Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-17-2018.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. Y. XXX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 3324,79 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 852/17, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2Er/307/2017-36 zo dňa 02. júna 2017, takto
rozhodol:
Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2Er/307/2017-36 zo dňa 02. júna 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/307/2017-36 zo dňa 02. júna 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že súdna exekútorka doručila exekučnému súdu dňa 27. marca 2017 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 3324,79 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná pod sp.zn. PM-N/0915/0153 zo dňa 30. júna 2016 (ďalej len "exekučný titul"). V zmysle odôvodnenia rozhodcovský súd si založil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec na poklade rozhodcovskej doložky uzavretej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). Ďalej exekučný súd z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere pôžička na bývanie a VOP zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18. augusta 2011 Zmluvu o úvere pôžička na bývanie. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 3 500,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 120 mesačných splátkach po 50,- Eur. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a údajmi zamestnávateľa. Exekučný súd posúdil Zmluvu o úvere pôžička na bývanie ako zmluvu spotrebiteľskú. V dôsledku toho, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere exekučný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd pri posudzovaní rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel Zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka neupiera právo obrátiť
sa v spore aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd uviedol, že ustanovenie rozhodcovskej doložky tak, ako je formulované v rámci VOP, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a prípadné spory riešiť hlavne prostredníctvom rozhodcu, pričom rozhodcu vyberá žalobca, ktorým je vo väčšine prípadov oprávnený. Exekučný súd v danom prípade potom nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Nakoľko exekučný súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu konštatoval, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatností rozsudku, ak nie je ustanovené inak. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd podľa názoru odvolateľa nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že pokiaľ ide o úverové zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim preto bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému dovolacím súdom za správne a vec neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011). Odvolateľ ďalej poukázal na niekoľko nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť - povinný v čl. 2 ods. 1 zmluvy o úvere výslovne potvrdil, že prijíma návrhy predložené v Obchodných podmienkach a v čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere potvrdil, že si banka splnila povinnosť podľa § 93b zákona o bankách. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore. Uzavrel, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade naformulovaná a dojednaná na základe splnenie zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3324,79 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. PM-N/0915/0153 zo dňa 30. júna 2016, pričom mal vyznačenú právoplatnosť dňa 09. februára 2017 a vykonateľnosť dňa 13. februára 2017. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 18. augusta 2011. V obchodných podmienkach uvedenej Zmluve o úvere je v čl. 3 bod 4.11 uvedené, že: „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní“. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 VOP, ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. 7. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 8. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 9. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. 10. Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky úveru a Všeobecné obchodné podmienky obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľnou podmienkou a robí samotnú zmluvu neplatnou od začiatku. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Takouto chybou rozhodcovská doložka v prejednávanej veci netrpí. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný. Exekučný súd svoje závery založil na nesprávnom právnom posúdení bodu 10.2.3 VOP. V zmysle bodu 10.2.3 VOP je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí Zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal možnosť pred podpisom prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj Všeobecné obchodné podmienky a v zmysle bodu 10.2.3 VOP mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Ak mal spotrebiteľ možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku najneskôr pri podpise Zmluvy (prijatí ZoÚ) v zmysle bodu 10.2.3 VOP, potom nie je možné dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Preto je nesprávny právny názor exekučného súdu, ktorý považoval ustanovenie bodu 10.2.3 VOP za neplatné z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená a jej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Spotrebiteľ podpísaním ZoÚ prijal návrh veriteľa na uzavretie predmetnej Zmluvy, pričom ten mal v zmysle bodu 10.2.3 VOP možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby to malo vplyv na účinnosť ním podpísanej Zmluvy o úvere. V takom prípade by spotrebiteľ nebol viazaný znením rozhodcovskej doložky. V zmysle hore uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ prijal návrh veriteľa na uzatvorenie Zmluvy (súčasťou ktorej boli VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku) bez toho, aby využil dodávateľom ponúknutú možnosť jej obsah ovplyvniť tým, že rozhodcovskú doložku odmietne. Odvolací súd ďalej dodáva, že povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. neznamená, že banka túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o úvere. 12. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. 14. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v zmysle posúdenia dôsledkov vyplývajúcich z bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).