Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného P. W. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/72/2017 zo dňa 29.11.2017 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 1T/72/2017, týkajúca sa obžalovaného

P. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., O. XXXX/XX,

pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 05.06.2017 približne o 10.15 hod. v Topoľčanoch na Ul. Bernolákovej, na parkovisku za budovou obchodného domu „Kocka“, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného U.. X. O. tak, že prišiel k poškodenému, rukou ho spredu chytil za tričko a následne ho druhou rukou zovretou v päsť opakovane udieral do oblasti hlavy, stiahol ho na zem, kde v útoku pokračoval a ďalej ho udieral do zadnej časti hlavy, kedy poškodený zakričal: „Neviem o čo ide!“, na čo mu obvinený odvetil: „Ty nevieš? Ty si Paľo!“, pričom poškodený uviedol: „Ja nie som Paľo, ale Stano. Paľo je môj brat.“, na čo obvinený prestal poškodeného fyzicky napádať a z miesta následne ušiel, čím poškodenému spôsobil zranenia - zmliaždenie hlavy ľahkého stupňa s kožnou odreninou nad ľavou očnicou a v oblasti záhlavia vpravo, zmliaždenie ľahkého stupňa chrbta, hrudníka vľavo a pravého predlaktia s kožnou odreninou a kožné odreniny na oboch kolenách, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní do 7 dní,

p o s t u p u j e

na prejednanie, ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na Okresný úrad v Topoľčanoch, Odbor všeobecnej vnútornej správy.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného P. W. (ďalej len obžalovaný) vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: dňa 05.06.2017 približne o 10.15 hod. v Topoľčanoch na Ul. Bernolákovej, na parkovisku za budovou obchodného domu „Kocka“, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného U.. X. O. tak, že prišiel k poškodenému, rukou ho spredu chytil za tričko a následne ho druhou rukou zovretou v päsť opakovane

udieral do oblasti hlavy, stiahol ho na zem, kde v útoku pokračoval a ďalej ho udieral do zadnej časti hlavy, kedy poškodený zakričal: „Neviem o čo ide!“, na čo mu obvinený odvetil: „Ty nevieš? Ty si Paľo!“, pričom poškodený uviedol: „Ja nie som Paľo, ale Stano. Paľo je môj brat.“, na čo obvinený prestal poškodeného fyzicky napádať a z miesta následne ušiel, čím poškodenému spôsobil zranenia - zmliaždenie hlavy ľahkého stupňa s kožnou odreninou nad ľavou očnicou a v oblasti záhlavia vpravo, zmliaždenie ľahkého stupňa chrbta, hrudníka vľavo a pravého predlaktia s kožnou odreninou a kožné odreniny na oboch kolenách, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní do 7 dní.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 364 ods.1 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Tr. zák. a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák., za použitia § 56 ods.1, ods.2, § 57 ods.1 Tr. zák. peňažný trest v sume 800,-eur a vyslovil, že podľa § 57ods.2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený uložil súd I. stupňa náhradný trest vo výmere 3 mesiace. O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného U. súd I. stupňa rozhodol tak, že uvedeného poškodeného podľa § 288 ods.1 Tr. por. odkázal na civilný proces.

Súd I. stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutku obžaloby, že ho spáchal obžalovaný a že skutok vykazoval znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný fyzicky napadol na verejnosti poškodeného s tým, že poukázal na ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zák., teda že obžalovaný konal v priamom úmysle. Vinu obžalovaného mal súd I. stupňa za preukázanú výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne a bez pochybností mal opísať skutkový dej, ako a kedy k nemu prišiel obžalovaný bez toho, aby niečo povedal mal ho schytiť za golier a druhou rukou zovretou v päsť ho mal udierať do oblasti hlavy, chrbta, pričom útočníka nepoznal. Nepriamo mal vinu obžalovaného preukázanú znaleckým posudkom, v ktorom znalec konštatoval u poškodeného ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, pričom znalec pri výsluchu na pojednávaní mal pripustiť, že čo sa týka zranenia kolien a predlaktia nevylúčil, že mohli byť spôsobené pádom. Pri zranení zátylku hlavy pripustil, že nemožno jednoznačne vylúčiť zranenie spôsobené pádom, no pri zranení hlavy vyslovil, že jednoznačne muselo ísť o aktívny mechanizmus.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný, pričom uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Opakovane konštatoval, že zo skutku sa necíti byť vinným, vo svojich výpovediach poukázal na to, že poškodený ho napadol ako prvý a to jednak verbálne, ako aj fyzicky tak, že do neho strčil ako prvý a následne sa začali myksovať. Žiadne údery nepadli, poškodený sa iba potkol o obrubník a padol, pričom on mu ešte pomáhal vstať. Žiadne osoby na mieste skutku neboli, ani na neho nekričali a ani žiadne auto v okolí nezastavilo. Poukázal na rad pochybností ohľadom výpovede poškodeného, ktorý tvrdil, že ho mal 2-3 minúty udierať päsťami, najmä na hlavu, pričom poškodeným prezentované zranenia tomuto vôbec nenasvedčovali. Poukázal na výsluch znalca MUDr. Malého, ktorý uviedol, že zranenia kolien, predlaktia a aj zátylku hlavy mohli byť spôsobené pádom a nemožno jednoznačne vylúčiť zranenia spôsobené pádom tak, ako to od počiatku tvrdil on. Taktiež poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného a jeho svedkov. Vzhľadom na tieto rozpory žiadal preverenie telefonickej komunikácie z predmetného dňa medzi poškodeným a otcom poškodeného - svedkom F.. Súd I. stupňa porušil ustanovenia Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj jeho právo na obhajobu. Je nepochybné, že ak by sa z výpisu telekomunikačnej prevádzky preukázalo, že v čase incidentu poškodený volal svojmu otcovi, jednoznačne by boli vyvrátené tvrdenia poškodeného a jeho svedkov. Podľa jeho názoru sa súd I. stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal ani s jeho najzásadnejšou námietkou voči vierohodnosti tvrdení svedkov, ktorí mali byť v čase incidentu na mieste, ale do neho nezasiahli, lebo parkovali auto 15-20 metrov od miesta činu. Poukázal tiež na výšku peňažného trestu, ktorý súd I. stupňa určil vo výške 800,-eur, pričom nijako bližšie neodôvodnil na základe akých úvah určil za primeranú takú výšku peňažného trestu. Jeho mesačný zárobok je 414,-eur v čistom a výška uloženého peňažného trestu predstavuje takmer dvojnásobok jeho mesačného príjmu, čo nepovažoval za primerané. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. a navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 322 ods.3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. por., prípadne aby podľa § 320 ods.1 písm. a/ Tr. por. vec postúpil na prejednanie priestupku.

K písomným dôvodom odvolania zaslal písomné vyjadrenie poškodený, v ktorom uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za účelovú a tendenčnú obranu. Z konania, ktoré predchádzalo rozsudku možno len poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol obvinený a žalovaný len za trestný čin výtržníctva, ale s ohľadom na pohnútky, spôsob vedenia útoku, zranenia poškodeného a vykonaný znalecký posudok bolo možné uvažovať o stíhaní obžalovaného za trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Napádanie výroku o vine a treste považoval za neopodstatnené a poukázal pritom na výpis z ústrednej evidencie priestupkov MS SR, kde bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo malo byť v jeho prípade zohľadnené ako priťažujúca okolnosť. V doplnení vyjadrenia poškodeného uviedol, že ku konaniu o ktorom tvrdil obžalovaný, on ako poškodený nemal žiaden motív a dôvod prečo by ho bezdôvodne fyzicky napádal, prípadne akokoľvek verbálne útočil na človeka, ktorého vôbec v tom čase nepoznal. Námietkam obžalovaného, že nebol vydaný písomný príkaz na vyžiadanie si telefonickej komunikácie uviedol, že ide o tendenčnú a účelovú obranu, pretože nebolo jasné a zrejmé, akým spôsobom by bola zmenená skutočnosť, že mu obžalovaný spôsobil zranenia a zaútočil takým spôsobom, ako bolo uvedené. Namietanie skutočností zo strany obžalovaného, že sú rozpory vo výpovediach svedkov, najmä či svedok bol v lekárni alebo len išiel smerom do lekárne, alebo skutočnosť či svedkovia videli jeho ako poškodeného stáť alebo ležať. Toto nie sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali zbavovať obžalovaného viny zo spáchania daného skutku. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval odvolanie obžalovaného za neopodstatnené, nedôvodné a účelové.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody odvolania, ktoré nijakým spôsobom nedoplnil a ani nezmenil. K písomnému vyjadreniu poškodeného sa však vyjadril v tom smere, že pokiaľ obžalovaný požadoval výpisy z telefonickej komunikácie, týmto chcel dosiahnuť preukázanie skutočnosti, že svedkovia na mieste činu neboli, ale poškodený telefonoval z mobilného telefónu a týmto chcel obžalovaný preukázať vierohodnosť svojho tvrdenia a preukázať tak svoju nevinu. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. a podľa § 322 ods.3 Tr. por. oslobodiť obžalovaného podľa §285 písm. a/ Tr. por., alternatívne vec postúpiť na priestupok podľa § 320 dos.1 písm. a/ Tr. por. V prípade, že odvolací súd nevyhovie tomuto návrhu, navrhol znížiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu páchateľa.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k podanému odvolaniu uviedol, že v danej veci je nevinný. V tom čase podal aj trestné oznámenie na otca poškodeného a poškodeného, avšak celá vec bola ukončená len ako priestupok. Súdom I. stupňa mu nebolo umožnené, aby preukázal svoju nevinu. Opakovane uviedol, že to bol práve poškodený, ktorý ho napadol ako prvý, keď mu povedal, že nie je tá osoba, ktorej chcel dohovoriť ohľadne svojej priateľky. Keď sa dozvedel, že nejde o osobu, ktorej chcel dohovárať, z miesta odišiel. Samotný poškodený z miesta odkráčal, sadol si do auta a niekomu telefonoval. Opakovane uviedol, že nie je stotožnený ani s výškou peňažného trestu, pretože súd I. stupňa sa vôbec nezaoberal dôkazmi, potrebnými pre uloženie takého druhu trestu. Čo sa týka jeho majetkových pomerov uviedol, že je zamestnaný, jeho priemerný mesačný plat je 420,-eur, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, býva v trojizbovom byte so svojou babkou, ktorá má doživotné právo v danom byte bývať a o ktorú sa stará. Uviedol, že nemá žiadne exekúcie a ani dlhy voči štátu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny, pretože skutkové zistenia sú správne a úplné a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu, preto odvolacie dôvody obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Navrhol odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zák., pretože mal zato, že na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že svojim konaním naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu. Odvolací súd po preskúmaní celého spisového materiálu a po oboznámení sa s námietkami uvádzanými v písomných dôvodoch odvolania obžalovaným dospel k záveru, že v prípade obžalovaného vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je možné konštatovať, že závažnosť tohto konania je nepatrná. Odvolací súd dospel k záveru, že práve v prípade obžalovaného boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo možné konštatovať že v danom prípade nejde o prečin a pri rozhodnutí je možné vychádzať z ustanovenia § 10 ods.2 Tr. zák. Dané skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 320 ods.1 písm. a/ Tr. por. a následne k postúpeniu trestnej veci obžalovaného podľa § 280 ods.2 Tr. por., Okresnému úradu v Topoľčanoch, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by danú vec mal prejednať ako priestupok. K námietkam uvádzaným obžalovaným v písomných dôvodoch odvolania ohľadom výpovede svedkov, tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že vo výpovediach svedkov P. a U.. P.. P.. U. F. sú rozpory medzi nimi samotnými, ako aj medzi nimi a poškodeným. Tieto rozpory neboli odstraňované ani súdom I. stupňa a nenamietal ich ani prokurátor. Ak by odvolací súd uveril výpovedi poškodeného, akým spôsobom ho mal obžalovaný biť, museli by mu byť spôsobené iné zranenia. Vzhľadom na intenzitu útoku, akú popisoval poškodený, musel mať na tele hematómy, predovšetkým v oblasti hlavy, keď ho obžalovaný bil päsťami. Zo znaleckého posudku boli však preukázané len drobné zranenia. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že síce k incidentu malo dôjsť na mieste verejnosti prístupnom, kde sa však nenachádzali ďalšie osoby, pred ktorými by obžalovaný vzbudil pohoršenie. Pri určení závažnosti prečinu, ako merateľného kritéria materiálneho znaku, je potrebné si uvedomiť, že materiálny znak je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako celok. Materiálny znak je určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami za ktorých bol spáchaný a mierou zavinenia páchateľa. Z uvedeného vyplýva, že stupeň závažnosti nemožno vyjadriť konkrétne a je len na zvážení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ako tieto okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku uzná, že ide o prečin alebo nie. Určenie závažnosti prečinu musí byť výsledkom hodnotenia všetkých skutočností predstavujúcich konkrétne kritériá všeobecne zakotvené v § 10. ods.2 Tr. zák. S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky trestného činu v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že naplnil zákonné znaky prečinu výtržníctva. Po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností súvisiacich s trestnou vecou obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že jeho konanie je potrebné riešiť len ako priestupok, čo viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a k postúpeniu trestnej veci obžalovaného na priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.