Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoPv-12-2017.pdf
PDF · 114.61 KB
Case nature
Subarea
41CoPv/12/2017
Uznesenie
Krajský v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu FOOD FARM, s.r.o., Dvorníky 252, 920 56, IČO: 31 442 226, zastúpeného ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému AG Holding, a.s, Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, IČO: 50 097 229, o ochranu obchodného mena, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 10CbPv/8/2016-139 zo dňa 19. apríla 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 10CbPv/8/2016-139 zo dňa 19. apríla 2017 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu. Zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/3/2016-63 zo dňa 24. februára 2016.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha ochrany obchodného mena. Žalobu v mene žalobcovi podali U. M. a E. M., ktoré sa pod žalobu podpísali ako konateľky. Keďže žalovaný uviedol, že osoby podpísané pod žalobou nie sú oprávnené v mene žalobcu konať, okresný súd uznesením č.k. 10CbPv/8/2016-26 vyzval žalobcu na preukázanie, že osoby U. M. a E. M. sú oprávnené v jeho mene konať, nakoľko v obchodnom registri sú ako konatelia zapísaný T.. V. V. a Z. M.. Súd prvej inštancie skúmal podmienky konania v súlade s ustanovením § 161 CSP s tým, že jednou z podmienok konania je, že v mene strany koná osoba na to oprávnená. V predmetnej veci je sporné, či osoby U. M. a E. M., ktoré podali v mene žalobcu žalobu sú oprávnené v jeho mene konať. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) O.s.p. účinného v čase podania žaloby je za právnickú osobu oprávnený konať štatutárny orgán. Keďže žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, je jeho štatutárnym orgánom v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka konateľ ( konatelia ). Právna úprava Civilného sporového poriadku je v tomto smere totožná, keďže v prípade konania v mene právnickej osoby odkazuje v ustanovení § 72 CSP na osobitný predpis ktorým je predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka. Súd ďalej odkázal na ustanovenie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého platí v rámci obchodného registra tzv. zásada formálnej publikácie, teda že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia na základe čoho môže každá tretia osoba legitímne považovať za štatutára obchodnej spoločnosti osoby zapísané v obchodnom registri. Konateľom spoločnosti môže byť aj osoba nezapísaná ak bola do funkcie ustanovená zákonom predpokladaným spôsobom. Z tohto dôvodu súd považoval skutočnosť, že U. M. a E. M. vystupujúce v mene žalobcu ako konateľky nezapísané v obchodnom registri za odstrániteľnú prekážku podmienky konania, ktorú možno odstrániť preukázaním, že uvedené osoby boli za konateľky žalobcu ustanovené. Z okresného súdu Trnava ako registrového súdu v rámci ktorého je žalobca v obchodnom registri zapísaný si Okresný
súd Banská Bystrica vyžiadal zbierku listín, kde podľa najstaršieho úplného znenia spoločenskej zmluvy založeného v zbierke listín zo dňa 6.11.2002 je v zmysle článku 7 ods. 10 na rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov. V zbierke listín je založené úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 26.2.2010, ktoré v článku 7 ods. 9 vypustilo kvórum dvojtretinovej väčšiny na vymenovanie a odvolanie konateľa spoločnosti a dvojtretinová väčšina sa ďalej vyžaduje len na rozhodnutia valného zhromaždenia podľa § 127 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) Obchodného zákonníka. Od zmeny spoločenskej zmluvy schválenej na valnom zhromaždení 3.10.2006 do založenia úplného znenia spoločenskej zmluvy zo dňa 26.2.2010 sa podľa obsahu zbierky listín konali tri valné zhromaždenia a to dňa 3.5.2007, 9.10.2007 a dňa 27.1.2010. Za každou zápisnicou je založené aj úplné znenie spoločenskej zmluvy odrážajúce prijaté zmeny. Na žiadnom z týchto valných zhromaždení však k zmene článku 7 ods. 9 spoločenskej zmluvy ohľadom kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľa spoločnosti nedošlo. Následne je v zbierke listín založená informácia o výsledkoch hlasovania spoločníkov per rollam zo dňa 6.9.2012, ktorú v konaní predložil aj žalobca na základe čoho mali byť U. M. a E. M. vymenované do funkcie konateliek. Z predloženého spisu súd dospel k záveru, že vyhotovenia úplného znenia spoločenskej zmluvy s textom článku 7 ods. 9 nevyžadujúcim na menovanie a odvolanie konateľa spoločnosti dvojtretinovú väčšinu a jeho následné založenie do zbierky listín bez toho aby takáto zmena bola prijatá na valnom zhromaždení alebo zmenou spoločenskej zmluvy spoločníkmi, nespôsobilo zmenu spoločenskej zmluvy, preto má súd za to, že na menovanie a odvolanie konateľa bol ku dňu prijatia rozhodnutia spoločníkov per rollam ( 6.9.2012 ) potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov. K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Trnava v rozhodnutí č.k. 7Nsre/28/2012-708 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/228/2012-902 keď zmenu v osobe konateľov žalobcu v obchodnom registri súd nevykonal práve z dôvodu, že k zmene spoločenskej zmluvy ohľadom kvóra potrebného na odvolanie a vymenovanie konateľov z dvoch tretín všetkých spoločníkov na nadpolovičnú väčšinu nedošlo. Súd ďalej uviedol, že zápisnica predložená žalobcom ( z 27.1.2010 ) je totožná so zápisnicou z valného zhromaždenia z 27.1.2010 založenou v zbierke listín, pričom na uvedenom valnom zhromaždení bolo prijatých sedem uznesení, z ktorých ani jedno neobsahuje zmenu spoločenskej zmluvy ohľadom kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľov. V uznesení č. 5 na ktoré sa odvoláva žalobca je v závere uvedené, že valné zhromaždenie schválilo úplné znenie spoločenskej zmluvy. Pokiaľ by malo na základe tohto uznesenia valného zhromaždenia dôjsť k zmene spoločenskej zmluvy ohľadom kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľov ako aj v ďalších 19 bodoch spomínaných žalobcom, muselo by byť presné znenie dotknutých ustanovení spoločenskej zmluvy premietnuté do výroku uznesenia valného zhromaždenia prípadne by presné znenie schváleného úplného znenia spoločenskej zmluvy muselo byť súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia.
3. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou, či sa žalobcu môže konať U. M., ako prokurista zapísaný v obchodnom registri. Podľa názoru súdu aj táto možnosť konania za žalobcu je vylúčená nakoľko uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/46/2012-91 bolo nariadené aj predbežné opatrenie, ktorým sa U. M. prikazuje zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako prokurista žalobcu ( výrok VII. ). Uvedené uznesenie je odo dňa 17.9.2012 stále vykonateľné, preto U. M. nemohla za žalobcu konať v čase podania žaloby a nemôže za neho konať ani v súčasnosti.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 2.3.2017 poukázal aj na to, že nie je dôvod na zastavenie konania, pretože návrh na zastavenie konania bol podaný spoločnosťou ius aegis s.r.o., ktorú na podanie návrhu splnomocnili konatelia V. a M.. Podľa názoru súdu tento argument nie je možné akceptovať, pretože žalobu v predmetnej veci podali v mene žalobcu U. M. a E. M., ktoré o sebe tvrdili, že sú konateľky spoločnosti a nie spoločnosť ius aegis s.r.o., ako splnomocnený zástupca žalobcu. Konanie sa začína podaním žaloby, k tomuto úkonu nedošlo riadne keďže žalobu podali v mene žalobcu neoprávnené osoby a udelenie plnomocenstva pre konanie inej osoby nemôže tento nedostatok zhojiť. Takáto situácia by podľa názoru súdu mohla nastať jedine v prípade, že by za žalobcu podala žalobu spoločnosť ius aegis s.r.o. Išlo by o odstrániteľnú prekážku konania a to nedostatok plnomocenstva. Uvedená situácia však v predmetnom konaní nenastala, preto nie je možné akceptovať ani predloženú plnú moc udelenú spoločnosti ius aegis s.r.o. prokuristkou žalobcu M. C.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že U. M. a E. M. sú oprávnené konať v mene žalobcu, preto nemohli v jeho mene podať žalobu čím nie sú splnené procesné podmienky v zmysle § 72 CSP ( § 21. ods. 1 O.s.p. ) v spojení s § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom tento nedostatok sa nepodarilo v konaní napriek výzvam odstrániť. Z tohto dôvodu súd konanie zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/3/2016-63 zo dňa 24.2.2016 postupom podľa § 335 v spojení s § 337 ods. 3 CSP, keďže týmto uznesením došlo k zastaveniu konania.
7. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že žalobu podali neoprávnené osoby. Pani M. a pani M. boli vymenované do funkcie konateľov žalobcu na základe rozhodnutia per rollam zo dňa 6.9.2012 a keďže neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by určilo rozhodnutie per rollam zo dňa 6.9.2012 za neplatné, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za platné. Žalobca má teda za to, že súd mal považovať žalobu za úkon, ktorý bol podaný v mene žalobcu oprávnenými osobami a v konaní mal ďalej riadne pokračovať. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie v ktorej odkazuje na rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. 7Nsre/28/2012-708 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/228/2012-902, ktoré sú rozhodnutiami vydanými v konaní o zápis zmien do obchodného registra a súdy v takýchto konaniach nevystupujú ako všeobecné súdy ale iba ako registrové súdy, ktorých právomoc je upravená predovšetkým v zákone č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Registrový súd nie je oprávnený v rámci registrácie zápisu prejudiciálne riešiť otázku platnosti alebo neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti resp. riešiť platnosť alebo neplatnosť zmien spoločenskej zmluvy, teda Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave uvedenými rozhodnutiami nemohli riešiť otázku platnosti rozhodnutia per rollam zo dňa 6.9.2012, nakoľko na to nemali právomoc. Jediným orgánom, ktorý môže vysloviť neplatnosť rozhodnutia per rollam zo dňa 6.9.2012 je všeobecný súd a to v konaní o neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia.
8. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že na valnom zhromaždení žalobcu dňa 27.1.2010 nebola platne zmenená spoločenská zmluva v časti o kvóre potrebnom na vymenovanie a odvolanie konateľov, pretože obchodný zákonník ani žiadny iný právny predpis neuvádza akým spôsobom sa môže spoločenská zmluva na valnom zhromaždení meniť. Valné zhromaždenie žalobcu nemá povinnosť každú jednu zmenu spoločenskej zmluvy exciplitne schvaľovať. Tie zmeny spoločenskej zmluvy, ktoré sa údajov v obchodnom registri nepremietajú ( ako je mimo iné aj kvórum potrebné na vymenovanie a odvolanie konateľov ) sa prijali tým spôsobom, že valné zhromaždenie schválilo úplné znenie spoločenskej zmluvy. Ďalej uviedol, že úplné znenie ktoré je od 26.2.2010 uložené v Zbierke listín Okresného súdu Trnava je teda tým znením, ktoré bolo Z. M. a T.. Y. podpísané s úradne overenými podpismi a v tomto znení je ako kvórum potrebné na vymenovanie a odvolanie konateľov uvedená jednoduchá väčšina hlasov spoločníkov žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje za preukázané, že spoločníci spoločnosti FOOD FARM na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 27.1.2010 prijali zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM tak, že zo spoločenskej zmluvy ( článok 7 bod 9 ) sa vypustila veta „ Súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov je potrebný aj na odvolanie a vymenovanie konateľa spoločnosti“. Uvedené je zrejmé aj s poukazom na existenciu verzie spoločenskej zmluvy na ktorej sú úradne overené podpisy oboch konateľov ( Y., M., ktorí v tom čase boli zároveň spoločníkmi disponujúcimi 40 % všetkých hlasov ) a s poukazom na vyjadrenia troch spoločníkov spoločnosti FOOD FARM ( M., V. a M. ) ktorí disponujú 60 % všetkých hlasov, ktorí potvrdzujú, že mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia dňa 27.1.2010 skutočne schválilo aj iné zmeny, ako je uvedené v zápisnici a to konkrétne aj zmenu väčšiny potrebnej na odvolanie a zvolenie konateľa spoločnosti FOOD FARM. Vzhľadom na nesprávne právne a skutkové posúdenie veci došlo zo strany súdu k odopretiu spravodlivosti, nakoľko sa súd žalobou odmietol meritórne zaoberať. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
10. Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 29.9.2017 doručil žalobca rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 26Cdo/299/2008 z 21.1.2010 a 25Cdo/2787/2014 zo dňa 6.1.2015, v ktorých sa rieši obdobná problematika.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
15. Predmetom odvolania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil, rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/3/2016-63 zo dňa 24.2.2016.
16. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
19. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica 1.4.2016 voči žalovanému žalobu o ochranu práv k obchodnému menu, k ochrannej známke a proti nekalosúťažnému konaniu. Žalobu za žalobcu podpísala U. M. a E. M. ako konateľky žalobcu.
21. Okresný súd Banská Bystrica zistil, že osoby podpísané pod žalobou nie sú oprávnené v mene žalobcu konať, preto vyzval žalobcu na preukázanie, že osoby ktoré za žalobcu podali žalobu sú oprávnené v jeho mene konať. Odvolací súd z predloženého výpisu z obchodného registra z 28.1.2016 zistil, že konateľmi žalobcu boli od 20.6.2012 T.. V. V. a od 17.2.2003 Z. M.. Teda obaja boli konateľmi žalobcu aj v čase podania žaloby.
22. Podľa § 72 CSP, na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
23. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
24. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
25. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Citovaná úprava podľa Občianskeho zákonníka je všeobecnou úpravou vzťahujúcou sa na všetky druhy právnických osôb. Táto zákonná úprava priznáva štatutárnym orgánom vykonávanie právnych úkonov právnickej osoby vo všetkých veciach. Na túto všeobecnú úpravu občianskeho zákonníka týkajúcu sa všetkých druhov právnických osôb nadväzuje ustanovenie § 13 ods. 1, ktoré
upravuje konanie podnikateľa ako právnickej osoby. V zmysle tohto ustanovenia právnická osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca. Konanie štatutárneho orgánu je preto priamo konaním právnickej osoby a štatutárny orgán nie je zástupcom spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti, spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e). Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby napokon voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti napr. tak, že konajú v jej mene dvaja konatelia spoločne nie je obmedzením konateľského oprávnenia podľa § 133 ods. 3 ale je určením spôsobu konania v mene spoločnosti t.j. určením spôsobu prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe len jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore s úpravou § 133 ods. 1. Takýto úkon by mohol byť posúdený ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takýto spôsob konania odporuje vyššie citovanému ustanoveniu Obchodného zákonníka.
26. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, ktorý k žalobe priložil žalobca boli v čase podania žaloby štatutárnym orgánom žalobcu T.. V. V. a Z. M., konanie menom spoločnosti bolo upravené tak, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú dvaja konatelia vždy spoločne. U. M., ktorá žalobu podpísala ako konateľka spoločnosti bola v čase podania žaloby prokuristom a konanie prokuristu bolo upravené tak, že prokurista koná v mene spoločnosti FOOD FARM s.r.o. samostatne a bez obmedzenia, vrátane oprávnenia scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti. K písomným právnym úkonom prokurista pripojí spolu s obchodným menom spoločnosti svoje meno, podpis a označenie funkcie p.p. alebo per procuram.
27. Pre posúdenie toho, či žalobca bol oprávnený prostredníctvom U. M. a E. M. podať žalobu bolo potrebné zistenie, či došlo k zmene spoločenskej zmluvy žalobcu ohľadom kvóra potrebného na odvolanie a vymenovanie konateľov z dvoch tretín všetkých spoločníkov na nadpolovičnú väčšinu.
28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k takejto zmene spoločenskej zmluvy nedošlo. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že spoločníci spoločnosti FOOD FARM s.r.o. na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 27.1.2010 prijali zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM s.r.o. tak, že zo spoločenskej zmluvy ( článok 7 bod 9 sa vypustila veta „ Súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov je potrebný aj na odvolanie a vymenovanie konateľa spoločnosti“ ), ktorá zmena kvóra mala byť realizovaná uznesením č. 5 na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 27.1.2010. Podľa predloženej zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločníkov FOOD FARM s.r.o. konaného dňa 27.1.2010 ( č.l. 118 ) bolo uznesením č. 5 prijaté, „že Valné zhromaždenie spoločníkov schvaľuje zmeny k spoločenskej zmluve a to: v článku 8a bod 5 - rozšírenie z troch členov dozornej rady na štyroch členov dozornej rady a súčasne menuje pani U. M. na člena dozornej rady. U. M. s menovaním súhlasí. Valné zhromaždenie súčasne schválilo úplné znenie spoločenskej zmluvy“. Predmetné uznesenie č. 5 sa vzťahovalo na bod 6.1 programu mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bola riešená zmena spoločenskej zmluvy článok 8a bod 5 - rozšírenie dozornej rady z troch členov na štyroch členov a doplnenie do dozornej rady pani U. M.. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nešlo o zmenu spoločenskej zmluvy v článku 7 ods. 9 ohľadom kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľa, predmetným uznesením č. 5 došlo len k zmene spoločenskej zmluvy v článku 8a bod 5 - rozšírenie dozornej rady, nie však k zmene článku 7 ods. 9 spoločenskej zmluvy. Ak by chcel žalobca zmeniť spoločenskú zmluvu v článku 7 ods. 9, musela by byť táto zmena jasne vyjadrená v uznesení prijatom na valnom zhromaždení žalobcu a následne premietnutá do úplného znenia spoločenskej zmluvy. Na takúto zmenu kvóra však nestačí veta „Valné zhromaždenie súčasne schválilo úplné znenie spoločenskej zmluvy“.
29. K námietke žalobcu, že Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave nemohli riešiť otázku platnosti rozhodnutia per rollam z 6.9.2012, odvolací súd uvádza, že týmito rozhodnutiami súdy platnosť resp. neplatnosť predmetného rozhodnutia neriešili, ale rozhodovali o námietkach žalobcu podanými proti odmietnutiu vykonania zápisu, na čo boli oprávnené.
30. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.
31. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
32. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
33. Podľa ods. 1 valné zhromaždenie je uznášania schopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Takto zákonom určený počet hlasov spoločníkov ( kvórum ) ako predpoklad uznášania schopnosti valného zhromaždenia ma dispozitívnu povahu. Znamená to, že spoločenská zmluva môže vyžadovať vyšší počet hlasov na uznášania schopnosť valného zhromaždenia ( napr. prítomnosť spoločníkov majúcich aspoň dve tretiny všetkých hlasov ) prípadne môže upravovať uznášania schopnosť tak, že valné zhromaždenie je uznášania schopné ak sú prítomní spoločníci so všetkými hlasmi.
34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 7Nsre/28/2012 zo dňa 28.9.2012, ktorým súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 Cob/228/2012-902 zo dňa 28.3.2013. S odôvodnením Okresného súdu Trnava ako aj Krajského súdu v Trnave sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, keď tak okresný ako aj krajský súd uviedli, že žalobca nepredložil taký listinný doklad konkrétne zápisnicu z valného zhromaždenia, podľa ktorej bola na valnom zhromaždení schválená a prijatá taká zmena spoločenskej zmluvy, ktorou by sa menilo znenie článku 7 ods. 9 ohľadom kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľov. Za takúto zmenu spoločenskej zmluvy nie je možné považovať poslednú vetu v uznesení č. 5 prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 27.1.2010 podľa ktorého „Valné zhromaždenie súčasne schválilo úplné znenie spoločenskej zmluvy“. Podľa programu v bode 6, 6.1. bola riešená len zmena spoločenskej zmluvy konkrétne článok 8a bod 5 a to rozšírenie dozornej rady z troch členov na štyroch členov, v žiadnom prípade však nedošlo k zmene spoločenskej zmluvy v článku 7 ods. 9 a to ohľadne kvóra potrebného na menovanie a odvolanie konateľov.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené potom nemohlo dôjsť k platnému menovaniu E. M. a U. M. za konateľky spoločnosti žalobcu hlasovaním per rollam zo dňa 6.9.2012.
36. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že U. M. a E. M. boli oprávnené konať v mene žalobcu, podať v jeho mene žalobu, čím neboli splnené procesné podmienky pre vedenie tohto konania, ktoré sa súd prvej inštancie pokúsil odstrániť, napriek tomu žalobca nepredložil súdu dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalobu podali osoby oprávnené, teda nepreukázal, že došlo k rozhodnutiu valného zhromaždenia o zmene spoločenskej zmluvy, resp. k dodatku k spoločenskej zmluve, v zmysle ktorého by bolo riadne znížené kvórum potrebné pre prijatie rozhodnutia o vymenovaní a odvolaní konateľov. Preto súd prvej inštancie správne v súlade s ustanovením § 161 ods. 3 CSP konanie zastavil.
37. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca ani do rozhodnutia odvolacieho súdu (21.2.2018 ) takýto dôkaz nepredložil.
38. Podľa výpisu z obchodného registra predloženého žalobcom bola U. M. v čase podania žaloby prokuristom zapísaným v obchodnom registri. V prípade, že by podala žalobu za žalobcu ako prokuristka, ktorá koná v mene spoločnosti FOOD FARM s.r.o., musela by k žalobe pripojiť spolu s obchodným
menom spoločnosti svoje meno, podpis a označenie funkcie p.p. alebo per procuram , k čomu však v danom prípade nedošlo keďže žalobu podala U. M. spolu s E. M. ako konateľky žalobcu. K ďalšej námietke žalobcu, že nie je dôvod na zastavenie konania pretože návrh na začatie konania bol podaný spoločnosťou ius aegis s.r.o., ktorú na podanie návrhu splnomocnili konatelia T.. V. V. a Z. M. odvolací súd uvádza, že žalobu v predmetnej veci nepodával žalobca prostredníctvom spoločnosti ius aegis s.r.o., ale túto podpísali v mene žalobcu U. M. a E. M. ako konateľky spoločnosti žalobcu. Žalobu nepodávala spoločnosť ius aegis s.r.o., ako splnomocnený zástupca žalobcu. Išlo by o odstrániteľnú prekážku konania v prípade ak by bola žaloba podaná prostredníctvom spoločnosti ius aegis s.r.o. , ktorá by žalobu podala bez predloženia plnej moci a dodatočne by tento nedostatok plnomocenstva bol odstránený predložením plnej moci k čomu však v danom prípade nedošlo. Z tohto istého dôvodu potom nemožno akceptovať ani plnú moc udelenú spoločnosti ius aegis s.r.o. prokuristkou žalobcu M. C..
39. Odvolací súd poukazuje na výpis z obchodného registra žalobcu z 1.3.2017, kedy aj v tomto čase boli konateľmi žalobcu T.. V. V. a Z. M., prokuristom M. C. ako aj na výpis z obchodného registra žalobcu z 20.2.2018 kedy sú zapísaní ako konatelia žalobcu T.. P. Y. a T.. B. C., prokuristom je T.. P. Y. a M. C..
40. Čo sa týka rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré odvolaciemu súdu predložil žalobca odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutia na vyššie uvedený skutkový stav v konaní 10CbPv/8/2016 nie je možné použiť, pretože v nich bola riešená iná situácia, ktorá nie je totožná s danou vecou.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu v konaní vznesenými preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
43. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).