Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/179/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2018 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : H. U. , nar. XX.XX.XXXX v U., okres Prievidza, trvale bytom Mesto U., adresa na doručovanie písomností: U., H.. Z.. T. X,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna J. H., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 12P 77/2013-29 zo dňa 13. januára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. februára 2014 bol zaviazaný platiť na výživu syna jeho matke E. H. výživné 200 eur mesačne najneskôr do posledného dňa v mesiaci, túto povinnosť v U. úmyselne neplnil od 17. januára 2017 do 21. februára 2018, pričom do 31. marca 2017 bol zamestnaný, následne nemal žiadne zamestnanie a nebol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, znova sa zamestnal až dňa 07. júna 2017, vyživovaciu povinnosť neplatil ani keď bol zamestnaný, od februára 2017 do novembra 2017 exekútor zrazil z jeho mzdy a zaslal poškodenému J. H. spolu 855,92 eur a na výživnom mu zostal dlhovať 1.744,08 eur

a trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 191/2016-72 zo dňa 19. decembra 2016, právoplatným dňa 25. januára 2017 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 316/2016 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., vypočul poškodených E. H., J. H., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní sa v podstate k trestnej činnosti kladenej mu za vinu doznal. Uviedol, že výživné si neplnil z dôvodu dlhodobej nepriaznivej finančnej situácie na jeho strane. Ďalej uviedol, že s posledným zamestnávateľom rozviazal pracovný pomer dohodou, pretože tam boli zlé vzťahy, v súčasnej dobe je dohodnutý s týmto zamestnávateľom, že keď toto bude ukončené, tak ho zoberú späť do zamestnania. Uviedol, že pokiaľ nepracoval, tak sa nezaevidoval na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Ďalej uviedol, že je pravdou, že mu tunajším súdom bolo stanovené výživné v takej výške, ako je uvedené v obžalobe. Za žalované obdobie uhradil matke výživné len v takej výške, ako mu ho zrazil exekútor, sám dobrovoľne výživné neplatil. Na záver uviedol, že chce zameškané výživné uhradiť.

Poškodená E. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletý J. bol po rozvode zverený do jej výchovy a opatery a obžalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 12P 77/2013 zo dňa 13. januára 2014 povinný platiť na jeho výživu výživné mesačne vo výške 200 eur. Uviedla, že syn študuje v poslednom ročníku J. Z. I. J. v H.. Ďalej poškodená uviedla, že obžalovaný si výživné neplnil za žalované obdobie, exekútor jej ku dňu hlavného pojednávania zaslal na jej účet sumu 855,92 eur a obžalovaný jej na výživnom dlhuje sumu 1.744,08 eur. Na záver svojej výpovede uviedla, že maloletý netrpí núdzou, avšak nemôže mu poskytnúť všetky veci ako majú ostatné deti.

Poškodený J. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k plateniu výživného zo strany obžalovaného, pretože toto všetko vybavovala jeho matka E. H.. Vie len toľko, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči nemu neplní.

Obžalovaný je okrem výpovedí poškodených E. H., J. H. usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 12P 77/2013 zo dňa 13. januára 2014, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumu 200 eur. V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, správy od bývalého zamestnávateľa a to z firmy L. - Q. s.r.o. H., z ktorej vyplýva, že obžalovaný u nich pracoval od 28.11.2006 do 31.03.2017, pričom pracovný pomer bol rozviazaný na základe dohody zo strany zamestnávateľa, pričom uviedli, akú mzdu za jednotlivé mesiace obžalovaný poberal. Zo správ z Úradu práce vyplýva, že obžalovaný nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v spise sa nachádzajú doklady od súdneho exekútora JUDr. S. E. o vykonávaní exekúcie ohľadne výživného.

Z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 191/2016-72 zo dňa 19. decembra 2016 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, bolo mu uložené zaplatiť poškodenej E. H. v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.520 eur a poškodenému J. H. zameškané výživné vo výške 200 eur.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, vzhľadom už len na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý nepoprel, že si vyživovaciu povinnosť neplní, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodených E. H., J. H. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zaviazaný prispievať na výživu svojho syna J.. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie neprispieval matke maloletého dieťaťa výživné v takej výške, ako to bolo určené rozsudkom, exekútor z jeho mzdy zrazil a zaslal poškodenému D. H. spolu sumu 855,92 eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči maloletému J., súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia maloletých osôb, t.j. aby bola zabezpečená ich riadna výživa a výchova. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby súdne trestný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.