Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Sa-18-2017.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému : Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. apríla 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26. 02. 2016 podal žalobca žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ktorou zároveň žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 18. 05. 2016 rozhodnutie, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, a to s poukazom na posúdenie trvania invalidity posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Nitra so záverom, že je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3, písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia je 60%. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 24. 08. 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru. Z toho dôvodu patrí žalobcovi invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. 3. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. 08. 2015 boli predmetom posúdenia odborné nálezy: rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 01. 02. 2013, ortopedické vyšetrenie zo dňa 08. 11. 2012, algeziologické vyšetrenie zo dňa 12. 12. 2012, imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 06. 11. 2012, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 06. 11. 2012, neurologické vyšetrenie zo dňa 30. 01. 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobcu stratu úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej končatine podľa kapitoly XV, oddiel G, položky 28, písmeno a/. Záver odborného posudku - je naďalej čiastočne invalidný, lebo má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Na základe odvolania bol vypracovaný ďalší odborný posudok o invalidite dňa 16. 12. 2016. Predmetom posúdenia boli predložené odborné nálezy: rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 01. 02. 2013, ortopedické vyšetrenie zo dňa 08. 11. 2012, algeziologické vyšetrenie zo dňa 12. 12. 2012, imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 06. 11. 2012, psychiatrické
vyšetrenie zo dňa 06. 11. 2012, neurologické vyšetrenie zo dňa 30. 01. 2013, ako i v odvolaní doložený znalecký posudok PhDr. Mathého a MUDr. Katonovej zo dňa 13. 05. 2013, kolonoskopické vyšetrenie zo dňa 29. 06. 2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 14. 11. 2016 a rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 13. 12. 2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobcu stratu úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej končatine podľa kapitoly XV, oddiel G, položky 28, písmeno a/. Záver odborného posudku - je naďalej čiastočne invalidný, lebo má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. 5. Ďalší posudok bol vypracovaný dňa 21. 02. 2017 posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vyšetril žalobcu a posudzoval i predložené odborné nálezy, a to psychiatrické vyšetrenie zo dňa 10. 01. 2017, prepúšťaciu správu z hospitalizácie - Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice Nitra 03. 06. - 03. 07- 2017, kolonoskopické vyšetrenie zo dňa 29. 06. 2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 14. 11. 2016, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 13. 12. 2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 21. 02. 2017 a znalecký posudok - MUDr. Katonová a PhDr. Mathého zo dňa 13. 05. 2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu traumatickú amputáciu na úrovni ruky podľa kapitoly XV, oddiel G, položky 28, písmeno a/, iným zdravotným postihnutiam prisúdil ďalších 10%, teda žalobca má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60%.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 04. 2017 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2016 zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania účastníka konania bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 16. decembra 2016, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21. februára 2017 so záverom, že žalobca má v dôsledku úrazu v roku 1983 stratu úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej končatine a tomuto rozhodujúceho zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, navýšená o 10% na výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Duševné ochorenie nie je závažné, nie sú t.č. prítomné bludy, ani iné psychotické príznaky. O posttraumatickú stresovú poruchu sa nejedná. Stav po zlomenine ľavej kľúčnej kosti a 5. rebra vľavo je zhojený, nemá vplyv na posudok. Zhodne určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je traumatická amputácia na úrovni ruky podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 28, písmeno a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. , čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Za iné zdravotné postihnutia patrí zvýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10%.
Žalovaný poukázal na ust. § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vyplatí v nižšej sume, alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. U žalobcu bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60%, pretože nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako i zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sú zhodné.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20. apríla 2017 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 28. 06. 2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 29. 06. 2017. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 04. 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca uviedol, že sa s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 18. 05. 2016 nestotožňuje, pretože bolo vydané v rozpore s dokladmi o jeho vážnom zdravotnom stave. Uviedol, že predložil kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Žalovaný vôbec nezohľadnil jeho zranenie a aktuálny zdravotný stav, ktorý sa mu zhoršil i v dôsledku dopravnej nehody, ktorú mu spôsobil bezohľadný vodič dňa 28. 10. 2007 a v dôsledku ktorej utrpel zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu piateho rebra ľavej strany hrudníka s posunom úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, ľavého ramenného kĺbu, hrudníkovej a driekovej chrbtice, odreniny kolien a podkolení obojstranne s dobou práceneschopnosti 5 mesiacov. Od nehody sa mu vážne zhoršil jeho zdravotný stav, pravidelne navštevuje psychiatra - MUDr. Dúbravskú, pričom jeho prognózy sú negatívne. V súčasnosti mu rednú kosti a preto sa domnieva, že mu patrí plný invalidný dôchodok.
Mal za to, že žalovaný dostatočne nepreskúmal skutkový stav, ktorý je preukázaný predloženými listinami a lekárskymi správami.
V ďalšej časti žaloby uviedol, že žije výlučne z čiastočného invalidného dôchodku a žiadal, aby súd prihliadol na jeho sociálne postavenie. Nechal si vyhotoviť znalecký posudok č. 28/2016 zo dňa 13. 05. 2016 MUDr. Líviou Katonovou, ktorým mu bola diagnostikovaná depresívna anxiózna porucha a organická kognitívna porucha gr. levis a celkové zhoršenie jeho zdravotného stavu. Na priznanie invalidity je potrebné navýšenie o 11%, ktoré spĺňa.
V závere žaloby uviedol, že žalovaný nezohľadnil jeho diagnózu, a to bludovú poruchu, pretože túto jeho diagnózu vsunul pod iné zdravotné postihnutia, čo považoval za nezákonné, pretože zvýšenie o 10% mu bolo navýšené lekárskym posudkom zo dňa 18. 09. 2013. V tom čase bludovou poruchou netrpel, a preto táto nemohla byť zahrnutá pod iné zdravotné postihnutia. Bludová porucha mu bola diagnostikovaná vyšetrením, po jeho hospitalizácii od 03. 06. 2015 do 03. 07. 2015.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 08. 2017. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dňa 16. 12. 2016 a dňa 21. 02. 2017. Lekárskymi správami bolo preukázané, že žalobca má v dôsledku úrazu v roku 1983 stratu úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej končatine. Uvedenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera navýšená podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10%, na výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Duševné ochorenie nie je závažné, nie sú t.č. prítomné bludy, ani iné psychotické príznaky. Stav po zlomenine kľúčnej kosti a 5. rebra vľavo je zhojený, nemá vplyv na posudok. O posttraumatickú stresovú poruchu sa nejedná, pretože nešlo katastrofické zážitky, ani ju žalobca nemal psychiatrami nikdy diagnostikovanú a neliečil sa na ňu.
Na základe uvedených nálezov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného so sídlom v Nitre je preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - traumatická amputácia na úrovni ruky podľa kapitoly XV, odd. G, položka 28, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Za iné zdravotné postihnutia (organická kognitívna porucha ľahkého stupňa s úzkostne - depresívnou symptomatológiou, v anamnéze organická bludová porucha, cervikalgia, dorzalgia bez radikulopathie, osteoporóza, vnútorné hemoroidy, polypy hrubého čreva) patrí zvýšenie percentuálnej miery o 10%. Uviedol, že posudkový lekár zohľadnil pri posúdení zdravotného stavu žalobcu predložené správy, a okrem iného i znalecký posudok MUDr. Katonovej a PhDr. Mathého zo dňa 13. 05. 2016.
K námietke týkajúcej sa nezohľadnenia diagnózy bludová porucha žalovaný poukázal na to, že ust. § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť umožňuje zvýšiť najviac o 10%. Uvedené zvýšenie bolo žalobcovi poskytnuté aj za iné zdravotné postihnutia, ďalšie zvýšenie za namietané ochorenie zákon neumožňuje.
Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 04. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo ani jeden z účastníkov nepožiadal o prejednanie veci s nariadením pojednávania a nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 10. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
11. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
12. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 04. 2017 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. 05. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
13. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, prípadne o jeho zvýšenie, posudzujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorým je táto kompetencia ako odborne spôsobilým osobám zverená v ustanovení § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
14. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 2015). Správnemu súdu nepatrí kompetencia vyslovovať odborný záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani mu nepatrí kompetencia vyslovovať záver ohľadom medicínskych otázok - skúma len, či posudky ako podklady rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, logické, objektívne a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
15. Vychádzajúc z uvedeného záveru, vysloveného aj v citovanom judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto správny súd preskúmal závery lekárskych posudkov žalovaného ako podklad v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzal z predložených lekárskych posudkov a posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to s prihliadnutím na lekárske správy a nálezy s diagnostickými závermi, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky.
16. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobcu pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj zotrvanie na pôvodnom zaradení tohto ochorenia do príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov nebolo preukázané, že by došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel v roku 1983, kedy došlo k strate úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej končatine. Rovnako presvedčivo je zdôvodnené, prečo nevzal posudkový lekár do úvahy duševné ochorenie, na ktoré sa odvolával žalobca, ktoré nepovažoval za závažné s tým, že nie sú prítomné bludy ani iné psychotické príznaky. Ďalšie ochorenia - organická kognitívna porucha ľahkého stupňa s úzkostne - depresívnou symptomatológiou, v anamnéze organická bludová porucha, cervikalgia, dorzalgia bez radikulopathie, osteoporóza, vnútorné hemoroidy, polypy hrubého čreva - mali vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10%, pretože išlo o také ochorenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravotný stav žalobcu, v dôsledku čoho je ovplyvnená aj výsledná miera jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Posudkoví lekári vyhodnotili i znalecký posudok PhDr. Mathého a MUDr. Katonovej zo dňa 13. 05. 2016, ktorý žalobca predložil k podanému odvolaniu.
17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalobca v priebehu konania predkladal nové lekárske správy, ktoré boli predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po ich posúdení nepredložil žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jeho zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia dňa 21. 02. 2017. 18. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 04. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 19. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.