Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-400-2016.pdf
PDF · 124.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/400/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému: RAPČAN SERVIS DETVA, s.r.o., so sídlom Partizánska 1465, 962 05 Hriňová, IČO: 36 626 104, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP č.70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, o zaplatenie 2.561,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 30. marca 2016, č. k.: 10C/204/2015 - 91, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že „Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.227,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.227,80 € od 16.12.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 113,59 €, predstavujúce pomernú časť zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.561,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.561,98 € ročne od doručenia návrhu na súd až do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 153,50 €, a to formou platobného rozkazu. 3. Žalobca tvrdil, že dňa 2.6.2011 na území Slovinskej republiky došlo motorovým vozidlom s EČV: DT XXXAU, ktorého majiteľom bol žalovaný, ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k vecnej škode. Poškodený DARS D.D. si uplatnil poistné plnenie u svojho poisťovateľa Zavarovalnica Triglav, D.D. Mikošičeva cesta 19, 1000 Ljubljana, ktorý po likvidácii poistnej udalosti listom zo dňa 7.2.2012 požiadal žalobcu o refundáciu vyplateného poistného plnenia v celkovej výške 8.539,90 €. Keďže žalovaný mal u žalobcu v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.6558436628, bol žalobca povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle ustanovení § 797 ods. 2 OZ v spojení s § 11 ods. 6 a 7 zákona č.381/2001 Z. z. zaplatiť náhradu škody. Po vykonaní likvidácie poistnej udalosti poukázal na stanovený bankový účet Zavarovalnica Triglav, D.D. Mikošičeva cesta 19, 1000 Ljubljana, dňa 7.5.2012 sumu vo výške 8.539,90 €. Následne vyzval žalovaného v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č.381/2001 Z. z., keďže tento bol preukázateľne v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, na zaplatenie časti poistného plnenia v
sume 2.561,98 €, čo predstavuje 30 % celkového poistného plnenia poskytnutého poškodenému, avšak žalovaný pohľadávku neuhradil, pričom na výzvu zaslanú na adresu jeho sídla relevantne nereagoval. 4. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Namietal, že tvrdenia žalobcu nezodpovedajú relevantnému skutkovému stavu veci a žalobu považuje za skutkovo a právne neujasnenú, nemajúcu dostatočnú oporu v predložených dôkazoch. Súhrnne konštatoval nesplnenie podmienok pre vznik nároku žalobcu ako poisťovateľa voči žalovanému ako poistníkovi v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č.381/2001 Z. z. 5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, žalovaný mal u žalobcu v čase vzniku dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda, uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom k dopravnej nehode došlo dňa 2.6.2011 na území Slovinskej republiky, keď vodičom motorového vozidla, ktorým bola táto škoda spôsobená, bol v zamestnanec žalovaného. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dopravná nehoda, pri ktorej vznikla škoda, bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalovaný a na ktoré sa vzťahovalo predmetné poistenie. Na základe týchto skutočností žalobcovi vznikla povinnosť, aby ako poisťovateľ nahradil za odporcu náhradu škody v prospech poškodeného. Bolo preukázané, že vznikla škoda poškodením veci, a to 14 zvodidiel, 12 pilierov zvodidiel a 1 cestného osvetlenia. Poškodeným bola spoločnosť DARS d.d., ktorá si uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa, ktorým bola spoločnosť Zavarovalnica Triglav d.d. s tým, že taktiež bolo preukázané, že po vykonaní likvidácie tejto poistnej udalosti žalobca poukázal na požadovaný bankový účet poisťovateľa poškodeného dňa 7.5.2012, tak sumu 7.426,- € z titulu vecnej škody a v rovnaký deň tiež sumu 1.113,90 € z titulu tzv. všeobecných nákladov, resp. spracovateľského poplatku. Následne žalobca si u žalovaného uplatnil regres v časti zaplateného poistného plnenia, konkrétne v rozsahu 30 % z celkového poistného plnenia vo výške 8.539,90 €, s poukazom na to, že žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, keď tento svoj nárok odvodzoval od ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č.381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 6. Žalovaný tvrdil, že v čase vzniku poistnej udalosti nebol v omeškaní s úhradou poistného za príslušné poistné obdobie, čo zdôvodňovali tým, že v poistnej zmluve bolo ako poistné obdobie dojednaný kalendárny rok s tým, že bola dojednaná splatnosť poistného na štvrťročné splátky, pričom rozložením poistného, ktoré má byť platené v splátkach, nedochádza k zmene poistného obdobia a za nezaplatenie poistného sa považuje až nezaplatenie poslednej splátky, nie nezaplatenie niektorej zo splátok, preto bol síce v omeškaní s úhradou splátky poistného, ale nie s úhradou poistného ako takého. 7. Okresný súd túto obranu neakceptoval. V poistnej zmluve bolo ako poistné obdobie dojednaný technický (poistný) rok a taktiež bolo dojednané, že bežné poistné je splatné prvý deň príslušného poistného obdobia, pričom splatnosť poistného bola rozdelená do štvrťročných splátok, s poukazom na začiatok poistenia 3.5.2010 boli štvrťročné splátky splatné 3.5., 3.8., 3.11. a 3.2. príslušného roka. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy v rozhodnom období mal preukázané, že splátka poistného za obdobie od 3.5.2010 do 2.8.2010 bola zaplatená až 10.5.2010, za obdobie od 3.8.2010 do 2.11.2010 dňa 12.8.2010, za obdobie od 3.11.2010 do 2.2.2011 dňa 5.11.2010, za obdobie od 3.2.2011 do 2.5.2011 dňa 16.2.2011, za obdobie od 3.5.2011 do 2.8.2011 dňa 24.6.2011, poistné za obdobie od 3.8.2011 do 2.11.2011 dňa 21.11.2011, poistné za obdobie od 3.11.2011 do 2.2.2012 dňa 12.1.2012, a za obdobie od 3.2.2012 do 2.5.2012 až dňa 26.3.2012, z čoho jednoznačne vyplynulo, že štvrťročná splátka poistného v poistnom období, kedy došlo k poistnej udalosti, bolo uhradené až cca 1,5 mesiaca po jej splatnosti a cca 3 týždne po poistnej udalosti a všetky ďalšie štvrťročné splátky v tomto poistnom období boli tiež uhradené oneskorene, a to s oneskorením niekoľkých mesiacov. Vyslovil názor, že ak za poistné obdobie bol dojednaný rok, znamená to, že v zásade by poistné malo byť zaplatené vo výške ročného poistného dňa 3.5. príslušného roka. Skutočnosť, že žalobca umožnil žalovanému splácať poistné v štvrťročných splátkach, nemôže byť dané na ťarchu žalobcu ako poisťovateľa v tom zmysle, že by žalovaný ako poistený nemusel uhrádzať splátky poistného v dojednaných termínoch a v omeškaní by bol až v prípade, že by neuhradil poistné najneskôr do splatnosti poslednej ročnej splátky poistného. Ak by však súd pripustil aj právny názor žalovaného, v tomto konkrétnom prípade nebola ani jedna štvrťročná splátka v predmetnom poistnom období uhradená včas a riadne a teda žalovaný bol v poistnom období, v ktorom došlo k vzniku škody, jednoznačne v omeškaní s úhradou poistného. 8. Za právne irelevantné tvrdenia považoval aj tvrdenie, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemal k dispozícii všeobecné poistné podmienky a ani internú smernicu žalobcu, na základe ktorej určil výšku regresu 30 % z poistného plnenia, lebo v samotnej poistnej zmluve poistník prehlásil, že pred jej uzavretím bol oboznámený s VPPZ č.703 a zmluvnými dojednaniami ZDRP technický rok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy a prevzal ich v písomnej podobe. Súd zamietol návrh na
doplnenie dokazovania predložením Metodiky pre postup pri uplatňovaní regresov voči poistenému, resp. poistníkovi, keďže samotný žalobca potvrdil, že vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného s úhradou poistného bol mu určený regres v maximálnej výške v zmysle predmetnej internej smernice, t.j. 30 % z poskytnutého poistného plnenia a tiež s poukazom na znenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č.381/2001 Z. z., v zmysle ktorého by si žalobca ako poisťovateľ mohol voči žalovanému ako poistníkovi uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia v plnej výške, a preto je len na prospech žalovaného, že si uplatnil len regres vo výške 30 %. 9. Súd neuznal nárok tzv. spracovateľský poplatok vo výške 1.113,90 €, s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č.381/2001 Z. z., kde je definované, aké nároky sa nahrádzajú poškodenému z titulu poistenia zodpovednosti, z čoho následne vyvodil, že aj nárok na náhradu poistného plnenia môže byť uplatnený len ohľadne týchto nárokov na náhradu škody, a to v tomto konkrétnom prípade vecnej škody vo výške 7.426,- €. Súd preto prisúdil žalobcovi istinu vo výške 2.227,80 €, čo predstavuje 30 % zo sumy 7.426,- € a v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny návrh zamietol. 10. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, a to proti prvému výroku. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O. s. p. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pri nesprávnom postupe v rámci hodnotenia výsledkov dokazovania a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami prípadu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Uviedol, že účastníci konania uzatvorili 30. apríla 2010 poistnú zmluvu, pričom išlo o ročné poistné 9 vozidiel vo výške 2.925 EUR. Poistným obdobím bol dohodnutý 1 rok. V časti D zmluvy "Údaje o platení poistného“ je vyznačené platenie poistného štvrťročne v sume 731,25 EUR. V časti F zmluvy je prvá platba poistného vyznačené, že prvé poistné za obdobie od 3. 5. 2010 do 2. 8. 2010 bolo v sume 731,25 EUR zaplatené bankovou zloženkou. 12. Poukázal na § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky. Podľa všeobecných poistných podmienok č. 636 , ktoré mal žalovaný k dispozícii z internetu, podľa článku IX ods. 2 poistným obdobím je kalendárny rok (od 1. 1. do 31. 12.). Technickým rokom je obdobie dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktorého začiatok pripadá na výročný deň vzniku poistenia. Žalobca sa domáha zaplatenie 30 % celkového poistenia s poukazom na § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Predpokladom na uplatnenie tohto zákonného ustanovenia je to, že poisťovateľ vyplatil za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ďalej, že poistná udalosť nastala v čase, keď bol poistník v omeškaní s platením poistného. 13. V prejednávanej veci bolo zistené, že podľa poistnej zmluvy mal žalovaný platiť poistné v štyroch ročných splátkach po 731,25 EUR splatných 3. 5., 3. 8., 3. 11. a 3.2. príslušného kalendárneho roka. Nepochybné je, že v čase vzniku poistnej udalosti dňa 2. 6. 2011 nebola zaplatená splátka poistného 3. 5. 2011 a táto bola zaplatená až 24. 6. 2011. Podľa názoru žalovaného omeškanie s platením poistného pre účely náhrady poistného plnenia je platenie ročného poistného, preto porušenie tejto povinnosti zo strany poistníka by nastalo až momentom nezaplatenia poslednej dohodnutej splátky ročného poistného obdobia. Poukázal na právnu teóriu ako aj súdnu prax (komentár ustanoveniu § 801 Občianskeho zákonníka), podľa ktorej rozložením poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým naďalej zostáva ročné obdobie, pričom ročné obdobie je kalendárny rok. K nezaplateniu poistného za poistné obdobie v danom prípade dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky a nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok. 14. Rovnako z poistnej zmluvy ani všeobecných poistných podmienok nevyplýva žiadna dohoda o splatnosti poistného tak, že je poistné splatné vo štvrťročných splátkach podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. sa chápe omeškanie poistného aj splátka poistného. Je potrebné rozlišovať pojem splatnosť poistného a pojem spôsob platenia. Splátkový režim rieši len spôsob platenia, ale nie dohodu o splatnosti poistného. Preto nesúhlasí z dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, kedy použitie citovaného ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. možno považovať aj nezaplatenie ktorejkoľvek splátky poistného. Vzhľadom na to, že k poistnej udalosti došlo dňa 2. 6. 2011, dátum poslednej splátky ročného poistného obdobia bol stanovený na 3. 2. 2012, nemožno uzavrieť, aby ku dňu poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením ročného poistného. 15. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah a postupu súd dospel k záveru, že výška regresného uplatnenia žalobcu predstavujúca 30 % poskytnutej náhrady škody je primeraná a zodpovedá okolnostiam prípadu, výške zaplateného poistného, tvrdenému omeškanie a
pod.. Tieto otázky zostali nezodpovedané. V tejto súvislosti napadol aj výrok rozhodnutia o trovách konania. 16. Ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá sa prejavila v tom, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezdôvodnil zákonným spôsobom rešpektujúcim právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie postupu a napádaného rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože je protirečivé a nepreskúmateľné v rozsahu zakladajúcom vadu konania podľa § 237 písm. f) O. s. p. 17. Poukázal na ustanovenie § 132 O. s. p., keď súd vôbec nezohľadnil všetky dôkazy vykonané v priebehu konania, neprihliadol vytýkané nedostatky zo strany žalovaného, pričom všeobecné poistné podmienky, ani Metodika, interný predpis, od ktorého žalobca odvodzoval regres vo výške 30 %, neboli vôbec súčasťou spisu. Z procesného hľadiska tak žalovaný vytýka súdu aj nepredvídateľný postup pre rozhodnutie. 18. Súd prvého stupňa si nesplnil svoju procesnú povinnosť, keď nedodržal zákonom predpísaný postup podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. V nedodržaní tohto postupu žalovaný vidí procesnú nesprávnosť, ktorá viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením, pričom v tomto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 18/2010 a 3 Cdo 236/2010, poťažne rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 261/2006. 19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný v rámci celého konania pred prvostupňovým súdom nepreukázal a nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by odôvodnil opodstatnenosť svojich tvrdení o tom, že v čase vzniku poistnej udalosti nebol v omeškaní s platením poistného. Žalovaný v odvolaní iba v podstate zopakoval identické tendenčné a nekritické tvrdenia, ktoré už počas súdneho konania produkoval a s ktorými sa nestotožnil ani konajúci súd. Považoval sa potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný mal u žalobcu v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu, preto žalobcovi ako poistiteľovi vznikla povinnosť nahradiť za žalovaného ako poisteného uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody. Žalobca po vykonaní likvidácie poukázal na stanovený bankový účet sumu 8.539,90 EUR. 20. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si následne u žalovaného podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil nárok na náhradu časti poistného plnenia v sume 2.561,98 EUR. Spornou v konaní zostala skutočnosť, či žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. Súd sa správne s obranou žalovaného nestotožnil, pričom vo svojom jasnom, verifikovateľnom a logickom zdôvodnení podporil tvrdenia žalobcu, pričom uviedol, že žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti jednoznačne v omeškaní s platením poistného, poistné za rozhodujúce poistné obdobie od 3. 5. 2011 do 2. 8. 2011 uhradil žalovaný až po vzniku dopravnej nehody, tj. až dňa 24. 6. 2011, teda približne 1,5 mesiaca po jej splatnosti a približne 3 týždne po poistnej udalosti. Ďalšie štvorročné splátky boli tiež uhrádzané oneskorene. Súd správne uviedol, že ak bolo poistné obdobie stanovené ako kalendárny rok, poistné malo byť zaplatené už dňa 3. 5., pričom to, že žalobca umožnil žalovanému splácať poistné v štvorročných splátkach, nemôže byť dané na ťarchu žalobcu, preto neplatí výklad žalovaného, že by postačovalo zaplatiť poistné najneskôr do splatnosti poslednej ročnej splátky poistného. 21. Poukázal na to, že práve hrozba sankcie upravená v § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. má nútiť poistníka k platobnej disciplíne, a to bez viazanosti na splatnosť poistného za celé poistné obdobie. Účelom poistenia je krytie rizika v prípade náhodnej udalosti. Prejavom synalagmatickej povahy poistnej zmluvy na strane poistníka je jeho povinnosť platiť za poskytovanú poistnú ochranu protihodnotu vo forme poistného a cieľom citovaného ustanovenia je dosiahnuť riadnu platobnú disciplínu poistníkov tak, aby nedochádzalo k situáciám, že poisťovňa v čase poistnej udalosti poskytuje poistné krytie bez splnenia náležitej povinnosti poistníka platiť poistné, preto je v tomto prípade irelevantné, či má poistník v poistnej zmluve dojednané splácanie poistného v splátkach alebo v vcelku za poistné obdobie, pretože rozhodujúce je, aby v čase poistnej udalosti bolo poistné poistníkom uhradené a aby poisťovňa poskytovala poistné krytie za adekvátnu protihodnotu. Opačný výklad by v praxi znamenal, že poistník môže počkať s úhradou všetkých splátok až do splatnosti poslednej splátky bez akejkoľvek hrozby sankcie, čím by však dojednanie platenia poistného v splátkach stratilo zmysel a znižovalo by platobnú disciplínu poistníka. 22. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné vo forme splátok a v deň vzniku poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného plateného v splátkach. Žalobca žalovanému poskytol poistné krytie bez náležitej protihodnoty. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 6. 2012, sp. zn. 15 Co/61/2011. 23. Pokiaľ ide o regresný nárok, súd v rozsudku konštatoval, že pokladal za neúčelné doplniť dokazovanie predložením príslušnej internej metodiky žalobcu ohľadom preukázania, pretože podľa § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. by si mohol žalobca ako poisťovateľ voči žalovanému ako
poistenému uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia v plnej výške. Zároveň zdôraznil, že v tomto prípade nejde o nárok na náhradu škody, ale ide o originárne právo, tzv. postih. Taktiež nepovažoval za opodstatnenú námietku ohľadom trov konania, súd správne vypočítal pomer úspechu. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 24. Žalovaný v replike zotrval na svojich odvolacích námietkach týkajúcich sa výkladu § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. 25. Žalobca v duplike uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, keď súd sa dostatočne zaoberal skutkovým stavom vo veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne ich vyhodnotil, správne a úplne zistil skutkový stav a nakoniec správne právne posúdil vec. 26. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné. K námietke vyššie uvedenej v bode 18 tohto odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že síce zo zápisnice o pojednávanie nevyplýva, že by súd prvej inštancie postupoval podľa § 118 ods. 2 O. s. p., avšak odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/167/2012, podľa ktorého záverov striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Tento záver možno aplikovať aj pre odvolacie konanie, pretože hoci súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, že to nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní, táto vada nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia veci alebo upretie takých správ žalovanému, ktoré by mali rozhodujúci význam pre jeho úspech vo veci. V danom prípade nemožno hovoriť o nepredvídateľnosti postupu súdu a rozhodnutia, pretože základné sporné otázky boli obidvom stranám sporu známe a vyjadrovali sa k nim. Súd pri rozhodnutí nepoužil žiadny prekvapivý záver, ako ten, ktorý bol predmetom dokazovania a ktorý bol zo strany žalobcu tvrdený, teda, že žalobca použil citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z., pričom rozhodujúce bolo posúdenie, či žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného. 30. K námietkam uvedeným v bode 17 a 15 tohto odôvodnenia odvolací súd uvádza, že ani tieto nepovažoval za dôvodné. V zmysle pôvodnej platnej procesnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súlade s namietaným ustanovením § 132 O. s. p. vyhodnotil všetky relevantné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, čo nesporne vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pričom taktiež uviedol, ktoré dôkazy nevykonal a z akého dôvodu. Námietka, že súd nezohľadnil všetky dôkazy, nie je akceptovateľná, pretože táto povinnosť súdu z ničoho nevyplýva, súd zohľadňuje relevantné dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej, pričom vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s ostatnými dôkazmi postačujúcim spôsobom. Všeobecné poistné podmienky boli súčasťou zmluvy o poistení a žalovaný prehlásil, že je s nimi oboznámený. Podobne aj vo vzťahu k Metodike súd prvej inštancie dostatočne argumentoval, že nie je potrebné vykonať tento dôkaz, pretože ide o interný predpis, ktorý nie je pre súd záväzný. Namietané ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. umožňuje žalobcovi proti žalovanému uplatniť nárok v celom rozsahu, nielen v rozsahu 30 %. Je na posúdení žalobcu, ako so zákonnou možnosťou naloží, ako posúdi platobnú disciplínu poistníka, či uplatní nárok v celom rozsahu alebo len v jeho časti. 31. K námietkam uvedeným v bode 16 odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a dostatočne odôvodnené, závery o skutkovom stave vyvodené z vykonaného dokazovania sú logické a správne, ktoré si neodporujú. Odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné, pričom subjektívny
pocit žalovaného, že nebolo rozhodnuté podľa jeho predstáv, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. 32. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného (3 Cdo 326/2009 NS SR). Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu. 33. Právna úprava používa viaceré špecifické pojmy, pričom všeobecne možno niektoré pojmy používané zmluve je definovať tak, že poistná doba, je doba, na ktorú sa dojednáva poistenie (po ktorú trvá poistenie), napr. niekoľko dní, mesiacov, prípadne na neurčito. Poistné obdobie je časť poistnej doby, interval platenia, za ktorú sa hradí poistné, napr. mesiac, štvrť rok, polrok, rok - poistné, hodnota určená peniazoch za poskytnutú poistnú ochranu (riziko). Odvolací súd zároveň dodáva, že napriek všeobecnému vymedzeniu niektorých pojmov pre ich výklad v konkrétnom zmluvnom vzťahu je rozhodujúci ich výklad samotnej zmluve. Z poistnej zmluvy nepochybne vyplýva, že poistným obdobím je technický (poistný) rok, ktorý predstavuje časový interval pozostávajúci z 365 dní (v priestupnom roku 366); začína hodinou dňa, ktorý sa číslom zhoduje s dňom a mesiacom začiatku poistenia uvedeného v poistnej zmluve, a končí uplynutím 365 (v priestupnom roku 366) dní. Je to obdobie dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktorého začiatok pripadá na výročný deň vzniku poistenia. Aj inak povedané, poistným obdobím je časový úsek, za ktorý sa platí poistné; poistným obdobím je jeden rok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak. Prvé poistné obdobie začína v deň začiatku poistenia. 34. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. 35. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 3. mája 2010 a koniec poistenia na neurčito. Údaje o poistnom obsahujú ročné poistné, ktoré bolo za 9 vozidiel 2.925,00 EUR, lehotné poistné bolo určené na 731,25 EUR. V časti údaje o platení poistného bolo dohodnuté, že toto bude platené štvrťročne bankovou zloženkou s tým, že 1. platba poistného, teda lehotné poistné bude zaplatené vo výške 731,25 EUR za obdobie od 3. 5. 2010 do 2. 8. 2010 bankovou zloženkou. 36. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že poistná zmluva bola uzavretá na neurčito od 3. 5. 2010, poistná doba bola teda dojednaná na neurčito v zmysle vyššie uvedenej definície. V zmluve je nepochybne definované poistné obdobie, ktorým je technický (poistný) rok, pod ktorým dojednaním nemožno rozumieť kalendárny rok, keď poistné obdobie prestavuje určitú časť poistnej doby, ktorá je dohodnutá na neurčito. Žalovaný má povinnosť platiť poistné za poistné obdobie, ktorý je tzv. poistný rok, pričom nejde o nič iného, ako o to, že poistné sa platí v zásade od uzavretia poistnej zmluvy, ktorá sa neuzatvára iba od 1. 1. toho-ktorého roku, ale v čase napr. nadobudnutia vozidla, čo môže byť neurčitý údaj počas celého roka. Poistné sa tak platí za poistný rok, ktorého začiatok môže byť definovaný ktorýmkoľvek iným dátumom počas roka, odkedy dochádza k poistnému krytiu poistníka. Podľa poistnej zmluvy ročné poistné prestavuje poistné krytie za poistný rok, teda od 3. 5. 2010 do 3. 5. 2010 a nasledujúce roky v tomto vymedzení. Pod pojmom ročné poistné nemožno v žiadnom prípade rozumieť obdobie od 1. 1. do 31. 12. toho-ktorého roku, ale tento údaj sa vzťahuje k dohodnutému poistnému obdobiu. Následne si účastníci dohodli platenie poistného, ktoré môže byť ročne, teda naraz, možno ho platiť polročne, štvrťročne. V tomto prípade si účastníci dohodli platenie poistného štvrťročne, pričom zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že bežné poistné je splatné 1. deň príslušného poistného obdobia. Dojednania uvedené v poistnej zmluve zodpovedajú právnej úprave § 796 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 33 Odo 1630/2005 z ktorého vyplýva, že ak bol v zmluve dohodnuté plnenie v splátkach, neznamená to, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého dlhu, nejde o dohodu o strate výhody splátok podľa § 565 OZ. Plnenie dlhu v splátkach je v podstate plnením po častiach s tým rozdielom, že výška a splatnosť jednotlivých splátok je vopred určená. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojitú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok potom zaniká postupne tak, ako sa splátky plnia a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke zvlášť. 37. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s platením poistného, keď bolo preukázané, že platobná disciplína žalovaného nebola dobrá, z tohto zjavne žalobca pristúpil
ktorý k 30% regresnému postihu. Ustanovenie § 796 ods. 2 OZ v súlade so zákonnou úpravou ako aj dojednanie v poistnej zmluve ukladá povinnosť platiť bežné poistné 1. dňa poistného obdobia. Na základe dohody žalobca umožnil túto povinnosť plniť postupne, čo však neznamená, že žalovaný by mohol postupovať tak, že by neplnil splátky počas poistného roka, ale celú sumu by zaplatil až na konci poistného obdobia, napr. v poslednej splátke. Tento výklad by odporoval zákonnej úprave, kedy je určená povinnosť platiť 1. deň poistného obdobia, kedy ako protihodnotu poisťovňa poskytuje finančné krytie zodpovednosti poistníka. Výklad ustanovenia § 801 OZ naznačený žalovaným nemožno použiť na daný prípad v súvislosti s použitím ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f), pretože ustanovenie § 801 OZ upravuje inú právnu situáciu, a to zánik poistného za tam upravených špecifických podmienok. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) jednoznačne upravuje podmienku omeškanie splatením poistného, ktorá v danom prípade bola preukázaná. K tomu odvolací súd ešte dodáva, že citované ustanovenie § 12 hovorí o omeškaní s platením poistného, nie s omeškaním zaplatenia poistného. 38. Nie je dôvodná ani argumentácia ohľadom § 8 ods. 2 zák. č. 381/2001. Z. z. (v nadväznosti na vyššie uvedené), podľa ktorého poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Citované ustanovenie obsahuje slovo „spravidla“, ktoré umožňuje aj odlišnú dohodu v poistnej zmluve, pričom napr. poisťovne upúšťajú od poistenia na kalendárny rok. Preto odvolací súd neuznal ani tento argument. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 40. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).