreliť pištoľou pošk. C. Č. pri jeho odchode z baru „SIBYLA“, po čom mal následne obv. M. N. utiecť na parkovisko na Župnom námestí, nasadnúť na motocykel k obv. S. Š. a spoločne mali odísť smerom na Karlovu Ves na dohodnuté miesto za V. H., kde mali zapáliť použitý motocykel, následne nasadnúť do vozidla zn. ŠKODA FAVORIT k V. H. a odísť na byt v Rači, ale takto naplánovaný a pripravený skutok nedokonali, nakoľko obv. M. N. pri striehnutí na pošk. C. Č. v blízkosti baru „SIBYLA“ bezprostredne pred spáchaním skutku vraždy upustil od svojho konania z dôvodu že sa mu niečo nepozdávalo a mal z toho divný pocit, po čom odišiel za obv. S. Š., ku ktorému nasadol na motocykel, pričom po odchode z miesta pripravovaného činu vodič motocykla zn. HONDA bez evidenčného čísla obv. S. Š. v čase o 21:30 hod. v Bratislave na Bajkalskej ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom na Prístavný most z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu motocykla narazil do pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. RENAULT MEGANE, červenej farby, evidenčného čísla PN -313AG, v dôsledku čoho obv. S. Š. a obv. M. N. spadli na zem, pričom obv. S. Š. utrpel ťažké zranenie a to opuch mozgu, zranenie ľavého ramenného pletenca, trieštivú zlomeninu lopatky a neskoršiu amputáciu ľavej hornej končatiny a jeho spolujazdec obv. M. N. utrpel ťažké zranenie otras mozgu a zlomeninu tretieho krčného stavca, povrchové odreniny kože tela, ktoré si vyžiadali liečenie od 30.07.1999 do 26.11.1999, za čo bol vinník dopravnej nehody obv. S. Š. dňa 02.06.2003 uznaný vinný trestným rozkazom sudcu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 5T 81/03, právoplatným dňom 21.06.2003, pričom pri dokumentovaní na mieste dopravnej nehody dňa 29.07.1999 boli políciou pri zranených, na zemi ležiacich motocyklistoch obv. S. Š. a obv. M. N. nájdené a zaistené strelné zbrane pištoľ značky ČZ model 75, kal. 9 mm Luger, výrobného čísla G1346 a pištoľ zn. ČZ model 75 B, kal. 9 mm Luger bez výrobného čísla, 30 ks nábojov do uvedených zbraní, 2 ks parochní a obv. M. N. mal na sebe oblečenú nepriestrelnú vestu bielej farby,
č í m m a l s p á c h a ť
trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,
podľa § 285 písm. f/ Tr. por. v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,
pretože trestnosť činu zanikla
a
obžalovaný D. Š., T.. XX. XX. XXXX D. Č.,
spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 99/2012 zo dňa 19. 06. 2015, v bode 2/ na tom skutkovom základe, že:
na základe objednávky obv. G. I. a osoby vydávajúcej sa na území Slovenskej republiky za V. U., T.. XX.XX.XXXX D. S. W. (X. M.), T. H. Bratislava V. - T. I., O.. G. D. Č.. XXXXX/XXA, D. I. C. G., T. XX.XX.XXXX D. J., B. K., F. XX.XX.XXX9, zadanej v presne nezistenej dobe v roku 2004 na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ nezistených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na zavraždenie poškodeného C. Č., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, N. O.. Č.. XX a tiež prípadného spoločníka (ochrankára) sprevádzajúceho C. Č., po spolčení členov organizovanej skupiny I.. V. H., C. Y., D. G. Z. C. H., B.. C. R.Ň. Z. B.. D. Š. vedome a úmyselne poskytli páchateľom organizovanej skupiny pomoc na spáchanie pripravovaného trestného činu vraždy zadovážením potrebného osobného motorového vozidla a to tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode vozením sa po meste Žilina obv. C. R. spolu s obv. D. Š. a ods. D. G. hľadali motorové vozidlo vhodné na spáchanie trestného činu vraždy, pričom v dobe od 16:30 hod. dňa 25.04.2004 do 10:00 hod. dňa 27.04.2004 v Žiline na ul. Gabajovej č. 9 na parkovisku nachádzajúcom sa pred obytným panelovým domom v blízkosti OD JUNIOR na tento účel našli a odcudzili osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA PICK UP LXI, bielej farby, s evidenčným číslom ZA-XXXBE, výrobné číslo karosérie VIN: U., výrobné číslo motora 2698550, rok výroby 1998 a to takým spôsobom, že po príchode na uvedené miesto činu (odcudzenia vozidla) obv. D. Š. zostal v presne neustálenom vozidle zn. Ford Escort, bielej farby, na ktorom prišli páchatelia, ods. D. G. dával pozor, aby neboli niekým vyrušení a obv. C. R. vystúpil z vozidla Ford Escort, podišiel k uvedenému vytypovanému vozidlu zn. ŠKODA PICK UP LXI a za pomoci krkolamu otvoril dvere na vozidle, následne vozidlo nezisteným spôsobom naštartoval, po čom si k nemu prisadol ods. D. G. a s vozidlom odišli do ubytovni REMI v Žiline, na ulici Tulipánova č.1, kde vozidlo ukryli do garáže, odmontovali z neho evidenčné čísla, ktoré následne zahodili do kontajnera v Považskom Chlmci a na vozidlo ŠKODA PICK UP namontovali odcudzené české evidenčné čísla H. XX-XX, odcudzené vozidlo za niekoľko dní previezli do Bratislavy, kde ho ukryli v neustálenej garáži a C. H. v spoločnosti ods. D. G., ods. I.. V. H. a ods. C. Y. na zadné okná vozidla nalepil zrkadlovú autofóliu a takto pripravené vozidlo o niekoľko dní ods. I.. V. H. spolu s C. H. premiestnili do Petržalky, pričom dňa 09.09.2004 v doobedňajších hodinách v uvedenom osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA PICK UP, bielej farby s evidenčnými číslami BZS 01-75 (ČR), odparkovanom v blízkosti nakladacej rampy pred vchodom do pizzérie Pizza Restaurant MKM striehli ods. D. G., B.. C. Y. Z. C. H. na pošk. C. Č. a v čase okolo 10:23 hod. po príjazde pošk. C. Č. na Pečniansku ulicu č. 11, po telefonickom pokyne ods. I.. V. H. na zahájenie akcie, sledujúceho príchod Č. pri príjazdovej ceste cca 100 m od pizzérie, pri vystupovaní Petra Čongrádyho z osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, čiernej farby, EČ:H.-XXXJH, zaparkovanom na nakladacej rampe pred Pizza Restaurant M.K.M. ods. C. Y. s ods. Vladimírom Smetanom zamaskovaní čiernymi kuklami na hlavách vystúpili z vozidla zn. ŠKODA PICK UP, bielej farby a za použitia strelných zbraní útočnej pušky československej výroby vzor 58 V, výr. č. 16034e a útočnej pušky juhoslovanskej výroby, zn. CZ model 70 AB2, výr. č. 181073 zaútočili streľbou na poškodeného C. Č. a jeho spolujazdca I. V., pričom pošk. C. Č. zasiahli 24 strelnými ranami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, v dôsledku čoho utrpel závažné strelné zranenia, na následky ktorých na mieste činu podľahol a zároveň pri pokuse usmrtiť spolujazdca pošk. I. V., T.. XX.XX.XXXX, menovanému pri úteku z miesta činu spôsobili priestrel ľavého stehna, následne C. Y. s D. G. nasadli do osobného motorového vozidla značky ŠKODA PICK UP, bielej farby, evidenčného čísla H. XX-XX (ČR), na ktorom ich čakal vodič C. H. a všetci traja na uvedenom vozidle z miesta činu ušli, vozidlo ŠKODA PICK UP odstavili v Bratislave - Petržalke na trávnato - krovinatej ploche v blízkosti ulíc Kaukazská a Bratská a podpálili spolu so zbraňami použitými pri skutku a následne C. Y. s D. G. a C. H. nasadli do neustáleného osobného motorového vozidla, na ktorom ich čakal ods. V. H. a z miesta ušli,
č í m m a l s p á c h a ť
trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 219 ods. 1, ods.2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému G. I., T.. XX. XX. XXXX D. Y. M., O. a obžalovanému C. R., T.. XX. XX. XXXX D. Č., ukladá, aby spoločne a nerozdielne uhradili spôsobenú škodu poškodeným spoločnostiam:
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, vo výške 210,55 Eur,
- Generali poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, vo výške 38.682,36 Eur,
- KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, vo výške 531,13 Eur,
- Sociálna poisťovňa a. s., so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, vo výške 31.062,99 Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo výške 70,95 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú I.. W. X., T.. XX.XX.XXXX, U. H. V. X. Č.. X, XXX XX Bratislava X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 27. 02., 03. 04., 18. 04., 12. 06., 19. 06., 07. 08., 09. 10. 2017, 10. 10. 2017, 18. 12., 22. 01. 2018 vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe a to:
Výsluch obžalovaného G. I., obžalovaného C. R., obžalovaného M. N., obžalovaného S. Š. a obžalovaného D. Š..
Ďalej dôkaz výsluchom svedkov I.. V. H., C. H., C. Y., C. Ď., I. V., N. H., M.H. R., W. H., I. U., Q. M., U. V., Z. H., V.. I. G., I.. N. I., Y.. V.. N. M., W. X. a postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkov D. G. a C. G. a vykonal konfrontáciu medzi svedkom I.. V. H. a svedkom C. Ď..
Následne súd vykonal dôkaz výsluchom znalcov doc. MUDr. Jiřiny Bauerovej, CSc., mhr. Ing. Jána Kurtu, pplk. Ing. Romana Čulena, npor. MUDr. Jána Marečka, MUDr. Miroslava Čerňana, PhDr. Roberta Máthého, PhD. a PhDr. Andreja Franeka.
Napokon sa súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi: zápisnicou o ohliadke miesta činu zo dňa 09. 09. 2004, so zápisnicou o rekognícii zo dňa 02. 07. 2014, zo dňa 03. 09. 2014, zo dňa 08. 07. 2014 a zo dňa 02. 04. 2014, s obžalobou Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 3Pv/91/2001 zo dňa 07. 04. 2003, s trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/81/2003 zo dňa 02. 06. 2003, so zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 29. 07. 1999, s protokolom o nehode v cestnej premávke zo dňa 29. 07. 1999, so zápisnicami o previerke výpovede na mieste zo dňa 28. 11. 2013, 24. 09. 2014 a príslušnou fotodokumentáciou, s odpismi registrov trestov, hodnotiacimi správami a relevantnými rozhodnutiami a spisovými materiálmi vo vzťahu k súhrnným trestom a v závere prehral obrazový záznam z čerpacej stanice zachytávajúci skutok uvedený v bode 2/.
Pri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní:
Obžalovaný G. I. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
Obžalovaný C. R. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
Obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu.
K jednotlivým osobám vypovedal, že svedka V. H. pozná z armády, spoluobžalovaného C. R. pozná cez svedka V. H., ktorý ho s ním zoznámil a to za účelom, že chcel spoluobžalovanému C. R. poskytnúť ochranu a vypracovať komplex systému ochrany na základe čoho ho asi 3 až 4 krát odviezol na nejaké stretnutie a to je všetko. V. U. nepozná, spoluobžalovaného G. I. nepozná, svedka D. G. pozná z videnia, ale v živote sa s ním osobne nerozprával, svedka C. H. pozná z videnia cez svedka H., spoluobžalovaného S. Š. pozná takisto ako svedka G. z videnia, spoluobžalovaného D. Š. pozná z videnia, svedka C. Ď. nepozná a poškodeného C. Č. nepoznal a nepoznal ani jeho meno, ani osobu, a jeho meno sa dozvedel po doručení uznesenia o vznesení obvinenia.
Ku skutku, ktorý sa mu obžalobou Úradu špeciálnej prokuratúry kladie za vinu, teda k príprave trestného činu vraždy poškodeného C. Č.B. z roku 1999, vypovedal, že do Bratislavy prišiel asi 3 až 5 dní pred dopravnou nehodou na motorke, ktorú mal na motorke a to na základe telefonickej výzvy svedka V. H.. Svedok H. mu zavolal aby prišiel do Bratislavy, čo aj urobil, ale myslel si, sa jedná o poskytovanie ochrany nejakej osobe. Zobral si preto aj životopis, vlastnú nepriestrelnú vestu a prišiel do Bratislavy, čiže nevedel o čo sa jedná a stále si myslel, že sa jedná o ochranu osoby.
V Bratislave sa stretol so svedkom H., už nevie presne kde to bolo, a potom ho svedok H. zobral do bytu v Rači. Keď prišli do bytu v Rači, tak mu svedok H. oznámil, že teraz je v Bratislave a tento týždeň musím (obžl. N.) niekoho zastreliť ostreľovacou puškou. Najprv si myslel, že si svedok H. robí srandu alebo o čo vlastne ide, pretože v živote sa s nikým o takejto veci nebavil ani so svedkom H.. Potom, ako začal byť svedok H. agresívny, nátlakový a hovoril mu, že si má uvedomiť, že tento týždeň je v Bratislave a tento týždeň to musí jednoducho spraviť a má si uvedomiť, že má doma rodinu, ročnú dcéru a manželku, tak z jeho správania videl, najmä z tej jeho agresivity a z nátlaku, že to myslí vážne. Keďže z tejto situácie nevidel východisko, tak „na oko“ súhlasil, že teda áno, že súhlasí a rozhodol sa teda, že bude preťahovať čas, že ten týždeň natiahne, pôjde domov a svedok H. na to zabudne alebo niečo, že to jednoducho skončí. V tomto kontexte obžalovaný zdôraznil, že od začiatku to spraviť nechcel, že nikoho nechcel zavraždiť a poškodeného Č. ani nepoznal a ani nevedel, kto to je. Následne sa pýtal svedka H., že keď má niekoho zastreliť ostreľovacou puškou, tak tú ostreľovaciu pušku musí mať, musí ju mať nastrelenú a musí poznať osobu, že kto to je, ako to je, čo to je a prečo to je. Na to mu svedok H. jednoducho povedal, že nestaraj sa, že sa vôbec nemá starať, stále s tým jeho kvázi povýšeneckým a agresívnym spôsobom. Svedok H. mu povedal, že „nestaraj sa, to ja Ti ho ukážem potom a ostreľovaciu pušku už mám, tá je pripravená pre Teba, už je nastrelená a teraz Ti pôjdem ukázať miesto“. Keď ho svedok H. zobral na miesto, na Župné námestie v Bratislave, ukázal mu miesto, že skadiaľ a kde by to malo byť, konkrétne pri bare Sibyla.
Obžalovaný dal súdu do pozornosti, že jednoznačne sa to tam s ostreľovacou puškou dalo spraviť, len on to spraviť nechcel a tak začal naťahovať čas. Z uvedeného dôvodu povedal svedkovi H., že tu sa to s ostreľovacou puškou spraviť nedá. Vysvetlil mu to a čakal, že teraz sa to zruší a bude môcť odísť. Na to mu svedok H. povedal, s takým úsmevom na tvári, že s týmto aj počítal, tak to urobí nablízko s pištoľami a tie sú tiež pripravené a bude ho voziť nejaký motorkár. Obžalovaný teda poukázal, že svedok H. mal už pripravený tento záložný plán a na margo motorkára mu povedal, že sa nemá starať a motorkára asi pozná z videnia. Obžalovaný následne svedkovi H. povedal, že v poriadku, že to vyzerá dobre a urobí to aj nablízko s tou pištoľou, ale aby to nehovoril tomu motorkárovi, nech to nevie. S týmto svedok H. súhlasil a išiel mu ukázať miesto, kde by ma mal čakať motorkár. Potom sa vrátili nazad na ten byt a keď sa vracali na byt svedok H. s niekým telefonoval, ale nevie s kým a keď prichádzali na parkovisko pred bytom, tak ho tam čakali už dve osoby, ktoré nepoznal. Svedok H. sa s jedným rozprával a s druhým ho poslal preč, aby si zapamätali cestu, keďže nechcel, aby motorkár vedel kam ide, ako aj to, kde je garáž a kde sú pripravené veci. Tá osoba ho doviezla do garáže a ukázala mu kde sú kľúče, bola tam motorka, asi žltej farby, parochňa a boli tam aj dve zbrane, asi ČZety. Tá osoba mu ukázala kde to je, ukázala kľúče a doviezla ho hneď nazad na byt k svedkovi H.. Keď už išli na byt, tak tá druhá osoba tam už nebola. Svedok H.Ň. mu dal na začiatku mobilný telefón, ktorý, že má mať stále pri sebe a na ktorý
ho bude kontaktovať. Potom, buď v ten deň, alebo na druhý deň, prišiel spoluobžalovaný S. Š., ktorého poznal len z videnia a v tom mu oznámil, že toto je ten motorkár, ktorý ho odvezie. Pred ním sa svedok H. so spoluobžalovaným Š. nerozprával o skutku on sa s ním o skutku tiež nerozprával, lebo v podstate žiadal svedka H. nech o tom spoluobžalovaný Š. nevie.
Asi na druhý deň v poobedných až v podvečerných hodinách svedok H. odišiel a potom mu telefonoval na ten telefón, ktorý mu dal, že dnes je ten deň, aby odviezol spoluobžalovaného Š. do garáže a potom majú prísť na to parkovisko, ktoré mu ukázal, teda na Župnom námestí. Spolu s obžalovaným Š. išli do garáže, do ktorej ho ani nepustil, kým sa neobliekol. Dal si parochňu a ešte čiernu šiltovku a zobral zbrane. Nechcel, aby spoluobžalovaný Š. videl u neho zbraň. Až následne spoluobžalovaný Š. vytiahol motorku. Potom prišli na to parkovisko a spoluobžalovaného Š. navigoval lebo tento nepoznal cestu.
Keď prišli, už na nich čakal svedok H. a spoluobžalovanému Š. povedal, nech len jednoducho čaká. Následne išiel obžalovaný so svedkom H. na Župné námestie, kde mu išiel označiť tú osobu. Keď prišli na miesto určenia, asi po pol hodine, možno menej, do dvadsať minút, tak sa to snažil využiť, že už sú tam dlho, že ten čas sa naťahuje aby išli preč, aby to znovu zrušil. Na to mu svedok H. povedal, že nie, že má byť v kľude a má si znovu uvedomiť všetky tie fakty, ktoré mu hovoril na začiatku a že on má informácie, že tá osoba príde, pričom meno mu stále nepovedal a potom tá osoba prišla na Mercedesy. Svedok H. mu ju ukázal asi na 100 metrov, že to je tá osoba a inštruoval ho, že keď vyjde von, má čakať na druhej strane a vtedy ho má zastreliť. Svedok H. odišiel na parkovisko a odvtedy svedka H. nevidel.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že sa snažil tomu skutku zabrániť. Rozmýšľal, že odíde do baru, varuje tú osobu, ale nevedel, či ho svedok H.Ň. dal niekým sledovať. Následne išiel na druhú stranu, aby splnil príkaz, ktorý mu dal svedok H. a to pre prípad, že ho dal niekým sledovať, aby to nebolo nápadné, že bude stáť na tej druhej strane, kde stáť mal. Zrovna vtedy vyšla tá osoba, teda poškodený C. Č., z baru a pristúpil k tejto osobe a bol v takom strese, že sa mu predstavil vlastným menom ako M., že „ahoj ja som M. zo SISky, okamžite z tadiaľto vypadni lebo Ťa chcú zastreliť z motorky a celý týždeň sa tu neukazuj“. Táto osoba zostala pozerať, asi bola v šoku a tak mu to obžalovaný zopakoval znovu druhý krát asi v tom istom znení, že „som M. zo SISky a chcú Ťa zabiť z motorky a vypadni preč“. Obžalovaný následne odišiel na parkovisko kde čakal spoluobžalovaný Š. s motorkou. Potom len periférne videl ako odišlo vozidlo Mercedes a spoluobžalovanému Š. povedal, že „odchádzame do garáže“ a nech ide rýchlo, pretože tam potrebujú byť čo najskôr. Bál sa toho, že ak je tam svedok H., alebo ak ho dal sledovať, aby k ničomu nedošlo a aby sa mu niečo nestalo a na druhej strane sa bál aj tej osoby, ktorú varoval, že ju chce niekto zastreliť, pretože nevedel kto to je. Po ceste do garáže sa stala dopravná nehoda. Nevie, či to bola nehoda kvôli rýchlosti, že spoluobžalovaný Š. šiel rýchlo, alebo to bola nejaká cielená vec od svedka H..
Potom sa, asi o dva až tri dni, prebral v nemocnici v Bratislave a bol na ťažkých liekoch. Prišli za ním dvaja páni, ktorí sa predstavili, že sú od polície, ale osobne si myslí, že od polície neboli a začali mu klásť otázky a dávať mu za vinu, že mal niekoho zastrelil ostreľovacou puškou v nejakých mraziarňach. Hovoril im, že či im to dáva logiku, že on ležím v nemocnici a oni, že to má perfektné alibi, že mohol odísť a vrátiť sa, čo je nezmyselné. Od vtedy začal pochybovať, či to vôbec boli policajti. Myslel si, že to svedok H. dokončil nejakým spôsobom a tú osobu dal zastreliť niekomu inému a inde na inom mieste. Nevedel čo, tak v podstate zo strachu zo svedka H. a z tých ľudí, ktorí boli v nemocnici, podpísal reverz a dal sa okamžite previezť do nemocnice v Žiline. Ako prišiel do Žiliny, tak asi na druhý deň, prišiel za ním svedok H. do nemocnice a začal sa vypytovať prečo bola nehoda a prečo to nespravil. Povedal mu, že akciu zrušil a potom to išlo nejak do stratena a so svedkom H. sa už potom nestýkal. Obžalovaný zdôraznil, že svedok H. mu žiadnu finančnú odmenu nesľúbil ani na začiatku a ani v nemocnici. Jediné, čo mu dal, bol pocit nebezpečenstva a vyhrážania sa jemu a jeho rodine.
Obžalovaný uzatvoril, že mu nič nebránilo, aby tú osobu zastrelil, pretože sa s ňou aj rozprával a nič mu nebránilo, aby ju zastrelil aj tou ostreľovacou puškou, ktorá tam síce nebola, ale miesto vyhovovalo. Nikdy to urobiť však nechcel a akciu zrušil.
Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
Obžalovaný D. Š. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
Svedok I.. V. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že začalo to v roku 1999, keď ho oslovil obžalovaný C. R. s obžalovaným G. I. a s V. U., že bude potrebné vykonať vraždu poškodeného C. Č. s tým, že ho poslali do Bratislavy, kde mal k dispozícii byt, auto a kde mal sledovať na vytipovaných miestach kde sa Č. najčastejšie pohybuje. Po nejakom čase bolo zistené, že Č. chodí najčastejšie do baru na Župnom námestí, na 1. poschodí vedľa baru Sibyla, a teda na tom mieste sa vykoná skutok. Pôvodne bolo naplánované, čo navrhol V. U.Č., že tam sa to urobí bombovým útokom, že by bola bomba, ktorá sa má na diaľku odpáliť. Od toho sa upustilo, lebo G. I. to namietal, že to je nezmysel. Potom neskôr bola verzia, že sa použije ostreľovač. Na tento účel bol vlastne oslovený obžalovaný M. N. ako bývalý vojenský ostreľovač, aby teda tento skutok vykonal. Neskôr to však nechcel urobiť, že to neprichádza do úvahy, to miesto nevyhovovalo na tento spôsob vykonania a tak nakoniec sa realizovala tretia verzia s tým, že sa to urobí na motorke, na krátko, tzn., že sa zastrelí s krátkymi strelnými zbraňami, keď bude nastupovať do auta.
Miesto vykonania skutku si pozreli s M. N. a s obžalovaným S. Š. s tým, že vlastne Š. oslovil, aj N., C. R.. Š. bol oslovený preto, lebo bol dobrý jazdec na motorke, takže mohol robiť vodiča a strelca mohol robiť N., pričom všetky veci zabezpečil v tom čase V. U., tzn., motorku, zbrane, parochne, nepriestrelnú vestu, telefóny a všetky veci okolo toho a potom sa roku 1999, niekedy v lete, nevie presne, kedy to bolo, ale v letných mesiacoch to bolo, sa ten skutok realizoval s tým, že N. so Š. prišli na motorke na miesto určenia, na parkovisku čakal Š. na motorke, N. čakal na ulici na Župnom námestí, kým v podvečerných hodinách príde Čongrády.
Po príchode Č., ktorý vždy parkoval presne pred vchodom do podniku, ho označil, že to je to auto, to je on a išiel na miesto stretnutia, kde mali prísť (N. Z. Š.) po skutku s tým, že N. so Š. čakali na Č., aby keď bude vychádzať z baru sa vykonal atentát a Š. odvezie N. na motorke smerom k nemu, pričom čakal na dohodnutom mieste pri PKO, kde sa mala spáliť motorka, N. so Š. mali prestúpiť do auta a mali sme ísť na byt, kde by sa všetci schovali.
Čakal na tom mieste a prešla možno hodina - dve a N. so Š. stále nechodili. Pokúšal sa im zavolať, ale neozývali sa, tak nevedel, čo sa deje a ešte chvíľu čakal. Neskôr, keď nechodili, tak sa tam išiel pozrieť na aute, že či sa tam niečo nestalo alebo či tam nie je nejaký problém. Keď prešiel okolo autom, tak tam nevidel nič zvláštne, všetko tam fungovalo normálne a bolo zjavné, že sa tam nič nestalo. Znova išiel naspäť na to miesto, či tam náhodou nie sú. Neboli tam a preto sa išiel pozrieť na byt, či náhodou neprišli sami na byt alebo čo sa vlastne udialo, ale ani na byte neboli, tak potom následne volal V. U., že sa niečo stalo, že nech zistí, že ich nie je, že ani nič neurobili, že nič sa nestalo. Neskôr V. U. zistil, že sa nachádzajú v nemocnici, pretože spadli na motorke niekde na Bajkalskej ulici a mali ťažký úraz. Na druhý deň išiel do nemocnice, V. U. mu dal peniaze, aby tam zaniesol úplatok doktorovi, aby robili, čo sa dalo. Doktor samozrejme odmietol úplatok a nechcel s tým, že čo sa týkalo Š., mal otras mozgu a mal prišitú ruku s tým, že problém nie je s rukou, ale že problém bude, či prežije kvôli opuchu mozgu. Neskôr zistil, že N. na vlastný reverz odišiel z nemocnice a išiel do Žiliny a potom bol operovaný v Žiline. Išiel do Žiliny, kde sa za ním zastavil po operácii a pýtal sa ho, že čo sa vlastne stalo. N. mu povedal, že išli, ale že tú akciu zrušil a išiel dať motorku do garáže, avšak Š. išiel ako blázon po Bratislave a nezvládol riadenie a mali nehodu a spadli. Ešte mu povedal, že boli za ním policajti, ale že ich poslal preč, a tým to bolo uzavreté. Neskôr sa len riešilo, že sa nikdy ani nezistilo, prečo tú akciu N.Ď. zrušil. Nikto do toho ani nerýpal, pretože na jednej strane N. bol zranený a aj Š., dosť vážne a teda nikto do nich nerýpal. Tvrdili, že si nepamätajú, že čo sa vlastne stalo. Š. vôbec si nepamätal, N.Ď. povedal, že sa mu tam niečo nezdalo, tak to zrušil a takisto z druhej strany I. a spol., že je to odložené na neurčito.
A tak išiel čas, stále sa to nejak neriešilo, až potom v roku 2004 opäť došlo k tomu, že ho oslovil C. R., že G. I. chce znova spustiť tú akciu, pretože vznikla horúca situácia, že sa niečo naňho chystá, prežil nejaký atentát, teda nejaký pokus zo strany Č., ktorý ho chcel odstrániť. Niekedy v roku 2004, začiatkom roka, išiel do Bratislavy, kde mal znova mapovať pohyb Č. a vytipovať miesto, kde by sa to mohlo urobiť. Pár mesiacov bol neúspešný, nepodarilo sa mu ho lokalizovať a neskôr prišiel I. a oznámil mu, že majú miesto, kde často Č. chodí. To bola tá pizzeria v Petržalke na Pečnianskej ulici. Dal mu byt, ktorý sa nachádzal priamo v bytovke, kde sa nachádzala aj tá pizzeria, ktorý už bol prenajatý a ktorý mu mal
slúžiť na to, aby odtiaľ monitoroval pohyb Č.. Z toho bytu ale výhľad nebol na miest pizzerie, výhľad bol situovaný do inej strany takže sa umiestnilo do motorového vozidla Škoda Fabia modrej farby kamerový systém s pohybovým senzorom a kamera sa nasmerovala na miesto, kde Č. pravidelne parkoval, teda že keď prichádzal do tej pizzerie, aby sa monitoroval čas. Bolo to za tým účelom, aby nikto nesledoval nejaký pohyb z ich strany a nebolo nikoho vidno, že sa tam motá, pričom vždy večer sa vybral kamerový záznam, ktorý sa nahrával na harddisk. Potom sa vybral a sa to analyzovalo, teda že či tam bol, nebol, že od koľkej hodiny. Neskôr sa týmto sledovaním potvrdilo, že Č. tam pravidelne chodí, zvyčajne v čase od 10. do 11. Štatisticky najčastejšie, preto sa rozhodlo, že ak budú realizovať ten atentát, tak to urobia v tom čase, ale potom nejak z toho vzišlo, tie prípravy sa ukludnili.
Neskôr, na konci leta, I. začal trvať na tom, že to treba urýchlene realizovať, že je to pripravené a naplánované. G. I. doniesol zbrane na byt , čo bol použitý ako na základňa na sledovanie, ten bol odovzdaný, takže vlastne dostal k dispozícii druhý byt, tiež v Petržalke, niekde oproti železničnej stanici, kde bývali a odtiaľ, on, C. Y., C. H. Z. D. G., boli určení na to, aby vykonali atentát s tým, že vlastne on s H. išli do garáže zobrať auto, biely pick - up Felícia, ktorý mal slúžiť na tú akciu, ktorý bol kradnutý, premiestnili ho na miesto, asi o dve ulice ďalej od miesta činu, za kotolňu, kde bol odparkovaný s tým, že z toho bytu sa pešo presunuli, už oblečení v tých veciach, priparkoval pick-up na v blízkosti pizzerie tak, aby boli čo najbližšie, teda k miestu, kde Č. zaparkuje a aby sa vedeli k nemu priblížiť a aby ho mali z tých dverí na dohľad. To bolo to toho 09. septembra, kedy priparkoval okolo 10. hodiny a odišiel pešo ďalej odtiaľ, asi nejakých 300 - 400 metrov na príjazdovú cestu, odkiaľ z križovatky Č. pravidelne prichádzal s tým, že tam vlastne musel stáť na križovatke a odtiaľ ho vlastne aj čakal, kedy príde, aby im dal signál, že prichádza.
Za nejaký čas Č. prichádzal, mohlo byť 10 - 20 minút, tak im zavolal dohodnutým signálom, že vlastne on + 1 a bolo dohodnuté, že k akcii sa prikročí iba vtedy, keď Č. bude šofér z toho dôvodu, že keby bol spolujazdec alebo sedel niekde inde, tak by mohol uniknúť alebo ujsť a vlastne najzraniteľnejší bol, keď bol šofér. Keďže to bol pancierový Mercedes tak, strelci sa musia k nemu priblížiť v momente, keď on bude z auta vystupovať, keď bude odkrytý a nebude chránený tým pancierom, takže im zavolal, že Č., teda + 1, tak oni vedeli, že Č., že Č. šoféruje a že má pri sebe iba jedného ochrankára s tým, že vedeli, že za nejakých 30 sekúnd, najneskoršie 40 sekúnd bude u nich. Potom sa presunul na miesto, na zhromaždisko, kde mali všetci prísť, kde sa malo páliť auto a oni vykonali tú akciu.
Neskôr I. doniesol peniaze, nejako 300 000,- pre D. G. a potom neskôr doniesol znova po 300 000,- aj pre neho, pre G. Z. pre H.. Domnieva sa, že potom ešte G. dostal od R. modrú Fabiu, že darček. Y. dostal nejaké SuperB čierny, Škodu ešte k tomu a vlastne to je všetko s tým, že potom vlastne po takmer desiatich rokoch došlo k jeho zadržaniu.
Svedok na jednotlivé otázky prokurátora ÚŠP v podstate uviedol, že v Žiline slúžil v 5. z pluku špeciálneho určenia u výsadkárov, kde sa poznal aj s obžalovaným M. N. a vtedy ešte s jedným výsadkárom, ktorý už nežije a to so G. D. s tým, že mal podanú žiadosť o prepustenie do civilu zo zdravotných dôvodu. Niekedy koncom roku 1997 ho oslovil G. D. či nechce robiť ochranku jednému podnikateľovi z Galanty, že plat bude okolo 50 000,- mesačne, s čím súhlasil ale potom sa zistilo, že ten zadávateľ mal byť brat obžalovaného C. R., I. R. - prezývaný K.. Vtedy spoznal aj C. R. s ktorým robil obžalovaný D. Š.. M. N. bol vtedy ešte u vojakov a boli kamaráti. M. N. pripravoval plán ochranky pre R. aj s konkrétnym návrhom, že ako by sa zabezpečovala jeho ochrana a podobné veci s tým, že on to odmietol, bolo to totiž preňho finančne náročné a v tom čase nerealizovateľné, ale potom sa N. ponúkol, že bude, keby niečo bolo, k dispozícii a dal tak najavo, že je ochotný sa podieľať na nejakých takýchto aktivitách súvisiacich s týmto s podsvetím alebo ich aktivitami.
Neskôr spoznal aj G. I.. V roku 1999, keď sa C. R. vrátil z Ukrajiny, tak sa dohodlo, že sa bude realizovať likvidácia C. Č., kde bolo tlmočené, že Č. bol ten, kto mal v záujme zlikvidovať G. I.. Viac - menej aj on bol ten, ktorý inicioval takúto požiadavku, ktorú predniesli „Žilinčania“. I. bol súčasťou skupiny G., ale potom od nich odišiel a Č. bol ten, kto nejak výslovne trval na tom, aby bol I. odstránený a tak vzniklo prepojenie, teda I. Z. R.. Preto sa G. rozhodol, aby to realizovali cudzí ľudia, pretože v tom čase niektorí ľudia, ktorí odišli od G., odišli so G. a začali robiť podnikateľské aktivity a mohli vypustiť informácie smerom ku Č. a ku G., že sa niečo chytá, pripravuje a bolo by to zmarené. Oni boli zo Žiliny neokukaní, boli teda neznámi pre bratislavských ľudí a nehrozili nejaké väzby, preto to tak bolo vymyslené, že ak sa bude dať
zrealizovať atentát, tak ho budú robiť Žilinčania od R. a bude zabezpečovať G. I.. Obžalovaného Š. tiež poznal od toho obdobia, ako začal robiť pre C. R.. Š. bol blízka osoba I. R., a neskôr zostal aj pri C. R..
Čo sa týka vzťahu nadradenosti a podradenosti, tak G. I. s V. U. a s C. R. boli považovaní na jednej úrovni, lebo sa prezentovali ako kamaráti a na jednej úrovni a vzájomne sa rešpektovali. Najviac dominantný vystupoval G. I., ktorého rešpektovali ako váženú osobu a jeho názor mal najväčšiu váhu a on bol ten, ktorý posledný rozhodoval a schvaľoval veci. Ostatní boli podriadení C. R. ako nástupcovi po I. R., po jeho bratovi s tým, že tam pôsobil aj C. Ď., ktorého vnímal ako pravú ruku C. R..
Zopakoval, že v roku 1999 ho oslovil C. R., že G. I. z Bratislavy bude treba pomôcť. Potom bolo stretnutie v Žiline s M. N., kde bol aj C. R. a bolo načrtnuté, že čo je vo veci, že o koho ide, že N. dostane za to dobre zaplatené, ale nebolo povedané koľko, ale že dostane zaplatené a že sa mu vytvoria podmienky, tak on povedal, že dobre, len potrebuje zbraň, poriadnu, aby sa mu zabezpečila. V. U. zabezpečoval odstreľovaciu pušku a M. sa potom presunul do Bratislavy a chodili s V. pušku zastrielovať, aby ho zastrelili a podobné veci a keď bola puška pripravená, tak chodil s M. na to miesto, na to Župné námestie a hľadali výhodnú pozíciu odkiaľ by sa to mohlo urobiť alebo kde a nakoniec sa to realizovalo, teda vymyslelo tak, že nedalo sa nikde dostať, na žiadnu strechu, ani podobne, lebo boli to všetko komerčné budovy a nebolo tam nič, čo by sa dalo prenajať alebo podobné veci alebo proste nejak sa dostať nepozorovane na nejakú strechu a podobné veci, tak vlastne vtedy vymysleli, že by sa to urobilo z auta, že sa priparkuje auto a že by on ako ostreľovač bol v tom aute, ale nakoniec M. zhodnotil, že zlé, že je to nezmyselné a že to proste nebude sa takto robiť, tak potom bolo niekoľko porád, na ktorých sa stretávali on, G. Z. V. a niekedy prišiel, niekedy aj neprišiel, aj R. a dohodlo sa, že najlepšie to bude robiť na drzovku, na blízko s tým, že majú motorkára S. Š., čo dlho jazdí na motorke, on by mohol robiť vodiča na motorke a M. N. by bol strelec, ale bol by strelec na blízko, tzn., že by sa mu dali krátke zbrane a keďže v tom lete chodil Č. na cabriolete tak pomerne ľahko sa to dalo urobiť.
Ku skutku v bode 2/ v podstate odpovedal na otázky prokurátora ÚŠP tak, ako vo svojej vlastnej výpovedi a len detailizoval už popísané skutočnosti.
Na otázky obhajoby ku skutku 1/ a 2/ odpovedal v zásade tak, ako vo svojej vyššie rozvedenej výpovedi a v podstate doplnil, že o skutkoch sa bavil so zainteresovanými, tzn. o prvom skutku sa bavil so G. I., s C. R., s V. U. a s N.B. Z. Š., ktorí vlastne sa na tom podieľali a pri druhom skutku zase tie osoby, ktoré boli zainteresované, znova V. U., G. I., C. R. Z. H., Y. Z. G.. Zopakoval, že so G. I.Z. sa zoznámil v roku 1999, keď bol prvý rozhovor s tým, že bude treba odstrániť Č. a keď išiel s R. do Bratislavy, kde sa stretli v reštaurácii medzi Vajnorskou alebo Račou, šiel tam s R., kde v tej reštaurácii bol on, R., V. U. Z. G. I.. že R. vtedy sa vždy vyjadroval, že, že za to určite niečo dostaneme, že budeme spokojní, ale nejaké také konkrétne súvisle nehovorili a keďže to bol R. človek, tak ja som to neriešil, ma to nezaujímalo.
Pokiaľ išlo o odmenu pre obžalovaného svedok vypovedal, že vie, že R. sa vždy vyjadroval, že, za to určite niečo dostanú, že budú spokojní, ale nejaké konkrétnosti súvisle nehovorili a keďže Š. bol R. človek, tak sa o to nezaujímal. Š. by určite nešiel robiť zadarmo. Bol s tým uzrozumený, keď už prišiel do Bratislavy a bolo dohodnuté, že čo bude robiť. R. mu povedal, že to musí urobiť, ale neriešila sa nejaká konkrétna odmenu, ale všetci boli uzrozumení, že nejaká odmena bude, nebolo síce povedané, že koľko, ale že bude a ďalej sa to neriešilo. Zopakoval, že môže potvrdiť, že nemá vôbec žiadnu vedomosť, že by sa obžalovaný Š. nejakým spôsobom zúčastňoval na skutku a keďže pozná obsah výpovede svedka G., tak sa mu zdá nelogické, aby do toho brali niekoho navyše, aby len kvôli tomu, aby išiel kradnúť auto a robil tam nejaký doprovod, aby ďalšia osoba vedela o tejto veci. Takže nikdy tak nerobili, aby niekto nadbytočný vedel, kto sa priamo nezúčastňoval, nebol riadne zainteresovaný, čiže určite, keby to bolo tak, tak to potvrdí, ale nevie o tom, že by obžalovaný Š. niečo riešil.
Ozrejmil, že má dočasne odložené vznesenie obvinenia v iných trestných veciach, kde vystupuje ako svedok. Konkrétne ide o pokus vraždy I. C.Š., vraždy N. H. a pre trestný čin lúpeže, ktorá je momentálne prejednávaná pred Okresným súdom Žilina. Po skončení vyšetrovania, t. j. 30. 09. 2014, absolvoval oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v tejto trestnej veci a študoval spis, pričom v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste. Pokiaľ ide o obžalovaného C. R., vystupuje ako svedok, kde ho usvedčuje zo spáchania trestnej činnosti, v troch trestných veciach a ešte aj voči Š. - len v tomto konaní, voči N. a Š. ešte v jednom konaní.
Pokiaľ sa týka listu jeho manželke v ktorom popisuje, že je ochotný povedať čokoľvek vysvetlil, že bolo to v tom zmysle, že za takých okolností a za trestné činy, pre ktoré bol obvinený spolu s ďalšími, ako aj a vzhľadom na jeho minulosť a čo všetko môže ešte vyplávať na povrch, predpokladal, že keby nejakým spôsobom mal úspešnú obhajobu, tak či tak by ďalší svedkovia ako G. a spol., boli ochotní si niečo aj vymýšľať a tak či onak, by sa našli nejaké dôkazy, ktoré by ho usvedčili, aj keby to nebola pravda. Takže za daných okolností, vždy to hovorí polícia aj prokuratúra, že pri priznaní a spolupracovaní, sa nemusí jednať o hornú hranicu, ale dolnú hranicu resp. tam niekde sa pohybovať. Takže vyhodnotil, že za daných okolností, keď tam boli traja svedkovia na štarte voči nemu spolu so G., ktorý mal priznanie na USB kľúči, tak to zobral, že už tie šance na jeho záchranu, teda, aby bol oslobodený, budú malé a predpokladal, že ešte k tomu niekto ďalší pristúpi s nejakými klamstvami, takže tak to vlastne tlmočil aj manželke a to zobrala na vedomie. Zdôraznil, že je len na súde, aby zhodnotil, či klame alebo nie. Je odporcom inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania, ale to na veci nič nemení, že stojí pred súdom a hovorí pravdu. Vtedy tam boli nejaké narážky na štýl, že si to vykúpil a že si niečo vymýšľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že keby uzavrel nejakú špinavú dohodu s prokuratúrou, že tu bude stáť a bude klamať, tak stačilo na Š. povedať, nie je to pravda, mohol by si vymyslieť, že viezol to auto. Stačilo tú jednu vetu povedať, nikto by na to pol slova nepovedal. Stačilo na nich dvoch povedať, že áno, zrušili akciu, lebo im to nevyšlo, lebo ich tam videla polícia alebo ich naháňala polícia alebo sa rozhodli, stačilo by povedať jednu vetu pri tomto všetkom, čo tu rozpráva, a by to pekne do toho zapadlo.
Svedok C. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že asi v roku 1990 sa na vojenskej škole zoznámil so svedkom V. H. a po škole ostali v kontakte i keď slúžili na rôznych útvaroch. Po službe v armáde, keď odišli, tak začal v podnikať a V. H. odišiel z armády s tým, že sa pridal do skupiny I. R., ktorý bol brat obžalovaného C. R.. Pri podnikaní, asi v roku 2000, mal isté problémy, kedy ho jeho spoločník podviedol o vysokú čiastku peňazí a nevedel s ním pohnúť. Vtedy prišiel za V. H., aby mu nejakým spôsobom pomohol dostať tieto peniaze späť. V. H. mu vtedy pomohol cez svojho kamaráta M. Š., ktorý mal zase kontakty v Prievidzi, kde mal konkrétny problém. Od toho času si povedal, že by bolo dobré mať v tých rokoch pri podnikaní tzv. niekoho za sebou a začal sa viac stýkať s V. H., ktorý mu v podstate pri jeho podnikaní tzv. kryl chrbát bez toho, aby platil nejakým skupinám výpalné z podnikania.
Po čase za ním prišiel V. H., že by potreboval nejaké služby. Prstom mu ukazoval, že by potreboval vybaviť veci, čo znamenalo, že mu ukazuje, že ako keby mal zmačkať kohútik pištole. Na to mu povedal, že „V., prepáč, ale na takéto niečo sa necítim“. H. mu odpovedal, že to rád počuje, že to je v poriadku, ale že či by vedel pomôcť aspoň s logistikou nejakých vecí. Na to mu povedal, že s týmto by asi problém nemal a V. H. ho od toho času začal zapájať do logistiky rôznych trestných činov, ako sú vraždy a lúpežné prepadnutia. Prvá z týchto vecí bola konkrétne na C., ktorého sa V. H. pokúsil zavraždiť v Čadci. Túto vec pokladal ako test do následnej činnosti a pravdepodobne sa osvedčil a tak ho V. začal zapájať do lúpeží ako šoféra. Ďalej ho použil ako kopáča hrobu pri odstránení tzv. bieleho koňa H.. Posledná vec, s ktorou ho H., okolo roku 2004, oslovil bolo, že jeho vtedy dobrý známy a človek, pre ktorého pracoval, čo je prítomný obžalovaný G. I., sa cíti byť ohrozený a že by potreboval odo neho, aby mu niečo pozrel. Vtedy prišiel konkrétne za ním s tým, že mu dal do ruky zoznam, ktorý mal vraj od polície a na tom zozname bol zoznam motorových vozidiel a poznávacích značiek týchto motorových vozidiel, ktoré vraj patrili do skupiny Č. a tieto vozidlá sa vraj mali vyskytovať a jazdiť okolo bydliska obžalovaného G. I. a taktiež okolo herne V. U. na Starej Vajnorskej v Bratislave. Jeho pohyb bol vtedy na želanie obžalovaného G. I., aby o ňom jednoducho nikto nevedel. Býval zvlášť na byte, používal každý deň iné motorové vozidlo a sedel pred bydliskom obžalovaného G. I. a pozoroval pohyb podozrivých, podozrivých vozidiel zo zoznamu a podozrivé správanie týchto vozidiel. To znamená, že či tie vozidlá nejakým spôsobom spomaľujú, obzerajú terén, ľudia v nich a podobne. Toto pozorovanie sa vyhodnotilo pozitívne, tzn. s tým, že bolo skutočne pravdou, že motorové vozidlá zo zoznamu, ktorý mu poskytol V. sa vyskytovali v okolí bydliska obžalovaného G. I. a správali sa podozrivo.
O niekoľko mesiacov neskôr prišiel za ním V. H. a povedal mu, že takéto podozrivé správanie motorových vozidiel zaznamenali aj na Starej Vajnorskej, kde sa často pohyboval V. U. a že je tu nebezpečenstvo toho, Ž. Č. sa snaží odpozorovať ich pohyb a že ich bude chcieť dať odstrániť. Povedal mu taktiež, že G. I. s V. U. sa dohodli, že dajú odstrániť Č. skôr, ako sa to podarí jemu. Po možno v rozpätí niekoľkých týždňov ho V. H. zavolal do Bratislavy, konkrétne do Petržalky v nejakej pizzerii, a povedal mu, že sa rozhodlo o tom, že Č. pôjde dole a že mali vytipované dve miesta, kde Č. chodieva najčastejšie, ale že to prvé vyhodnotil ako nevhodné a že toto miesto, pri danej pizzerii, sa mu zdá byť najvhodnejšie a že
umiestnil do motorového vozidla k danej pizzerii kameru, ktorá nahrávala pohyb osôb. Následne išli do daného motorového vozidla, vytiahli kazetu z kamery a V. H. tam vložil novú kazetu. Následne išli na byt, ktorý bol v blízkosti tejto pizzerie, a na tom byte mu na nejakom záznamovom prehrávači ukázal video, na ktorom bol zaznamenaný pohyb Č. s ochrankárom. Takisto ho oboznámil s tým, že toto je najvhodnejšie miesto na jeho zavraždenie a že má to svoje špecifiká, a to konkrétne v tom, že občas sa Č. striedal na mieste šoféra alebo spolujazdca. Ivan mu povedal, že najvhodnejšie bude, keď to spravia len vtedy, keď bude Č. na mieste šoféra, pretože to miesto špecificky, kde parkoval, bolo na výjazdovej rampe a tým, že Č., keď vystúpil z auta, mal v podstate pri vystúpení, pri sebe dvere a z jednej strany by bol strelec, zozadu by boli dvere a z ľavej strany bola rampa, takže nemal kde utiecť. Následne mu povedal, že jeho by potreboval na túto úlohu, aby robil šoféra, že dohoda je taká, že G. I. dával šoféra a V. ako koordinátora a pri samotnej akcii ako tzv. oko, ako pozorovateľa, a že V. U. dodá strelcov. Tými strelcami mal byť C. Y., ktorý je z I., čo je obec v okrese Čadca, kde taktiež má trvalé bydlisko a D. G. a ten mal byť niekde z okolia B.. Títo ľudia sa už v tej dobe pohybovali okolo C. R. ako súčasť jeho skupiny. V tej dobe, už keď malo dôjsť k odstráneniu Č., tak v podstate tam minimálne C. Y. pracoval v herni na Starej Vajnorskej ako ochrankár. V. H. mu taktiež už v prípravnej fáze tejto vraždy ukázal garáž, kde mal byť odparkovaný pick - up, t. j. tá Škoda Felícia bielej farby a túto mal ešte pripraviť na samotný skutok tým, že na zadné okná nalepil zrkadlovú fóliu. To znamenalo, tí, ktorí sme sedeli pri samotnom skutku v búde tohto auta videli, čo sa deje vonku, však ľudia, ktorí išli okolo, tak videli svoj odraz. V. H. presne túto akciu rozplánoval, ukázal mu taktiež únikovú trasu a oboznámil ho presne s každým krokom, ktorý má byť pri danom skutku spravený, tzn., že V. H. mal robiť pozorovateľa niekoľko desiatok, možno až sto metrov od daného činu a pri samotnom skutku im mal dať telefonicky vedieť, že či Č. šoféruje dané vozidlo alebo ide ako spolujazdec a v tom prípade by sa tá akcia rušila.
Pred samotným skutkom sa ako šofér venoval nácviku únikovej trasy a pozorovania miest, ktoré boli kritické, nakoľko pri úniku museli prechádzať policajnej stanice, ďalej okolo banky, ktorá v tom čase, nakoľko boli časté lúpeže bánk, bola chránená uniformovaným policajtom, ktorý pri každej banke v tom čase v Bratislave stál a kde boli miesta ako križovatky, ktoré by im bránili v čistom úniku. Pred samotným skutom ich V. H. zaviedol do ďalšieho bytu, ktorý bol síce na tom istom sídlisku ako daná pizzeria, ale bol vzdialenejší a tam boli pripravené zbrane, viac typov zbraní, boli tam krátke guľové zbrane, minimálne dve útočné pušky typu Kalašnikov a bol samopal vzor 58. H. takisto inštruovoval strelcov, a to konkrétne G., že on odstráni konkrétne Č.. Y. tak, že má odstrániť ochrankára, a to z toho dôvodu, aby ochrankár po unikajúcom aute nemohol spustiť kryciu paľbu a nemohol ohroziť strelcov, preto mal byť ochrankár odstránený. Ďalej ich inštruoval, akým spôsobom budú pri samotnom skutku vystupovať z auta, tzn. v akom poradí, a to, že prvý mal vystúpiť G. ako strelec na Č., aby bol pri ňom čo najrýchlejšie. Druhý, že má vystúpiť Y. a on ako posledný, aby prešiel z búdy na miesto šoféra, preparkoval auto, aby strelci čo najrýchlejšie nasadli do auta, a aby čo najrýchlejšie opustili miesto činu. V podstate o veci bolo rozhodnuté a niekedy v lete roku 2004. Pri samotnom zaparkovaní auta Č. videli, ako prichádza a strelci otvorili zadné dvere auta a vystúpili. On prestúpil na miesto vodiča a už počas jeho príchodu na miesto šoféra počul streľbu, ktorá bola veľmi rýchla. Myslí, si že sa strieľalo krátkymi dávkami, avšak sústredil sa na svoju úlohu, a to preparkovať auto, čo následne aj urobil a strelci po skutku nasadli do auta a on sa vydal autom na miesto, ktoré bolo určené k likvidácii auta. Mali šťastie, nevideli žiadnych policajtov a nemali žiadne komplikácie na križovatkách, takže to bolo veľmi rýchle a po danom odparkovaní auta pod stromy, bolo to na poli pod stromami, vystúpili z auta, rozlial benzín po aute, ale V. H. v tom zavolal, že miesto, kde ich mal vyzdvihnúť po tejto akcii, že sa mení, nakoľko, že už je veľmi zhustený pohyb policajného zboru po mieste činu a jeho blízkom okolí, v ktorom sa ešte v tom momente nachádzali. Povedal, že aby ešte auto nepálil, že on nájde nové miesto na vyzdvihnutie a že im dá vedieť. Po niekoľkých minútach im oznámil, že kde ich bude čakať. Museli prebehnúť niekoľko sto metrov po poli. Následne išli v po výpadovke okolo miesta činu, kde už videli záchranku a veľké množstvo policajtov. Išli na Starú Vajnorskú, kde oproti mal herňu V., na takú ubytovňu a tam sa prezliekli, opláchli.
V. H. mu už pred skutkom povedal, že ešte konkrétne nevie, aká bude odmena za tento čin, ale že to má byť minimálne jeden až dva milióny korún. Po skutku mu V. H. povedal, že nakoniec dostanú každý po jedničke, to znamenalo, že milión korún. Po niekoľkých týždňoch mu V. H. doniesol v igelitke v prvú splátku - 400 000 korún a o niekoľko týždňov neskôr mu doniesol 300 000 korún, ďalšie peniaze už nedostal.
V podstate po tomto čine sa jeho život začal uberať iným smerom, ešte istý čas prevádzkoval pre obžalovaného G. I. herňu v Turzovke, z ktorej ale nemal dostatočný profit na žitie, tak sa rozhodol,
že opustí Slovensko. Našiel si nový život v zahraničí, z ktorého ho po troch rokoch V. H. opätovne telefonicky oslovil, že by mal pre neho robotu prevádzkara v Bratislave, že to je G. I. podnik, a že tam jednoducho bude robiť prevádzkara a že zarobí si toľko, ako si zarobí v zahraničí. Na túto ponuku kývol, vrátil sa domov a pracoval pár rokov ako prevádzkar v Demarku v Rači a keď sa tento klub zatvoril, tak sa rozhodol, že opätovne vycestuje do zahraničia, kde žije v podstate do teraz.
K osobe V. H. ďalej uviedol, že V. H., po odchode z armády, začal byť v kontakte s I. R. spolu so svojím kamarátom od výsadkárov D.. V podstate pracovali pre I. R. ako ochrankári. Po krátkom čase bol však I. R. zavraždený v Žiline, v hoteli Astoria, a V. H. mal šťastie, že pri tomto nebol, avšak po tomto skutku sa, sa vzťah, ktorý mal s C. R., ako bratom I. R. ešte viac upevnil a V. H. začal pracovať pre C. R., ktorý prebral vedenie skupiny R., ktorá v tom čase existovala na Kysuciach. Po vražde I. R. sa udiala taká vec, že I. R. bol v istom kontakte, ako šéf skupiny na Kysuciach, so G. I., a po jeho vražde prišli nejakí ľudia za C. R., aby vytiahol G. I. na stretnutie, kde bude G. I. odstránený, avšak stalo sa to, že C. R. sa nezľakol týchto hrozieb, išiel za G. I., povedal mu čo sa chystá a od toho času si ho začal G. I. vážiť, začali sa častejšie navštevovať, tzn., že C. R. chodieval častejšie do Bratislavy. So G. I. ho zoznámil V. H. niekedy v rozmedzí rokov 2000 - 2004, keď ho občas zobral do Bratislavy. I. bol predstavený ako lojálna osoba, tzn., že už mal nejaké trestné činy za sebou a že je jednoducho spoľahlivý. Bližšie sa však spoznali až po už spomínanom pozorovaní, kedy aj I. vozieval. Po samotnom čine už boli vo veľmi blízkom vzťahu, nakoľko prevádzkoval jeho herňu v Turzovke a neskôr preňho pracoval ako prevádzkar v Demarku, kde boli v dennodennom kontakte.
Svedok C. Ď. na hlavnom pojednávaní dal do pozornosti, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých má vypovedať. Následne bol vyzvaný, aby napriek tomu najprv uviedol súvislý popis dotknutých skutočností tak, ako to predpokladá § 261 ods. 3 a § 132 ods. 1 Tr. por. Následne vypovedal, že obžalovaného G. I. pozná z videnia, obžalovaného D. Š. pozná z práce, obžalovaného C. R. pozná tiež z práce, obžalovaného S. Š. pozná z Lieskovca a obžalovaného M. N. pozná od V. H.. ďalej uviedol, že netuší, aký to bol rok, vtedy bol s V. H. v Bratislave na nejakom byte v Petržalke, ale vie, že tam mal nejaké auto, ktorým monitoroval nejaký priestor a že mal na starosti likvidáciu C. Č.. Viac k veci nevedel uviesť pre vymiznutie pamäťovej stopy vzhľadom na odstup času. Následne bol na návrh prokurátora ÚŠP použitý postup predložením zápisnice o skoršej výpovedi podľa § 264 Tr. por., kde svedok v podstate vypovedal, že od V. H. vedel, že prácu, a to vraždu C. Č. dostal od G. I.. On bol s V. H. v Bratislave a videl v byte v Petržalke videokameru, o ktorej mu V. povedal, že monitoruje pohyb C. Č.. Neskôr videl, že pri Škode Fabia modrej farby s tmavými sklami na oknách dával V. väčšiu autobatériu, ku ktorej povedal, že ju tam dáva kvôli videokamere, ktorá je v tej Fabii a ktorá monitoruje pohyb C. Č.Á. keď chodí do pizzerie. Kameru na malé videokazetky mu po pár mesiacoch V. H. predal. Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste.
Svedok Ď. následne uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní a doplnil, že V. H. sa rád chválil, a preto si myslí, že mu povedal o pripravovanej vražde Č.. Svedok ďalej popisoval vzťahy s obžalovaným C. R.Ň. a svedkom V. H. a svoje aktivity. Nič bližšie k samotnému skutku neuviedol.
Svedok I. V. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že v osudný deň sa stretli s Č., že idú na kávu do pizzerie do Petržalky. Č. šoféroval, on sedel ako spolujazdec. Po príchode na Pečiansku ul. pred pizzeriu zaparkoval auto, na takú vyvýšenú rampu, asi 10 metrov od vchodu, vypol motor, vystúpili z auta a ako náhle vystúpili, tak sa spustila streľba. Periférne zahliadol niekoho v kukle, nevie, či bol jeden, dvaja, traja a začal odtiaľ utekať a chcel si zachrániť život, čo sa mu aj podarilo. Aký bol motív vraždy Č. uviesť nevedel a tento mu o obžalovanom I. nerozprával.
Svedok C. Y. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že obžalovaného G. I. pozná z videnia, párkrát ho videl v podniku Demar. Obžalovaného D. Š. pozná z podniku z Kysúc, obžalovaného M. N. pozná z vojny a tiež iba z videnia, potom sa neskôr rozprávali, obžalovaného S. Š. poznám tiež z Kysúc ako aj obžalovaného C. R.. Skutok sa stal dňa 09. 09. 2004. Pred tým, pár týždňov, dva - tri prišiel na byt ku V. U., H. a tlačil naňho, aby dal nejakého chlapa, že ide urobiť Č. a potrebuje ho, aby niekto istil G. pri streľbe, na to tlačil V. na neho, aby sa toho zúčastnil, no potom pred tým pár dní, prišiel po neho V. H., odviezol ho na byt, kde mali nachystané strelné zbrane, auto tam mali odparkované pri nejakej centrále a dva - tri dni pred tým išli prvýkrát, ale to nevyšlo, lebo Č. unikol na aute. Potom na druhý deň sa to opakovalo, ale tiež tam boli nejakí civilisti, tak sa od skutku upustilo a na tretí deň sa skutok stal dopoludnia, odtiaľ išli tým autom, čo tam bolo na nejakú trávnatú plochu a tam sa auto zapálilo a odtiaľ
išli na Starú Vajnorskú a odtiaľ každý už po svojom. V. U. bola osoba, ktorá ho donútila k tomuto činu. Robil mu šoféra v minulosti, podnikal v herniach, v disco baroch. H. to naplánoval aj odštartoval akciu, aj potvrdil kedy je Č. sám v aute, no a bol ochrankár ešte, boli dvaja. Istiť G., aby po ňom nestrieľal ochrankár. Č. zaparkoval auto, vystúpili z auta, tam vychádzal G., začal strieľať na Č., za ním som vyšiel ja, istil som ho, dva-tri krát som vystrelil, aby išiel ochrankár preč od auta, na to mi nereagoval, možno nepočul cez tú streľbu, cez tú G.Ú., tak som ho postrelil do nohy, na to reagoval, išiel preč od auta, tak som ho nechal tak a G. tam dostrieľal Č. a išli sme preč.
Svedok sa v ďalších častiach svojej výpovede vyjadroval k dokonanému skutku v bode 2/ obžaloby, ktorý je právoplatne skončený na Okresnom súde Bratislava i pod sp. zn. 3Tk/2/2014 a popisoval vzťahy s V. H., V. U. a ich úlohy.
Svedok N. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že bol členom skupiny G. a robil ochranku priamo M. W. prezývanému Y.. Obžalovaný G. I. bol vyššie postavený, pretože bol kamarát I. G., ešte pokiaľ žil. Potom, keď ho zastrelili, tak chvíľu ešte robil so skupinou G. pod vedením M. W., ale potom sa oddelil. Obžalovaného G. I. pozná od roku 1997 po vražde I. G., bol to ako jeden člen skupiny G., aj so svojimi ľuďmi, prichádzali z Ukrajiny. O vražde Č. nevie nič, ale Č. bol vyššie postavený člen skupiny G.. Viem , že mali konflikt medzi sebou a to G. s Č.. Nejaká bitka sa strhla v hoteli Danube a G. I. na tom základe, že dostal nakladačku od Č. a čo má počutia, G. to asi l neprehltol, tak preto to dal spraviť tak, ako to dal urobiť.
Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že bol s Č. v Bratislave v hoteli Danube, kde bol prítomný pri jednom konflikte, kde G. dostal facku od Č.. Spolu s ním tam bol aj C. G.. Nevedel o tom, že by mal Č. nejakých nepriateľov a nemá vedomosť ani o motíve jeho vraždy.
Svedok W. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že o skutku nevie nič, o skutku vie akurát to, čo bolo v televízii. Obžalovaného G. I. pozná z toho, keď nastúpil do firmy Sinus security, čo bolo ešte s nebohým I. G.. Po smrti I. G. G. I. odišiel preč a od toho incidentu, čo mal v Danube s Č., ho nevidel, a stretli sa až v roku 2010.
Súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal svedeckú výpoveď svedka C. G., zväzok 35, č. l. 7845, ktorý v podstate vypovedal, že ku skutku nič uviesť nevie. Okolo roku 1999 bol členom zločineckej skupiny G. a po nejakom čase sa dostal k C. Č., ktorému robil ochranku. Popísal konflikt, ktorý sa mal udiať medzi G., cudzincom s ruským prízvukom, jeho ochrankárom a C. Č., C. G. a M. R., pričom mali byť prítomní aj traja Albánci. G. bol vysoký asi 175 cm, strednej postavy a mal krátke čierne vlasy. Konflikt sa odohral v hoteli Danube, kde G. ochrankárovi udrel nožom zozadu po hlave a potom G. I. bodol do chrbta týmto nožom. Ale tento nôž bol v puzdre, takže nikomu neublížil a ani netiekla krv. Ku skutku ohľadom vraždy C. Č., hovoril, že mu volal C. I., majiteľ benzínky na Viedenskej ceste v Petržalke, že Č. zastrelili v podjazde pri pizzerii. Súd následne oboznámil rekogníciu (zv. 29, č. l. 6358-6365) v rámci ktorej svedok G. opoznal, okrem iného, aj G. I..
Súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal svedeckú výpoveď svedka D. G., zväzok 35, č. l. 7812 - 7834, zväzok 28, č. l. 6148 - 6169, ktorý v podstate vypovedal, ku skutku 1/, že C. R. mu hovoril niekedy v roku 1999, že S. Š. s M. N. boli hospitalizovaní v nemocnici v Bratislave, kde ich bol on pozrieť a že mali dopravnú nehodu na motorke, keď išli zavraždiť C. Č.. C. R. mu v tom čase všetko hovoril, pretože mu robil v tom čase ochrankára a aj štartéra a teda mu C. R. úplne veril. Vie, že Č. a I. spor sa nejako vyostril po smrti šéfa skupiny I. G.. On nevie prečo sa potom až do roku 2004 nič neudialo, vie len, že S. museli po nehode amputovať ruku. O skutku vie len z počutia od C. R.Á., že Č. mal prísť do nejakého podniku v Bratislave a M. N. ho mal zastreliť výstrelom do hlavy, a to preto, lebo bolo známe, že Č. nosí nepriestrelnú vestu. Po zastrelení Č. mali na motorke odísť preč, pričom vodiča S. Š. vybral C. R.. N. vybral podľa neho V. H., lebo sa dobre poznali a páchali spolu rôznu trestnú činnosť. Jemu osobne sa M. N., že on mal osobne zastreliť Č.. On vie, že tento skutok zosnovali G. I. s V. U. a C. R.. Urobili to kvôli tomu, že sa cítili byť ohrození od Č.. Vie, že na skutok sa použila nejaká športová motorka, sledovanie Č. podľa neho vykonával H., lebo tento vykonával sledovanie už aj v iných skutkoch. Ďalej popísal svoj vzťah k ďalším obvineným. On bol s obvinenými kamarát, ale najlepší vzťah mal s C. R..
Ku skutku 2/ v podstate uviedol, že niekedy v roku 2003 ho súkromne oslovil I.. V. H. ohľadom vraždy C. Č.. Povedal mu, že sa má dať dokopy ohľadom fyzičky, oblečenia, že si má zabezpečiť topánky, rukavice
a bundu, zbraň a kuklu dodá H.. Potom boli stretávky niekedy v roku 2004 so G. I. a C. G., kde sa bližšie zhovárali o skutku. Stretávali sa vždy na Starej Vajnorskej, jeho vozil C. R.. V Bratislave V. H. monitoroval pohyb Č. a jeho zvyky. On, H., H. Z. Y. ho sledovali tiež v blízkosti Pizza Restauratnt MKM. Chodievali na modrej Fabii, ktorú nechávali odparkovanú na parkovisku a oni následne prešli do nejakého podniku. On vie, že majiteľkou tohto vozidla bola B. G.. Fabia natáčala na kameru príchod Č.. On osobne bol len raz pri takomto kamerovaní a striedal sa pri tom s H.. Niekedy koncom júna alebo začiatkom júla 2004 mu V. H. priniesol útočnú pušku juhoslovanskej výroby, aby si ju vyskúšal ako strieľa. Doniesol mu aj 4 zásobníky s 30 nábojmi. On si ju vyskúšal, ale mu nesedela, tak mu potom H. doniesol samopal vzor 58. Ten si tiež vyskúšal a zdal sa mu byť spoľahlivejší. Niekedy v auguste 2004 išli do Bratislavy na tú akciu za účelom odstránenia Č., tam šiel s H. a H., pričom Y. už bol v Bratislave. Prišli na Starú Vajnorskú k herni kde mal C. G. ruletu, tam sa stretli všetci štyria aj s Y.. Oni potom boli v blízkosti tej pizzerie v Petržalke, potom sa akcia dočasne zrušila a v septembri prišli znova do Bratislavy, ale do iného bytu. Trikrát išli na akciu, ale ani raz sa im to nepodarilo z dôvodu, že Č. k uvedenej pizzerii neprišiel. Dohodnuté to bolo tak, že on bude strieľať na Č. a Y. na jeho ochrankára. Počas tých troch dní chodili tak, že sa prezliekli za strojovňou do športového odevu. On mal oblečené čierne šušťáky a čiernu bundu s nápisom CHIENSSI. Okrem samopalu juhoslovanskej výroby a samopalu vzor 58 mali aj krátke strelné zbrane a to ČZ 75 a ČZ 82. Dňa 09.09.2004 šli ako obvykle k uvedenej strojovni, tam sa prezliekli a nasadli do vozidla Škoda Pickup bielej farby a H. ich odviezol pred pizzeriu MKM. H. zaparkoval vozidlo zadnou časťou smerom k pizzerii a odišiel asi sto metrov k retardéru sledovať príchod Č.. Potom im H. volal, že Č. prichádza ako šofér a dvadsať sekúnd na to prichádzal na vozidle zn. Mercedes čiernej farby. Oni čakali kým zastaví a bude vystupovať z auta. V momente ako sa vypli brzdové svetlá a otvorili dvere tak Č. vystupoval ľavou nohou na zem a vychádzal aj celým telom von z auta, tak vtedy vybehol on aj Y. s tým, že on strieľal na Č. Z. Y. strieľal jednotlivými ranami po ochrankárovi. On periférne zbadal ako ochrankár začal utekať preč po nakladacej rampe. Vystrelil asi štyri - päť rán a keď prišiel k Č., ktorý ležal na zemi, tak ho ešte z 1 - 1,5 metra zasiahol do hlavy. Nevie akým samopalom ani koľko rán vystrelil Y. a nevie ktorým samopalom strieľal on. Na rukách mal počas celej akcie kožené rukavice a na hlave kuklu, Y. tiež a H. mal iba rukavice. Ešte si pamätá, že tam mala byť nejaká bezpečnostná kamera, ale iba nejaká slabá. Celé to trvalo asi 10 až 15 sekúnd, potom sa šlo po naplánovanej trase. Tam auto odparkovali pod nejaké stromy, všetci sa povyzliekali a veci aj so zbraňami nechali v tom aute. H. polial interiér auta benzínom a zapálil, pričom mu obhoreli vlasy, obočie a brada. Medzi tým komunikovali H. G. H., že je nejaký problém, a tak sa presunuli cez pole, kde ich vyzdvihol V. H. na modrej Fabii. Potom prišli na Starú Vajnorskú a následne šiel on aj s H. do Žiliny. On potom za to dostal peniaze, celkovo mal dostať milión ale do toho chýbalo ešte nejakých 100.000 až 150.000,- Sk. On dostal k užívaniu modrú Škodu Fabiu. Vie, že každý mal sľúbené milión za prácu, Y. Z. H. mali dostať milión. H. mal dostať ešte herňu v Turzovke a Y. Škodu Super B čiernej farby. Ďalej opísal svoje vzťahy s ostatnými členmi v skupine. Uviedol, že robil aj ochranku C. G., ktorého volali V. U., ale on nevie prečo ho tak volali. On vie, že G. G. C. poverili V. H. k odstráneniu Č., aby zabezpečil ľudí a celú logistiku a oni to mali financovať, celé to zosnovali oni dvaja. On nadobudol podozrenie, že ho chcú odstrániť ako nepohodlného svedka, mal aj nejaké správy vystrihnuté z novín, ostrý náboj zo samopalu. Potom zneistel H. tak, že mu napísal výhražný anonymný list, ktorý mal byť súčasne aj vydieračský. On potom hovoril H., že aj on dostal takéto sms-ky, to všetko hovoril, aby zneistil G. a V.. Dobrovoľne vydal USB
- kľúč, v ktorom je popísaná celá trestná činnosť I., U., R., H. a tiež je tam podrobne popísaný skutok vraždy Č.. On to písal pre políciu, keby ho niekto odstránil, aby bol dôkaz o takejto činnosti. On to písal v roku 2009 až 2011 a niektoré veci tam písal dodatočne. Na druhom USB - kľúči, čo vydal, sa nachádzajú všetky telefónne čísla na všetkých ľudí z trestnej činnosti, ďalej doklady a fotografie. On nevie, či ešte niečo existuje zo skutku, vie len, že monitorovanie Č. sa nahrávalo na kameru, ktorú mal V. H. zaniesť do Rakúska U. D.. Čo sa týka Škody Pickup bielej farby, tak toto auto ukradli v Žiline, a to on, D. Š. Z. C. R., a to za tým účelom, že ho mali použiť na vraždu Č.. On, H., H. Z. Y. pripravili auto na skutok tak, že na okná a zadné okno nalepili zrkadlovú fóliu, aby nebolo vidieť z vonku do vozidla. Evidenčné číslo bolo pred skutkom české. To vozidlo odcudzili v Žiline pri paneláku v blízkosti reštaurácie Junior. Objednali to I. s U. a poverili na to H.. Krádež auta a spôsob, ako aj úlohy rozdelil C. R.. D. Š. ich tam mal doviezť na vozidle Ford Escort Combi, C. R. mal vylomiť zámok a jeho úlohou bolo robiť tzv. „oko“ a sledovať, aby neboli vyrušení. R. naštartoval vozidlo, on si k nemu prisadol a potom išli do garáže, ktorá bola pod ubytovňou Remi. Na auto dali české značky a pôvodné žilinské odhodili do smetí v Považskom Chlmci. Potom išli do Bratislavy a pred ním išli H., R. Z. Š. na vozidle Lexus so seneckými ŠPZ. Po príchode do Bratislavy išli niekam ku vysokým školám a zoologickej záhrade, tam odparkovali vozidlo do garáže. Vozidlo sa vyčistilo, zafóliovalo a pripravilo na skutok. C. R. a Š. vedeli o pripravovanom skutku. R. rozdeľoval úlohy. Čo sa týka toho vozidla, vybrali ho lebo je to nenápadné vozidlo a z tohto vozidla
sa lepšie vyskakuje zo zadných dverí. Tá modrá Škoda Fabia sa potom predala asi v roku 2008. Vie, že G. I. dával peniaze a vyplácať ich mal V. H. nejakým policajtom z kriminálky za informácie ohľadom aut, na ktorých jazdil Č.. Ďalej uviedol, že tá kamera, s ktorou H. monitoroval Č. bola taká staršia a bola na VHS kazety. Vie že Č. sa monitoroval z tej odparkovanej Škody Fabia. Bol prítomný v Bratislave v Demar klube v Rači, kde sa bavili V. H., I., U., Y., H. Z. R. o vražde Č.S., o tom kto koľko dostane peňazí. Vie, že tá objednávka na zavraždenie Č. bola len od I. Z. U.. Vie, že bol problém keď sa zistilo, že Y. nezastrelil ochrankára. Podľa neho ho Y. nechcel zabiť úmyselne.
Svedkyňa I. U. na hlavnom pojednávaní dala do pozornosti, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých má vypovedať. Následne bola vyzvaná, aby napriek tomu najprv uviedla súvislý popis dotknutých skutočností tak, ako to predpokladá § 261 ods. 3 a § 132 ods. 1 Tr. por. Následne vypovedala, že obžalovaný S. Š. je jej bývalý priateľ a obžalovaný C. R. jej kamarát. Spolu s obžalovaným Š. bývali pred dopravnou nehodou 8 rokov v Kysuckom Lieskovci a po dopravnej nehode ho chodila navštevovať do nemocnice. Obhajobe odpovedala, že v prípravnom konaní chodili za ňou celý mesiac vyšetrovatelia a stále jej hovorili, že si musí niečo pamätať. Bolo to také vkladanie, lebo bola nervózna, tak oni jej tak akoby vkladali do úst tie slová, čo chceli asi počuť. Malo ísť o nejaké parochne, či ich videla a pištole a že musela ich vidieť, ale nič nevidela, nepočula a vôbec nevie o veciach, čo sa dialo vonku. Následne bol na návrh prokurátora ÚŠP použitý postup predložením zápisnice o skoršej výpovedi podľa § 264 Tr. por., kde svedkyňa v podstate vypovedala, že že v roku 1999 žila s S. Š. v jednej domácnosti, bola jeho priateľka. Vie, že asi 2 dni pred dopravnou nehodou bolo u nich v Kysuckom Lieskovci asi 5 mužov, medzi nimi aj C. R. Z. V. H.. Boli asi v obývačke alebo kuchyni. Myslí si, že jeden z nich bol Ukrajinec, lebo rozprával po ukrajinsky, resp. rusky. Jej sa zdá, že ho oslovovali D. alebo D.. Bol nižšej postavy, mal krátke vlasy asi tmavohnedej farby, okrúhlu tvár. Ďalší dvaja neznámi muži boli vyšší, mali krátke vlasy. V tom čase si ona všimla v spálni dve parochne s rovnými vlasmi. Po stretnutí jeden z tých mužov povedal, že idú poriešiť nejakého muža s maďarským menom. S. Š. bol v tom čase nezamestnaný, ona nevie z čoho žil. Po nehode mu amputovali ruku. Ten Ukrajinec bol po nehode ešte pozrieť S. v Kysuckom Lieskovci. Svedkyňa sa k prečítanej výpovedi vyjadrila v tom smere, k parochniam, že nič nevidela, vôbec. Absolútne nič o tom nevie a nemá s tým ani nič spoločné a ďalšia vec je, že by na súde ani nemala čo hľadať, pretože fakt s tým nič nemám spoločné.
Svedok Q. M. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že v tej dobe, skutok 1/, pracoval v policajnom zbore ako zástupca vedúceho výjazdovej skupiny a bolo im vtedy oznámené, že sa stala havária nejakého motocykla a že pri páde vypadli náboje a zbraň, ktoré aj pri ohliadke a realizácii uzávery cesty videl. Na mieste nehody bol on, bol tam kriminalistický technik, ktorý zaisťoval stopy, potom tam boli nejakí uniformovaní policajti, ktorí usmerňovali premávku a odklon a asi vyšetrovateľ tam mohol byť. Či boli na mieste nehody aj príslušníci operatívy nevie. Miesto sa uzavrelo pri odbočke z Drieňovej ul., keď sa vchádza smerom od Prievozskej ul., po Bajkalskej ul. a bolo to uzavreté až po odbočku za nadjazd. Keď prišiel na miesto nehody, toto už bolo odpáskované. Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania, vzhľadom na odstup času, uviedol, že si spomenul nejaká parochňa bola v úložnej časti motorky, ale to, čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda.
Svedok U. V. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, ako vnímal skutok 2/, ale k osobám obžalovaných nič neuviedol, nakoľko išlo o náhodného svedka.
Svedok Z. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal ako vnímal skutok 2/, ale k osobám obžalovaných nič neuviedol, nakoľko išlo o náhodného svedka.
Svedkyňa V.. I. G. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že obžalovaný G. I. bol obchodný partner ich firmy Junior game, teda do jeho herní dodávali zariadenia, nakoľko mali licenciu na prevádzkovanie hazardných hier, čo im udelilo ministerstvo, čiže keď ich nejaký partner požiada, tak mu dajú zariadenia do jeho herní. Obžalovaného R. pozná tiež z takejto obchodnej činnosti. Ďalej len popisovala priebeh jej obchodnej činnosti. O prejednávaných skutkoch nemá žiadnu vedomosť.
Svedok C.. I.. N. I. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k odtlačkom hraničných pečiatok z pasu obžalovaného I., pričom tieto nevedú k žiadnym relevantným záverom.
Svedok Y.. V.. N. M. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k odtlačkom hraničných pečiatok z pasu obžalovaného I., pričom tieto nevedú k žiadnym relevantným záverom.
Konfrontácia medzi svedkom V. H. a svedkom C. Ď. žiadne konkrétne skutočnosti nepriniesla.
Svedkyňa - poškodená W. X. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že o žiadnych konfliktoch jej zosnulého manžela, t. j. poškodeného C. Č., nevie. Vie len, že si kúpil pancierové auto a mal obavy. Spomínala, že raz sedela s kamarátkami na obede v reštaurácii Brit, kedy jej telefonoval C. (poškodený Č.), ktorý jej uviedol, aby odtiaľ vypadla, lebo podnik patrí G., ktorý ho chce zabiť, ale priezvisko nebolo spomenuté. Toto bolo v období pár rokov pred skutkom. Meno V. U. jej niečo hovorí, pár krát ho videla vo firme. Nemá vedomosť, že by jej zosnulý manžel sa podieľal na páchaní trestnej činnosti avšak pohyboval sa v okruhu G.. Uviedla ďalej, že jej zosnulý manžel začal chrániť seba aj juj, prestal chodiť jedným autom spolu s ňou a s dieťaťom do parku, ale pred kým a čím ich chránil nevedela uviesť. Osoby obžalovaných nepozná.
Znalkyňa doc. MUDr. Jiřina Bauerová, CSc. sa na hlavnom pojednávaní, po zložení sľubu podľa § 5 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže v čase konania hlavného pojednávania už nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR, v plnom rozsahu pridržala písomne podaného znaleckého posudku č. 51/2009 z č. l. 2399 (skutok 2/) a odvolala sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti C. Č. bola mozgová smrť v dôsledku strelného pomliaždenia až rozdrvenia tkaniva mozgu pri strelných poraneniach hlavy, trupu, končatín, s poraneniami vnútorných orgánov. Všetky poranenia na tele C. Č. vykazovali známky vzniku za živa, z čoho jednoznačne vyplýva, že poškodený v čase ich vzniku žil. Poškodený C. Č. utrpel dvadsať priestrelov a štyri zástrely tela. Použitá zbraň bola útočná puška kalibru 7,62 x 39 mm. Vyšetrené okolnosti sú v dobrom súlade s pitevným nálezom. Pri pitve neboli na tele C. Č.Á. zistené žiadne také zranenia, ktoré by poukazovali na vlečenie, prenášanie či inú nežiaducu manipuláciu s telom poškodeného.
Znalec mjr. Ing. Ján Kurta sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. KEU PZ č. PPZ-8548-2/KEU-BA-EXP-2004 z č. l. 2442 (skutok 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že na karosérii zhoreného motorového vozidla, a to Škody Felicie Pickup EVČ: BZS 01-75 (ČR) bolo zaistené VIN číslo ako aj výrobné číslo motora a prevodovky. Výrobné číslo motora nebolo určite pozmeňované, a čo sa týka VIN čísla ide pravdepodobne o pôvodné výrobné číslo karosérie.
Znalec následne doplnil, že skúmané motorové vozidlo je pôvodné, nie je prerobené a v znaleckom posudku zodpovedal otázky, ktoré mu boli položené, t. j. výrobné číslo karosérie, prevodovka a iné otázky neriešil. Mal za úlohu skúmať metalografické otázky a pokiaľ sa týka otázky, či je možné takéto auto ukradnúť, po Škode 120 je Felícia najľahšie ukradnuteľné auto a jemu, ako laikovi, trvá 30 sekúnd sa dostať do auta.
Znalec pplk. Ing. Roman Čulen sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. KEU PPZ-8548/KEU-BA-EXP-2004 z. č. l. 2454 (skutok 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že z pitvy poškodeného boli predložené na skúmanie 3 ks striel a samostatné oceľové jadro strely, pričom sa jednalo o strely vystrelené z jednej zbrane, a to útočnej pušky vzor 58V, v. č. 16034e. Čo sa týka ďalších zaistených zbraní, tak sa jedná o pištole zn. ČZ model 75 a ČZ vzor 83, útočná puška vzor 58V a útočná puška juhoslovanskej výroby zn. CZ model M70 AB2. Ďalej ako stopa č. 83 bola predložená pištoľ zn. SIG SAUER P228. K predmetným rifliam sa znalci vyjadrili, že sa jedná o rifle modrej farby poškodeného I.. V., ktoré sú poškodené strelou, pričom popis dráhy strely súhlasí s tým, čo uviedol poškodený. Ďalej bolo zistené, že na mieste činu bolo strieľané dvoma zbraňami, a to vzor 58 a CZ model M70 AB2.
Znalec následne doplnil, že vedia identifikovať nábojnice a strely a vedia určiť počet nábojov aj zbraní, ale to neznamená, že ide o celkový počet nábojov vystrelených na mieste činu, pretože vzhľadom na rozsah, v ktorom sa stopy nachádzali, nie je jednoznačne isté, či boli zaistené naozaj všetky nábojnice a u striel je to isté, že neboli zaistené všetky, pretože v podstate vľavo od miesta činu bol voľný priestor a strely v tomto priestore mohli letieť do väčšej vzdialenosti, ide o zbrane ktoré majú dostrel až 2700m.
Uviedol ďalej, že vzor 58 je útočná puška a ide o tzv. samopal a vyrábal sa v Uherskom brode v roku 1963 a srbská verzia v roku 1983.
Znalec pplk. Ing. Roman Čulen sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. KEU PZ č.p. PPZ-3802/KEU-BA-EXP-2009 č. l. 2499 (skutok 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že na spáchanie vraždy C. Č. boli použité dve strelné zbrane, ktoré ovládali dvaja strelci. Je možné predpokladať, že obaja strelci v čase zahájenia streľby stáli vzadu za vozidlom poškodeného, jeden vľavo, druhý viac vpredu vpravo. Po páde Č. na zem pristúpil popri ľavej strane vozidla jeden strelec bližšie a strieľal na ležiaceho poškodeného.
Znalec následne doplnil, že sa strieľalo zozadu, tak bola započatá streľba, za vozidlom. Ten strelec, ktorý strieľal z blízka z ľavej strany, mal N70ku.
Znalec npor. MUDr. Ján Mareček sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. PPZ-8548/KEU-BA-EXP-2004 č. l. 2477 (skutok 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že bola zistená zhoda stopy č. 76 s odtlačkom časti dlane ľavej ruky C. Č..
Znalec následne doplnil, že nezaisťovali daktyloskopické stopy, skúmali iba to, čo im bolo predložené s tým, že daktyloskopické stopy poškodeného Č. sa nenachádzali v systéme Afis. Ako znalcovi mu nebola položená otázka, či sa odtlačky poškodeného nachádzali v Afise. Odtlačky C. Č. boli uložené do systému Afis.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Miroslav Čerňan sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 41/2014 z č. l. 8318 (skutok 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že obžalovaný G. I. a obžalovaný D. Š. vedeli ovládať svoje konanie, rozpoznať jeho nebezpečenstvo, protiprávnosť a aj v súčasnosti sú schopní chápať zmysel trestného konania a nebola u nich zistená žiadna duševná choroba.
Znalec následne doplnil, že k resocializačnej prognóze sa nemohli vyjadriť, keďže nezistili duševnú poruchu ani chorobu, a preto nemožno hovoriť o resocializácii, a to isté platí aj pre nebezpečnosť obžalovaného I. pre spoločnosť, keďže nebola konštatovaná duševná porucha, ani choroba, a preto nemôžu povedať, že by bol obžalovaný nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo choroby. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Miroslav Čerňan sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 32/2014 z č. l. 8388 (skutok 1/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že obžalovaný G. I., obžalovaný C. R. a obžalovaný M. N. vedeli ovládať svoje konanie, rozpoznať jeho nebezpečenstvo, protiprávnosť a aj v súčasnosti sú schopní chápať zmysel trestného konania a nebola u nich zistená žiadna duševná choroba.
Znalec následne doplnil, že obsah spisového materiálu tvorí objektívnu anamnézu pre vypracovanie znaleckého posudku s tým, že znalci nehodnotili pravdivosť alebo nepravdivosť výpovedí, pričom vierohodnosť výpovede svedka prináleží hodnotiť znalcovi z odboru psychológia.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Miroslav Čerňan sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 11/2015 z č. l. 8485 (ku skutku 1/ a 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že obžalovaný C. R. vedel ovládať svoje konanie, rozpoznať jeho nebezpečenstvo, protiprávnosť a aj v súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania a nebola u neho zistená žiadna duševná choroba.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Robert Máthé, PhD. sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 42/2014 z č. l. 8529 (ku skutku 2/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods.
2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že prognóza resocializácie u obžalovaného G. I. a obžalovaného D. Š. je skôr priaznivá.
Znalec následne doplnil, že pri vyšetrení bolo použitých 8 diagnostických metód, pričom jednou z nich bol aj Szondiho test zameraný na osobnostné charakteristiky vyšetrovanej osoby, pričom bol použitý aj Rošachov test.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Robert Máthé, PhD. sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 29/2014 z č. l. 8558 (ku skutku 1/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že prognóza resocializácie u obžalovaného G. I. a obžalovaného M. N.Ď. je skôr priaznivá, v prípade obžalovaného S. Š. je skôr nepriaznivá.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Robert Máthé, PhD. sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 7/2015 z č. l. 8584 (skutok 1/) a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že prognóza resocializácie u obžalovaného C. R. je menej priaznivá.
Znalec následne doplnil, že pri vyšetrení obžalovaného použil 4 metódy, ktoré sú uvedené na strane 36 znaleckého posudku, pričom ide o klinické metódy, ktoré používajú aj psychiatri a psychológovia používajú ešte aj testové otázky. Štyri uvedené metódy mu postačovali na vyslovenie záverov formulovaných v posudku. Keďže psychiatri nezistili psychickú poruchu alebo chorobu, nezaoberali sa resocializačnou prognózou, pričom u obžalovaného hodnotil tri okruhy: spoločenské, osobnostné a symptomatické, čiže to, čo sa dalo vyčítať z obsahu spisu, zo správania obžalovaného a psychiatrických záverov. V okruhu osobnostných faktorov spomína však len jeden, keďže obžalovaný sa odmietol podrobiť vyšetreniu, a preto nemohol použiť testové metódy. Ak by sa preukázala nepravdivosť svedeckých výpovedí, toto by mohlo mať vplyv na závery znaleckého posudku. Uzatvoril, že svoje závery formuloval z dostupných informácii ktoré m mal s tým, že ak by obžalovaný R. bol spolupracoval a ak by mohol použiť aj testové metódy, závery posudku by boli obsiahlejšie a viac podrobnejšie.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Robert Máthé, PhD. sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 30/2014 z č. l. 8630 a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že svedok V. H. je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti. Nebol u neho zistený sklon ku konfabulácii a jeho výpovede majú znaky vierohodných výpovedí. Nebol u neho zistený ani sklon k dopĺňaniu si medzier v pamäti neskutočnými prvkami v zmysle konfabulácií ani sklon k prezentácii neskutočných udalostí za účelom upútania pozornosti okolia.
Znalec následne doplnil, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku pokiaľ sa týka dosiahnutia eventuálnych výhod v trestnom konaní s tým, že výpovede svedka H. majú znaky vierohodnosti a ak sú v jeho výpovedi nezrovnalosti, toto nesúvisí s poruchou jeho pamäte, ale skôr ide o vedomú činnosť, keďže bol v prejednávanej veci zainteresovaný. Pokiaľ sa týka disociálnych rysov svedka, znalec poukázal na jeho osobnosť uvedenú na strane 40 posudku s tým, že svedok nemá problém klamať v hraničnej situácii, pričom ale znalec priamo neskúmal prípadné nečestné výhody. Poukázal, že svedok ťažko znáša frustráciu svojich potrieb a pokiaľ sa týka vierohodnosti, táto je všeobecná, t. j. či svedok si správne pamätá a interpretuje špecifická. Pokiaľ sa týka nepriamej agresie toto znamená, že svedok priamo nikoho fyzicky neatakuje, ale môže ho napr. ohovárať, poškriabať mu auto, atď., pričom či mohlo ísť o cielené konanie v neprospech niekoho, nemožno toto vylúčiť u svedka. Pokiaľ sa týka charakteru osobnosti svedka vo všeobecnosti ju možno vyhodnotiť ako menej dôveryhodnú, čo ale nič nemení na záveroch znaleckého posudku. Znalec zdôraznil, že vierohodnosť alebo nevierohodnosť svedka môže slúžiť ako podklad pre súd, pričom všeobecná schopnosť svedka vierohodne vypovedať je ustálená na základe psychologického vyšetrenia tak, ako je uvedená v znaleckom posudku. Znalec ozrejmil, že v hraničnej situácii môže klamať každý, aj svedok H., čo ale nemá vplyv na závery znaleckého posudku, pričom takouto hraničnou situáciou môže byť aj trestné stíhanie a hrozba vysokého trestu. V tomto konkrétnom prípade to však znalec neskúmal. O svedkovi H. mal informácie uvedené v znaleckom
posudku pokiaľ sa týka jeho trestnej činnosti. Ak by mal vedomosť o ďalších výpovediach a prípadnej trestnej činnosti svedka, toto mohlo ale nemuselo mať vplyv na závery znaleckého posudku. Na tomto mieste znalec vysvetlil, že vychádzal z dvoch výpovedí svedka H. z prípravného konania, ktoré sú uvedené vo výpise zo spisového materiálu. Prípadné zmeny svedeckých výpovedí bývajú súčasťou obhajobnej stratégie najmä v prípadoch, keď je svedok aj obvinený.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Andrej Franek sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 7/2014 z č. l. 8610 a odvolal sa naň. Preto súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z ktorých v podstate vyplýva, že svedok C. H. je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti a okolnosti vyšetrovaného prípadu a jeho výpovede možno považovať z psychologického hľadiska za vierohodné. Znalec ďalej skonštatoval, že u menovaného svedka vo vzťahu k predmetu vyšetrovania je len minimálne možný prejav konfabulácie resp. klamstva, fantazijného spracovania udalosti, domýšľavosti, sugestibility, alibistického spracovania a pod.
Znalec následne doplnil, že svedok H. pragmaticky zhodnotil situáciu a nevypovedal na základe svojho svedomia. Možno mať určité pochybnosti o dôveryhodnosti, ale svedok sa nevedel pripraviť na vyšetrenie u znalca, nepoužíval únikové manévre, pričom znalec použil netransparentné techniky, takže vyšetrovaný nevedel, čo pre znalca znamenajú jednotlivé odpovede. Pokiaľ sa týka nečestných motívov, k tomuto sa znalec nevedel vyjadriť. Tak ako uviedol, svedok racionálne rozumne a pragmaticky vyhodnotil svoju situáciu, čo aj uvádza na strane 9 posudku ohľadne spolupráce s políciou. Znalec vylúčil, že by sa vedel svedok pripraviť na psychologické vyšetrenie, každý znalec má totiž vlastné metódy. Teoreticky by to bolo možné, ak by ho pripravil iný znalec, ktorý by presne poznal jeho vyšetrovacie postupy s tým, že rovnaké metódy sa môžu použiť až po pol roku, kedy sa hovorí o tzv. retestovaní s tým, že po dvoch rokoch si nikto nepamätá ako odpovedal na ktorú testovú otázku. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal aj z výpovedí z prípravného konania a hodnotil stav k 25. 05. 2014, pričom svedok H. sa držal vo svojej línii, nedostával sa do rozporov, k prípadným zmenám v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní sa nevie vyjadriť, nepočul ich a preto nevie uviesť, či by toto malo vplyv na závery znaleckého posudku.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 zo dňa 30. 09. 2014 a právoplatným toho istého dňa vyplýva, že predmetným rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Pezinku dňa 14. 08. 2014 medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným D. G. pod č. k. VII/1 Gv 60/14/1000 - 42, medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným C. Y. pod č. k. VII/1 Gv 60/14/1000 - 44 a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným I.. V.Z.T. H. pod č. k. VII/1 Gv 60/14/1000 - 46, pre trestný čin vraždy podľa 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že
„G. I., T.. XX.XX.XXXX D. Y. M. (O.), v presne nezistenej dobe v roku 2004, na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ nezistených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, z pomsty, spoločne s osobou vydávajúcou sa na území Slovenskej republiky za V. U., T.. XX.XX.XXXX D. S. W. (X.U.G. M.), T. H. Bratislava V. - T. I., O.. G. D. Č.. XXXXX/XXA, D. I. C. G., T. XX.XX.XXXX D. J.J., B. K., F. XX.XX.XXXX, zosnovali a u V. H. si za vopred dohodnutú finančnú odmenu objednali vraždu poškodeného C. Č., T.. XX.XX.XXXX, v tom čase trvale bytom H.Z.U., N. O.. Č.. XX a tiež prípadného spoločníka (ochrankára) sprevádzajúceho C. Č., pričom vykonaním vraždy a s tým súvisiacou logistikou, zorganizovaním jednotlivých páchateľov poverili V. H., pod vedením ktorého sa za vopred dohodnutú finančnú odmenu spolčili C. Y., D.Í. G. Z. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., U. G. XXX, ktorým V. H. po naplánovaní a skoordinovaní postupu rozdelil jednotlivé úlohy tak, že po nelegálnom zadovážení strelných zbraní, streliva a prenajatí bytu v Bratislave - Petržalke, v blízkosti pizzérie Pizza Restaurant MKM, v ktorom niekoľko týždňov neoprávnene prechovávali 2 ks krátkych strelných zbraní - pištol zn. ČZ model 75, kalibru 9 mm Luger, pištol zn. ČZ vzor 83, kalibru 9 mm Browning, 2 ks dlhých hromadne účinných strelných zbraní - útočnú pušku československej výroby vzor 58 V, výr. č. 16034e a útočnú pušku juhoslovanskej výroby, zn. CZ model 70 AB2, výr. č. 181073 a väčšie, presne neustálené množstvo streliva zadovážené za účelom spáchania trestného činu vraždy, cez okno bytu za pomoci
videokamery a tiež za pomoci videokamery umiestnenej v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fábia, modrej farby s EČ: H.-XXXJJ, odparkovanom v blízkosti Pizza Restaurant MKM, niekoľko dní sledovali zvyky, správanie a obyčaje C. Č., často navštevujúceho Pizza Restaurant MKM, pričom dňa 09.09.2004 v doobedňajších hodinách striehli na C. Č. v odcudzenom osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia Pick up, bielej farby, s odcudzenými evidenčnými číslami H. XX-XX (ČR), odparkovanom v blízkosti nakladacej rampy pred vchodom do pizzérie Pizza Restaurant MKM a v čase okolo 10:23 hodine po príjazde Petra Čongrádyho na Pečniansku ulicu č. 11, V. H., pozorujúci príchod C. Č. pri príjazdovej ceste zo vzdialenosti cca 100 m od pizzérie, dal telefonický pokyn C. H. k zahájeniu akcie, na čo pri vystupovaní C. Č. z osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, čiernej farby, EČ: H.-XXXJH, zaparkovanom na nakladacej rampe pred Pizza Restaurant M.K.M., C. Y. s D. G. zamaskovaní čiernymi kuklami na hlavách vystúpili z vozidla zn. Škoda Felícia Pick up, bielej farby a za použitia strelných zbraní útočnej pušky československej výroby vzor 58 V, výr. č. 16034e a útočnej pušky juhoslovanskej výroby, zn. CZ model 70 AB2, výr. č. 181073 zaútočili streľbou na C. Č. a jeho spolujazdca I. V., pričom C. Č. zasiahli 24 strelnými ranami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, v dôsledku čoho utrpel závažné strelné zranenia, na následky ktorých na mieste činu podľahol a zároveň pri pokuse C. Y. usmrtiť spolujazdca I.Z.M. V., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. Bratislava, U. XX, menovanému pri úteku z miesta činu spôsobil priestrel ľavého stehna, následne C. Y. s D. G. nasadli do osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia Pick up, bielej farby, evidenčného čísla BZS XX-XX (ČR), na ktorom ich čakal vodič C. H. a všetci traja na uvedenom vozidle z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Felícia Pick up odstavili v Bratislave
- Petržalke na trávnato - krovinatej ploche v blízkosti ulíc Kaukazská a Bratská a podpálili spolu so zbraňami použitými pri skutku a následne C. Y. s D. G.J.U. Z. C. H. nasadli do neustáleného osobného motorového vozidla striebornej farby, na ktorom ich čakal V. H. a z miesta ušl.“
Súd odmietol vykonať dôkazy navrhované obžalovaným G. I. a to oboznámením potvrdenie z daňového úradu spoločnosti UX Trading, výpisu z obchodného registra spoločnosti Demark, potvrdenia z Rakúska o prechodnom pobyte, potvrdenia od realitnej kancelárie, potvrdenia z Rakúska o telefónnom čísle, potvrdenia zo sociálnej poisťovne, potvrdenia z miest od kedy začali fungovať prevádzky Jackpot, rodných listov detí, potvrdenia Daňového úradu Žilina o spustení výherných strojov, cestovným pasom a vízami G. G. a odmietol vykonať dôkazy výsluchmi svedkov: Y., Y., R., G., I. H., D. H., N. K., I. M., D. C.Č., N. I., Z. C., I. Y., V. D., K. T., I. P. Z. U. D..
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným S. Š. výsluchom svedka V. I..
Súd odmietol vykonať zhora uvedené dôkazy, pretože sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie, najmä pokiaľ sa týka návrhov obžalovaného I., nakoľko ide o listinné dôkazy, ktoré by nezodpovedali otázkam, ktoré sa v prerokúvanej veci riešia a výpovede navrhovaných svedkov rovnako tak nie sú podstatné pre rozhodnutie. Napokon obe skupiny dôkazov sa týkajú o okolností, ktoré bolo možné zistiť inými, už skôr navrhovanými a aj vykonanými dôkazmi. Pokiaľ ide o eventuálnu výpoveď svedka V. I., súd túto skutočnosť rozvedie nižšie, pri hodnotení vierohodnosti svedka V. H. a jeho prípadného ovplyvňovania príslušníkmi PZ.
Súd napokon odmietol vykonať doplnok k znaleckému posudku PhDr. Andreja Franeka nakoľko znalec v dostatočnej miere vysvetlil svoje vyšetrovacie postupy a nespokojnosť obžalovaného I. so závermi posudku sama o sebe neodôvodňuje vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere.
Pokiaľ sa týka viny obžalovaných G. I., C. R. Z. S. Š.O. za trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, senát okresného súdu poukazuje najmä na výpoveď svedka I.. V. H., ktorý opísal motív konania ako aj spôsob spáchania trestného činu. Skutočnosti uvádzané I.. V. H. sú preukázané jednak výpoveďami ďalších svedkov, a to svedkom D. G., ktorý mal z počutia od C. R. vedieť o príprave vraždy C. Č.S. z roku 1999 a ďalej svedkami, ktorí boli prítomní na mieste dopravnej nehody, vypočutým svedkom Q. M.. Z jeho výpovede vyplynulo, že na mieste dopravnej nehody sa mali nachádzať zbrane, náboje, parochne a jeden z motorkárov mal byť v nepriestrelnej veste. Výpoveď I.. V. H. potvrdzuje aj výpoveď svedkyne I. U., bývalej priateľky S. Š., ktorá uviedla, že pred skutkom sa u nej mali stretnúť nejakí muži a v tom čase si ona všimla v spálni dve parochne s rovnými vlasmi. Pravdivosť všetkých svedeckých výpovedí je preukázaná aj listinnými dôkazmi, a to najmä skutočnosťami opísanými vo vyšetrovacom spise ČVS: OUJP - 808/2002,
kde je priamo opísané, čo bolo zaistené pri dopravnej nehode. Ďalej je potrebné poukázať aj na znalecký posudok č. 30/2014, podľa ktorého je svedok I.. V. H. schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, pričom nebol u neho zistený sklon ku konfabulácii a jeho výpovede majú znaky vierohodných výpovedí.
Zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vraždy poškodeného Č., v štádiu prípravy spáchaného formou spolupáchateľstva, nemožno ponechať bez povšimnutia práve výpoveď spolupracujúcej osoby svedka H., ktorý vo svojej výpovedi označil páchateľov pripravovaného trestného činu vraždy poškodeného Č.. Popísal osoby, ktoré zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu, zabezpečili zbrane, strelivo, motocykel, motorové vozidlá, nepriestrelnú vestu, parochne, mobilné telefóny so SIM kartami na dorozumievanie páchateľov pri skutku a iné prostriedky a nástroje na spáchanie skutku. Označil ostatných páchateľov, ktorí mali priamo vykonať skutok a ktorí sa podieľali na spáchaní trestného činu vraždy v štádiu prípravy. Podrobne popísal prípravu páchateľov na spáchanie skutku, ich vzájomnú koordinovanosť a deľbu úloh od samotného spolčenia páchateľov za účelom zavraždenia poškodeného Č. až po prípravu na trestný čin pozostávajúcu zo sledovania poškodeného Č., vytypovania vhodného miesta na jeho odstránenie, zaobstarania potrebných prostriedkov a nástrojov na spáchanie skutku, naplánovania taktiky samotného útoku na poškodeného, ako aj únikovej trasy z miesta činu, zničenia stôp a prípadných usvedčujúcich dôkazov, pričom jeho výpoveď je v zhode s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní
Pokiaľ sa týka viny obžalovaných G. I. a C. R. za dokonaný trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, senát okresného súdu poukazuje, že spoločníkmi (členmi organizovanej skupiny) obžalovaného I. v skutku dokonanej vraždy poškodeného Č. boli svedkovia H., Y., G. a obžalovaný R.. Svedkovia V. H., C. Y. Z. D. G. sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznali, uznali vinu a nakoľko dôkazy nasvedčujú pravdivosti ich priznaní a požiadali o konanie o dohode o vine a treste, a preto boli vylúčení na samostatné konanie v rámci ktorého došlo k ich právoplatnému odsúdeniu na základe schválenej dohody o vine treste rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 zo dňa 30. 09. 2014 a právoplatným toho istého dňa.
Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ obžaloby, teda dokonaný trestný čin vraždy, tento je preukázaný výpoveďami priamych svedkov udalosti, a to svedkov H., G., Y. Z. H.Í., ktorí sa priamo zúčastnili na trestnom čine vraždy poškodeného Č. a detailne popísali spôsob spáchania skutku, ako aj dôvody pre ktoré tento skutok spáchali. Ich výpovede súd potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov N. H., C. G., M. R. a W. H., ktorí popísali vzťahy v zločineckej skupine s názvom G. a potvrdili aj konflikt, ktorý vznikol medzi poškodeným Č. a obžalovaným I.. Okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný sú preukázané výpoveďami svedkom Ď., V., U. Z. H.. Možno preto ustáliť, že obžalovaný G. I. zosnoval ako člen organizovanej skupiny spolu s V. U. plán na zavraždenie C. Č. a jeho ochrankára za to, že ho C. Č. prinútil páchať trestnú činnosť mimo mesta Bratislava a obvinený C. R. a obvinený D. Š. poskytli pomoc ostatným páchateľom organizovanej skupiny pomoc na zavraždenie C. Č.S. a jeho ochrankára, pričom mali vedomosť o dôvode jeho zavraždenia a takto svojim konaním naplnili obvinení G. I. Z. C. R. všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy spáchaného formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák.
Celé konanie pred súdom sa v podstate nieslo v duchu spochybňovania svedeckej výpovede svedka H. a ďalších spolupracujúcich svedkov, čo bol nosný obhajobný argument obžalovaných.
Podľa názoru súdu výpoveď svedka H.Ň. je jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a zároveň nie je inými dôkazmi spochybňovaná či dokonca vyvracaná a nejde o jediný usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k obžalovaným.
Pokiaľ obhajoba argumentuje, že svedkovia H., Y. Z. G. boli oboznámení s obsahom vyšetrovacieho spisu, tomuto argumentu treba prisvedčiť, avšak nijakým spôsobom nedevalvuje vierohodnosť menovaných svedkov. Menovaní svedkovia boli v procesnom postavení obvinených s právom na nahliadanie do spisu, pričom následne, po vylúčení na samostatné konanie, z dôvodu ich spolupráce a následného schválenia dohody o vine a treste, sa dostali do procesného postavenia svedkov a vypovedali, čo svojimi zmyslami vnímali.
Súd zdôrazňuje, že svedok, ktorý bol pôvodne obvineným, resp. obžalovaným, v konkrétnej trestnej veci, nemôže byť diskvalifikovaný z ďalšieho konania len preto, pretože si chcel privodiť priaznivejšie postavenie svojim priznaním sa k spáchaniu trestnej činnosti a následnému usvedčeniu jej priamych aktérov. Na takéto situácie pamätá aj Trestný poriadok vo svojich viacerých ustanoveniach.
Pokiaľ ide o spochybňovanie pravdivosti kľúčových svedeckých výpovedí svedkov, ktorí sa sami podieľali na prejednávanej alebo s ňou súvisiacej trestnej činnosti - napr. prerušenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste, toto podľa názoru súdu nespôsobuje automaticky nevyhnutnosť vyhodnotenia výpovede osoby, voči ktorej bol tento inštitút použitý, ako nevierohodnej.
Podstatou takého legislatívneho riešenia je priorita záujmu spoločnosti na umožnení odhalenia a dokázania určitého druhu trestnej činnosti a jej najnebezpečnejších páchateľov. Tento postup umožňuje v súvislosti s výpoveďou o trestnej činnosti iných osôb (resp. zároveň aj vlastnej trestnej činnosti) naozaj získať určitú výhodu. Ide však o legálny „benefit“, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje. Taká výpoveď je zákonným dôkazom, čo neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak.
Svedecké výpovede dotknutých osôb (slangovo niekedy označovaných ako „kajúcnici“) podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., rovnako ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom (akým dôkazom, resp. dôkazmi) musí byť určitá okolnosť dokázaná (pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných dôkazov), rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia. Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však žiaden zo zákonne súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že na základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí).
V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede svedka „kajúcnika“ nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami alebo inými dôkazmi. Výpoveď takého svedka (pri jej voľnom hodnotení) môže byť (potenciálne) ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú výhodu. Na druhej strane, svedok v čase svojej výpovede (najmä keď je vypočutý už v prípravnom konaní) nevie, či a s akými dôkazmi bude táto výpoveď konfrontovaná. Jeho rozhodnutie „pomôcť si“ je teda realizovateľné práve v prípade, ak hovorí pravdu, a naopak, rizikové pre prípad, že sa svedkom uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by jeho osobnú pozíciu mohlo skomplikovať. Oba tieto faktory sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú a je potrebné sa s nimi vyrovnať v konkrétnom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti.
Súd si je však vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto svedkov tzv. „kajúcnikov“ je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. No nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov odmietnuť, len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať páchateľov predovšetkým tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí takýchto svedkov je potrebné osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi.
Takto k hodnoteniu výpovedí týchto svedkov súd pristupoval aj v tomto trestnom konaní. Je pritom logické, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní majú odkrývať najmä tú najzávažnejšiu trestnú činnosť a zabezpečovať dôkazy na usvedčenie jej páchateľov, uvedené je možné práve za pomoci osôb, ktoré sa buď samé podieľali na páchaní trestnej činnosti alebo ako osoby tiež páchajúce trestnú činnosť pôsobili v štruktúrach takýchto skupín páchajúcich trestnú činnosť. Je faktom, že tieto osoby sa rozhodnú spolupracovať s políciou a vypovedať proti iným páchateľom najmä tej najzávažnejšej trestnej činnosti osobitne aj s prihliadnutím na určité výhody, ktoré tým môžu pre seba získať ( napr. pri ukladaní trestu ). No uvedené je legálne, v súlade so zákonom a sám zákon zakotvuje rôzne inštitúty práve v prospech osôb, ktoré sa rozhodli napomáhať pri objasňovaní tej najzávažnejšej trestnej činnosti.
Ako už bolo vyššie uvedené, hodnovernosť a pravdivosť výpovedí takýchto svedkov je potom v trestných konaniach obzvlášť starostlivo preverovaná ďalšími v konaní vykonanými inými dôkazmi. Súd poukazuje aj na to, že často krát sa títo svedkovia tzv. „ kajúcnici“ sami podieľali na páchaní tej najzávažnejšej trestnej činnosti, napr. vrážd a popisujú nielen účasť iných osôb na páchaní takejto trestnej činnosti, ale aj svoju účasť na páchaní trestnej činnosti, čím vlastne aj seba vystavujú trestnoprávnej zodpovednosti
za spáchanú závažnú trestnú činnosť. Je úplne nelogické, aby niekto za cenu, aby usvedčil iného zo spáchania vraždy, sám na seba nepravdivo uvádzal, že aj on sa zúčastnil na spáchaní takéhoto trestného činu. Aj osoba spolupracujúca s orgánmi činnými v trestnom konaní si totiž musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť, s prípadným možným zohľadnením a úľavou najčastejšie v rámci ukladania trestov. Napokon tak tomu bolo aj v svetle prerokúvaného prípadu.
Výpovede týchto svedkov sú vnútorne logické, konzistentné, v dobrom logickom súlade navzájom medzi sebou ako aj s inými vykonanými dôkazmi, svedkovia od momentu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní ku skutkom vypovedajú v podstatných bodoch zhodne a to nielen v rámci opakovaných výpovedí, ale aj v rámci výpovedí medzi sebou navzájom. Pokiaľ sa tu aj vyskytli určité rozpory, nejedná sa o rozpory v zásadných veciach a tiež je potrebné osobitne brať na zreteľ ozaj dlhý časový odstup od udalostí, ku ktorým svedkovia v tomto trestnom konaní vypovedajú, tiež skutočnosť, že samotní svedkovia sa zúčastnili aj na viacerých trestných činoch, pričom pôsobili v skupinách, ktoré fungovali za účelom dosahovania zisku z páchania trestnej činnosti, teda páchanie trestnej činnosti a to aj tej najzávažnejšej povahy, nebolo pre týchto svedkov niečím natoľko výnimočným, aby si tieto udalosti pamätali do posledného detailu, resp. menej podstatné fakty si nemusia pamätať aj z dôvodu účasti na spáchaní viacerých trestných činov rovnakej alebo obdobnej povahy.
Obžalovaní, resp. ich obhajcovia v rámci spochybňovania či už priamych svedkov ich skutkov, ako aj tzv. svedkov z počutia, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní a obžalovaných usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti, poukazovali na to, že svedkovia nemajú reálne vedomosti o trestnej činnosti, ku ktorej vypovedajú a prezentujú iba naučené výpovede, teda vypovedajú tak, ako ich usmernili a naučili vyšetrovatelia.
Ani takáto obhajoba obžalovaných na súd nepôsobila hodnoverne a nemala vplyv na spochybnenie hodnovernosti výpovedí svedkov, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, svedkovia, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, nevypovedajú úplne totožne, resp. v niektorých častiach ich výpovede nie sú v súlade s inými, najmä objektívne existujúcimi dôkazmi. Aj napriek tomu tu existujú logické vysvetlenia, ktoré vedú súd k záveru o hodnovernosti výpovedí svedkov.
Je úplne logické, že ak by svedkovia, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, boli tieto výpovede naučení, tak potom by ich výpovede boli v podstate totožné, svedkovia by dokázali vypovedať stále úplne rovnako a ich výpovede by boli v úplnom logickom súlade aj s ostatnými dôkazmi, najmä objektívne existujúcimi, nakoľko veď vyšetrovatelia poznajú obsah spisu. Práve aj táto skutočnosť, že svedkovia, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti, nevypovedajú úplne totožne, ich výpovede nie sú totožné aj v detailoch a dokonca v niektorých častiach ich výpovede nekorešpondujú s inými, najmä objektívne existujúcimi dôkazmi, tiež vedie súd k záveru, že sa nejedná o naučené výpovede svedkov, ale svedkovia vypovedajú, čo oni sami v skutočnosti zažili, prípadne čo oni sami počuli k tejto trestnej činnosti obžalovaných.
Súd po starostlivom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, dospel bez akýchkoľvek vážnejších pochybnosti k záveru o vine obžalovaného I., R. Z. Š. tak, ako sa im to obžalobou kládlo za vinu a ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K tejto časti súd uzatvára, že obžalovaní, ako všeobecne trestne zodpovedné subjekty, svojim úmyselným konaním priamym, naplnili všetky obligatórne znaky súdenej trestnej činnosti, čím nielen ohrozili, ale aj priamo porušili jeden z najvýznamnejších objektov chránených Trestným zákonom, spočívajúcim v ochrane života a zdravia iného, a medzi ich konaním a následkom bola bez rozumných pochybnosti preukázaná príčinná súvislosť.
Pokiaľ sa týka druhu a výmery trestu súd uvádza, že účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdeným v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ich k tomu, aby viedli riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľov.
Treba mať na pamäti, že stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkom, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol:
- u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
- u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,
- pri príprave na trestný čin aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
Podľa § 29 ods. 1 Tr. zák. výnimočným trestom je jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje.
Podľa § 29 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená.
V zmysle § 29 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., a to za podmienok, že: a) stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok, b) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a c) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.
Súd u obžalovaných I., R. Z. Š. vzhliadol po jednej poľahčujúcej okolnosti a to, že obžalovaní viedli pred spáchaním trestnej činnosti riadny život. Obžalovaný I. nemá záznam v odpise registra trestov. Je pravdou, že obžalovaný R. a obžalovaný Š. majú záznamy v registroch trestov, avšak u obžalovaného R. je jeho predchádzajúce odsúdenie z roku 1992 zahladené a na obžalovaného Š., pokiaľ ide o odsúdenia z rokov 1993 a 1997, sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Súd u obžalovaných nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť.
S prihliadnutím najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, účel trestu, mieru účasti na spáchanej trestnej činnosti, súd považoval za primerané, zákonné a spravodlivé uložiť obžalovanému I. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov za splnenia zákonných podmienok podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku svedčiaceho pre aplikáciu úhrnného trestu a obžalovanému R. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov za splnenia zákonných podmienok podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku svedčiaceho pre aplikáciu súhrnného trestu podľa zásad úhrnného trestu.
Súd obžalovanému I. ukladal trest v hornej polovici zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a obžalovanému R. ukladal trest v zhruba v strede zákonom určenej trestnej sadzby, ktorá je v rozmedzí 15 až dvadsať päť rokov až doživotie, nakoľko tento ukladal okrem iného za 2 úmyselné trestné činy, pričom osobitne súd prihliadol na spôsob spáchania skutkov, okolnosti spáchania skutkov, motív spáchanej trestnej činnosti, a aj na to, že obžalovaný I. je v prejednávanom prípade organizátorom súdenej trestnej činnosti, čo je najzávažnejšia forma účastníctva, i keď na túto skutočnosť neprihliadal, ako na všeobecne priťažujúcu okolnosť, nakoľko organizátorstvo je zákonným znakom skutkovej podstaty prerokúvaných trestných činov. Obžalovaný I., v rámci etablovania svojich mocenských pozícii v podsvetí, neváhal opakovane organizovať a napokon aj zorganizovať ten najdrastickejší spôsob uchopenia, resp. udržania si teritoriálneho postavenia v rámci zločinnosti na území Slovenskej republiky, keď si objednal vraždu iného, čo spôsobilo nikým a ničím nenapraviteľný následok a obžalovaný R. mu v tomto poskytol bezkonkurenčnú a opakovanú pomoc. Nemožno prehliadnuť, že znalec z odboru psychológia v znaleckom posudku č. 42/2014 jednoznačne skonštatoval, že motivácia konania obžalovaného I. môže súvisieť s jeho osobnostnými charakteristikami, najmä s jeho zvýrazneným
sklonom k nekompromisnému sebapresadzovaniu, pričom k takémuto konaniu zo strany obžalovaného I. mohlo dôjsť, a podľa názoru súdu aj došlo, v prípade, kedy poškodený Č. vo významnej miere mal poškodzovať alebo ohrozovať záujmy, či zdravie alebo život obžalovaného a tento nadobudol presvedčenie, že je tomu tak.
V zmysle zákonného ustanovenia § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému R. skorším rozsudkom a to Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Tk/2/2015 zo dňa 13. 03. 2015 a právoplatným dňa 19. 09. 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad nakoľko boli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Tk/2/2015 totiž vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, t. j. dňa 13. 03. 2015 a teda možno konštatovať, že prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný R. dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
V zmysle § 35 ods. 3 Tr. zák. posledná veta účinného v čase spáchania skutku bolo potrebné prevziať výrok o treste prepadnutia veci zo spomínaného rozsudku Okresného súdu Žilina a preto súd obžalovanému R. prevzatým výrokom uložil tento trest prepadnutia pištole zn. ČZ vzor 75 B, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla so zásobníkom.
Súd mal za to, že u obžalovaných nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie a síce nie je splnená podmienka, že možnosť nápravy obžalovaných je obzvlášť sťažená. Jedná sa o skutky spáchané v dávnej minulosti a obžalovaní pre inú takúto závažnú trestnú činnosť doposiaľ odsúdení neboli (obžalovaný R. bol odsúdený pre trestný čin vraždy v štádiu pokusu spomínaným rozsudkom Okresného súdu Žilina po spáchaní prerokúvaných skutkov). Aj podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného na obžalovaných je prognóza resocializácie možná - u obžalovaného I. skôr priaznivá a u obžalovaného R. menej priaznivá, no uvedené nemožno zamieňať s pojmom nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.
Spoločne k druhu a výmere uložených trestov u obžalovaného I. a u obžalovaného R. súd zdôrazňuje, že trest realizuje svoje poslanie ochrany spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabráne- nie páchateľovi páchať ďalej trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľ- mi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
Pokiaľ sa týka druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Š., súd bral významný zreteľ na to, do akej miery sa jeho konanie priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
Tak, ako bude uvedené nižšie, k dokonaniu trestného činu vraždy poškodeného Č. dňa 29. 07. 1999 nedošlo pre dobrovoľné upustenie od konania zo strany obžalovaného M. N., ktorý mal byť priamym strelcom, teda priamym vykonávateľom objednanej vraždy poškodeného Č., pričom primárnou úlohou obžalovaného Š. malo byť privezenie a odvezenie obžalovaného N. z a do miesta činu. Za takejto situácie sa súd domnieva, že vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy, by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom účinným v čase spáchania skutku bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Napriek tomu, že podľa znaleckého dokazovania možno prognózu resocializácie u obžalovaného hodnotiť ako skôr nepriaznivú, uvedené neznamená obzvlášť sťaženú, pričom je práve účelom trestu obžalovaného vychovať na riadneho občana nástrojmi penitenciárnej starostlivosti. Na tomto mieste súd opätovne pripomína, že od prípravy trestného činu vraždy poškodeného Č. uplynulo 18 a pol roka. Napokon súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Treba mať na pamäti, že trest (osobitne trest odňatia slobody i keď mimoriadne znížený) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
V zmysle zákonného ustanovenia § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému Š. skorším rozsudkom a to Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 zo dňa 08. 03. 2001 a právoplatným dňa 07. 08. 2001 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/81/2003 zo dňa 02. 06. 2003 a právoplatný dňa 21. 06. 2003, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad nakoľko boli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Z pripojených spisov a rozhodnutí vyplýva, že skutkov z rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 zo dňa 08. 03. 2011 a právoplatným dňa 07. 08. 2001 sa dopustil dňa 14. 12. 1999 a 15. 07. 2000, pričom skutku z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/51/2003 sa dopustil dňa 29. 07. 1999 a skutku Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/16/2009 a právoplatným dňa 17. 08. 2009 sa dopustil dňa 26. 04. 2008, teda po vyhlásení rozhodnutia Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 a preto súd neukladal súhrnný trest vo vzťahu aj k rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/16/2009, nakoľko ide o vzťah recidívy a nie súbehu i keď prerokúvaný trestný čin bol spáchaný skôr ako bol vyhlásený práve označený rozsudok Okresného súdu Žilina, t. j. dňa 17. 08. 2009. Súd u obžalovaného Š. neprenášal do svojho rozsudku trest prepadnutia veci uložený mu rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 zo dňa 08. 03. 2001, nakoľko tento trest bol zrušený tzv. akademickým výrokom uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/313/2001 zo dňa 07. 08. 2001.
Napokon všetci obžalovaní by si mali uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje pre- dovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať prin- cíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložené tresty naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňajú, keďže súd mohol ukladať i tresty vo vyšších a stále zákonných výmerách. K naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti tres- tov, ktoré i reálne postihli všetkých obžalovaných v závislosti od ich účasti na súdenej trestnej činnosti. Súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku zaradil obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny, pretože obžalovaným bol ukladaný trest za trestný čin uvedený v § 62 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, t. j. za trestný čin vraždy, bez ohľadu na jeho vývojové štádium.
Pokiaľ sa týka oslobodzujúcej časti:
K obžalovanému M. N. je nevyhnutné uviesť, že trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy. Je tomu tak preto, pretože nielenže nedošlo ku škodlivým následkom zamýšľaného trestného činu, ale nedošlo k nim aj pričinením páchateľa, ktorý sa o trestný čin neúspešne snažil a ktorý na základe svojej slobodnej vôle ďalej v konaniach smerujúcich k dokonaniu trestného činu nepokračoval a zároveň preto, pretože prísľubom beztrestnosti dáva zákon páchateľovi poslednú možnosť strať sa beztrestným, ak upustí od ďalšieho konania a tak zabráni škodlivým účinkom trestnej činnosti a tým sa ochránia ohrozené spoločenské vzťahy.
Do popredia tu teda vystupuje ochranná funkcia trestného práva.
Je nevyhnutné uviesť, že dobrovoľnosť upustenia je daná vtedy, ak páchateľ vie, že mu nič nebráni dokončiť trestnú činnosť, ani mi nehrozí žiadne nebezpečenstvo, teda predpokladá, že jeho trestný čin je uskutočniteľný a napriek tomu sa rozhodne od dokonania upustiť a odstrániť nebezpečenstvo, ktoré hrozilo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy. Páchateľ teda musí konať s vedomím možnosti čin dokonať v súlade so svojimi predstavami a sám z vlastnej vôle sa rozhodne upustiť od ďalšieho konania smerujúceho k dokonaniu trestného činu. Negáciou práve uvedeného možno vyvodiť, že o dobrovoľné upustenie od prípravy nejde vtedy, ak páchateľ bol pri príprave na trestný čin pristihnutý a od ďalšieho konania upustil preto, pretože sa obával odhalenia, alebo od konania upustil pod vplyvom prekážky, ktorú nemohol prekonať, alebo mu v dokonaní pripravovaného trestného
činu zabránila tretia osoba, poprípade sa páchateľ ocitol v situácii, ktorá mu nedávala žiadnu nádej na úspech.
Žiadna z práve uvedených okolností, ktoré by vylučovali dobrovoľné upustenie v svetle prerokúvaného prípadu však nenastala.
Treba prisvedčiť obhajobným argumentom obžalovaného N., že ak by chcel dokonať pripravovanú vraždu poškodeného Č., nič mu v tom nebránilo, nakoľko miesto aj podmienky vyhovovali a všetko záviselo len od jeho vôle s tým, že nemožno prehliadnuť, že obžalovaný N. vôbec nekontaktoval svedka H. o tom, že odchádza z miesta plánovaného na vykonanie žalovaného skutku a odišiel opačným smerom, ako mu nariadil svedok H.. Ako vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka H., obžalovaný N. mu ani nevysvetlil dôvody, pre ktoré od svojho konania upustil, navyše dodal, že mal taký dojem, že asi to robiť ani vôbec nechcel. Napokon obžalovaný N. už v súvislosti s vraždou poškodeného Č. oslovený nebol.
Súd sa nestotožňuje s názorom prokuratúry, že ide účelovú výpoveď obžalovaného. Na tomto mieste, i keď nejde o dôkaz výpoveďou obžalovaného, ale v tejto súvislosti je nevyhnutné na ňu poukázať, obdobné tvrdenia obžalovaný prezentoval už pred predchádzajúcim konajúcim senátom JUDr. Jamricha, a to dokonca v čase pred výpoveďou samotného svedka H..
Napokon obhajobné tvrdenia obžalovaného N., o jeho dobrovoľnom upustení, nikto nevyvracia. Žiaden svedok nebol na mieste činu a preto nevie potvrdiť, ale ani vyvrátiť verziu obžalovaného. Konanie obžalovaného po skutku len napovedá pravdivosti jeho verzie, keďže po skutku nejde na dohodnuté miesto za svedkom H., ale odchádza opačným smerom, ako je dohodnuté, teda nie na cestu k PKO ale po Prístavnom moste smer Bajkalská ulica a po skutku nijakým spôsobom nekontaktuje svedka H. a tohto necháva v neistote, ktorý sa sám ide napokon presvedčiť na miesto činu a ďalšie.
Súd považuje za potrebné sa zmieniť aj o druhej podmienke, ktorá musí byť na zánik trestnosti prípravy kumulatívne splnená, a to „odstránenie nebezpečenstva, ktoré hrozilo“. Na tomto mieste súd konštatuje, že pri niektorých deliktoch nebezpečenstvo zaniká už samotným dobrovoľným upustením od ďalšej činnosti a odstránenie nebezpečenstva spočíva v tom, že páchateľ len ustane v ďalšej činnosti smerujúcej k dokonaniu.
K obžalovanému D. Š. je nevyhnutné uviesť, že jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, musel súd, ako základnú otázku, riešiť to, či sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, t. j., či obžalovaný D. Š. mal vedomosť o tom, že účasťou na krádeži motorového vozidla zn. Škoda Pick up LXI bielej farby s EČV: F. - XXXH., napomáha pri prípravách na dokonanie trestného činu vraždy poškodeného Č. uskutočnenej 09. 09. 2004.
Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalobe sa nepodarilo preukázať, mimo rozumnú pochybnosť, že obžalovaný sa skutočne dopustil žalovanej trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania na hlavom pojednávaní nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz svedčiaci vedomosti obžalovaného Š. na pripravovanej vražde poškodeného Č.. Žiadny priamy aktér účastný na prejednávanom skutku tohto neoznačil za páchateľa, s tým, že iba svedok G. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný Š. bol účastný pri krádeži predmetného vozidla, ktorý mal na miesto krádeže doviezť obžalovaného R. spolu s ďalšími na vozidle zn. Ford Escort Combi, kedy obžalovaný R. vylomil zámok a jeho úlohou bolo robiť tzv. „oko“, aby ich nikto nevidel s tým, že obžalovaný Š. zostal sedieť vo vozidle zn. Ford. Napokon ku krádeži vozidla zn. Škoda Pick up preukázateľne došlo 25. 04. - 27. 04. 2004 a skutok dokonanej vraždy Č. sa stal dňa 09. 09. 2004, čo by samo o sebe ešte nezakladalo dôvod na pochybnosti o vedomosti obžalovaného Š., avšak nemožno prehliadnuť výpoveď hlavného svedka celej prejednávanej veci, svedka H., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný Š. sa nepodieľal nijakým spôsobom na skutku a nemal žiadnu vedomosť o pripravovanej vražde poškodeného Č..
Súd v tomto smere pripomína, už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že sa skutok uvedený v obžalobe nestal, ale súd konštatuje, že nebolo preukázané, že sa skutok stal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súdu nezostalo iné, len obžalovaného Š. spod podanej obžaloby oslobodiť.
Pokiaľ sa týka náhrady škody, súd túto priznal poškodeným subjektom, nakoľko škoda bola z ich strany uplatnená riadne a včas, pričom k jej náhrade zaviazal obžalovaného I. a obžalovaného R., keďže medzi ich konaním a spôsobenou škodou bola v prejednávanom prípade preukázaná príčinná súvislosť.
Súd odkázal poškodenú W. X. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody voči jej osobe vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.
Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.