Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30C-17-2017.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/17/2017
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu v 1. rade: Z. nar. XX.XX.XXXX, E. a žalobcu v 2. rade: Z., nar. XX.XX.XXXX, E.XX, E., obaja zastúpení Združenie na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana 9, Bratislava, IČO: 50 252 151 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu na obnovu konania odmieta.
Vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č. k. 16Ro/621/2013-37zo dňa 18.09.2014, právoplatné dňa 06.01.2015 sa neodkladá.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania proti žalobcom v pomere 100% , o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade podali dňa 19.04.2017 návrh na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Malacky pod. sp. zn. 16Ro/621/2013. Zároveň žiadali, aby súd povolil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Návrh odôvodnili tým, že platobným rozkazom č. k. 16Ro/621/2013 zo dňa 18.09.2014 vydaným Okresným súdom Malacky, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.01.2015 boli žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech žalovaného ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa, sumu 3.847,55 Eur s príslušenstvom. Uvedená pohľadávka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a právnym predchodcom žalovaného - Ľudová banka Volksbank a.s., dňa 15.04.2006 pod číslom XXX XXX. Predmetný zmluvný vzťah vznikol 15.04.2006 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Predmetný úver je síce absolútnym obchodom avšak predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade ďalej uviedli, že zo súdneho spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ Volksbank Slovensko a.s., mal postúpiť pohľadávku na žalovaného dňa 28.03.2008 v celkovej výške ku dňu 15.02.2008 - 137 274,68 Sk s príslušenstvom. Zo súdneho spisu však nijako nevyplýva, že by právny predchodca (pôvodný veriteľ) žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky a v spise sa ani nenachádza žiaden relevantný dôkaz o tom, že by pôvodný veriteľ doručil zosplatnenie úveru žalobcom do vlastných rúk. Žalovaný však nebol subjektom, ktorý predmetný úver poskytol a postúpenie pohľadávky bankou na žalovaného sa muselo okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj ustanoveniami § 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, z ktorého vyplýva aj zámer zákonodarcu umožniť postúpiť pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala. Banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver", ale len pohľadávky z „ukončeného úveru" a zo „živého úveru" môže postúpiť len splatné splátky. Žalovaný nemal od NBS bankové povolenie a nebol oprávnený
na poskytovanie spotrebiteľských úverov nakoľko nebol zapísaný v registri veriteľov, vedených NBS. Banka nemôže postúpiť úver na subjekt, ktorý nie je bankou, ak pohľadávka nie je splatná. Žalovaný nedisponoval v základnom konaní dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko na žalovaného nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Žalobcovia mali za to, že išlo o neplatné postúpenie pohľadávky. Splatnosť prvej splátky istiny bola dohodnutá na deň 20.05.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.03.2011. Bez pochybnosti je potrebné uvedenú zmluvu vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj predpisu špeciálnej úpravy, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení zmien a doplnkov. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z, z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru môže dôjsť len v tom prípade ak veriteľ preukázateľne doručil dlžníkovi výzvu na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru. Pokiaľ však nebola riadne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol dlžník v omeškaní. Nakoľko žalobcom nebola doručená výzva a upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru zo strany pôvodného veriteľa nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru. Z predložených listinných dôkazov v návrhu na vydanie platobného rozkazu rovnako nie je preukázané, že by vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo vôbec žalobcom doručované a následne doručené, žalovaný v konaní nepredložil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a doručenku. Konanie o vydaní platobného rozkazu získava právnu silu rozhodnutej veci ak spotrebitelia nepodali odpor proti platobnému rozkazu v lehote na to stanovenej. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepodali v stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko nepoznali a neuvedomovali si rozsah svojich práv. Od podania odporu proti platobnému rozkazu ich odradilo aj poučenie v platobnom rozkaze, podľa ktorého mali za podaný odpor zaplatiť súdny poplatok. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2015. O rozsahu svojich práv ako aj o skutočnostiach vyššie opísaných sa žalobcovia dozvedeli 03.03.2017, kedy požiadali združenie zriadené na ochranu spotrebiteľa (Združenie na ochranu práv občana - AVES), aby im poskytlo právnu pomoc pri riešení začatej exekúcie, ktorá začala na základe predmetného platobného rozkazu.
2. K žalobe na obnovu konania sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súdne konanie, ktorého obnovy sa žalobcovia dožadujú bolo skončené na základe platobného rozkazu Okresného súdu zo dňa 18.09.2014, sp. zn. 16Ro/621/2013, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.01.2015. Žalobcovia podali žalobu na okresnom súde dňa 19.04.2017, t. j. po viac ako 3 mesiacoch od doby, od kedy sa mohli dozvedieť o dôvode obnovy. Na základe uvedeného je podľa názoru žalovaného nutné prijať záver, že podaná žaloba na obnovu konania bola žalobcami podaná oneskorene, a preto žalovaný navrhuje, aby okresný súd podanú žalobu v zmysle ust. §413 ods. 1 písm. a) CSP odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdenie, že žalobcovia sa o rozsahu svojich práv a skutočnostiach uvedených v žalobe dozvedeli až potom, ako požiadali združenie o právnu pomoc je absurdné, resp. pre účely preukázania dodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania irelevantné, nakoľko je zrejmé, že žalobcom nebránilo nič v tom, aby právnu pomoc vyhľadali oveľa skôr. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená, pričom jedným z týchto obmedzení je aj limitácia prípustnosti žaloby na obnovu konania tým, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktorých vykonania sa žalobou na obnovu konania dovoláva žalobca, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. V súdenom prípade mohli žalobcovia tvrdené skutočnosti ohľadom absencie aktívnej legitimácie žalovaného bez akýchkoľvek pochybností použiť už v pôvodnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16Ro/621/2013, pričom ak tak neurobili, potom je podľa názoru žalovaného nutné dospieť okrem záveru o oneskorenosti podanej žaloby aj k právnemu záveru, že podaná žaloba na obnovu konania smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému nie je prípustná, nakoľko skutočnosti uvedené žalobcami mohli použiť už v pôvodnom konaní. Žalobcovia preto nekonali v pôvodnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16Ro/621/2013 podľa všeobecne rešpektovanej zásady „vigilantibus iura
scripta sunt“ a žalobu na obnovu konania smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému táto žaloba nie je prípustná. Žalovaný zároveň nesúhlasil s návrhom žalobcov na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti už nie je pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania, tak ako to bolo upravené v pôvodnom znení ust. § 233 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale je to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobcovia v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázali (resp. ani neoznačili) existenciu dôvodov osobitného zreteľa, a teda nie je naplnený jediný zákonný predpoklad na povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby okresný súd návrh žalobcov na odklad vykonateľnosti zamietol.
3. Podľa ust. § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
4. Podľa ust. § 403 ods. 2 civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
5. Podľa ust. § 397 civilného sporového poriadku Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
6. Podľa § 413 ods. 1 súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> alebo e) je zjavne nedôvodná.
7. Podľa ust. § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Súd si pripojil spis tunajšieho súdu 16Ro/621/2013. Posúdením návrhu a pôvodného konania, súd dospel k záveru, že návrh je zjavne nedôvodný a podaný oneskorene.
9. Žalobcovia sa domáhajú pripustenia obnovy konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16Ro/621/2013. V predmetnom konaní bol dňa 18.09.2014 vydaný platobný rozkaz. Tento bol riadne doručený žalobcom a to žalobcovi v 1. rade dňa 21.12.2014 a žalobkyni v 2. rade dňa 24.11.2014.
Platobný rozkaz dňa 06.01.2015 nadobudol právoplatnosť. Žalobcovia podali návrh na obnovu konania dňa 19.04.2017. Návrh na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Ide o tzv. subjektívnu lehotu. V danom prípade žalobcami uvádzané dôvody obnovy konania sú všetko dôvody, ktoré im mohli byť známe už v čase vydania a doručenia platobného rozkazu a mohli tieto dôvody riadne uplatniť v odpore proti platobnému rozkazu. Je nesprávne vyhodnotiť, že možnosť dozvedieť sa o dôvode obnovy bola u nich až v čase keď sa dali zastúpiť v exekučnom konaní právnym zástupcom. Táto možnosť sa musí posudzovať ako objektívna možnosť, teda či dôvod, pre ktorý sa domáhajú obnovy konania existoval už v čase vydania rozhodnutia. Nič nebránilo žalobcom, ktorí mali platobný rozkaz riadne doručený, vyhľadať právnu pomoc ihneď a využiť inštitút odporu. O možnosti podať odpor boli riadne poučení. Žalobcovia neuvádzajú ani žiadnu takú skutočnosť, ktorá im bránila bez ich viny uplatniť dôvod obnovy, ako napríklad dlhodobá hospitalizácia. Takouto skutočnosťou nie je to, že ich od podania odporu odradil súdny poplatok. Súd má za to, že žalobcovia mohli návrh na obnovu konania podať najneskôr do troch mesiacov od doručenia im platobného rozkazu. Danú lehotu nesplnili, keď návrh podali po vyše dvoch rokov od právoplatnosti platobného rozkazu. Síce podali návrh v objektívnej lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, avšak v prvom rade musí byť splnená subjektívna lehota. Objektívna lehota dáva hranicu, do kedy najneskôr je možné návrh na obnovu konania podať a to aj v prípade, ak sa o dôvode obnovy dozvedel účastník objektívne až po uplynutí tejto doby troch rokov. Sú tu dané isté výnimky, avšak daný prípad pod výnimky upravené v ust. §404 CSP nespadá. Subjektívna lehota pre podanie obnovy konania v danom prípade nie je splnená.
10. Návrh na obnovu konania je aj zjavne nedôvodný. Vo vyššie citovanom ustanovení § 397 CSP sú presne uvedené dôvody, pre ktoré je možné domáhať sa obnovy konania. V podanom návrhu nie je takýto dôvod uvedený. Žalobcovia neuvádzajú žiadne skutočnosti, rozhodnutia, či dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní. Ako je už vyššie uvedené, uvádzajú všetko také skutočnosti, ktoré tu boli v čase vydania rozhodnutia a mohli byť uvedené v pôvodnom konaní v odpore proti platobnému rozkazu. To že sa nebránili v pôvodnom konaní a nevyužili možnosť opravného prostriedku z dôvodu nižšieho právneho povedomia, nie je dôvodom na obnovu konania. Nič nebránilo žalobcom vyhľadať právnu pomoc v pôvodnom konaní a podať odpor voči platobnému rozkazu. Nie je tu ani dôkaz, ktorý by žalobcovia v pôvodnom konaní označili, ale nebolo ho možné objektívne vykonať a toho času už to možné je. Neuvádzajú sa v návrhu ani dôvody, ktoré by spadali pod písm. c) až f) ust. § 397 CSP.
11. Žalobcovia žiadali rozhodnúť aj o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd nevyhovel tomuto návrhu, nakoľko tu nie sú dôvody hodné osobitého zreteľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia vôbec návrh na odklad vykonateľnosti neodôvodnili. Navyše ak je návrh na obnovu konania podaný oneskorene a je zjavne nedôvodný, nie je potom ani možné vyhovieť návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, keď tento návrh súvisí so žalobou na obnovu konania.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. V danom prípade bol plne úspešný žalovaný, keď súd žalobu na obnovu konania odmietol, preto súd priznal žalovanému proti žalobcom náhradu trov konania v pomere 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie (§ 357 písm. c) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).