Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-88-2016.pdf
PDF · 166.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XXXX/XX, XXX XX U., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 8 000,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 596,46 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3 323,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 323,28 eur od 11.07.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 17 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 07.10.2016 v spojení s písomným vyjadrením zo dňa 15.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť jej sumu 8 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 24.06.2015 do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 03.03.2015 uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistenie domácnosti. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 04.03.2015. Dňa 08.05.2015 došlo k poistnej udalosti a to v dôsledku požiaru spôsobeného známou osobou a pri tejto udalosti bola poškodená v poistnej zmluve poistená vedľajšia stavba. Poistná udalosť bola u žalovanej zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaná jej vyplatila poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28 eur - poškodenie hnuteľných vecí 3 000,- eur, poškodenie fasády stodoly zadymením 80,28 eur, tak ako to vyplýva z relácie žalovanej zo dňa 24.06.2015. Žalovaná mu zároveň oznámila, že jej odmieta poskytnúť plnenie za poškodenie vedľajšej stavby v ktorej požiar vznikol, pretože podľa nej vedľajšia stavba nebola predmetom poistenia.
V ďalšom uviedla, že vzhľadom na stanovisko žalovanej žiadala o prehodnotenie jej rozhodnutia. Žalovaná jej odpovedala prípisom zo dňa 21.08.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaná zotrváva na svojom stanovisku. Napriek tomu urobila aj ďalšie pokusy o mimosúdnu pokonávku, dokonca aj cestou mediatora, ale k mimosúdnej dohode nedošlo.
Už zo samotných podlahových plôch vedľajších stavieb, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku je nesporné, že poistená bola práve vedľajšia stavba v ktorej požiar vznikol a nie ďalšia vedľajšia budova,
ktorá sa nachádza ďalej od poisteného domu. Podlahová plocha ňou poistenej vedľajšej stavby je v zmluve uvedená cca 40 m2 a podlahová plocha vedľajšej stavby nachádzajúcej sa ďalej od poisteného rodinného domu je cca 70 m2. Z uvedeného vyplýva, ktorá stavba bola poistená.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaná jej odmieta plniť náhradu za ňou poistenú a poistnou udalosťou zo dňa 08.05.2015 poškodenú vedľajšiu stavbu. Zo žalovanej sumy zároveň si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 505 % od 24.06.215, nakoľko k tomuto dátumu žalovaná mala a mohla plniť, čoho dôkazom je aj prípis žalovanej zo dňa 24.06.2015.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Namietala tiež miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci a pre prípad úspechu žalobkyne v konaní čo do sumy 80,26 eur vzniesla kompenzačnú námietku.
3. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode, má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
V danej právnej vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného súd najprv skúmal, či je daná jeho miestna príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie sporu. Medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva kde žalovaný ako zmluvná strana bol v pozícii dodávateľa a žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa. Teda medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
Ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného v zmysle § 13 CSP a všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 19. Toto právo výberu je dané iba žalobcovi, pričom mu patrí do podania žaloby. V danom spore žalobkyňa v zmysle miestnej príslušnosti danej na jeho výber podľa uvedených zákonných ustanovení podala žalobu na tunajšom súde a súd je toho názoru, že nakoľko žalobkyňa je v pozícii spotrebiteľa, miestna príslušnosť Okresného súdu Humenné je daná a preto považoval námietku žalovaného za nedôvodnú a ďalej vo veci konal a rozhodol.
4. Žalobkyňa dňa 29.01.2018 zobrala žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 4 596,46 eur s prísl. Žalovaná s čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť čo do sumy 4 596,46 eur s príslušenstvo, žalovaná s čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čiastočne zastavil.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to poistkou č. XXXXXXXXXX, poistnou zmluvou, hlásením poistnej udalosti, záznamami s obhliadky, oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom zo dňa 25.05.2015, správou Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Humennom zo dňa 04.06.2015, trestným rozkazom vo veci sp. zn. 2T/122/2015, písomným prípisom žalovanej zo dňa 08.05.2015, emailovou komunikáciou strán sporu, písomným prípisom žalovanej zo dňa 07.12.2015, písomným prípisom žalobkyne zo dňa 26.01.2016, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 10.02.2016, návrhom na riešenie občianskoprávneho sporu mediáciou zo dňa 14.11.2015, výpoveďou svedka p. W., výpoveďou strán sporu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
6. Z poistky č. XXXXXXXXXX vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva zo dňa 03.03.2015, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti a to domácnosť v rodinnom dome s miestom poistenia Č.K. XXXX/XX, U., kde boli predmetom poistenia hnuteľné veci a ročné poistné za poistenie domácnosti bolo vo výške 69,- eur. Predmetom poistenia boli aj budovy, vedľajšie stavby a záhrady, miesto poistenia M. XXXX/XX, U., predmetom tejto časti poistenia bol rodinný dom, ročné poistné bolo 139,- eur, vedľajšie stavby (garáž), záhrada v mieste poistenia budovy spolu poistné vo výške 15,- eur, vedľajšie stavby (garáž), záhrada mimo miesta poistenia budovy nedojednané. Ročné poistné za poistenie nehnuteľností bolo 154,- eur. Predmetom poistenia bolo aj poistenie skla s ročným poistným 6,- eur. Predmetom poistenia ďalej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti, zodpovednosti z vlastných nehnuteľností a poistenie náhrobného pomníka. Ročné poistné tak bolo vo výške 198,- eur a bežné poistné vo výške 50,- eur. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 04.03.2015 s tým, že poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú.
7. Z predloženej poistnej zmluvy číslo návrhu XXXXXXXXXXXXX vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 03.03.2015 s účinnosťou od 04.03.2015 uzatvorená poistná zmluva pre produkt žalovaného pod názvom ,,Môj domov“ a v rámci uzavretej poistnej zmluvy bola predmetom poistenia aj hospodárska budova kód stavby 05 - zastavané plochy o rozmere 40 m2, kde celková poistná suma bola dojednaná vo výške 15 000,- eur a poistné bolo dojednané vo výške 15,- eur ročne. Ďalej z uvedenej zmluvy je zrejmé, že túto spolu so žalobkyňou za žalovanú uzatvárala p. L. W.Č. ako finančný agent pracujúci pre žalovaného
8. Podľa hlásenia o poistnej udalosti zo dňa 09.05.2015 čas 9.22 hod., žalobkyňa nahlásila žalovanému poistnú udalosť a to poškodenie majetku požiarom, príčina poškodenia cudzie zavinenie, kde poškodeným objektom bola celá budova, celá časť, strecha komplet, boky vnútri, jednalo sa o dielňu s drahým náradím. Ďalej tam bolo uvedené, že polícia poskytne všetky potrebné dokumenty aj so spísaním veci, ktoré sa tam nachádzali a bola uvedená výška celkovej škody 10 000,- eur. Z tohto hlásenia ďalej vyplýva, že poškodeným predmetom bola celá vedľajšia budova - dielňa a v nej vnútri drahé náradie. Poškodená nehnuteľnosť sa nachádza na ulici Č. XX v U..
9. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody vyplýva, že na adrese Č. XXXX/XX bola dňa 13.05.2015 vykonaná obhliadka zo strany žalovaného. Priamo v zápise z obhliadky sa popisuje vznik škody nasledovne: rodinný dom so sedlovou strechou pri ceste, za ním je dvor na jeho konci rôzne stavby navzájom prepojené. V časti rodinnému domu je prevádzka, ďalšia časť je obytná. Ohnisko požiaru vo vedľajšej budove je v drevenej prístavbe pred dielňou, skladom, tá vyhorená komplet (potvrdzuje vyjadrenia klientky o zapálení skrine). Všetky veci sú zničené rozsahu od zhorenia obhorenia, poškodenia sálajúcim teplom, zamočenia vodou pri hasení. Pri obhliadke doložená kópia zoznamu poškodených vecí až na zhorené veci môžem potvrdiť rozsah poškodenia. Čo sa týka poškodenia stavieb tak na murovanej aj drevenej časti je vyhorená strecha. V dielni je vyhorený aj krov obhorený záklop, v izbe je predpoklad, že bude obhorený vyhorený tiež (pri pohľade do odkrytej viditeľnej časti zvonka, v izbe ešte omietka, rakos na podbití). V dielni zničené omietky stien, celý strop, obklad z
hliníkových líšt roztopený. Drevená prístavba je úplne vyhorená vzhľadom k tomu môžeme považovať za totálnu škodu, za zvyšky murivo. Na ďalšej vedľajšej stavbe murovanej stodole so sedlovou strechou zistené len zadymenie na časti s pultovou strechou zas roztopenie fasádneho plastového obkladu. Klientka je informovaná, že by pri vypratávaní si všetky vyhadzované veci ešte zdokumentuje fotom pre prípad, že by to nebolo zdokumentované pri obhliadke.
Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 18.6.2015 vyplýva, že žalovaný vykonal doobhliadku v mieste škodovej udalosti, kde z tohto zápisu vyplýva popis vzniku škody nasledovne: Doobhliadka na pomeranie všetkých vedľajších stavieb na pozemku, rozmery v doplnenom náčrte a prevzatie zoznamu poškodených vecí od poistenej
10. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom vo veci ČVS: ORP-427/ HE-2015 zo dňa 25.5.2015 adresovaného žalovanej vyplýva, že na základe jej žiadosti jej tento orgán oznamuje, že dňa 9.5.2015 bolo uznesením vznesené obvinenie voči S. H. pre prečin poškodzovania cudzej veci v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody na tom základe, že dňa 8.5.2015 preliezol oplotenie pozemku rodinného domu na ulici Č. XXXX/XX R. U., ktorého majiteľkou je jeho sestra E. B. z U., a keď zistil, že senník nachádzajúci sa za rodinným domom, v ktorom v minulosti prespával je uzamknutý a nemohol ho otvoriť, tak následne zo zlosti a z pomsty k sestre, ktorá mu výslovne zakázala vstup do obydlia, prišiel k vedľajšej budove dielne s drevenou prístavbou a na regáli, ktorý bol pred touto budovou zapaľovačom, ktorý mal pri sebe, úmyselne podpálil papier a fóliu, od ktorej sa následne chytila budova dielne s drevenou prístavbou, čím spôsobil požiar uvedenej budovy a zariadenia v budove, čím takto majiteľke spôsobil škodu vo výške 8000,- eur, čiže neoprávnene vnikol od obydlia iného a tam zničil, poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a takýto čin spáchal z osobitného motívu.
11. Zo správy Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Humennom zo dňa 4.6.2015 adresovaného žalovanej vyplýva, že v prípade poškodenej, a to žalobkyne E. B. dňa 8.5.2015 vznikol požiar v jej nehnuteľnosti a príčinou požiaru je úmyselné zapálenie známou osobou.
12. Z trestného rozkazu vo veci sp. zn. 2T/122/2015 vyplýva, že obvinený S. H. bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody a prečinu poškodzovania cudzej veci na tom základe, že dňa 08.05.2015 vo večerných hodinách preliezol oplotenie rodinného domu na ul. Č. Č.. XXXX/XX v U., ktorého vlastníčkou je jeho sestra E. B., prišiel k senníku, aby tam prespal, no keď zistil, že senník je uzamknutý prišiel k dielni s drevenou prístavbou, kde zapaľovačom zapálil papier a fóliu na regáli pred prístavbou v dôsledku čoho začala horieť budova dielne s prístavbou, v ktorej sa nachádzalo rôzne náradie, prístroje a ďalšie veci, čím E.Á. B. spôsobil škodu vo výške 6 400,- eur.
13. Žalovaná písomným prípisom zo dňa 24.06.2015 vo vec poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX - ukončenie likvidácie, žalobkyni oznámila, že jej poukazuje poistné plnenie vo výške 3 080,28 eur za poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX spôsobenú požiarom. Výška poistného plnenia bola vypočítaná v zmysle príslušných ustanovení všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to na základe obhliadky a rozpočtu. Poistné plnenie predstavuje poistnú sumu za ostatné veci vo vedľajších stavbách a plnenie za stavbu stodola, poškodenie fasády zadymením. V tomto oznámení je ďalej uvedené, že nelikvidované položky sú vedľajšia budova, miesto požiaru, kde v zmysle poistnej zmluvy a do obhliadky sa zistilo, že predmetná zhorená vedľajšia stavba nie je predmetom poistnej zmluvy.
14. Žalovaná e-mailovou komunikáciou zo dňa 21.08.2015 žalobkyni oznámila, že na základe jej žiadosti o preverenie škodovej udalosti zo dňa 08.05.2015 opätovne posúdili všetky dostupné doklady a informácie a na základe toho žalovaná uviedla, že za poistené hnuteľné veci vo vedľajších stavbách bolo vyplatené poistné plnenie v maximálnej možnej výške, a to vo výške zmluvne dojednanej poistnej sumy, bola preplatená aj škoda na maľovke k poistenej vedľajšej stavbe a výška škody na nepoistených vedľajších stavbách nebola zhrnutá do výšky poistného plnenia. Za nepoistené stavby nie je možné poskytnúť poistné plnenie.
15. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že žalovaná oznámila žalobkyni, a to na základe jej e-mailu z 23.08.2015 skutočnosť, že z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX poistenie domácnosti a budovy - môj domov si žalobkyňa u žalovanej uplatnila nárok na poistné plnenie za škodu,
ku ktorej došlo dňa 08.05.2015. Na základe hlásenia poistnej udalosti žalovaná v mieste poistenia vykonala obhliadku vzniknutého poškodenia, pri ktorej rozsah a charakter poškodenia zdokumentovala. Po vykonanej obhliadke žalobkyňu kontaktovali a požiadali ju, aby žalobkyňa vyhotovila a následne aj zaslala fotodokumentáciu poškodených hnuteľných vecí, ktoré neboli pri obhliadke zdokumentované. Zároveň, že žalobkyňu požiadali o spísanie zoznamu poškodených vecí spolu. V ďalšom žalovaná uviedla, že pre objektívne posúdenie nároku žalobkyne si vyžiadali správu z polície a hasičského zboru a zároveň, že požiadala žalobkyňu o umožnenie opätovnej obhliadky, cieľom ktorej malo byť opätovné zdokumentovanie škody a overenie pôdorysných rozmerov vedľajších budov. Po vykonaní obhliadky následne žalovaná žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 3 080,28 eur. V ďalšom žalovaná uviedla, že v telefonickej komunikácii pred doobhliadkou riešiteľ poistnej udalosti žalobkyňu informoval, že v poistnej zmluve má vedľajšiu stavbu poistenú, avšak pre posúdenie je nároku je potrebné zdokumentovať rozlohu zhorenej stavby. V poistnej zmluve podľa názoru žalovanej žalobkyňa mala poistenú vedľajšiu stavbu, hospodársku budovu, o rozmere 40 m2, čo zodpovedá stodole za poškodenie fasády, ktorej žalovaná poistné plnenie poskytla. Podľa obhliadky zhorenej vedľajšej stavby nejde podľa rozlohy o hospodársku budovu, ktorá je poistnou zmluvou poistená. Za poškodenie zhorenej vedľajšej stavby preto žalobkyni nárok na poistné plnenie nevznikol. V ďalšom žalovaná uviedla, že aj polícii oznámila, že zhorená vedľajšia stavba nebola poistená, preto výpočet škody nevykonali, následne však výpočet škody na žiadosť polície vystavili, hoci stavba nebola poistená.
16. Z návrhu na riešenie občianskoprávneho sporu mediáciou zo dňa 14.11.2015 mediátor E.. O. M. žalovanej adresoval návrh riešenia nároku uplatneného v tomto konaní, kde v tomto návrhu uviedol, že ho oslovila p. B., pretože je presvedčená, že nárok na poistné plnenie jej vznikol. V tomto písomnom podaní je uvedené, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX a dňa 08.05.2015 došlo k poistnej udalosti. Žalobkyňa v rámci tohto konania tvrdila, že budova, ktorá bola požiarom vážne poškodená bola predmetom poistnej zmluvy, toto vie potvrdiť aj p. W., ktorá ako oprávnená zástupkyňa žalovaného uzatvárala predmetnú poistnú zmluvu. Mediátor v ďalšom uviedol, že pri obhliadke predmetných nehnuteľností zistil, že vyjadrenia žalovanej nezodpovedajú skutočnosti. Podľa jeho zistená práve zhorená vedľajšia stavba sa rozprestiera na ploche zhruba 40 m2, zatiaľ čo plocha, na ktorej je postavená stodola je podstatne väčšia až okolo 60 m2. Na základe toho uviedol, že žalovaná nepostupovala pri riešení predmetnej poistnej udalosti správne a zákonne a že tak porušila práva žalobkyne. V ďalšom uviedol, že ak by sa spor nepodarilo vyriešiť mimosúdne v rámci mediácie, tak žalobkyňa sa určite obráti na súd, čo jej mediátor aj odporúčal. V ďalšom mediátor uviedol, že p. B.Z. je v rámci mediácie ochotná uspokojiť sa so sumou 40 000,- eur, táto suma by jej umožnila poškodenú vedľajšiu stavbu zachrániť a postupne začať renovovať.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2015 adresovanom žalobkyni uviedol, že v jeho odpovedi na prvé odvolanie, ktorá bola zaslaná e-mailom dňa 07.09.2015 podrobne žalobkyňa bola informovaná o postupe spoločnosti pri riešení vzniknutej škody. Uplatnený nárok bol posúdení na základe hlásenia škodovej udalosti, doručených dokladov a viacnásobného obhliadnutia miesta vzniku škody zamestnancom spoločnosti. Pri druhej obhliadky vzniknutého poškodenia bolo predmetom preverovania okolností vzniku škody i to, či zhorená budova rozlohou zodpovedá vedľajšej stavbe poistenej v poistnej zmluve a pri tejto druhej obhliadke zamestnanec spoločnosti odmeral a zaznamenal rozlohy všetkých vedľajších budov na adrese žalobkyne. Poistnou zmluvou je poistená vedľajšia stavba s rozlohou 40 m2 a po zdokumentovaní rozmerov všetkých vedľajších stavieb bolo zistené, že rozlohou zodpovedá poistenej vedľajšej stavbe stola a nie zhorená budova. Keďže poistnou zmluvou nie je požiarom poškodená budova poistená, nárok na náhradu škody žalobkyni teda nevznikol
18. Písomným prípisom zo dňa 26.01.2016 právny zástupca žalobkyne žalovanej oznámil, že prevzal právne zastúpenie žalobkyne a uviedol, že klientka sa na neho obrátila s tým, aby v jej mene podal žalobu v súvislosti s tým, že jej z poistnej udalosti, ku ktorej došlo 08.05.2015 nebolo vyplatené poistné plnenie za poškodenie vedľajšej stavby bezprostredne priľahlej k rodinnému domu č. XXXX/XX, ktorú mala u žalovanej žalobkyňa poistenú. Podľa jeho poznatkov predmetom poistenia bola aj vedľajšia budova, ktorá je priľahlá k rodinnému domu a ktorá bola požiarom poškodená a nie chátrajúca, nie využívaná stodola, ktorá je viacej vzdialená od rodinného domu. Ďalej uviedol, že týmto prípisom chce predísť zbytočným trovám, ktoré určite vzniknú so súdnym konaním, a preto požiadal žalovanú, aby obratom oznámila, že či zotrváva na svojich doterajších stanoviskách v predmetnej veci. Zároveň ju upovedomil o tom, že ak na túto výzvu nedostane odpoveď bude mať za to, že je potrebné vec riešiť súdnou cestou. Zároveň vyzval žalovanú, aby odpoveď na danú výzvu mu zaslala do 10.02.2016.
19. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.02.2016 právneho zástupcu žalobkyne informovala, že klientku už v predchádzajúcej korešpondencii informovali o tom, že nárok na poistné plnenie za poškodenie vedľajšej budovy, ktorá bola vystavená požiaru jej z uzavretej poistnej zmluvy č. 7400394023 nevznikol. Touto poistnou zmluvou bola poistená vedľajšia stavba, ktorá je v návrhu poistnej zmluvy poistená ako hospodárska budova o rozlohe 40 m2, budova, ktorá bola vystavená požiaru týmto parametrom poistenej vedľajšej stavby nezodpovedá, a preto žalovaná uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom rozhodnutí.
20. Z krycieho listu rozpočtu vystaveného žalovanou dňa 17.05.2017 pokiaľ sa jedná o poškodenie vedľajšej budovy, a to zhorenej budovy vyplatenia poistného plnenia, vo vzťahu ktorej sa v tomto konaní žalobkyňa domáha vyplýva, že žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu vzniknutej škody, z ktorého vyplýva, že vyčíslil vzniknutú škodu na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 2 836,28 eur bez DPH, s DPH to činí sumu 3 403,54 eur, kde prílohou tohto krycieho listu je rozpis nákladov, kde je uvedené, že cena práce a dodávky HSV je 438,371, cena úpravy povrchov podlahy, osadenia je 420,071, cena ostatných konštrukcií a prác - búranie je 18,30, práce a dodávky PSV sú celkovo v sume 2 272,912, z toho konštrukcie tesárske v sume 1 326,439, konštrukcie klampiarske v sume 664,56, konštrukcie stolárske v sume 116,399, dokončovacie práce, maľby v sume 165,514, práce a dodávky MM sú vo výške 125 a pozostávajú z elektromontáže v takejto výške, teda celkovo sú náklady s odstránením škody sú vo výške 2 836,28 eur bez DPH.
21. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.02.2016 uviedla, že má za to, že aj napriek existencii poistnej zmluvy označenej žalobkyňou, z tejto nebolo možné poskytnúť žalobkyni ďalšie poistné plnenie z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v zmysle predmetnej poistnej zmluvy.
V predmetnej veci žalovaná dňa 09.05.215 prijala od žalobkyne telefonické oznámenie o tom, že dňa 08.05.2015 v čase okolo 22.45 hod. došlo v dôsledku cudzieho zavinenia k požiaru v budove na Č. K.. XXXX/XX v U., v dôsledku čoho došlo k jej poškodeniu. Poistná udalosť bola u žalovanej zaregistrovaná a ďalej evidovaná pod č. PU XX XXX XXXXX. Medzi žalovanou ako poisťovateľom a E. B. ako poistníkom bola dňa 03.03.2015 s účinnosťou od 04.03.2015 uzatvorená poistná zmluva Môj domov, evidovaná pod č. XXXX XXX XXX, predmetom ktorej bolo poistenie majetku poisteného s miestom poistenia Č. XXXX/XX, U.. Predmetné poistenie v sebe zahŕňa poistenie domácnosti, poistenie budovy, poistenie vedľajších stavieb, poistenie skla a poistenie zodpovednosti za škodu, vo variante Štandard. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb - Môj domov.
Na základe oznámenia poistnej udalosti vykonala žalovaná šetrenie za účelom zistenia rozsahu škody a to vykonaním obhliadky odborným zamestnancom žalovanej na mieste samom (2x), ktorý zistené poškodenia zaznamenal a fotograficky zdokumentoval. Na základe zisteného rozsahu poškodenia a žalobkyňou predloženého zoznamu poškodených veci, bol v zmysle ustanovení Všeobecných poistných podmienok danej poistnej zmluvy žalovanou vykonaný výpočet poistného plnenia za predmetnú poistnú udalosť spôsobenú požiarom. Zo strany žalovanej bolo takto žalobkyni dňa 24.06.2015 poskytnuté poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28 eur, pričom výška poistného plnenia pozostávala zo sumy 3 000,- eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci vo vedľajších stavbách poistené v zmysle prílohy č. 1 k danej poistnej zmluve v maximálnej poistnej sume 3 000,- eur a zo sumy 80,26 eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodenú vedľajšiu stavbu - stodolu (zadymená fasáda). Vzhľadom na to, že na základe vykonanej doobhliadky na mieste samom dňa 18.06.2015, pri ktorej boli overené pôdorysné rozmery všetkých vedľajších stavieb nachádzajúcich sa na mieste poistenia, bolo zistené, že zhorená budova rozlohou nezodpovedá vedľajšej stavbe poistenej v prílohe č. 2 predmetnej poistnej zmluvy, to znamená, že táto požiarom poškodená budova nebola predmetnou poistnou zmluvou poistená, preto nebolo možné poskytnúť žalobkyni poistné plnenie za jej poškodenie.
V ďalšom uviedla, že zmysle podania žalobkyne zo dňa 15.11.2016, ktorým na základe uznesenia konajúceho súdu zo dňa 27.10.2016 bola vyzvaná na doplnenie žaloby o žalobný návrh, žalobkyňa uvádza, že voči žalovanej uplatňuje sumu 8 000,- eur, na ktorú žiada, aby bola žalovaná rozhodnutím súdu zaviazaná na plnenie, nakoľko požiarom poškodená stavba bola skoro celkom zničená. Na svoje tvrdenie, ktorým by preukázala výšku žalobou uplatneného nároku na poistné plnenie, ktorého sa voči
žalovanej domáha, však žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz. V zmysle platnej právnej úpravy je žalobca povinný k žalobe pripojiť všetky dôkazy na preukázanie svojho nároku, čo do základu a čo do výšky. V danom prípade tak žalobkyňa neučinila, a keďže žalovanej nie je zrejmé čím žalobkyňa preukazuje výšku uplatňovaného nároku, je vylúčené, aby sa k takto uplatnenému nároku mohla žalovaná kvalifikovane vyjadriť a aby mohla využiť všetky prostriedky procesnej obrany a tak sa voči žalobe účinne brániť.
Žalovaná namietala aj žalobkyňou uplatňované príslušenstvo pohľadávky, a to jednak z dôvodu, že žalobkyňa síce sama pri podaní žaloby nevie uviesť výšku poistného plnenia, ktorého sa voči žalovanej domáha a na túto žiada ustanoviť znalca, avšak nepochybne má za to, že už dňom 24.06.2015 sa žalovaná dostala do omeškania s „neurčeným" plnením, a rovnako aj z dôvodu žalobkyňou uplatňovanej nezákonnej výšky príslušenstva pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy. Aj napriek tomu poukázala, že z predmetnej poistnej zmluvy v zákonnej lehote poskytla poistné plnenie a preto sa nemohla dostať do omeškania s poistným plnením a preto žalobkyňou požadovaný úrok z omeškania považuje za neopodstatnený
22. Svedkyňa L. W. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou uzatvorila 2 zmluvy na poistenie majetku. Prvá zmluva bola stornovaná a to z dôvodu neplatenia, pričom predmetom prvej zmluvy boli nehnuteľnosti v širšom rozsahu ako bol predmet druhej zmluvy. Následne so žalobkyňou uzatvorila aj ďalšiu zmluvu z ktorej plnenie si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje, pričom predmetom tejto zmluvy mala byť prerobená priľahlá budova, do ktorej žalobkyňa investovala a vzhľadom na to, že do tejto budovy investovala, tak aj túto budovu už iba chcela poistiť a predmetom tohto poistenia už neboli ostatné budovy, ktoré boli predmetom poistenia prvej zmluvy.
Po nahliadnutí do situačného nákresu rozmiestnenia budov vypracovaného pri obhliadne nehnuteľností v rámci šetrenia poistnej udalosti žalovanou (čl. 59 spisu) svedkyňa uviedla, že predmetom poistenia bola prvá časť nehnuteľností odspodu, jednalo sa o vedľajšiu budovu, ktorá bola zo strany žalobkyne prerobená.
Pri obhliadke pred podpisom poistnej zmluvy táto budova bola podľa jej názoru upravená, boli do nej investície vložené zo strany žalobkyne, bola upravená fasáda, teraz nevie povedať, či išlo aj o zateplenie fasády. Žalobkyňa jej tiež uviedla, že je prerobený aj interiér tejto budovy. Predmetom poistenia v rámci poistnej zmluvy ktorú uzatvárala za žalovanú bola budova, kde bol spôsobený požiar, ona sama bola prítomná aj pri ohliadke tesne po požiari na danom mieste s tým, že žalobkyni uviedla, že táto budova je poistená, je predmetom poistenia, a preto nebude problém s vyplatením poistného plnenia.
Pokiaľ sa jedná o samotný proces a postup pri uzatvorení poistnej zmluvy so žalobkyňou uviedla, že bola na ohliadke na mieste samom a u pani B. došlo aj k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Pri uzatvorení poistnej zmluvy boli prítomní žalobkyňa, ona a takisto jej manžel, ktorý v danom prípade alebo v týchto veciach spolupracuje a ktorý ju na dané miesto doviezol. Pri uzatváraní zmluvy z jej strany nebol vyhotovený žiadny náčrt alebo nákres budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia. Výmera poistenej budovy bola do zmluvy zaznamenaná na základe jej merania klasickým metrom s tým, že sa merala šírka a dĺžka, na základe toho sa potom stanovili m2, ktoré mali byť predmetom poistenia. Pokiaľ sa jedná o to, že či pri meraní bol zohľadnený aj prístrešok na budove tak uviedla, že vzhľadom na odstup času to nevie uviesť, ale bežne sa postupovalo tak že v prípade, ak budova mala aj prístrešok tak určite bol zameraný aj ten prístrešok, a to za tým účelom, aby bola predmetom poistenia celá stavba.
Pokiaľ sa jedná o to, že či existovali nejaké postupy žalovaného o tom ako sa má vykonávať obhliadka, tak uviedla, že má vedomosť o tom, že v prípade, ak ide o budovu, ktorá je staršia ako 15 rokov musí byť v prípade poistenia takejto budovy vykonaná ohliadka. Ohľadom iných budov je bežná prax taká, že klient iba pri prepížke uvedie m2, ktoré chce poistiť, uvedie aká je to budova, táto zmluva sa pripraví bez toho, aby bola vykonaná ohliadka. V danom prípade však ohliadka vykonaná bola. Poukázala, že pôvodná zmluva bola uzavretá na nehnuteľnosti ohľadom väčšej rozlohy a vzhľadom na to, že tá ďalšia zmluvy mala byť na nehnuteľnosti, ktorých rozloha bola menšia, tak osobne sa dostavila na miesto, vykonala ohliadku miesta a osobne zamerala budovu, ktorá mala byť predmetom poistenia a na základe tohto merania uviedla aj m2 v zmluve, ktorá bola následne uzatvorená.
23. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2017 uviedla, že pokiaľ sa jedná o výšku škody vyčíslenú v krycom liste rozpočtu, ktorý bol predložený žalovanou, tak podľa jej názoru škoda je určite vyššia. Uviedla, že predpokladá, že pracovník žalovanej vychádzal zo záznamov pracovníka poisťovne, ktorý bol na mieste poškodenia poistenej stavby v čase bezprostredne po poistnej udalosti. Medzičasom ubehli dva roky od poistnej udalosti a poškodenie budovy je aj z toho dôvodu určite väčšieho rozsahu ako bezprostredne po poistnej udalosti. Ona do dnešného dňa nerobila zásahy do spornej stavby práve pre správanie sa žalovanej, ktorá jej odmietla plniť z poistnej zmluvy. Nezasahovala nijako do poškodenej stavby či prístavby z dôvodu, aby pre prípad sporu sa nedostala do dôkazných ťažkosti ohľadne preukazovania rozsahu poškodenia. Pre potreby preukázania výšky škody a teda aj výšky plnenia oslovila jediného znalca, ktorý bol ochotný túto škodu vyčísliť a to konkrétne O.. Q. E., ktorá je aj zapísaná v zozname znalcov z odboru stavebníctva a má oprávnenie i na takú znaleckú činnosť aká sa vyžaduje pre súdený prípad. Táto znalkyňa je však dosť vyťažená a je schopná a ochotná znalecký posudok na určenie výšky škody a teda i náhrady zo strany žalovanej urobiť najskôr v mesiaci január 2018. Z vyššie uvedeného dôvodu preto uviedla že žiada, aby po vykonaní ohliadky na mieste samom dňa 9.11.2017 najbližší termín bol vytýčený najskôr v druhej polovici mesiaca január 2018, aby mi bol takto poskytnutý časový priestor na zabezpečenie znaleckého posudku, ktorým bude ustálená výška škody.
24. Zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 09.11.2017 vyplýva, že za účasti sudkyne p. W. a takisto za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovanej bola vykonaná dňa 09.11.2017 obhliadka na mieste samom a to obhliadka na adrese Č. XXXX/XX, U.É.. Z uvedenej obhliadky vyplynulo, že priamo pri obhliadke svedkyňa p. W. uviedla, že podľa toho, čo si ona pamätá s p. B. mala predtým uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorá bola stornovaná z dôvodu neplatenia, pričom bola poistená nehnuteľnosť vo väčšom rozmere. Na rozsah metrov štvorcových sa už nepamätá, nespomína si. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu zmluvu tak uviedla, že táto bola zameraná na poistenie nehnuteľnosti, a to budovy, ktorá sa nachádza pred nimi, pri ktorej teraz momentálne stoja, jednalo sa o zrekonštruovanú časť hospodárskej budovy, ktorú chcela p. B. poistiť. Pokiaľ sa jedná o samotné meranie budovy, ktorá bola predmetom poistenia, tak svedkyňa uviedla, že k nameraniu metrov štvorcových, ktoré boli poistené tak merala to klasickým metrom od rohu budovy až po koniec, čiže po koniec prístrešku a zase od konca prístrešku až po stenu k vedľajšej budove. V ďalšom ešte svedkyňa uviedla, že priamo na požiadavku žalobkyne bola predmetom poistenia iba táto budova. Na mieste samom bolo takisto elektronickým prostriedkami, ktoré boli k dispozícii žalovanej, vykonané aj meranie budovy, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne a takisto svedkyne bola predmetom poistenia, pričom tieto rozmery teraz nameraná pri obhliadke sú 5,7 m x 6,75 m, čo predstavuje 38,50 m2. Z obhliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá je pripojená k zápisnici z obhliadky a ktorá preukazuje skutočnosť, ktorá budova bola zo strany žalovanej v prospech žalobkyne poistená.
25. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 a zo dňa 24.01.2018 uviedla, že dňa 24.08.2017 bol ňou predložený krycí list rozpočtu a predstavuje výpočet výšky poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok k predmetnej poistnej zmluve. Tento výpočet nie je výpočtom „výšky ponúkanej náhrady" za poškodenie prístavby žalobkyne tak ako na to nesprávne poukazuje žalobkyňa. Tvrdenie žalobkyne o tom, že jej prináleží náhrada škody vo väčšom rozsahu než táto bola žalovanou vyčíslená ku dňu vzniku poistnej udalosti na základe obhliadky vykonanej na mieste samom a to z dôvodu, že od samotnej poistnej udalosti ubehli už viac ako dva roky a poškodenie budovy je aj z toho dôvodu určite väčšieho rozsahu ako bezprostredne po poistnej udalosti, žalovaná kategoricky namieta a rozporuje. V tejto súvislosti poukázala na znenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nesplnenie si prevenčnej povinnosti a s tým prípadne spojený zväčšený rozsah škody, nie je predmetom poistného krytia v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou.
V prípade ak by súd posúdil čo do základu nárok žalobkyne za dôvodný, tak poukázala, že žiada aby pri výške škody súd vychádzal z ňou predloženého krycieho listu rozpočtu.
26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2018 uviedla, že keďže výška poistného plnenia bola závislá od znaleckého dokazovania resp. od predloženia faktúr, ktoré bola nútená zaplatiť za opravu poškodeného objektu a tento objekt doposiaľ nie je po poistnej udalosti opravený, pretože s opravami nezačala, lebo ho nechávala v pôvodnom stave z dôvodu, že žalovaná poisťovňa neuznávala a do dnes
neuznáva základ nároku, nevedela ustáliť výšku plnenia, ktoré by mala poisťovňa plniť v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08.05.2015. Vzhľadom na to výšku škody stanovila iba laickým odhadom na 8 000,- eur. V ďalšom priebehu konania požiadala o poskytnutie lehoty za účelom toho, aby si dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorým by bola stanovená výška škody na jej objekte pri poistnej udalosti zo dňa 08.05.2015, aby potom po vypracovaní posudku vedela upraviť svoj žalobný návrh, čo do výšky plnenia. Zo strany žalovanej bol predložený krycí list rozpočtu, ktorý žalovaná strana prezentovala ako výšku plnenia, ktoré by jej prislúchalo, ak by bol daný základ plnenia. V tomto krycom liste bola stanovená výška celkových nákladov na opravu jej pri poistnej udalosti poškodeného objektu na sumu 3 403,54 eur.
Aj keď mala sľúbené od O.. E., že jej vyhotoví znalecký posudok na vyčíslenie škody, ktorú má požadovať od žalovanej poisťovne v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08.05.2015, nedokázala znalecký posudok zabezpečiť pre nespoluprácu zo strany znalkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pretože nepredpokladá, aby sa jej podarilo v dohľadnej dobe zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky plnenia, rozhodla sa uspokojiť s výškou plnenia ako ho vyčíslila žalovaná strana v krycom liste rozpočtu, teda so sumou 3 403,54 eur a preto uviedla, že v súlade s ust. § 144 CSP berie z časti späť svoj žalobný návrh čo do sumy 4 596,46 eur a žiada, aby v tejto časti konanie bolo zastavené.
27. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2018 uviedla, že tak ako bolo v konaní preukázané, čo medzi účastníkmi ani nie je sporné, zo strany žalovanej bolo z predmetnej poistnej udalosti žalobkyni dňa 24.06.2015 poskytnuté poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28 eur, pričom výška poistného plnenia pozostávala zo sumy 3 000,- eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci vo vedľajších stavbách poistené v zmysle prílohy č. 1 k danej poistnej zmluve v maximálnej poistnej sume 3 000,- eur a zo sumy 80,26 eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodenú vedľajšiu stavbu - stodolu, ktorú žalovaná považovala a považuje za vedľajšiu stavbu poistenú poistnou zmluvou, z ktorej plnenie je predmetom tohto konania. Preto v prípade, ak by konajúci súd bol iného názoru a mienil žalobe vyhovieť, je potrebné zohľadniť žalobkyni poskytnuté plnenie žalovanou vo výške 80,26 eur za poškodenie, podľa názoru žalobkyne, nepoisteného objektu.
V ďalšom zdôraznila, že tvrdenie žalobkyne o tom, že výšku poistného plnenia, ktoré môže požadovať od nej nevedela, a preto túto na základe výzvy súdu stanovila len laickým odhadom, je nenáležité a zavádzajúce, nakoľko žalobkyni už z prebiehajúceho trestného konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 2T/122/2015 proti obvinenému Rudolfovi Polákovi, v ktorom vystupovala ako poškodená, t.j. v mimosúdnej komunikácii pred podaním žaloby, bolo zrejmé aká výška poistného plnenia by jej prináležala, keďže žalovaná túto pre orgány činné v trestnom konaní na ich výzvu oznamovala, a túto si v konečnom dôsledku žalobkyňa ako poškodená aj uplatnila v trestnom konaní voči obvinenému. Vedomosť žalobkyne o výške poistného plnenia za poškodenie nehnuteľnosti, v prípade ak by sa jednalo o poistenú stavbu, je preukázaná i dôkazmi predloženými samotnou žalobkyňou v tomto konaní, a to spolu už so žalobou, konkrétne jej emailovej komunikácie so žalovanou zo dňa 23.08.2015. Pokiaľ žalobkyňa nemala žiaden iný doklad resp. dôkaz o tom, že žalovanou stanovená výška poistného plnenia nie je správna a že jej prináleží poistné plnenie vo vyššej sume než bolo stanovené žalovanou, tak potom nie je možné prisvedčiť jej tvrdeniu, aby si dôvodne uplatnila v predmetnom konaní nárok vo vyššej sume, a to len preto, že je „laik". V občianskoprávnom konaní platí zásada nielen tvrdenia ale aj preukázania nároku, pričom dôkaz na podporu svojich tvrdení je potrebné predložiť, keďže tvrdenia je potrebné i preukázať, a preto v opačnom prípade, ak žalobca nesplní svoju dôkaznú povinnosť a svoj nárok čo do výšky neobháji, nie je prípustné, aby svoj neúspech v konaní ospravedlňoval tým, že ako účastník konania je „laik", nakoľko táto okolnosť nezbavuje účastníka konania povinnosti uplatnený nárok riadne preukázať.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, tento rovnako nepovažuje za dôvodný a žiada ho zamietnuť. V zmysle ustanovenia § 797 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Je síce pravdou, že v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Avšak k tomu, aby poistenému vzniklo právo na úrok z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia poistiteľa, ako je tomu aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa, a preto
žalovaná pred rozhodnutím súdu o základe nároku nemôže byť v omeškaní s plnením. Prvým dňom omeškania môže byt' až deň nasledujúci po dni vykonateľnosti rozsudku, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté o základe nároku. Uvedené je plne v súlade s právnym názorom Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo 122/2002, ale aj Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co 273/2009, Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co 61/2011 a sp. zn. 8Co99/2013.
28. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a na svojich prednesoch s tým, že žiada, aby súd žalobe aj vyhovel tak ako bola upravená po čiastočnom späťvzatí žaloby, po odpočítaní sumy, ktorá je predmetom kompenzačnej námietky zo strany žalovanej s tým, že by z priznanej sumy žalobkyni priznal aj nárok na úrok z omeškania. V ďalšom uvádza, že takisto žiada, aby súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
29. Žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že zotrváva na všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú uvedené v písomných podania, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Poukázala na to, že zo strany žalobkyne bol podaný návrh na čiastočné späťvzatie žaloby, kde sa žalobkyňa nevysporiadala aj s príslušenstvom danej pohľadávky, čiže na to poukazuje. V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o samotnú výšku škody a samotný nárok na náhradu trov konania, nestotožňuje sa názorom a návrhom právneho zástupcu žalobkyne v tomto smere poukazuje na to, že výška plnenia v tomto konaní alebo výška nároku nezávisela od znaleckého posudku a nezávisela ani od úvahy súdu. Poukazuje na to, že výška škody už bola uplatnená zo strany žalovanej aj v trestnom konaní, kde predchádzalo tomuto konaniu, kde v tomto konaní aj táto výška škody bola zo strany žalovanej uvedená. Vzhľadom na uvedené poukazuje, že žiada, aby súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne, kde je zrejmé, že v tomto konaní je úspešnejší samotný žalovaný, aby v súlade s § 255 CSP súd rozhodol o trovách tohto konania. V ďalšom ešte uviedla, že pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ bol sporný základ daného uplatneného nároku, preto trvá aj na ostatnom svojom vyjadrení, pokiaľ sa týka príslušenstva, že toto príslušenstvo má byť priznané žalobkyni až od právoplatného rozhodnutia súdu.
30. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako poisteným a žalovanou ako poisťovateľom bola platne uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie majetku vo vlastníctve žalobkyne. Dňa 08.05.2015 došlo k poškodeniu poisteného majetku žalobkyne v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej včas oznámila poistnú udalosť a zároveň si uplatnila nárok na vyplatenie poistného plnenia. Žalovaná vykonala šetrenie poistnej udalosti a dňa 24.06.2015 ukončila likvidáciu poistnej udalosti a žalobkyni celkovo vyplatila sumu 3 080,28 eur, z toho suma 3 000,- eur bola vyplatená titulom náhrady škody poistených hnuteľných vecí a suma 80,28 eur titulom náhrady škody za zadymenie fasády stodoly. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a ani rozporované.
34. Súd je zároveň toho názoru, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. V spotrebiteľských zmluvách v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. V danej právnej veci obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že poškodená vedľajšia stavba pri poistnej udalosti zo dňa 08.05.2015 nebola predmetom poistenia v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Vzhľadom na namietanú skutočnosť, súd vykonal vo veci dokazovanie a v zmysle jeho výsledkov dospel k záveru, že poškodená vedľajšia stavba bola predmetom poistenia v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.
Svedkyňa p. W., ktorá ako agent žalovaného za žalovanú so žalobkyňou poistnú zmluvu uzatvorila, jednoznačne potvrdila, že predmetom poistenia predmetnej poistnej zmluvy bola práve vedľajšia budova, ktorá bola poškodená pri poistenej udalosti dňa 08.05.2015. Poistnú zmluvu so žalobkyňou uzatvorila po tom, ako bola poisťovanú nehnuteľnosť obhliadnuť na mieste samom, kde následne na základe výsledkov merania poisťovanej budovy v poistenej zmluve uviedla aj rozlohu poisťovanej vedľajšej budovy a to 40 m2.
Žalovaná namietala, že pri vykonaní obhliadky bezprostredne po nahlásení poistnej udalosti žalobkyňou bolo z jej strany zistené, že uvádzaná nehnuteľnosť rozlohou nezodpovedá vedľajšej stavbe poistenej predmetnou poistnou zmluvou, kde táto rozloha má byť iba 36,92 m2 (tak ako žalovaná uviedla na pojednávaní dňa 24.08.2017). Vo veci bola aj zo strany súdu dňa 09.11.2017 vykonaná obhliadka na mieste samom, kde opätovným zisťovaním rozmerov poškodenej budovy a to priamo žalovanou, bola rozloha vedľajšej stavby zistená 38,50 m2 (5,7 m x 6,75 m).
Z uvedeného je zrejmé, že samotná žalovaná pri prvotnej obhliadke po poistnej udalosti a následne pri obhliadke nariadenej súdom, vlastným meraním zistila rozdielnu rozlohu poškodenej vedľajšej budovy, pričom súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názor, že odchýlky v rozlohe poisťovanej stavby spôsobené meraním poisťovateľa, nemôžu byť adekvátnym dôvodom pre nevyplatenie poistného plnenie poistenému.
36. Pokiaľ žalovaná v ďalšom namietala, že v poistenej zmluve bola poisťovaná nehnuteľnosť nedostatočne špecifikovaná, resp. že jej rozloha bola uvedená odlišne ako žalovaná následne rozlohu zistila pri obhliadke na mieste samom po nahlásení poistenej udalosti, tak v tomto smere súd opätovne poukazuje, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom meranie poisťovanej nehnuteľnosti vykonal zástupca žalovanej a daný údaj aj následne uviedol v uzatvorenej poistnej zmluve. Nejedná sa o skutočnosť, ktorú by svojvoľne uviedla žalobkyňa, resp. o ňou nesprávne uvedený údaj. Sú v tomto smere poukazuje, že v prípade ak je obsah spotrebiteľskej zmluvy sporný, použije sa výklad obsahu zmluvy ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Ako už súd vyššie uviedol, vo veci bola vykonaná aj obhliadka na mieste samom to aj za účasti svedkyne p. W., ktorá opätovne potvrdila, že predmetom poistenia bola práve budova, vo vzťahu ku ktorej žalovaná odmietla žalobkyni vyplatiť poistné plnenie.
38. Pre úplnosť súd poukazuje, že aj v rámci likvidácie poistnej udalosti a vykonania obhliadky žalovanou dňa 13.05.2015 v zázname z tejto obhliadky je uvedené, že čo sa týka poškodenia stavieb tak na murovanej aj drevenej časti je vyhorená strecha. V dielni je vyhorený aj krov obhorený záklop, v izbe je predpoklad, že bude obhorený -vyhorený tiež. V dielni zničené omietky stien, celý strop, obklad z hliníkových líšt roztopený. Drevená prístavba je úplne vyhorená vzhľadom k tomu môžeme považovať za totálnu škodu, za zvyšky murivo. Na ďalšej vedľajšej stavbe murovanej stodole so sedlovou strechou zistené len zadymenie, na časti s pultovou strechou zas roztopenie fasádneho plastového obkladu.
39. Vzhľadom na uvedené ako už súd vyššie uviedol, predmetom poistenia bola aj vedľajšia budova vo vzťahu ku ktorej žalovaná žalobkyni odmietla vyplatiť poistné plnenie.
40. Pokiaľ sa týka výšky poistného plnenia, ktorú by mala žalovaná žalobkyni vyplatiť, súd vychádzal z krycieho listu rozpočtu vypracovaného samotnou žalovanou, pričom tento krycí list bol predložený zo strany žalovanej aj orgánom činným v trestnom konaní pre účely trestného konania vedeného vo veci poškodenia majetku vo vlastníctve žalobkyne. V súlade s uvedeným krycím listom rozpočtu aj samotná
žalobkyňa si po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovanej uplatnila nárok na zaplatenie iba sumy 3 403,54 eur s DPH.
41. Zo strany žalovanej bol v konaní vznesený nárok na započítanie sumy 80,28 eur voči uplatnenému nároku žalobkyne a to z toho dôvodu, že z jej strany už došlo v tejto výške k čiastočnému plneniu žalobkyni.
Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Obranu žalovanej v tomto konaní súd posúdil ako kompenzačnú námietku. Posúdenie prejavu žalovanej má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku.
Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky.
42. Súd vznesenú kompenzačnú námietku zo strany žalovanej považoval za dôvodnú a po započítaní sumy 80,28 eur preto žalovanú zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 3 323,28 eur, nakoľko v tejto časti považoval nárok žalobkyne za dôvodný a preukázaný.
Nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške požadovanej žalobkyňou a to odo dňa 11.07.2015, t.j. od uplynutia 15. dňovej lehoty na plnenie žalovanej v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal z toho, že likvidácia, teda šetrenie poistnej udalosti bolo zo strany žalovanej ukončené dňa 24.06.2015, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti bolo vykonané aj šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalobkyne plniť vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní.
Vo zvyšnej časti nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 80,28 eur s prísl. a na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 24.06.2015 do 10.07.2015 vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodný zamietol.
43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd konanie čiastočne zastavil čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 4 596,46 eur s prísl., pričom z procesného hľadiska v tejto časti žalobkyňa zavinila zastavenie konania, žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 80,28 eur s prís. zamietol a vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. Úspech žalobkyne v konaní tak bol v rozsahu 41,50 eur a žalovanej v rozsahu 58,50 %. Vzhľadom na uvedené úspešnej žalovanej súd priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Pokiaľ sa jedná o skutočnosti uvádzane žalobkyňou ohľadom náhrady trov konania v smere, že výška priznaného nároku v konaní závisela od znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu, tak súd dáva do pozornosti, že žaloba z jej strany bola podaná dňa 07.10.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je viazané na procesný úspech strán sporu v konaní. V prípade uplatneného nároku na peňažné plnenie v rámci podanej žaloby žalobca je povinný uviesť výšku požadovaného nároku a predložiť dôkazu preukazujúce takto ním uplatnený nárok. Poistná udalosť v danej právnej veci nastala dňa 08.05.2015, poistné šetrenie žalovaná ukončila dňa 24.06.2015 a v uvedený deň aj vyplatila žalovanej čiastočné plnenie. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby vzhľadom
na zamietavý postoj žalovanej vo vzťahu k nároku uplatneného v tomto súdnom konaní, ešte pred podaním žaloby v danej veci ohľadom uplatneného nároku zabezpečila si znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie zodpovednej osoby za účelom preukázania výšky uplatneného nároku a iba v takejto výške nárok žalovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.