Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-23-2017.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: P. T., V.. XX.XX.XXXX, B.. P. L. Y. XX, XXX XX L. Y., Š. N. T., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 765,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 350,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 350,-€ od 30.10.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 287,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 287,31 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,60%.
odôvodnenie:
1.Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 765,-Eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku úveru. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 05.02.2014 zmluvu o pôžičke Č.. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 800,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach vo výške 79,48€. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z uvedenej sumy len čiastku 162,69€. Ďalšie platby na úver nepoukázal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca úver dňa 19.10.2014 zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 29.10.2014. Žalovaný ďalšie splátky na úver neuhradil.
2. Súd uznesením č. k. 19Cb/23/2017-47 zo dňa 09.01.2018 pripustil, aby pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., nakoľko mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, prešla na postupníka - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 05.02.2014, predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2014, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, prehľadom splácania úveru, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 05.02.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800,- Eur hotovostným spôsobom. V zmluve bolo dojednané, že žalovaný bude predmetný úver splácať splátkami vo výške 79,48 Eur (spolu s poistením) v celkovom počte 12 splátok pri ročnej úrokovej sadzbe 32%, výške RPMN 32%, s tým, že celkové náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 126,88 Eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad k predmetnému úveru žalovaný na úver zaplatil platby v celkovej výške 162,69 Eur.
5. Výzvou zo dňa 27.08.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 429,20 Eur do 05.10.2014 s tým, že žalovaného súčasne upozornil, že v prípade, že nedôjde k úhrade splátky je oprávnený úver zosplatniť.
6. Listom zo dňa 29.10.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 6170893 sa stal splatným v celom rozsahu.
7. Žalovaný konaní pred súdom potvrdil, že si zobral úver vo výške 800,- Eur bez udania účelu. Poukázal na to, že uvedený účel si bral na súkromné účely, na opravu auta. Aj keď v tom čase podnikal, predmetný úver si nebral na podnikateľské účely, nemal ho ani evidovaný v účtovníctve. V ďalšom žalovaný potvrdil, že úver nesplácal riadne a včas, preto mu žalobca zasielal upomienky a následne úver zosplatnil a žiadal ho vrátiť naraz.
8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytovanej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. a, b Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie vecí, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
13. Keďže žalobca písomným podaním zo dňa 19.02.2018 zobral svoj žalobný návrh v časti sumy 350,- Eur s príslušenstvom späť so zdôvodnením, že žalovaný poukázal dňa 14.12.2017 na účet žalobcu platbu v takejto výške, súd konanie v tejto časti postupom podľa § 144 CSP zastavil.
14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do výšky žalovanej sumy 287,31€ spolu s príslušenstvom. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 05.02.2014 spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, či úveru ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky úhradou kúpnej ceny spotrebného tovaru. Žalobca pritom vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorému bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Aj keď v záhlaví zmluvy (čl. II) je žalovaný uvedený identifikačnými údajmi, ktoré ho označujú ako podnikateľa, zo zmluvy je súčasne zrejmé, (čl. I), že žalovaný mal záujem čerpať predmetný úver ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko v tejto časti je označený rodným číslom a občianskym preukazom. V čl. II zmluvy sú uvedené len údaje žalovaného o jeho zamestnávateľovi, ktoré ho identifikujú ako živnostníka. Uvedené skutočnosti potvrdil v konaní pred súdom aj samotný žalovaný. Z uvedených dôvodov, súd aj s poukazom na známe praktiky žalobcu v obdobných prípadoch, v ďalšom posudzoval tento vzťah ako spotrebiteľský.
15. Z vyššie uvedených dôvodov súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala potrebné náležitosti tak, ako ich vyžaduje tento zákon v § 9 ods. 2. Zmluva neobsahovala zrozumiteľným spôsobom uvedenú výšku úveru, keďže v jej úvode sa konštatuje, že jej výška predstavuje 800,- Eur a na ďalšom mieste je uvedená pôžička (celková čiastka) vo výške 926,88 Eur. Takto uvedená výška pôžičky je zmätočná, nezrozumiteľná, a tento údaj nespĺňa požiadavky § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. V ďalšom zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to termíny splátok úveru, keďže zo zmluvy nevyplýva ku ktorému dátumu v mesiaci má žalovaný splátky na úver poukazovať. Keďže predmetná zmluva neobsahovala vyššie uvedené obligatórne náležitosti, súd považoval predmetný úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch predovšetkým je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru.
16. Súd len podporne poukazuje na to, že výška úrokovej sadzby, ktorá bola v zmluve dojednaná vo výške 32% ročne, ktorá výška prevyšuje niekoľkonásobne mieru úrokov z úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzavretia predmetnej zmluvy (okolo 9 - 11% pri bankových inštitúciách) je dojednaná neprimerane vysoko. Aj po zohľadnení určitej miery rizika nebankových subjektov, ktoré poskytujú úvery spotrebiteľom za benevolentnejších podmienok ako samotné bankové inštitúcie, takto dojednaná úroková sadzba je neprimerane vysoká, a teda ide v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie je potom potrebné naň prihliadať akoby nebolo obsahom zmluvy samotnej. Potom možno vyvodiť záver, že zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby.
17. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkove úver vo výške 800,-€, pričom žalovaný na úver poukázal splátky v celkovej výške 162,69 Eur a v priebehu konania sumu vo výške 350,-Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas, vyzval ho právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 27.08.2014 na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 429,20 Eur do 05.10.2014 s tým, že žalovaného súčasne upozornil, že v prípade ak nedôjde k úhrade splátky je oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný nedoplatok na úvere neuhradil, právny predchodca žalobcu mu listom zo dňa 29.10.2014 oznámil, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 6170893 sa stal splatným v celom rozsahu.
18. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 800,- Eur a súd úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný na úver poukázal platby v celkovej výške 162,69 Eur a sumu 350,- Eur v priebehu konania (teda celkom sumu vo výške 512,69 Eur), súd uložil žalovanému povinnosť, aby mu vrátil sumu úveru vo výške rozdielu týchto súm, t.j. 287,31 Eur.
19. Súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti zamietol.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho splatného peňažného záväzku, súd súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 287,31 Eur od okamihu omeškania, t.j. 30.10.2014, teda dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne v prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko tento úrok je v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 v spojení s § 3 a prechodným ustanovením § 10c Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa úrok z omeškania s účinnosťou od 01.02.2013 zvyšuje o 5 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu ECB.
21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP s poukazom na § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 66,60 % (úspech žalobcu 83,30 % - úspech žalovaného 16,70%). O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.