Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/186/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: L. J., nar. X.X.XXXX, bytom K., U. Vl. U. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska 4, proti žalovanému: DOMOV SK s.r.o., so sídlom Prievidza, G. Švéniho 6, IČO: 36 790 966, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom v Bojniciach, Prievidzská 254/26, IČO: 42 273 927, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho obchodného rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO: 44 842 031, sp.zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.1.2015.

II. Súd konanie o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp.zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.1.2015, vydaného Slovenským obchodným rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO: 44 842 031, z a s t a v u j e .

III. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho obchodného rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., so sídlom Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO: 44 842 031, sp.zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.1.2015, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovaným, resp. rozhodcovskej doložky uvedenej v sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 26.4.2013. Uviedla, že ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou sa žalovaný za dohodnutú odplatu zaviazal sprostredkovať kúpu a predaj nehnuteľností v k.ú. H. uvedené v tejto zmluve. Sprostredkovateľská zmluva jej bola predložená žalovaným ako typová vopred pripravená zmluva, do ktorej boli doplnené len údaje o záujemcovi o sprostredkovanie, o nehnuteľnostiach, o kúpnej cene a výške provízie pre sprostredkovateľa. S navrhovanými podmienkami zmluvy sa nemala možnosť vopred oboznámiť a nemala možnosť ani ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, čo sa týka aj tzv. rozhodcovskej doložky v zmluve. Podľa názoru žalobkyne je sprostredkovateľská zmluva neplatná minimálne v rozsahu tzv. rozhodcovskej doložky. Okrem toho poukázala aj na to, že už dňa 15.4.2013, t.j. pred uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy, boli totožné nehnuteľnosti predané inou kúpnou zmluvou v prospech kupujúceho Ing. Y. S. a bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy. Z uvedeného vyplýva, že v deň uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy bolo už plnenie podľa tejto zmluvy nemožné. Žalovaný v deň podpisu sprostredkovateľskej zmluvy vedel o tom, že táto zmluva bola zo strany žalobkyne uzavretá v omyle, nakoľko žalobkyňa považovala predmetné nehnuteľnosti za nepredané a stále určené na predaj, hoci žalovaný mal vedomosť o tom, že vlastník nehnuteľností tieto odpredal 15.4.2013 Ing. S. z Prievidze. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v zmluve bola dojednaná neprimerane

vysoká provízia žalovaného - až 16% z kúpnej ceny. Žalobkyňa tiež uviedla, že provízia v prospech žalovaného bola dohodnutá za vykonanie úkonov, ku ktorým sa zaviazal v čl. II ods. 1.1 a 1.2, ale činnosť, za ktorú bola provízia dohodnutá, nevykonal. Žalobou sa žalobkyňa zároveň domáhala povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a v ďalšom konaní - o uplatnenom peňažnom nároku žalovaného voči žalobkyni - žiadala, aby súd žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru dohodnutá rozhodcovská doložka v sprostredkovateľskej zmluve je platná a v súlade s právnym poriadkom SR ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Uviedol, že v čase uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy upravoval Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy najmä ustanovenia, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v sprostredkovateľskej zmluve však upravuje, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú, predložia na rozhodnutie na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu alebo medzi účastníkmi dojednanému rozhodcovskému súdu. V súlade s týmto dojednaním sa tak žalobkyňa ako aj žalovaný mohli rozhodnúť, ktorému súdu predmetný spor na rozhodnutie predložia podľa svojej vôle. Podľa jeho názoru v tomto prípade nemožno uvažovať o tom, že by bol spotrebiteľ obmedzovaný v práve rozhodovať sa, na ktorý súd sa môže obrátiť. Žalobu preto považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. V prípade, ak by súd žalobe žalobkyne vyhovel, navrhol, aby bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému províziu vo výške 4.960,- eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 9.7.2013 do zaplatenia.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením obsahu sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 26.4.2013, rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.1.2015 sp.zn. SORS 18/2013, žalobnej odpovede žalobkyne zo dňa 5.12.2013, výzvy Slovenského obchodného rozhodcovského súdu na vyjadrenie k žalobe, stanoviska žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 11.3.2014, výpisu z obchodného registra žalovaného, kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2013, späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 31.5.2013, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.2.2016, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 18.1.2017, oznámení HALO reality s.r.o. zo dňa 30.1.2017 a 5.12.2017, BV REAL PD s.r.o. zo dňa 11.12.2017, RE/MAX Techreality zo dňa 30.1.2017, výpisu z LV č. XXX pre k.ú. H. pod I., predžalobnej výzvy JUDr. Olšovského zo dňa 24.6.2013, inzerátu na predaj nehnuteľnosti, výpisu z LV č. XXXX k.ú. H. pod I., vyjadrenia KK Patriot Reality s.r.o. zo dňa 8.2.2018, MAXA Reality s.r.o. zo dňa 19.2.2018, Winners Realiy s.r.o. zo dňa 19.2.2018, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 26.4.2013 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu Sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobkyňu za odmenu (províziu) uzavretie zmluvy na prevod nehnuteľností a žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť žalovanému odmenu v prípade, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Žalovaný sa zároveň zaviazal za odmenu zahrnutú v sprostredkovateľskej odmene poskytnúť žalobkyni služby súvisiace s kúpou nehnuteľností, najmä obhliadku predmetu kúpy, administratívne práce a vypracovanie podkladov k zmluve o prevode nehnuteľnosti, náklady na overenie podpisov účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti, správne poplatky spojené s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v maximálnej výške, pomoc pri faktickom odovzdávaní a preberaní nehnuteľnosti, pomoc pri odhlásení a prihlásení na odber el. energie, plynu a vody. Žalobkyňa mala záujem o kúpu: 1. rodinného domu v k.ú. H. pod I., na adrese Kamenec pod Vtáčnikom XXX v celosti (LV č. XXXX), 2. spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX na pozemku parc.č. XX/X a XXX v k.ú. H. pod I. (LV č. XXX). V čl. III je dohodnutá žalobkyňou požadovaná kúpna cena 31.000,- eur. V čl. IV. je v bode 1.1 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na sprostredkovateľskej odmene, ktorá je v súlade so zákonom vo výške 16% z dohodnutej kúpnej ceny. Ďalej sa v tomto bode uvádza: „Cena spolu = požadovaná záujemcom + provízia:“. Pod tým je uvedené „Doplniť a nehodiace sa prečiarknuť“. V bode 1.2 uvedeného článku je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že nárok sprostredkovateľa na zaplatenie provízie vzniká obstaraním príležitosti pre záujemcu na uzavretie zmluvy na prevod nehnuteľností; v bode 1.3 sa uvádza, že za pričinenie v zmysle čl. II. bod 1 zmluvy sa považuje zabezpečenie obhliadky nehnuteľností uvedených v čl. I zmluvy, rokovanie s vlastníkom nehnuteľností uvedených v čl. I. zmluvy alebo jeho zástupcom. Podľa čl. VI bod 1.2. sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie provízie momentom obstarania príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu s treťou osobou

- predávajúcim. Podľa bodu 1.4 uvedeného článku sa žalobkyňa zaviazala uhradiť sprostredkovateľskú

odmenu do 10 dní odo dňa momentu obstarania príležitosti na uzatvorenie zmluvy. Podľa bodu 1.10 čl. VI zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu aj po zániku zmluvy v prípade, ak uzatvorila zmluvu o prevode nehnuteľností uvedených v čl. I zmluvy s treťou osobou - predávajúcim, ktorého jej sprostredkoval žalovaný. V čl. VII sa v bode 3.1. a 3.2 uvádza, že zmluva je uzavretá buď na dobu určitú do 31.12.2013 alebo na dobu neurčitú s tým, že nehodiace sa malo prečiarknuť. V zmluve ani jedna možnosť prečiarknutá nie je.

5. V čl. VIII v bode 4.3 sa uvádza, že všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy vrátane všetkých vedľajších (akcesorických) právnych vzťahov, najmä nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo akýkoľvek iný vzájomný spor, strany predložia na rozhodnutie na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky alebo Slovenskému obchodnému rozhodcovskému súdu, so sídlom Pernikárska č. 1, 010 01 Žilina, zriadenom pri European Commercial Advisory s.r.o., so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, v rozhodcovskom konaní vedenom podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a iných predpisov tohto Arbitrážneho súdu, platných v čase začatia sporového konania, subsidiárne podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade predloženia sporu na rozhodnutie Arbitrážnemu súdu, zmluvné strany oprávňujú Arbitrážny súd, aby v rozhodcovskom konaní rozhodol spor podľa zásad spravodlivosti v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z.. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní Arbitrážneho súdu s tým, že rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Ďalej sa uvádza, že na základe dohody zmluvných strán je dojednanie o tejto rozhodcovskej doložke neodvolateľné a pre účely zmluvy sa § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. nepoužije.

6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. H. vyplýva, že ku dňu 19.4.2013 bol vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX na parc.č. XXX S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ľ. Q. XXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. H. pod I. ďalej vyplýva, že ku dňu 10.6.2013 bol vlastníkom predmetného rodinného domu I. J., nar. X.XX.XXXX, bytom K., U. Vl. U. XXX/XX, t.j. manžel žalobkyne, v podiele 1/1. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. H. pod I. vyplýva, že ku dňu 19.4.2013 boli nehnuteľnosti - parc. reg. E č. XX/X a XXX v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pričom správu k nehnuteľnostiam v súvislosti s vlastníkmi zapísanými pod B1 až B18 a pod B25 vykonával Slovenský pozemkový fond Bratislava, pod B22 bola ako vlastník v podiele XXXXXX/XXXXXXX zapísaná M. V., pod B24 v podiele 2460/11520 P. E., pod B26 v podiele 122364/1728000 Z. H., pod B27 v podiele 2460/23040 Z. N., pod B30 v podiele 2460/23040 Z. N., pod B31 v podiele 209088/3456000 O. V.. Ku dňu XX.X.XXXX bol stav taký, že uvedené nehnuteľnosti boli naďalej v podielovom spoluvlastníctve, pričom Slovenský pozemkový fond aj naďalej vykonával správu nehnuteľností v súvislosti s vlastníkmi zapísanými pod B1 až B18 a pod B25 a spoluvlastníkom pod B33 v podiele 29707/48000 bol I. J., nar. X.XX.XXXX, bytom K., U. Vl. U. XXX/XX, t.j. manžel žalobkyne.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2013, uzavretej medzi S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ľ. Q. XXX/ XX, ako predávajúcim a Ing. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Y. XXX/X, ako kupujúcim, vyplýva, že S. H. previedol na F.. S. nehnuteľnosť v k.ú. H. pod I. zapísanú na LV č. XXXX - rodinný dom súp.č. XXX za kúpnu cenu 5.000,- eur. Podaním zo dňa 31.5.2013 vzali účastníci zmluvy späť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2013.

8. Podaním zo dňa 18.11.2013 Slovenský obchodný rozhodcovský súd, so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, žalobkyňu vyzval, aby sa písomne vyjadrila k žalobe, ktorú voči nej podal žalovaný, a ktorou sa voči nej domáhal zaplatenia sumy 4.960,- eur s príslušenstvom. Žalobkyňa na výzvu reagovala podaním zo dňa 5.12.2013, v ktorom uviedla, že sprostredkovateľská zmluva zo dňa 26.4.2013, uzatvorená so žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou, ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žiadna zo zmluvných podmienok s ňou nebola vopred a individuálne dohodnutá tak, aby ešte pred podpisom zmluvy mohla zmluvné podmienky navrhnuté žalovaným akokoľvek namietať alebo ovplyvniť. Text zmluvy bol vopred pripravený, doplnené do neho boli iba osobné údaje žalobkyne, údaje o nehnuteľnostiach a o výške odplaty pre žalovaného. Uviedla, že nemohla ovplyvniť obsah zmluvy ani pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa namietala výšku dojednanej provízie, podľa nej je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko zaužívaná výška provízie v praxi realitných kancelárií je od cca 3% z kúpnej ceny do cca 7% z kúpnej ceny. Ďalej žalobkyňa namietala, že v čase uzavretia zmluvy bola uvedená do omylu, nakoľko v tom čase plnenie, ku ktorému

sa žalovaný zaviazal, bolo už plnením nemožným, keďže vlastník nehnuteľností už predtým predmetné nehnuteľnosti predal inej osobe - Ing. Y. S.. Pokiaľ by túto skutočnosť žalobkyňa vedela, nebola by sprostredkovateľskú zmluvu so žalovaným uzatvorila. Na základe uvedeného žalobkyňa uviedla, že zmluvu so žalovaným považuje za absolútne neplatný právny úkon, a preto žiadala návrh žalovaného voči nej zamietnuť.

9. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný stanovisko listom zo dňa 11.3.2014, v ktorom uviedol, že obsah sprostredkovateľskej zmluvy bol žalobkyni riadne odprezentovaný, mohla si jej obsah riadne prečítať a žalobkyňa podľa vlastnej vôle a presvedčenia zmluvu podpísala. Uviedol, že pre žalobkyňu sprostredkoval kúpu nehnuteľností, a preto je povinná uhradiť mu dohodnutú províziu. To, že nehnuteľnosť napokon kúpil manžel žalobkyne, iba potvrdzuje fakt, že žalobkyňa mala možnosť kúpnu zmluvu uzavrieť. Podľa jeho názoru kúpnu zmluvu uzavrel manžel žalobkyne v snahe ukrátiť žalovaného o jeho nárok na zaplatenie provízie za riadne sprostredkovanú a vykonanú činnosť. Nehnuteľnosti nakoniec pripadli v zmysle zákonnej domnienky do BSM oboch manželov, a teda aj žalobkyňa mala z tejto transakcie prospech. Nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že rozhodcovská doložka v sprostredkovateľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože túto si v zmluve riadne prečítala a porozumela jej.

10. Dňa 30.1.2015 Slovenský obchodný rozhodcovský súd, so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, zriadený pri Iura Arbiter s.r.o., so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SORS 18/2013 rozhodol, že žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) je povinná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 4.960,- eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 9.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému aj poplatok rozhodcovského konania v sume 423,- eur a trovy právneho zastúpenia 357,56 eur na účet advokátskej kancelárie JUDr. Gabriel Olšovský. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ide o nárok žalovaného zo sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 26.4.2013, v ktorej si strany dohodli hlavné náležitosti, a to predmet sprostredkovania a výšku provízie a tiež to, že nárok na províziu vzniká obstaraním príležitosti pre záujemcu - žalobkyňu na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) túto zmluvu neuzatvorila, uzavrel ju však jej manžel. Žalobkyňa teda mala možnosť zmluvu uzavrieť, ale zrejme v snahe neplatiť províziu sa rozhodla, že nehnuteľnosť kúpi jej manžel. Podľa názoru rozhodcovského súdu, v prípade, ak by neexistovala zmluva o sprostredkovaní a žalovaný ako sprostredkovateľ by nevyvíjal činnosť k jej naplneniu, je vysoká pravdepodobnosť, hraničiaca s istotou, že manžel žalobkyne by sa nestal vlastníkom nehnuteľností. Súd námietky žalobkyne o neplatnosti zmluvy považoval za nedôvodné a sprostredkovateľskú zmluvu posúdil ako platnú. Svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, a to s poukazom na čl. VIII ods. 4.8., podľa ktorého si zmluvné strany zmluvu riadne prečítali a súhlasia s ňou. Na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §§ 774 a 775 Občianskeho zákonníka, vec posudzoval aj podľa ust. §§ 37, 39, 49a Občianskeho zákonníka, ako aj ust. §§ 52 ods. 1, 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvo pohľadávky bolo žalovanému priznané podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

11. Rozhodcovský spis sa súdu nepodarilo ku konaniu zabezpečiť, nakoľko bolo zistené, že Slovenský obchodný rozhodcovský súd sa stal neaktívnym, jeho zriaďovateľ zriadil nový stály rozhodcovský súd: SORS - Slovenský obchodný rozhodcovský súd, so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, ktorému však nebolo možné doručiť zásielky a OO PZ Bratislava-Ružinov súdu oznámilo, že na uvedenej adrese sídla rozhodcovského súdu tento sídlo a ani korešpondenčnú adresu nemá. Zásielky nebolo možné doručiť ani zriaďovateľovi rozhodcovského súdu - spoločnosti Iura Arbiter s.r.o. a konateľ spoločnosti na výzvu súdu nereagoval. Následne bolo zistené, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu sa stala Asociácia slovenských súdov, pričom spoločnosť Iura Arbiter s.r.o. sa stala členom tohto zriaďovateľa. Súd zistil, že aj SORS - Slovenský obchodný rozhodcovský súd bol ku dňu 31.3.2013 zrušený. Zásielku zasielanú zriaďovateľovi (t.j. Asociácii slovenských súdov) nebolo možné doručiť, nakoľko na adrese sídla, podľa údajov uvedených v registri rozhodcovských súdov, je takýto adresát neznámy a inú adresu sa zistiť nepodarilo. Následne súd zistil, že spoločnosť Iura Arbiter s.r.o. (t.j. člen zriaďovateľa rozhodcovského súdu) zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Bonita Export - import, s.r.o., so sídlom v Poprade.

12. Z výsluchu žalobkyne v konaní vyplynulo, že kontaktovala žalovaného, nakoľko v jeho ponuke našla nehnuteľnosť, ktorá ju zaujala. So zástupcom žalovaného bola aj na ohliadke nehnuteľnosti, táto sa jej páčila, preto požiadala zástupcu žalovaného, či by nezistil, ako je to s pozemkami prislúchajúcimi k

nehnuteľnosti. Zástupca žalovaného jej ukázal nejaké staršie územné plány a keď ho požiadala, aby jej ich dal k dispozícii, vytlačil sprostredkovateľskú zmluvu a túto jej dal podpísať s odôvodnením, že potrebuje byť istený, keď jej dáva uvedené doklady. Ešte predtým si od nej vyžiadal občiansky preukaz, do zmluvy niečo vpísal. Žalobkyňa tvrdila, že sa vôbec nebavili o provízii, ani o iných záležitostiach, hovorili vo všeobecnosti len o cene 31.000,- eur. Zmluvu si pri podpisovaní ani riadne neprečítala a nevedela, že jej súčasťou je aj rozhodcovská zmluva. Uviedla, že v tom čase ani nevedela, čo je to rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky. To, že sprostredkovateľská zmluva bola vystavená iba „pro forma“ kvôli dokladom, ktoré žalobkyni boli poskytnuté, mal zástupca žalovaného potvrdiť aj manželovi žalobkyne. Túto zmluvu preto považovala iba za doklad pre zástupcu žalovaného, aby bol chránený, že neposkytol doklady niekomu cudziemu, ale záujemcovi o nehnuteľnosti. Následne boli na ohliadke nehnuteľností ešte raz aj v spoločnosti ich známeho, ktorý jej po čase volal, že dom je už predaný. Zástupca žalovaného jej na to povedal, že to nie je problém. Tento riešil aj nejaké vysporiadanie pozemkov, informoval ju, že niečo sa mu podarilo vysporiadať, asi jej nejakú výmennú zmluvu raz aj dal. Potom však bol akoby nahnevaný, pretože to bolo zložité, a nakoniec jej povedal, že od toho dáva ruky preč. Žalobkyňa tvrdila, že zástupca žalovaného ju ubezpečil, že mu je jedno, ak bude vec s vlastníkom nehnuteľnosti riešiť sama.

13. Žalovaný v konaní tvrdil, že dohodnutá rozhodcovská doložka v sprostredkovateľskej zmluve je platná a perfektná, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky ku dňu uzavretia zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka upravuje, že všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú, sa budú rozhodovať na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušným všeobecným súdom SR alebo medzi stranami dohodnutým rozhodcovským súdom. Z toho vyplýva, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa mohli rozhodnúť, ktorému súdu predmetný spor na rozhodnutie predložia podľa svojej vôle. Žalovaný tiež poukázal aj na čl. VIII bod 4.8 zmluvy, v ktorom je vyhlásenie, že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom zmluvy, súhlasí s ním a zmluvu si pred podpísaním riadne prečítala. V celom texte zmluvy nebolo nič ručne dopisované, zmluva je výsledkom dohody zmluvných strán po vzájomnom prerokovaní zmluvy. V súvislosti s dohodnutou odmenou za sprostredkovanie uviedol, že aj z vyjadrenia realitnej kancelárie Halo reality vyplýva, že provízia sa pohybuje vo výške od 10% do 20%. Predložil vyjadrenia ďalších dvoch realitných kancelárií, podľa ktorých výška provízie nie je upravená žiadnou zákonnou úpravou a je na dohode účastníkov záväzkového vzťahu. V súvislosti s predajom nehnuteľnosti tretej osobe - Ing. S.i uviedol, že na základe jeho činnosti došlo k vyhotoveniu späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Následne, keď už mohlo dôjsť k naplneniu účelu sprostredkovateľskej zmluvy, manžel žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť kúpil. Žalobkyňa teda využila činnosť žalovaného na získanie nehnuteľnosti do vlastníctva prostredníctvom svojho manžela.

14. Z vyjadrenia HALO reality s.r.o. vyplýva, že pri predaji nehnuteľnosti si realitná kancelária môže účtovať od majiteľa nehnuteľnosti za sprostredkovanie predaja jeho nehnuteľnosti maximálne do výšky 20% z celkovej predajnej ceny nehnuteľnosti, reálne je to však v priemer len od 3 do 5% a závisí to od dohody s majiteľom nehnuteľností. Záujemca o kúpu nehnuteľnosti skladá realitnej kancelárií len zálohu na kúpnu cenu, ktorá sa pri zrealizovaní obchodu započíta do celkovej kúpnej ceny nehnuteľností. Spoločnosť BV REAL PD, s.r.o., oznámila, že výška provízií realitných kancelárií môže byť rôzna, nie je určená predpisom, býva určená pevnou sumou od 1.500,- eur za byt a od 3.000,- eur za dom, ale môže byť určená aj percentuálne (pohybuje sa v rozsahu 3 - 6%, v prípade veľmi lacných nehnuteľností to môže byť až 10%). Províziu platí ten, s kým je podpísaná sprostredkovateľská zmluva. RE/Max Techreality oznámila, že obvyklá výška odmeny ich realitnej kancelárie je vo výške 5% s DPH, minimálne však 3.200,- eur. Spoločnosti K Patriot Reality s.r.o. a MAXA REALITY s.r.o. oznámili, že výška sprostredkovateľskej odmeny nie je ničím určená ani ohraničená, býva dohodnutá individuálne s vlastníkmi nehnuteľností.

15. Z výzvy žalovaného zo dňa 24.6.2013, adresovanej žalobkyni, vyplýva, že žalovaný žalobkyňu vyzval na zaplatenie provízie vo výške 4.960,- eur v lehote 5 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola odosielaná dňa 27.6.2013.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení ku dňu uzavretia predmetných rozhodcovských zmlúv, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

19. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

20. Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

21. Podľa § 73 ods. 4 citovaného zákona na základe rozhodcovskej zmluvy, uzavretej pred 1. januárom 2015, môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

22. Podľa § 73 ods. 5 citovaného zákona rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom, uzavretá pred 1. januárom 2015, odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu 10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

23. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca.

i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

25. Podľa § 46 ods. 1, 2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

26. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

27. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania žaloby žalobkyňou. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovské konanie začalo dňa 4.11.2013, súd posudzoval lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 73 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého možno žalobu podať do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku. To, kedy bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok do vlastných rúk, súd nemal jednoznačne preukázané, nakoľko sa nepodarilo zabezpečiť spis predmetného rozhodcovského konania. Žalobkyňa uvádzala, že rozsudok jej bol doručený dňa 16.2.2015, čo žalovaný v konaní nerozporoval. Bez ohľadu na to, keďže žaloba bola na súd podaná dňa 24.2.2015 a rozsudok vo veci bol vydaný dňa 30.1.2015, je zrejmé, že žaloba bola podaná riadne a včas.

28. Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky v sprostredkovateľskej zmluve, t.j. podľa § 45 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Predmetná rozhodcovská doložka bola uzavretá dňa 26.4. 2013, teda za účinnosti zákona č. 244/2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle §73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z.z. sa takáto rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

29. Predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako zmluvu podľa § 774 Občianskeho zákonníka s použitím ustanovení o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52, 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

30. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len OZ/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Súd v prvom rade skúmal samotnú sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 26.4.2013, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi stranami sporu a dospel k záveru, že tento právny vzťah, založený uvedenou zmluvou, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, resp. že by sprostredkovateľskú zmluvu uzatvárala v súvislosti s výkonom zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že žalovaný ako veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)". Z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená „na predtlačenom formulári", resp. pripravenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre väčší počet spotrebiteľov. Vyplýva to aj z pokynov na „nehodiace sa prečiarknite“ na viacerých miestach zmluvy.

32. Podľa § 53 ods. 1 - 3 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS") na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

36. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

37. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

38. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

39. V danom prípade si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v sprostredkovateľskej zmluve, ktorá je uvedená v čl. VIII bod 4.3 zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia žalobkyne vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. V prvom rade sa súd zaoberal právomocou rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

40. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v sprostredkovateľskej zmluve, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho viedli ďalej uvedené dôvody.

41. V čl. VIII bod 4.3 uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej „sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, najmä nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo akýkoľvek iný vzájomný spor, predložia na rozhodnutie na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky alebo Slovenskému obchodnému rozhodcovskému súdu so sídlom Pernikárska č. 1, 010 01 Žilina, zriadenom pri European Commercial Advisory s.r.o., so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, IČO: 44 842 031, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:59887/B (ďalej len Arbitrážny súd), v rozhodcovskom konaní vedenom podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a iných predpisov tohto Arbitrážneho súdu platných v čase začatia sporového konania, subsidiárne podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon). V prípade predloženia sporu na rozhodnutie Arbitrážnemu súdu, zmluvné strany oprávňujú Arbitrážny súd, aby v rozhodcovskom konaní rozhodol spor podľa zásad spravodlivosti v zmysle § 31 ods. 4 Zákona. Zmluvné strany sa zväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní Arbitrážneho súdu s tým, že rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Na základe dohody zmluvných strán je dojednanie o tejto rozhodcovskej doložke neodvolateľné a pre účely tejto zmluvy sa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona nepoužije (platí len pre prípad, keď klientom je podnikateľský subjekt)“.

42. Súd, preskúmajúc obsah rozhodcovskej doložky a po výsluchu žalobkyne, považuje samotnú rozhodcovskú doložku za absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako dodávateľ. V súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní sa javí, že rozhodcovská doložka slúži najmä pre potreby žalovaného, keďže zo zmluvy vyplýva nárok na peňažné plnenie len v jeho prospech a žalobkyňa sa ako spotrebiteľ prakticky nemá čoho prostredníctvom rozhodcovského konania domáhať. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní žalovaným ako sprostredkovateľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

43. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade dodávateľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej sprostredkovateľskej zmluve. Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodcovská doložka je zapracovaná v zmluve bez osobitného označenia, len ako súčasť záverečných ustanovení. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy ani nevedela, že jej súčasťou je aj rozhodcovská doložka a v tom čase ani nevedela, čo to rozhodcovské konanie je a aké sú jeho dôsledky.

44. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v

zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

45. Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 45 - 47 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred, výlučne v každej situácii dodávateľom vopred určeným, rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Dodávateľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Súd teda na základe uvedených dôvodov aj samotnú rozhodcovskú doložku posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.

46. Pokiaľ teda rozhodcovský súd odvodzoval právomoc rozhodovať vo veci od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, súd uvádza, že z jeho strany právomoc rozhodovať vo veci posúdil nesprávne, nakoľko rozhodcovská doložka je absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

47. Keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný neoprávnenou osobou, nemalo význam skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), i) až l) zákona č. 335/2014 Z.z..

48. Pre úplnosť súd udáva, že uvedený záver podporuje aj doterajšia rozhodovacia prax súdov, a to uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, uznesenie NS SR 5Cdo 61/2012, ako i rozhodnutie IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011.

49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

50. V konaní žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd v ďalšom konaní, a to v konaní o uplatnenom peňažnom nároku žalovaného voči žalobkyni, nárok žalovaného v celom rozsahu zamietol. Zároveň žalovaný sa v konaní domáhal, aby súd v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť mu uplatnenú sprostredkovateľskú províziu v sume 4.960,- eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 9.7.2013 do zaplatenia. O tomto nároku bude podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku.

51. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Podaním zo dňa 18.1.2017 oznámila, že na tomto netrvá (v súvislosti s ust. § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.). Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP).

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 . Súd dodáva, že žiadosť žalobkyne o povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nepovažoval za nárok vo veci samej (ide len o procesný návrh na zabezpečenie oddialenia vzniku účinkov predmetného rozhodnutia), preto zastavenie konania v tejto časti nebolo zohľadnené pri určení nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.