Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore navrhovateľky V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., P. XXXX/X, t. č. bytom I., ul. K. XXXX/X, blok W., proti odporcovi B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. XXXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 9.11.2016 č. k. 10C/142/2016-27 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil účastníkovi B. X. povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke ako rozvedenej manželke sumou 100,- eur mesačne za obdobie od 27.5.2016 do 30.9.2016 a na zaplatenie dlžného príspevku za uvedené obdobie v sume 416,65 eur určil účastníkovi B. X. lehotu dva mesiace od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 17.5.2016. Na čas po rozvode manželstva boli dve maloleté deti vo veku 5 rokov a 2,5 roka zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na obe deti spolu v sume 200,- eur mesačne. V tom čase bola navrhovateľka s oboma deťmi na rodičovskom príspevku, ktorý bol jej jediným príjmom, a to z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti, preto požiadala o príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 150,- eur mesačne z dôvodu, že nie je schopná sama živiť a pomery rozvedeného manžela to dovoľujú. Následne sa navrhovateľka od 1.10.2016 zamestnala vo veľkosklade na jednu zmenu v spoločnosti C. s.r.o., I. s dojednaným zárobkom bez prémií 400,- eur mesačne brutto. Rozvedený manžel je konateľom a zároveň zamestnancom vo svojej firme A. XX s.r.o., I. a oficiálne jeho zárobok dosahuje mesačne sumu 400,- netto + 74,- eur mesačne v rámci exekučne vymáhanej pohľadávky. Reálne je jeho príjem vyšší, pretože sám doznal, že spláca lízing auta a hypotéku z firemných prostriedkov, ktoré sumy mu reálne zvyšujú príjem. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Poprad o manželskom výživnom súd zobral do úvahy, že príjem rozvedeného manžela je nižší a jeho zamestnanci dosahujú vyšší príjem ako má on, čo nabáda k záveru, že ako majiteľ a štatutárny zástupca firmy musí mať v skutočnosti príjem vyšší než ho oficiálne preukazuje. Napokon svedčia o tom odporcom prezentované mesačné náklady v sume 1.500,- eur, na úhradu ktorých má prostriedky na ich vykrytie. Rozvedený manžel preto musí reálne disponovať aspoň sumou 1.500,- eur mesačne, z ktorej sumy vychádzal súd ako z jeho reálneho príjmu pri určení výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky po rozhodné obdobie. Súd prvej inštancie tak ustálil, že v čase od 27.5.2016 do 30.9.2016 nebola navrhovateľka schopná sama živiť z dôvodu osobnej starostlivosti

o maloleté deti. Napriek tomu, že rozvedený manžel si plní vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom po rozvode manželstva spolu v sume 200,- eur mesačne, má povinnosť primerane prispievať aj na výživu rozvedenej manželky v súlade s § 72 Zákona o rodine. Návrhu preto čiastočne vyhovel a určil rozvedenému manželovi za toto obdobie prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100,- eur mesačne, a to po dobu, kým sa zamestnala a začala dosahovať vlastný príjem. Spolu táto suma predstavuje 416,- eur za dané obdobie, návrhu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie odporca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že má povinnosť prispievať na výživu svojich dvoch maloletých detí spolu sumou 200,- eur mesačne a z jeho mesačného príjmu, ktorý dosahuje výšku cca 400,- eur mesačne mu vychádza, že tieto povinnosti nie je schopný riadne si plniť. Poukazuje, že výživné na maloleté deti sa snažil plniť riadne a včas. Výživné na maloleté deti sa mu v mesiacoch júl a august nepodarilo splniť, nakoľko obe deti mal v osobnej starostlivosti a predpokladal, že keď ich má v osobnej starostlivosti pol mesiaca, tak nárok na výživné má mať matka len v polovici a túto povinnosť splnil s oneskorením, v dôsledku čoho matka začala vymáhať výživné na tieto deti súdnym exekútorom pre sumu 150,- eur. Z uvedeného dlhu matke pred začatím exekúcie uhradil 50,- eur, ostávajúcich 100,- eur uhradil exekútorovi, exekúcia voči nemu naďalej pokračuje. Jeho príjem mu tak neumožňuje platiť na výživu rozvedenej manželke, v opačnom prípade by sa musel domáhať nároku na zníženie výživného pre maloleté deti, ktoré sú zverené do starostlivosti matky. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s odvolaním odporcu. Zdôrazňuje, že po rozvode s manželom ako matka dvoch maloletých detí ostala bez rezervných finančných prostriedkov, je v situácii, keď si potrebuje riešiť bývanie a vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo s manželom, potrebuje tak k dispozícii každú finančnú pomoc.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu opodstatnené nie je.

6. Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä, ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

7. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové povinnosti manželov. Zákon o rodine v citovanom ustanovení však určuje jednu povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva, a to nárok rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám živiť na príspevok na primeranú výživu od bývalého manžela podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, pričom táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na jeho strane. Medzi subjektívne skutočnosti patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú napr. osobná starostlivosť o maloleté deti do 3 rokov veku alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo 6.5.2016 č. k. 14P/203/2015-107, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2016. Na čas po rozvode boli maloletý B., nar. X.X.XXXX a mal. X., nar. X.X.XXXX, zverení do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. B. sumou 120,- eur mesačne a na mal. X. sumou 80,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode.

9. Je tiež zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania po dobu trvania ich manželstva boli upravené aj rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2016 č. k. 13C/244/2015-49 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2017 č. k. 21Co/160/2016-86. V tomto konaní sa rozhodlo o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným v sume 100,- eur mesačne od 23.11.2015 do 17.5.2016. Je zrejmé, že pokiaľ ide o obdobie, ktoré je predmetom tohto konania, a teda od 27.5.2016 do 30.9.2016, navrhovateľka bola na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol poberaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne spolu s prídavkami na dve maloleté deti. Účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti, a to od augusta 2015, kedy navrhovateľka spolu s maloletými deťmi odišla bývať do domácnosti svojej matky.

10. Pokiaľ ide o odporcu je zrejmé, že aj v tomto období bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti A. XX s.r.o., I.. V tejto spoločnosti mu bola vyplácaná mzda vo výške 395,89 eur mesačne. Uhrádzal náklady za bývanie v sume 240,- eur mesačne, splácal aj hypotéku 213,- eur mesačne, keď nebolo sporné, že poplatky súvisiace s lízingom motorového vozidla a hypotéku odporca splácal z finančných prostriedkov spoločnosti, v ktorej zamestnáva 3 zamestnancov, ktorí dosahujú príjem okolo 500,- eur mesačne. V spomínanom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/244/2015 bolo zistené, že obchodná spoločnosť A. XX s.r.o., so sídlom v I. v roku 2014 dosiahla príjmy vo výške 87.373,48 eur a výdavky predstavovali sumu 119.639,23 eur, v roku 2015 spoločnosť dosiahla príjmy vo výške 74.266,34 eur a výdavky v sume 122.594,22 eur.

11. V závislosti od týchto zistení je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosť odporcu prispievať na výživu rozvedenej manželky určenou sumou 100,- eur mesačne v rozhodnom období od 27.5.2016 do 30.9.2016. Odporca nepochybne v tomto čase mal príjem z vykonávanej podnikateľskej činnosti, navrhovateľka zamestnaná nebola, keďže sa starala o maloleté dieťa vo veku do 3 rokov a jej jediným príjmom bol poberaný rodičovský príspevok.

12. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).