Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-16-2016.pdf
PDF · 220 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: U.. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, M., zastúpená: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 07.10.2016 o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 07.10.2016 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016 (odvolací správny orgán) a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 (prvostupňový správny orgán). V odôvodnení uviedla, že v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa XX.XX.XXXX, si uplatnila na pobočke Košice nárok na úrazovú dávku sociálneho poistenia - náhradu za bolesť. Žalovaná, ako odvolací orgán, rozhodnutím zo dňa 04.08.2016 zamietla jej odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.03.2016, ktorým táto v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) priznala žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.02.2014 v sume 1 731 Eur, určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
2. Namietala, že predmetné rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku a že zo strany žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, došlo k porušeniu ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom oba správne orgány dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozpore s § 195 a nasl. ZoSP neúplne zistili skutočný stav veci. Rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej, v zmysle ktorého táto priznala náhradu za bolesť len v počte 105 bodov, pričom žalovaná toto rozhodnutie potvrdila. Nesúhlasila s týmto bodovým hodnotením a žiadala priznať bodové hodnotenie v počte bodov 150 v zmysle záverov znaleckého posudku znalca U.. L. Z., ktorého znalecký posudok prvostupňovému správnemu orgánu predložila. Žalovaná sa priklonila k argumentácii pobočky Košice a v podstate žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť svojho rozhodnutia, neodstránila rozpory v skutkovom stave tak, ako ho zistila pobočka Košice, neobstarala ďalšie potrebné podklady za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a vydania rozhodnutia, aj keď v doposiaľ zistenom
skutkovom stave boli zjavné rozpory, ktoré navrhla odstrániť nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru neurochirurgia. Na ozrejmenie skutkového stavu uviedla, že dňa 13.07.2015 si uplatnila v príslušnej pobočke nárok za náhradu za bolesť, ktorý utrpela v súvislosti s pracovným úrazom dňa XX.XX.XXXX, pričom súčasťou tejto žiadosti bol znalecký posudok č. 57/2015, vypracovaný znalcom U.. L. Z.D., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, ktorý ohodnotil bolesť poškodenej počtom bodov 150, pričom závery tohto posudku potvrdil aj U.. P. F., úrazový chirurg M. Ú.E. N. H. O. G.. P. X. M. (ďalej „ošetrujúci lekár zranení žalobkyne“, resp. „posudzujúci lekár“) vo svojom lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý taktiež ohodnotil bolesti žalobkyne počtom bodov 150. Pobočka odstúpila predložený znalecký posudok na kontrolu bodového ohodnotenia majúc za to, že sú v ňom rozpory a sporné položky a požiadala o vypracovanie znaleckého posudku U.. V. G., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, ktorý jej predložil posudok dňa 21.12.2015. Prvostupňový správny orgán v rámci rozhodovania o náhrade za bolesť vzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný U.. V. G. a priznal bodové hodnotenie za bolesť v počte 105 bodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán nebrali do úvahy, nepreskúmali všetky lekárske správy ošetrujúcich lekárov/špecialistov v čase úrazu, ako aj po úraze, po zhoršení zdravotného stavu (dodané Sociálnej poisťovni) za obdobie od úrazu, t. j. XX.XX.XXXX až zhrňujúca správa neurológa zo dňa 05.04.2016, či posledná operácia driekovej chrbtice zo dňa 19.01.2016. Sústredili sa na závery znalca U.. V. G., ktorý rovnako opomenul podstatnú časť lekárskych správ, čoho dôkazom je príloha tohto posudku, kde je uvedená len určitá časť lekárskych správ, z ktorých tento vychádzal, pričom ostatné absentujú. Spornou otázkou, podľa názoru pobočky, v danej veci bolo bodové hodnotenie za bolesť - výška bodov, ako aj poukázanie na príčinnú súvislosť s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu, ktoré posudzujúci lekár U.. L. Z. dával do súvislosti v celom rozsahu. Pobočka určila, že poškodená má nárok na náhradu za bolesť v počte bodov 105 za tieto položky (položka 23a - Otras mozgu ľahkého stupňa 30 bodov, položka č. 104 - Podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice 25 bodov, pol. č. 87 - Pomliaždenie pravej strany brušnej steny 30 bodov a pol. č. - 76 Pomliaždenie pravej strany hrudníka 20 bodov). Zo znaleckého posudku U.. G. vyplynulo, že nemá nárok na náhradu za bolesť v počte bodov 95 za položky, ktoré však v znaleckom posudku U.. Z. boli priznané (pol. č. 108b - Poranenie medzistavcovej platničky C3/C4 bez súčasnej zlomeniny tela stavca 10 bodov, pol. č. 108b - Poranenie medzistavcovej platničky C5/C6 bez súčasnej zlomeniny tela stavca 20 bodov, pol. č. 108b - Poranenie medzistavcovej platničky L4/L5 bez súčasnej zlomeniny tela stavca 10 bodov, pol. č. 108b - Poranenie medzistavcovej platničky L5/S1 bez súčasnej zlomeniny tela stavca 15 bodov, pol. č. 103b - Pomliaždenie krajiny hrudnej chrbtice 20 bodov a pol. č. 103c - Pomliaždenie krajiny driekovej chrbtice 20 bodov.
3. Žalovaná opierala napadnuté rozhodnutie o skutočnosť, že vykonané znalecké dokazovanie znalcom U.. G. potvrdilo závery posudkových lekárov, ktorí nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára, avšak v splnom rozsahu sa stotožnili so závermi U.. G.Á. s odôvodnením, že pol. č. 103b, pol. č. 103c a pol č. 108b sú neodôvodnené a nesprávne, nakoľko „v tomto prípade žalobkyne sa jedná o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite“. Ďalej žalovaná poukazovala na lekársku správu I. O. F. P. L.. R.. E. X. P.D., vyhotovenú bezprostredne po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa bola hospitalizovaná odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX pre bolesti hlavy, brucha a zvracanie, ale nie pre bolesť driekovej chrbtice. Ďalej poukazovala na to, že žalobkyňa žiadala uznať aj položku č. 108b podľa posudku U.. Z., čo na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a zistení U.. G. a U.. Z. R. nie je možné, nakoľko u poškodenej ide o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite a v zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie). Žalovaná v súlade so závermi U.. G. neuznala existenciu príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobkyne spôsobeným pádom na snowboarde pri pracovnom úraze a zranením medzistavcových platničiek krčného a driekového segmentu, ako aj pomliaždením krajiny driekovej a krčnej chrbtice (položky 103b, položky 103c a položky 108b), pričom tieto zranenia pripisovala degeneratívnym zmenám medzistavcových platničiek krčného a driekového segmentu chrbtice.
4. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalovanej uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že pri kontrole bodového hodnotenia dňa 17.02.2016 a 24.04.2016 za účasti právneho zástupcu žalobkyne, respektíve aj žalobkyne, neboli vznesené žiadne námietky, čo bolo potvrdené ich podpisom, nakoľko právny zástupca jasne a zrozumiteľne napadol stanovisko pobočky, ako aj závery U.. G. práve pre tieto
skutočnosti. V závere žalovaná uviedla, že námietky žalobkyne smerujú proti záverom erudovaného odborníka - lekára, znalca, ktoré podáva právny zástupca - lekár laik, aj keď boli čiastočne zdôvodnené U.. Z., žalovaná mala za to, že v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky na zistenie skutočného stavu veci. K danému uviedla, že U.. Z. je znalec zapísaný v zozname znalcov od roku XXXX a je rovnako erudovaný odborník a ešte vzhľadom na charakter zranení viac kompetentný posudzovať poškodenie zdravia žalobkyne ako ortopéd. Hodnotenie znalcov, preferovanie znalcov na erudovanosti, ako to uvádza žalovaná, je v príkrom rozpore so zákonom.
5. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukazovala na rozpory v znaleckých posudkoch. Na ozrejmenie skutkového stavu ďalej uviedla, že v konaní boli vyhotovené celkom dva znalecké posudky podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch: 1. znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný U.. L. Z. (ďalej „ZP U.. Z.“) na žiadosť žalobkyne a 2. znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný U.. V. G. (ďalej „ZP U.. G.“) na žiadosť Sociálnej poisťovne, pobočka M. a taktiež predložené lekárske správy špecialistov, ošetrujúcich lekárov, ako aj hodnotenia zdravotného stavu pred úrazom a po úraze lekármi špecialistami. U.. Z. stanovil počet bodov v súlade s metodikou výpočtu v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 150 bodov a v zmysle rovnakého zákona stanovil U.. G. bodové ohodnotenie bolestného poškodenej v rozsahu 105 bodov. V rovnakej posudzovanej veci teda došlo k rozdielnemu bodovému hodnoteniu dvomi nezávislými znalcami, avšak došlo nielen k stanoveniu rôznych počtov bodov, ale názory hodnotiacich znalcov sú výrazne protichodné (čo sa týka jednotlivých položiek, ktoré obaja znalci akceptovali). Tieto posudky sú rovnocennými znaleckými posudkami vypracovanými v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a v prípade znaleckého posudku U.. Z. ide o plnohodnotný dôkaz v konaní v zmysle § 196 ods. 1 ZoSP. Tento posudok bol vypracovaný tiež odborníkom - lekárom znalcom zapísaným v zozname znalcov, čo žalovaná neakceptovala, neuznala tento posudok v konaní, s týmto sa nevysporiadala a v rozpore s povinnosťou zistiť úplne skutočný stav ako jediný správny uznala znalecký posudok U.. G.. Poukazujúc na rozsudok NS SR č. 1Sžd/4/2014 z 18.02.2016 doplnila, že tento znalecký posudok U.. G. nespĺňa podmienky, ktoré sú kladené na obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti. Závery tohto posudku boli spochybnené procesne relevantným dôkazom, znaleckým posudkom U.. Z., ako aj jeho vyjadrením, v ktorom znalec riadne zdôvodnil svoje postupy, pričom je možné tento posudok náležite preskúmať. K záverom U.. G. vydal U.. Z. stanovisko s odôvodnením správnosti svojho znaleckého posudku a vecnými argumentami spochybňujúcimi správnosť záverov U.. G.. U.. Z. vecnou argumentáciou poukázal na pochybenia znalca U.. G., čoho sa vyvodzuje zmätočnosť postupu U.. G. a nesprávnosť jeho záverov.
6. V prvom rade poukazovala žalobkyňa na skutočnosti, ktoré namietala už v odvolacom konaní a to, že U.. G. je znalcom v odbore Zdravotníctvo, farmácia, odvetvie Ortopédia a zdravotné ťažkosti poškodenej spôsobené pracovným úrazom majú neurologický pôvod a teda U.. G. ako odborník pre oblasť ortopédie nie je spôsobilý presne a objektívne posúdiť daný prípad z chirurgického a neurologického hľadiska stanoviť zodpovedajúce bodové hodnotenie. Tento nemá špecializáciu v potrebnom odbore pre správne posúdenie prípadu žalobkyne. Rovnako za absurdné považovala konanie pobočky, ak na kontrolu znalca U.. Z. zadala spracovanie znaleckého posudku lekárovi mimo odboru špecializácie, ktorý sa na daný prípad aplikuje, pričom uvedená skutočnosť nebola odstránená ani v odvolacom konaní.
7. Doplnila, že v znaleckom posudku U.. G. je uvedené, že neurologické ťažkosti žalobkyne popisované v lekárskych správach boli konzultované so znalcom pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurochirurgia U.. Z. R., pričom túto skutočnosť žalobkyňa namietala, nakoľko v žiadnej časti posudku nie sú uvedené závery tohto znalca U.. R. a teda nie je zrejmé z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska, ktoré poškodenia zdravia žalobkyne tento znalec konzultoval so znalcom U.. G. a takýto posudok je teda nepreskúmateľný. Nie je možné určiť správnosť posudku ak konzultované závery U.. R. v danom posudku absentujú a nie je možné ich zistiť. Tento znalec úplne vylúčil zhoršenie psychického stavu žalobkyne v dôsledku úrazu, ťažkých poškodení chrbtice, následnej imobility, následne pretrvávajúcich problémov s mobilitou pred operáciou, ako aj po operácii a nezohľadnil a vôbec nevenoval pozornosť neustálym neuropatickým bolestiam žalobkyne, ktoré nastali po úraze (ignoroval neustále užívanie liekov tlmiacich bolesť či iné, ktoré boli uvedené v lekárskych správach). Aj táto dlhotrvajúca chronická bolesť v dôsledku poškodenia chrbtice má priamy súvis so zhoršujúcimi psychickými problémami žalobkyne. Rovnako je zarážajúce, že zdravotný stav bol dobre známy aj
posudkovej lekárke pobočky, ktorá dňa 22.04.2016 pri preverovaní zdravotného stavu bola svedkom, ako sa vyskytli vážne zdravotné ťažkosti žalobkyne, kde po zdvihnutí dolných končatín posudkovou lekárkou (čo je po operácii lumbálnej časti zakázané veľmi rizikové) dostala silné bolesti, až stratila vedomie, a to za prítomnosti posudkovej lekárky spolu s dvoma advokátmi. Pobočka napriek aj týmto skutočnostiam a zhoršujúcemu sa stavu žalobkyne zotrvala na záveroch znalca U.. G.O.. Poukázala na to, že pred úrazom nemala žiadne zdravotné problémy s chrbticou a po úraze to boli vážne zdravotné ťažkosti s nevyhnutnosťou dvoch, či troch operácií chrbtice. V skutočnosti ide o súbeh jednak degeneratívnych zmien a je otázne, či vôbec u žalobkyne vo veku 35 rokov boli, a ak áno v akom rozsahu, keďže sa to prejavuje a nastupuje u každého jednotlivca individuálne. Tieto aj keď nemožno spochybňovať, ale nemôžu byť jediným dôvodom tak zhoršeného zdravotného stavu bezprostredne po nehode u ženy vo veku 35 rokov. U.. G., ako lekár, musí mať vedomosť, že žena vo veku 35 rokov, ktorá nemala žiadne ťažkosti s chrbticou pred úrazom v dôsledku staroby, veku, by sa jej ťažkosti mohli vyskytnúť oveľa neskôr alebo možno vôbec.
8. Poukazovala na tvrdenia znalca U.. Z., ktoré vypracoval vo svojom stanovisku k znaleckému posudku U.. G., kde tento vychádzal z údajov z príjmu do ústavnej starostlivosti bezprostredne po úraze - páde na snowboarde „sťažuje si na bolesti brucha“ a znalecký posudok spracoval bez osobného vyšetrenia poškodenej a bez súdnoznaleckého šetrenia časového sledu úrazového mechanizmu, ako to vyplýva z jeho znaleckého posudku. Úrazový mechanizmus pôsobiaci na oblasť driekovej chrbtice neakceptoval, taktiež vo svojom ZP neakceptoval lekárske správy a nálezy poškodenej. Neprihliadol na laický popis žalobkyne, na jej ťažkosti. Je práve na lekárovi, aby na základe laického popisu ťažkostí hľadal pôvod týchto ťažkostí a správne ich diagnostikoval. V medicíne nie je neobvyklé, že dôjde k správnej diagnóze časom, niekedy vôbec nedôjde. Upozornil, že žalobkyni neboli v čase bezprostredne po úraze vykonané vyšetrenia, ktoré by s určitosťou poukázali na poškodenie chrbtice v dôsledku úrazu, t. j. magnetická rezonancia. Dávala do pozornosti vyjadrenie U.. Z., ktorý poukazoval na to, že poškodená nie je lekár, ani zdravotnícky pracovník, aby sa od nej očakávalo, že prvotne ošetrujúcemu odbornému lekárovi pri príjme do ústavnej zdravotnej starostlivosti povie že ju nebolí brucho, ale drieková oblasť, najviac vpravo v oblasti, kde je uložená ľavá oblička. Zdôraznila, že záver znalca U.. G. o degeneratívnom postihnutí medzistavcových platničiek nemá oporu v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Žalobkyňa argumentovala v odvolacom konaní, že ak by sa pripustili a použili závery U.. G. a aplikovali na všetky úrazy, znamenalo by to, že každý úraz u človeka nad 30 rokov, kde sú už zjavné degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek, nemôžu byť odškodňované ako pracovný úraz, t. j. neexistuje príčinná súvislosť a vlastne automaticky nastupuje, ak sú zákonité znaky starnutia. Tento absurdný výklad, ktorý spôsobil U.. G., plne akceptovala pobočka Sociálnej poisťovne, ako aj žalovaná bez analýzy a hlbšieho zamyslenia sa nad absurditou jeho tvrdenia.
9. Rovnako poukázala na to, že pokiaľ U.. G. uvádza, že opakovaným neurologickým vyšetrením nebolo preukázané poškodenie platničky a že ak by bola platnička úrazom poškodená, poškodená by nebola prepustená po dvoch dňoch domov, k tomu U.. Z. uviedol, že RTG vyšetrenia krčnej chrbtice, ktoré zobrazí kostné štruktúry krčnej chrbtice nemala poškodená pri príjme vykonané, žiadne iné zobrazovacie paraklinické vyšetrenie (CT vyšetrenie krčnej chrbtice alebo MR vyšetrenie), ktoré ako jediné by mohli zobraziť stav väzivových štruktúr a platničiek krčnej chrbtice bezprostredne po predmetnom úraze. Zdôraznila, že žalovaná, ani pobočka, nevyhodnotili závery lekárskych správ neurológa, ostatných špecialistov, ošetrujúcich lekárov, ktoré boli dodané. Mala za to, že U.. G.Á. vypracoval znalecký posudok bez osobného vyšetrenia žalobkyne, bez jej akejkoľvek účasti, taktiež bez súdnoznaleckého šetrenia časového sledu úrazového mechanizmu a nijako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa pred predmetným úrazom netrpela žiadnymi somatickými bolesťami pohybového aparátu, ktoré by ju výrazne obmedzovali v jej aktívnom živote tak, ako tomu bolo a je po predmetnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na tú skutočnosť, že U.. Z. vo svojom vyjadrení závery znalca U.. G. jednoznačne vyvrátil, nemožno považovať posudok U.. G. za korektný a nezavádzajúci, avšak za v rozpore s postupmi štandardne vykonanými v rámci znaleckého dokazovania za neobjektívny a nehodnoverný.
10. V napadnutom rozhodnutí žalovanej nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa so znaleckým posudkom U.. Z., ani s jeho vyjadrením k znaleckému posudku U.. G. v odvolacom konaní, aj keď sa posudkový lekár pobočky stotožnil so závermi U.. G. a prijali ich v plnom rozsahu aj posudkoví lekári ústredia v rámci kontroly, avšak nepožiadali znalca U.. G., aby sa vyjadril k vyjadreniu U.. Z.. V odvolaní žalovaná len uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať závery znalca a jeho znaleckým posudkom je pri svojom rozhodovaní o priznávaní nárokov na úrazové dávky viazaná, čím sama
žalovaná týmto konštatovaním spochybnila zákonnosť postupu v konaní, ako aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O skutočnosti, že pred predmetným úrazom netrpela žiadnymi somatickými bolesťami pohybového aparátu, ktoré by jej bránili inak viesť aktívny plnohodnotný život, keďže pracovala ako učiteľka telocviku, aktívne sa venovala športovej činnosti, sprevádzala žiakov na lyžiarskych výcvikoch, kde pôsobila ako inštruktorka snowboardu a netrpela žiadnymi somatickými bolesťami pohybového aparátu, ktoré boli potvrdené aj čestným vyhlásením všeobecnej lekárky U.. W. F., pričom po pracovnom úraze došlo k radikálnej zmene jej života a nemožnosti nastúpiť do zamestnania, plnohodnotne sa starať o rodinu a vykonávať bežné činnosti voľnočasové, či už v domácnosti. Pokiaľ žalovaný na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi poškodením pohybového aparátu žalobkyne (krčného a driekového segmentu chrbtice) uviedol, že poškodená naďalej vykonáva svoje pôvodné zamestnanie - H.M. Z. X. a nebola preradená na inú prácu, nezmenila sa jej pracovná náplň, ani pracovné prostredie a teda považuje jej námietku za bezpredmetnú. V správnej žalobe poukázala na to, že dňa 24.06.2016 pri kontrole bodového hodnotenia predložila posudkovej lekárke ústredia potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od XX.XX.XXXX, pričom pracovná neschopnosť súvisiaca s jej pracovným úrazom bola niekoľkokrát riešená úradom a vyplácaná ako náhrada príjmu pracovnej neschopnosti a bola práceneschopná v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom príčinnú súvislosť dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti žalobkyne s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX v súvislosti s nárokom na úrazový príplatok potvrdila aj posudková lekárka pobočky, a to listom zo dňa 25.06.2014, zo dňa 17.10.2014 a 02.02.2015 a ako dôkaz označovala stanovisko U.. L. G., posudkovej lekárky pobočky Sociálnej poisťovne. Teda žalovaná vôbec nezohľadnila tú skutočnosť a ani jej posudkoví lekári, že bezprostredne po pracovnom úraze bola dlhšie časové obdobie, a to aj opakovane, práceneschopná, t. j. nemohla vykonávať terajšie zamestnanie. Teda argumentácia žalovanej je nevhodná, pokiaľ uvádza, že žalobkyňa aj po predmetnom úraze vykonáva svoje pôvodné zamestnanie, z čoho vyvodila záver, že nedošlo u nej k žiadnej zmene vplyvom pracovného úrazu k spôsobilosti vykonávať doterajšie zamestnanie, čím nie je daná príčinná súvislosť s medzipracovným úrazom a poškodením zdravia. Teda prvotne aj posudkový lekár pobočky potvrdil existenciu príčinnej súvislosti medzi zraneniami žalobkyne, utrpenými pri pracovnom úraze a poškodením zdravia (listy zo dňa 25.06.2014, 17.10.2014 a zo dňa 02.02.2015), následky ktorého žalobkyňa odstraňovala v období odo dňa 13.02.2014 do dňa 10.02.2015, kedy jej vznikol nárok na úrazový príplatok. Vzhľadom k tomu možno dôjsť k záveru, že existuje rozpor medzi záverom posudkového lekára pobočky z týchto dní a znaleckým posudkom U.. G., pričom tieto rozpory rovnako neboli odstránené v odvolacom konaní a posudkový lekár pobočky, ako aj ústredia, sa len priklonili k záverom znaleckého posudku U.. G., ktorý bol vypracovaný až dňa 25.11.2015 s odôvodnením, že týmto sú viazaní.
11. Za účelom preukázania pochybností správnosti znaleckého posudku U.. G. ešte uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na trvalé následky po úraze zo dňa XX.XX.XXXX aj v Allianz - Slovenskej poisťovni, kde jej predložila zdravotnú dokumentáciu a taktiež sa podrobila osobnému vyšetreniu u lekára U.. E. V., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, pričom táto poisťovňa za účelom priznania nároku taktiež požiadala o odborné posúdenie trvalých následkov žalobkyne. Teda vo veci bol vypracovaný posudok nezávislým posudkovým lekárom od žalobkyne U.. E. V., ktorý ohľadne priznávania položiek uviedol, že „obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa“, ktoré znížil o 20 % vzhľadom na to, že „na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice“. Zdôraznila, že lekár znalec požiadaný o posúdenie trvalých následkov nezávislým subjektom teda uznal príčinnú súvislosť medzi zraneniami žalobkyne utrpenými pri pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX a následným poškodením zdravia, zraneniami medzistavcových platničiek krčnej chrbtice, respektíve stavom súvisiacim s poškodením zdravia - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, pričom len v minimálnom rozsahu pripísal týmto následkom - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, degeneratívne zmeny krčnej chrbtice. Teda závery U.. V. tiež spochybňujú správnosť záverov posudku U.. G.. Doplnila, že Allianz - Slovenská poisťovňa odmietla písomné odborné posúdenie U.. V. žalobkyni sprístupniť.
12. Záverom ešte uviedla, že v predmetnom konaní o nároku na úrazovú dávku bolestné bol zo strany správnych orgánov neúplne zistený skutkový stav veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné, napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov preukazujúcich skutočnosti tvrdené v rozhodnutí, na základe čoho boli v konaní zistené také vady, ktoré majú výrazný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza len z jediného dôkazu, znaleckého posudku U.. V. G., ktorý je účelový, bez náležitého odborného zdôvodnenia, bez znaleckého skúmania priebehu úrazového
mechanizmu pôsobiaceho na žalobkyňu, bez vyšetrenia a citujúc len z odbornej literatúry pojednávajúcej o degeneratívnych poškodeniach chrbtice, nekorektné konštatovanie, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi poškodením krčnej a driekovej časti chrbtice žalobkyne a pádom na snowboarde. Žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie o nároku na úrazovú dávku bez dôkladného prešetrenia a zadováženia si ďalších dôkazov, ktoré by jej pomohli dôkladne objasniť skutkový stav veci, v danom prípade vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie, vzhľadom na existenciu iného znaleckého posudku s rozdielnymi závermi, bolo viac ako nevyhnutné. Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci bolestného rozhodla len na základe záverov znaleckého posudku U.. G., ktorý je závažným spôsobom spochybnený U.. Z. v jeho odbornom stanovisku, s ktorým sa žalovaná dostatočne nevysporiadala a ani sa dostatočne nevysporiadala s dôkazom predloženým žalobkyňou, znaleckým posudkom U.. Z. a jeho stanoviskom k znaleckému posudku. Neakceptovala znalecký posudok U.. Z. ako hodnoverný dôkaz v konaní a v rozpore s § 195 ods. 1 ZoSP nedala vypracovať kontrolný znalecký posudok, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Zdôraznila, že v predmetnej veci boli vypracované dva znalecké posudky, pričom oba vypracované znalecké posudky sú rovnocennými znaleckými posudkami vypracovanými v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom ide o rovnocenné dôkazy v zmysle § 196 ods. 1 ZoSP. S návrhom žalobkyne na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania sa žalovaná vysporiadala tak, že žalobkyňu v prípade, ak má pochybnosti, odkázala v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. na možnosť požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku. K danému uviedla, že v prvom rade je dôkazné bremeno v danej veci na strane správneho orgánu žalovanej, ktorý mal podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť v prvom rade náležite zistiť a posúdiť skutkový stav veci, čo sa v predmetnej veci evidentne nestalo a má na základe zistených skutočností aj vyvodiť dôsledky. Za účelom vylúčenia pochybností o objektívnosti znalca žalobkyňa v odvolacom konaní navrhla vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorým by nezávislý subjekt na prvostupňovom správnom orgáne, ako aj žalovanej a žalobkyni, odstránil rozpor záveru znaleckého posudku ustanoveného žalovanou, respektíve pobočkou a znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať žalobkyňa na vlastné náklady napriek značnej finančnej náročnosti zabezpečila vypracovanie znaleckého posudku U.. Z., ako aj lekárskeho posudku U.. F. a stanovisko U.. Z. k znaleckému posudku U.. G.O.. Tvrdenie žalovanej, že v prípade žalobkyne sa jedná o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice a teda o neexistencii príčinnej súvislosti medzi zraneniami utrpenými pri pracovnom úraze a poškodení driekovej a krčnej časti chrbtice sú bez opory v skutkovom stave veci, ako i samotný princíp, na ktorý sa snaží ústredie poukázať, nemá reálne oporu v zákone, ani v ustálenej súdnej praxi a táto jeho argumentácia je účelová a bezpredmetná. Žalovaná, ako správny orgán, svojimi vyjadreniami prenáša dôkaznú povinnosť na žalobkyňu, ktorá však v konaní predložila množstvo dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, predovšetkým znalecký posudok U.. Z., ako aj jeho stanovisko k znaleckému posudku U.. G.. Poukazujúc na rozhodovaciu prax správnych súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/72/2013, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/63/2009) uviedla, že za účelom, aby boli odstránené pochybnosti vyplývajúce zo značných rozporov medzi znaleckými posudkami U.. Z. a U.. G. za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu bolo nevyhnutné vypracovať kontrolný znalecký posudok, za účelom ktorého navrhla ustanoviť znalca z odboru Neurochirurgie a z pohľadu nestrannosti a objektívnosti mimo M. regiónu. Správne orgány, ktoré rozhodnutie vydali, dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň neúplne zistili skutkový stav veci, čím je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, v rozpore so zákonom.
13. Sociálna poisťovňa, ústredie svojím rozhodnutím č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 1 731 Eur zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Uviedla, že napadnutým rozhodnutím pobočky táto podľa § 99 zákona priznala poškodenej nárok na náhradu za bolesť v sume 1 731 Eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
14. Okrem iného žalovaná uviedla, že poškodená poukazuje na svoje pracovné zaradenie pred pracovným úrazom, pričom U.. G. sa s daným nevysporiadal s tým, že z dôvodu pracovného úrazu nemôže nastúpiť do zamestnania a plnohodnotne sa starať o rodinu, či vykonávať bežné činnosti, ako aj to, že z jej strany bolo priložené písomné vyjadrenie U.. L. Z. zo dňa 23.02.2016 na otázky položené právnym zástupcom v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom U.. V. G., z ktorého stanoviska vyplýva, že znalecký posudok U.. V. G.Á. nemá oporu v zdravotnej dokumentácii a zastáva názor, že
toto jeho stanovisko vyvrátilo znalecký posudok U.. V. G., ktorý je nezrozumiteľný, nepresvedčivý a nejednoznačný. Rovnako aj navrhuje, aby v odvolacom konaní bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok znalcom z odboru Neurochirurgia, ktorý by nemal byť z M. regiónu.
15. Žalovaná v odôvodnení na to uviedla, že zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodenej sa stal pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zamestnávateľom uznaný za pracovný. Táto si podala žiadosť, pričom súčasťou jej žiadosti bol znalecký posudok U.. L. Z. a lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil U.. P. F., úrazový chirurg, M. Ú. N., H. O. G.. P. (ďalej „posudzujúci lekár“), v ktorom sa stotožnil so závermi súdneho znalca U.. Z., ktorý stanovil bodové ohodnotenie na 150 bodov. Podotkla, že posudková lekárka pobočky po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou poškodenej, rozdielnym bodovým hodnotením bolesti, dospela k záveru, že je potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu existujúcich rozporov v bodovom hodnotení a požiadala o vypracovanie súdnoznaleckého posudku U.. G., ktorý stanovil celkový počet bodov na 105 bodov. Rovnako tento uviedol, že u poškodenej sa jedná o degeneratívne postihnutie medzistavcových platničiek v dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, pričom ani v jednom z traumatologických, neurologických a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa poškodená nesťažovala na bolesti v driekovej chrbtici a nemá objektívne príznaky kompresie nervových koreňov driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky postkomočného syndrómu. Rovnako doplnil, že v zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie) a ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Zastával názor, že pri tak vážnom zranení krčnej chrbtice by poškodená s určitosťou nebola prepustená do ambulantnej liečby po dvojdňovej hospitalizácii a z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie medzistavcovej platničky (čo ako raritné bez zlomeniny stavca chrbtice) by sa prejavilo až odstupom viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom traumatologickom pracovisku rozpoznané a adekvátne diagnostikované a liečené. Tento rovnako uviedol, že priznanie náhrady za bolesť podľa položky č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky C3/ C4 bez súčasnej zmeny stavca v počte 10 bodov, položky č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky C5/C6 bez súčasnej zlomeniny stavca (§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.) v počte 20 bodov, položky č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky L4/L5 bez súčasnej zlomeniny stavca v počte 10 bodov, položky č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky L5/S1 bez súčasnej zlomeniny stavca v počte 15 bodov, položke č. 103b Pomliaždenie ťažkého stupňa krajiny hrudnej chrbtice v počte 20 bodov a položky č. 103c Pomliaždenie ťažkého stupňa krajiny bedrovej chrbtice v počte 20 bodov, ktoré sú priznané v znaleckom posudku U.. L. Z., považuje za neodôvodnené a nesprávne. Doplnila, že posudková lekárka pobočky sa stotožnila so závermi v znaleckom posudku U.. G. a dňa 17.02.2016 vykonala kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účel náhrady za bolesť, v ktorej uviedla, že v súlade so záverom znaleckého posudku U.. G. možno konštatovať, že celkový počet bodov hodnotenia bolestného je 105 a nie 150. V časti „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o bolestnom“ uviedla, že položka 223a a položka 104 sú vystavené správne, položka č. 103b, položka č. 103c a položka 108b sú neodôvodnené, nakoľko pomliaždenie krajiny hrudnej a driekovej chrbtice nebolo dokumentované, poranenie krčných (C3-4 a C5-6), ani driekových medzistavcových platničiek (L4-5 a L5-S1) nesúvislo s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. U poškodenej sa jedná o degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite. Položky č. 76 a 87 sú odôvodnené, nakoľko pomliaždenie pravej strany brušnej steny a pravej strany hrudníka bolo dokumentované v prepúšťacej správe. Na základe týchto odborných záverov uvedených v znaleckom posudku U.. G., ako aj v zápisnici zo 17.02.2016 vydala pobočka rozhodnutie, ktorým priznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 1 731 Eur (počet bodov 105 x 16,48 eur za bod po zaokrúhlení).
16. Doplnila, že ústrediu boli doručené zo strany poškodenej Doplnenie nových skutočností k odvolaniu o príčinnej súvislosti pracovného úrazu a zhoršenia jej zdravotného stavu, čestné vyhlásenia U.. W. F., všeobecný ošetrujúci lekár, čestné vyhlásenie U.. E. F., riaditeľa školy a čestné vyhlásenie kolegýň o tom, že pred utrpením pracovného úrazu nemala a nebola liečená na bolesti chrbtice. Zároveň predložila vyjadrenie U.. M. X. zo dňa 05.04.2016, odborný lekár - stomatológ a žiadala priznať náhradu za bolesť aj podľa položky 62a Vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu jedného alebo dvoch zubov v počte 10 bodov. Poznamenala, že nenamieta zohľadnené položky v znaleckom posudku U..
V. G., ale žiada zohľadniť aj položku č. 108b priznanú v znaleckom posudku U.. L. Z.. Bola vykonaná kontrola bodového ohodnotenia posudkovou lekárkou ústredia, ktorá rovnako uviedla, že posudok vydaný posudzujúcim lekárom je nesprávny, súhlasí s bodovým hodnotením v znaleckom posudku U.. G. s počtom 105 bodov a rovnako konštatuje závery, ktoré ako uviedla posudková lekárka príslušnej pobočky, pričom ohľadne sporných položiek uvádza, že položka č. 103b, položka č. 103c a položka č. 108b sú neodôvodnené, nakoľko v tomto prípade sa jedná o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite. Poškodená bola s odstupom niekoľko hodín, cca 8 hodín od úrazu ošetrená. V zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie). Taktiež ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované poškodenie krčnej miery, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Pri takom vážnom zranení krčnej chrbtice by poškodená nebola prepustená do ambulantnej liečby po dvojdňovej hospitalizácii. Z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie medzistavcovej platničky by sa prejavilo až s odstupom viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom traumatologickom pracovisku rozpoznané a adekvátne diagnostikované a samozrejme liečené. Spornou zostalo bodové hodnotenie za bolesť v posudku zo dňa 24.06.2015 v prepojení na závery znaleckého posudku U.. L.O. Z., ktoré posudzujúci lekár dával do priamej súvislosti s poškodením zdravia ako následok pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Preto na vyriešenie tejto spornej otázky za účelom zistenia presného a úplného skutkového stavu veci požiadala pobočka o vypracovanie znaleckého posudku U.. G.. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo závery posudkových lekárov, ktorí nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára. Ústredie zároveň poukazovala na lekársku správu I. O. F. P. L.. E. X. P., ktorá bola vyhotovená bezprostredne po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa uvádza, že poškodená bola hospitalizovaná odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX pre bolesti hlavy, brucha a zvracanie, ale nie pre bolesti driekovej chrbtice. Záver vyšetrenia znel Otras mozgu Distorzia (podvrtnutie) krčnej chrbtice a Kontúzia pravej časti brucha a hrudníka.
17. K námietke, že sa U.. G., ako znalec z odvetvia Ortopédia vyjadroval k záverom neurochirurgia poukazovala na to, že tento pri vypracovaní konzultoval zdravotný stav, ako aj zdravotnú dokumentáciu s U.. Z. R., odborníkom z odvetvia neurochirurgia. V tomto smere k námietke poškodenej, že závery U.. R. nie sú obsiahnuté v znaleckom posudku U.. G. uviedla, že o vypracovanie znaleckého posudku bol požiadaný U.. G. a nie U.. Z. R. a preto prepis ich vyjadrení nemusí byť obsiahnutý v znaleckom posudku U.. V. G.. Tento konzultoval vypracovanie znaleckého posudku s U.. R. za účelom presného a úplného posúdenia zdravotného stavu poškodenej. K požiadavke poškodenej vykonať nové znalecké dokazovanie uviedla, že ak má poškodená dôvodné pochybnosti, má v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. možnosť požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku. Kontrola bodového hodnotenia posudkového lekára je v zmysle § 196 ods. 1 zákona považovaná za plnohodnotný dôkaz v konaní, ktorého popretie by znamenalo aj popretie činností posudkových lekárov sociálneho poistenia, čo by bolo v príkrom rozpore so zámerom zákonodarcu. K námietke poškodenej týkajúcej sa absencie v pracovnom procese z dôvodu pracovného úrazu, ako aj starostlivosti o rodinu, či vykonávania bežných činností poznamenala, že poškodená aj po vzniku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX naďalej vykonávala svoje pôvodné zamestnanie - H. Z. X., nebola preradená na inú prácu, nezmenila sa jej pracovná náplň, ani pracovné prostredie a teda túto námietku považuje ústredie za bezpredmetnú. Ohľadne položky 62 Vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu jedného až dvoch zubov v počte 10 bodov, ktoré žiadala priznať uviedla, že len posudzujúci lekár je oprávnený ohodnotiť bolesť poškodenej na tlačive predpísanom zákonodarcom (Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia) a nie právny zástupca v doplňujúcom podaní. Poškodená má možnosť podať novú žiadosť o priznanie tohto nároku.
18. Pokiaľ sa týka uznania aj položky č. 108 priznanú v znaleckom posudku U.. Z., čo na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a zistení U.. G. a U.. R. nie je možné, nakoľko u poškodenej ide o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, v zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie). Ani po opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie medzistavcovej platničky by sa prejavilo až s odstupom viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom
traumatologickom pracovisku rozpoznané a adekvátne diagnostikované a samozrejme liečené, preto uznanie položky č. 108b považovala za neodôvodnené a nesprávne. Záverom ústredie konštatovalo, že nespochybňuje pracovný charakter utrpeného úrazu poškodenej tak, ako to uviedol U.. Z. vo svojom stanovisku zo dňa 23.06.2015, avšak poškodenie zdravia poškodenej je podľa U.. G. a posudkových lekárov sociálneho poistenia následkom degeneratívnych zmien. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedla, že tieto smerujú proti záverom erudovaného odborníka lekára znalca, ktoré podáva právny zástupca - lekár laik. Aj keď boli čiastočne zdôvodnené U.. Z., opakovane uviedli, že ústrediu v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na zistenie skutočného stavu veci.
19. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice svojim rozhodnutím č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 1731,00 Eur. Poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť poškodenej vychádzala z týchto dokladov: 1. Oznámenie poistnej udalosti spísanej dňa XX.XX.XXXX, 2. Záznam o registrovanom úraze spísaný XX.XX.XXXX, 3. Vyšetrenia pracovného úrazu a zápisu z rokovania odškodňovacej komisie, 4. Znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci pre konanie o náhrade škody vystavený dňa 23.06.2015 posudzujúcim lekárom U.. L. Z., 5. Oznámenie o predĺžení konania zo dňa 04.09.2015, 6. Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 21.10.2015, 7. Plnomocenstva zo dňa 04.12.2015, 8. Kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu posudkovým lekárom sociálneho poistenia vykonajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky zo dňa 17.02.2016.
20. Doplnila, že žiadosťou doručenou dňa 13.07.2015 si poškodená uplatnila nárok na náhradu za bolesť, pričom súčasťou žiadosti bol znalecký posudok o bolestnom, v ktorom znalec U.. L. Z. ohodnotil bolesť podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. v celkovom počte 150 bodov, pričom jednotlivo rozpísala dané položky. V súlade s § 153 ods. 4 písm. c) zákona odstúpila daný posudok na kontrolu bodového hodnotenia posudkovému lekárovi pobočky, ktorý po zistení rozporov a sporných položiek požiadal o vypracovanie znaleckého posudku U.. V. G., znalca pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, ktorý vypracoval posudok č. XXX/XXXX, ktorý zároveň aj konzultoval so znalcom z odvetvia Neurochirurgia U.. Z. R.. V tomto znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 25.11.2015 súdny znalec stanovil bodové ohodnotenie na 105 bodov. Rovnako sa vyjadril, že v posudzovanom prípade sa jedná o degeneratívne postihnutie medzistavcových platničiek dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, viď závery MRI vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Navyše ani pri jednom z traumatologických, neurologických a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa poškodená nesťažuje na bolesti driekovej chrbtice, nemá objektívne príznaky kompresie nervových koreňov, driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky postkomočného syndrómu. Doplnila, že v zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie), ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Po konzultácii so znalcom pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurochirurgia U.. Z. R. pokladal priznanie náhrady za bolesť za položky č. 108b, položky č. 103b, položky č. 103c, ktoré boli priznané v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa 23.06.2015 znalcom pre odbor Zdravotníctvom a farmácia, odvetvie Chirurgia, traumatológia U.. L. Z.D. za neodôvodnené a nesprávne. Doplnila, že spornou otázkou v danej veci bolo bodové hodnotenie za bolesť, ktoré posudzujúci lekár znalec U.. L. Z. dával do priamej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že poškodená má nárok na náhradu za bolesť v počte 105 bodov. Znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne, s odbornou starostlivosťou, čo dokazuje samotný znalecký posudok, pričom poškodená absolvovala aj ambulantné vyšetrenie znalcom za účelom zistenia objektívnej pravdy. Výsledky odborných záverov sú popísané podrobne v znaleckom posudku. Závery tohto znaleckého posudku podľa názoru žalovanej sú zrozumiteľné, jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností o jeho správnosti a objektívnosti a maximálne presvedčivé, a to všetko je podložené lekárskymi závermi súdneho znalca. Zároveň uviedla ako dospela k výpočte sumy k náhrade za bolesť 1731 Eur.
21. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2017 navrhla správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať žalobkyni náhradu trov. K námietkam uviedla, že konanie o náhrade za bolesť je upravené zákonom č. 437/2004 Z. z., pričom v predmetnej veci je spornou medicínska otázka a to, akému bodovému ohodnoteniu zodpovedá bolesť žalobkyne v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo v posudku zo dňa 24.06.2015 hodnotené počtom bodov 150 a v znaleckom posudku U.. G. počtom bodov 105. Poukazovala na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že diskrepancia sa musí týkať údajov obsiahnutých v lekárskom posudku a nie v znaleckom posudku U.. L. Z., ktorý bol žalovanej predložený ako prvotný a ktorý právny zástupca žalobkyne dáva do pozornosti v rámci námietok uvedených v žalobe. Postup navrhovaný právnym zástupcom by bol v rozpore s § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Uviedla, že posudková lekárka pobočky po oboznámení sa do zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, rozdielnym bodovým hodnotením bolesti v posudku zo dňa 24.06.2015 dospela k záveru, že je potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu odstránenia existujúcich rozporov v bodovom hodnotení, pričom o posudok bol požiadaný U.. G.. V súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v judikáte R 99/2011 a s ustanovením § 105 zákona a § 196 ods. 7 zákona vykonala posudková lekárka pobočky kontrolu znaleckého posudku U.. V. G., kde konštatovala svoj súhlas so znaleckým posudkom s tým, že žalobkyňa má nárok na náhradu za bolesť v počte 105 bodov.
22. Žalovaná konštatovala, že námietky uvedené v žalobe smerujú proti záverom erudovaného odborníka lekára znalca. Aj keď boli čiastočne zdôvodnené U.. Z. v stanovisku zo dňa 23.03.2016, opakovane uviedla, že žalovanej v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na zistenie skutočného stavu veci. Tvrdenie o nezrozumiteľnosti a nepresvedčivosti a nejednoznačnosti znaleckého posudku U.. V. G. sú založené iba na tom, že U.. Z. svojou vecnou argumentáciou poukázal na pochybenia znalca, čo je nemiestne, nakoľko znalecký posudok U.. L. Z. bol vypracovaný na žiadosť žalobkyne. Uvedeným sa právny zástupca dopúšťa konania, ktoré vyčíta žalovanej a síce, že zakladá nárok žalobkyne na náhradu za bolesť len na jednom znaleckom posudku a absolútne popiera iný znalecký posudok vypracovaný vo veci. Ohľadne uznania položiek 103b, položiek 103c a položiek 108b priznanú v posudku U.. Z., na základe zistení U.. G. a U.. R. nie je možné, nakoľko u žalobkyne ide o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, pričom poukazuje znova na ich závery, ktoré sú obsiahnuté už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Prizvukovala, že právny zástupca nepredložil žiadne nové dôkazy a dokonca v samotnej žalobe len cituje odôvodnenie rozhodnutia bez akejkoľvek vecnej argumentácie na vyvrátenie skutočností tvrdených žalovanou podložených lekárskymi závermi. Preto túto námietku považuje za bezpredmetnú, priam zmätočnú.
23. Právny zástupca žalobkyne dával do pozornosti vyjadrenie poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktoré sa týka trvalých následkov po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX u žalobkyne, z ktorého však vyplýva, že na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú okrem iného aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice. V hodnotení trvalých následkov však nebolo zohľadnené obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice z dôvodu, že dané obmedzenie nesúviselo s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná je toho názoru, že poisťovňa sa v predloženom stanovisku práveže stotožnila s názorom uvedeným v znaleckom posudku U.. V. G. a nie ako sa domnieva právny zástupca, že tento znalecký posudok spochybnila. Konštatovala, že samotná žaloba pôsobí zmätočne, keď právny zástupca na jednej strane spochybňuje závery U.. G. a na druhej strane sám upozorňuje, že „žalobkyni neboli v čase bezprostredne po úraze vykonané vyšetrenia, ktoré by s určitosťou poukázali na poškodenie chrbtice v dôsledku úrazu, t.j. magnetická rezonancia“. Vyšetrením pred znalcom sa u poškodených môžu v prípade pracovných úrazov chrbtovej oblasti preukázať zmeny na chrbtici, ktoré však môžu byť následkom degeneratívnych alebo iných nie pracovným úrazom podmienených zmien. Preto sú dôležité práve tie vyšetrenia, ktoré sa uskutočnia v čase bezprostredne nasledujúcom po utrpení pracovného úrazu. V niektorých prípadoch sa môžu takéto poškodenia zdravia ustáliť až určitý čas po pracovnom úraze, čo však nevylučuje tú skutočnosť, že prvotné zmeny by mali byť zachytené bez zbytočného odkladu po utrpení pracovného úrazu, čo však nebol prípad žalobkyne a znalec U.. G. nemal dôkazy, ktoré by „s určitosťou“ potvrdili zmeny krčného a driekového segmentu následkom pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Záverom ešte doplnil, že žalobkyňa vykonáva pôvodné zamestnanie - H. Z. X., ktoré by so zdravotným stavom, ktoré popisuje v žalobe (imobilita, pomoc blízkych pri základnej hygiene), nemohla vykonávať, čo
opätovne potvrdzuje zmätočnosť žaloby. Navyše bolo preukázané, že žalobkyňa bola dočasne pracovne neschopná v období od XX.XX.XXXX v súvislosti s chorobou, nie s pracovným úrazom.
24. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej urobenú podaním zo dňa 21.05.2017 k argumentom žalovanej uvádzaných v jeho vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v súvislosti s pracovným úrazom si uplatnila nárok na náhradu za bolesť, pričom predložila pobočke žalovanej lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný U.. P. F. zo dňa 24.06.2015 a zároveň predložila aj znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný U.. L. Z.. V lekárskom posudku U.. F. vo veci určenia bodového ohodnotenia bolesti žalobkyne odkázal na znalecký posudok U.. Z., pričom určil bodové ohodnotenie žalobkyne. Poukazoval na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zdôraznil, že vzhľadom však na nepreskúmateľnosť a nepresnosť záverov znalca U.. G.O. v znaleckom posudku žalovaná nepostupovala podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a podľa § 195 ods. 1 ZoSP a nezistil presne a úplne skutočný stav veci, pretože nezabezpečil relevantný dôkaz, ktorý by odstránil rozpory medzi závermi iného erudovaného odborníka tiež znalca (U.. Z.) a posudkovej lekárky pobočky. Pokiaľ sa týka námietok žalovanej k znaleckému posudku U.. Z., ktorého o vypracovanie požiadala žalobkyňa uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje právo účastníka konania obstarať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom takýto dôkaz bola žalovaná povinný rešpektovať a v súlade s § 196 ods. 7 ZoSP riadne vyhodnotiť. Mala za to, že posudkom U.. G. sa nepodarilo odstrániť diskrepancie medzi hodnotením posudzujúceho lekára a hodnotením posudkovej lekárky pobočky a v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zistiť skutočný stav veci. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť a nepresnosť záverov znaleckého posudku U.. G. nemožno tento dôkaz zabezpečený žalovanou považovať za relevantný kontrolný znalecký posudok a žalovaná si vzhľadom k uvedenému nesplnila povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pretože na tento účel neobstaral potrebné podklady na rozhodnutie.
25. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovanej s nesúhlasom stanovenia doby liečenia a práceneschopnosti žalobkyne, že bol vo veci vypracovaný posudok U.. U. G., navrhla súdu, aby zavial žalovanú tento posudok predložiť v jednom vyhotovení pre žalobkyňu. Poukazovala na paradox v tvrdení, že žalovaná v ďalšej časti vyjadrenia k žalobe sama uviedla, že za účelom odstránenia existujúcich rozporov vo veci stanovenia doby liečenia a práceneschopnosti žalobkyne medzi závermi posudkovej lekárky pobočky, ktorá konštatovala, že pracovná neschopnosť žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a záverom U.. G., ktorý v znaleckom posudku XX/XXXX stanovil dobu liečenia práceneschopnosti žalobkyne len na 42 dní, nariadil vo veci znalecké dokazovanie iným znalcom, U.. G., pričom pobočka zaslala žalobkyni rozhodnutie, ktorým prerušila konanie o nároku na náhradu nákladov spojených s liečením z dôvodu, že sama uviedla, že v lehote ustanovenej zákonnom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci a vo veci nariadila znalecké dokazovanie. Uviedla, že v inej veci posudkový lekár pobočky už nebol povinný rešpektovať závery znalca U.. G. „v súlade s judikatúrou slovenských súdov“ a preto nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie, paradoxne tak však žalovaná neurobila pri rôznom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne dvoma erudovanými znalcami U.. G. a U.. Z.. Doplnila, že nikdy netvrdila, že výlučne len ňou predložený posudok U.. Z. je správny, avšak vzhľadom na diametrálne odlišné závery U.. Z. a U.. G. (obaja znalci akceptovali rôzne položky) a zároveň tiež na posúdenie jej trvalých následkov posudkovým lekárom nezávislého subjektu Allianz - Slovenská poisťovňa, nemožno sa stotožniť so skutočnosťou, že by základom rozhodnutia o jej nároku na náhradu za bolesť mal byť výlučne znalecký posudok U.. G. zabezpečený žalovanou a v tomto smere, že si žalovaná splnila povinnosť podľa § 195 ods. 1 ZoSP.
26. Rovnako ako U.. G., aj U.. Z. je považovaný za erudovaného odborníka, navyše znalca, ktorý sa špecializuje v potrebnej oblasti a preto nie je na mieste spochybňovať jeho záver len preto, že ho o spracovanie posudku požiadal sama žalobkyňa. Pokiaľ sa týka posudku U.. V., ktorý bol vypracovaný pre účely Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo dňa 11.11.2015 uviedla, že z jeho záverov vyplýva, že bol priznaný žalobkyni nárok podľa položky „Obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa“, pričom toto hodnotenie znížil o 20 stupňov vzhľadom k tomu, že na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice a teda iný lekár, znalec, požiadaný o posúdenie trvalých následkov nezávislým subjektom uznal príčinnú súvislosť medzi zraneniami žalobkyne, utrpenými pri pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX a následným poškodením zdravia, zraneniami medzistavcových platničiek krčnej chrbtice, respektíve stavom súvisiacim s poškodením zdravia, pričom len v minimálnom rozsahu (20 %) pripísal týmto následkom degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré logicky nastupujú od 35. veku života ako prirodzený akt starnutia. Táto poisťovňa uznala príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom žalobkyne a obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice, ktoré vyplývajú z poranenia medzistavcových platničiek krčnej chrbtice v dôsledku pracovného úrazu, ktorý uznal vo svojom posudku aj U.. Z.. Pripomenula, že v znaleckom posudku žalovanej U.. G. neuznal príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a poraneniami medzistavcových platničiek krčnej a driekovej časti chrbtice žalobkyne a určil bolesti žalobkyne v počte bodov 105 z dôvodu, že akceptoval iné položky ako U.. Z.. Zároveň poukazovala na lekársku správu neurochirurga U.. P. Y. zo dňa 21.03.2017, týkajúcu sa aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne, ktorá poukazuje na trvalé zdravotné problémy s driekovou časťou chrbtice žalobkyne kde je uvedené, že žalobkyňa trpí bolesťami, obmedzením rotácií flexií a podobne. Takisto navrhla prerušiť konanie do rozhodnutia konania vedenom na Okresnom súde Košice I, ktoré prebieha v súvislosti medzi žalobcom U.. G. P. a žalovaným Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., kde bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru medicíny na zodpovedanie otázok medicínskeho charakteru, a to za účelom odstránenia rozporov znaleckých posudkov vypracovaných U.. L. Z. a posudkovým lekárom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Určenie príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a trvalými následkami teda vychádza z existencie určenia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a utrpenými zraneniami žalobkyne (bolesťami). Tieto skutočnosti majú význam aj pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Zároveň navrhla vykonanie dôkazu oboznámením sa so znaleckým posudkom U.. U. G..
27. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.02.2018 zotrvala na podanej správnej žalobe. Urobila prehľad doterajších odborných vyšetrení k zdravotnému stavu žalobkyne s poukazom na to, že v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela, boli doposiaľ vypracované štyri posudky odborných lekárov: 1. znalecký posudok U.. L. Z., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, 2. znalecký posudok U.. V. G., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, 3. stanovisko U.. E. V., I. O. G.. P. v Košiciach, znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, 4. stanovisko U.. X. Š., P.., U., lekára z odboru Neurológie. Zdôraznila, že všetci traja lekári (okrem U.. G.) prijali svoje závery na základe osobného vyšetrenia žalobkyne, pričom akceptovali príčinnú súvislosť medzi úrazom a poranením krčnej chrbtice žalobkyne, následným obmedzením jej hybnosti. Znalec U.. Z. a neurológ U.. Š. akceptovali aj príčinnú súvislosť medzi úrazom a poraneniami driekovej časti chrbtice žalobkyne a obmedzením jej hybnosti. Navyše U.. Z. vo svojom stanovisko zo dňa 23.03.2016 vecnou argumentáciou spochybnil ZP U.. G..
28. Za účelom odstránenia pochybností vyplývajúcich zo značných rozporov medzi znaleckými posudkami a odbornými závermi ďalších lekárov, ktorí hodnotili zdravotný stav žalobkyne a príčinnú súvislosť s pracovným úrazom je nevyhnutné za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu vypracovať kontrolný znalecký posudok na určenie bodového hodnotenia SSU v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom.
29. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe. Preskúmavané rozhodnutia považovala za nezákonného, nakoľko boli porušené viaceré ustanovenia zákona o sociálnom poistení, najmä bol neúplne zistený skutkový stav. Správne orgány opierali svoje rozhodnutie o jediný dôkaz, a to znalecký posudok U.. V. G., ktorý z dôvodov uvedených v správnej žalobe považuje za nesprávny, nepreskúmateľný a nezákonný. Znalec vzhľadom na zdravotné komplikácie žalobkyne nie je špecialistom v príslušnom odbore, pričom nedisponoval kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a svoje závery a výsledky neporovnal a nekonfrontoval so závermi ošetrujúcich lekárov. Svoju úlohu si navyše nesplnil, keďže na strane 8 až 14 len prepísal stáť z odbornej medicínskej literatúry a vôbec neskúmal úrazový mechanizmus a neporovnal ho s príznakmi objektívne zadokumentovanými u žalobkyne. Takisto sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa pred predmetným úrazom netrpela vlastne žiadnymi bolesťami chrbtice, žila plnohodnotný život ako H.Č. Z. X.. U.. G. svojou argumentáciou z medicínskej literatúry, že obyčajne okolo 30. roku veku života začína degenerácia jednej z krčných platničiek, najčastejšie v časti C5 až 6, neskôr L4 - S1, v podstate pripustil to, že je a priori vylúčené odškodňovanie úrazov chrbtice u jedincov, teda u ľudí, ktorí dosiahli 30. rok svojho života. Mala zato, že preukázala spochybňovanú príčinnú súvislosť jednak znaleckým posudkom U.. Z., ďalej jeho stanoviskom, ktorým tento vecnou argumentáciou vyvrátil závery U.. G., čestnými vyhláseniami svojej obvodnej lekárky, kolegov, riaditeľa základnej školy kde pracuje, ako aj posudkom U.. V., ktorého požiadala o lekársky posudok spoločnosť Allianz, tiež stanoviskom U.. Š.Č., že v podstate všetky tieto dôkazy smerujú k existencii príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a v podstate zraneniami, ktoré utrpela žalobkyňa v súvislosti s ním. Napriek rozporom v znaleckých posudkoch, ako aj medzi znaleckým posudkom U.. G. a ďalšími dôkazmi, si žalovaná nesplnila povinnosť
úplne a skutočne zistiť skutkový stav. K návrhu na vypočutie U.. G. uviedla, že základnou povinnosťou žalovanej je zistiť úplne a presne skutočný stav veci. V rámci odvolacieho konania požiadala U.. Z. o stanovisko k záverom U.. G.. Od tejto doby žalovaná nepovažovala za potrebné, aby boli konfrontovaní títo znalci a ani nepovažovala za potrebné osloviť U.. G., aby sa vyjadril k tomuto stanovisku. Považovala za zarážajúce, že až v rámci konania na krajskom súde, kde má byť preskúmavaná zákonnosť jej rozhodnutia, žalovaná vlastne navrhuje vykonanie takéhoto dôkazu. Vykonanie tohto dôkazu ponechala na zváženie súdu.
30. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 zotrvala na preskúmavaných rozhodnutiach a mala zato, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený. U.. G. v znaleckom posudku dostatočne vyhodnotil všetky lekárske správy a jemu dostupnú zdravotnú dokumentáciu a aj vyhodnotil jednotlivé položky, ktoré uviedol v znaleckom posudku. Predmetnú vec konzultoval aj s U.. R. a z tohto dôvodu nemožno považovať vypracovaný znalecký posudok za nedostatočný. Ku skutočnosti, že U.. G. v znaleckom posudku uviedol, že okolo 30. roku veku dochádza k určitým degeneráciám dané uviedol iba v analógii na poukázanie iných skutočností, pričom nie je pravdou, aby sa neodškodňovali aj takéto pracovné úrazy. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vyporiadala s vecou znaleckým dokazovaním. V prípade na odstránenie skutočností, ktoré žalobkyňa vytýka posudku U.. G. navrhla, aby bol vo veci vypočutý U.. G.Á. na odstránenie skutočností, ktoré sú vytýkané, nakoľko ide o posúdenie medicínskych otázok.
31. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
32. Podľa článku 142 ods. 1, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
33. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
36. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
37. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
38. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané (§ 5 ods. 2, 3, 4, 10 SSP).
39. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
40. V konaní podľa zákona o sociálnom poistení je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 ZoSP). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, pričom je povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 ZoSP). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 ZoSP).
41. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 209 ods. 4 ZoSP) a pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 ZoSP).
42. Právne požiadavky na obsah odôvodnenia administratívneho rozhodnutia ako jeho podstatnej časti vychádzajú zo zdôraznenia zmyslu a účelu odôvodnenia rozhodnutia, ktorými je nevyhnutná potreba zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Aj vo vzťahu k účastníkom konania navrhovaným dôkazom musí teda správny orgán v odôvodnení administratívneho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom uviesť skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na danú právnu vec, ktorou objasní, na základe akých východiskových zistených skutočností a právnych úvah dospel k záveru, že dôkazné návrhy účastníkov konania presahovali dôkazný rámec zvolený správnym orgánom pre spoľahlivé zistenie veci.
43. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
45. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)
46. K Poznámke 60a) je uvedené - Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“).
47. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo veci náhrady za bolesť v prípade žalobkyne správny súd právne uzatvára:
48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovanej - pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení v sume 1731 Eur podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho - druhostupňového správneho orgánu č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
49. Žalobkyňa si nárok na náhradu za bolesť, ktorú utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, uplatnila u pobočky Košice, pričom ho opierala o lekársky posudok vypracovaný U.. P. F. - úrazovým chirurgom M. Ú. N. H. O. G.. P. X. M. (ďalej „posudzujúci lekár“), ktorý ohodnotil bolesti
žalobkyne počtom bodov 150. Dané bodové ohodnotenie opieral o znalecký posudok vypracovaný znalcom U.. L. Z., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia č. XX/ XXXX z 23.06.2015 (ZP U.. Z.), ktorý rovnako ohodnotil bolesti žalobkyne počtom bodov 150.
50. Znalci v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vykonávajú svoju činnosť nezaujato a nestranne, pričom v zmysle zákona o sociálnom poistení § 196 ods. 3 má žalovaná oprávnenie ustanoviť znalca na odborného posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie.
51. Následne v priebehu konania na prvom stupni posudková lekárka pobočky na základe rozporov a sporných položiek, ktoré zistila (tieto rozpory resp. v dôsledku čoho išlo o sporné položky nijako špecifikovala), požiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku znalca U.. V. G., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX z 25.11.2015 (ZP U.. G.), v ktorom bola bolesť žalobkyne ohodnotená celkovým počtom 105 bodov.
52. V súlade so ZP U.. G. prvostupňový správny orgán určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu za bolesť v počte bodov 105 za tieto položky (položka 23a - Otras mozgu ľahkého stupňa 30 bodov, položka č. 104 - Podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice 25 bodov, pol. č. 87 - Pomliaždenie pravej strany brušnej steny 30 bodov a pol. č. - 76 Pomliaždenie pravej strany hrudníka 20 bodov). U.. G. neakceptoval pokiaľ sa týka priznania náhrady za bolesť u žalobkyne viaceré položky, a to konkrétne - pol. č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky C3/C4 bez súčasnej zmeny stavca v počte 10 bodov, pol.č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky C5/C6 bez súčasnej zlomeniny stavca (§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.) v počte 20 bodov, pol. č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky L4/L5 bez súčasnej zlomeniny stavca v počte 10 bodov, pol. č. 108b Poranenie medzistavcovej platničky L5/S1 bez súčasnej zlomeniny stavca v počte 15 bodov, pol. č. 103b Pomliaždenie ťažkého stupňa krajiny hrudnej chrbtice v počte 20 bodov a pol. č. 103c Pomliaždenie ťažkého stupňa krajiny bedrovej chrbtice v počte 20 bodov. Tieto položky, ktoré boli priznané v ZP U.. Z. považoval za neodôvodnené a nesprávne.
53. So závermi ZP U.. G. sa stotožnila posudková lekárka pobočky, ktorá konštatovala, že celkový počet bodov hodnotenia bolestného u žalobkyne je 105 a nie 150, pričom v časti „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o bolestnom“ uviedla, že položka 223a a položka 104 sú vystavené správne, položka č. 103b, položka č. 103c a položka 108b sú neodôvodnené, nakoľko pomliaždenie krajiny hrudnej a driekovej chrbtice nebolo dokumentované, poranenie krčných (C3-4 a C5-6), ani driekových medzistavcových platničiek (L4-5 a L5-S1) nesúvislo s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX (ide o degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite), položky č. 76 a 87 sú odôvodnené, nakoľko pomliaždenie pravej strany brušnej steny a pravej strany hrudníka bolo dokumentované v prepúšťacej správe.
54. Takisto posudková lekárka ústredie pri hodnotení odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu ohľadne daného uviedla, že položka č. 103b, položka č. 103c a položka č. 108b sú neodôvodnené, nakoľko v tomto prípade ide o degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite. Poškodená bola s odstupom niekoľko hodín, cca 8 hodín od úrazu, ošetrená. V zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie). Taktiež ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované poškodenie krčnej miery, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Pri takom vážnom zranení krčnej chrbtice by poškodená nebola prepustená do ambulantnej liečby po dvojdňovej hospitalizácii. Z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie medzistavcovej platničky by sa prejavilo až s odstupom viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom traumatologickom pracovisku rozpoznané a adekvátne diagnostikované a samozrejme liečené.
55. Na podporu svojich tvrdení, ako aj predloženého ZP U.. Z. predložila žalobkyňa vo veci odborné stanovisko U.. Z. zo dňa 23.03.2016, ktorý ozrejmil, že vychádzal z údajov z príjmu do ústavnej starostlivosti bezprostredne po úraze - páde na snowboarde „sťažuje si na bolesti brucha“, pričom ZP U.. G. je vypracovaný bez súdnoznaleckého šetrenia časového sledu úrazového mechanizmu. Úrazový mechanizmus pôsobiaci na oblasť driekovej chrbtice neakceptoval a neakceptoval lekárske správy a nálezy poškodenej. Neprihliadol na laický popis žalobkyne, na jej ťažkosti, pričom U.. Z. poukazoval nato, že poškodená nie je lekár, ani zdravotnícky pracovník, aby sa od nej očakávalo, že prvotne
ošetrujúcemu odbornému lekárovi pri príjme do ústavnej zdravotnej starostlivosti povie že ju nebolí brucho, ale drieková oblasť, najviac vpravo v oblasti, kde je uložená ľavá oblička. Rovnako aj že záver znalca U.. G. o degeneratívnom postihnutí medzistavcových platničiek nemá oporu v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Naopak, U.. Z. vyhodnotil, že priznanie položiek č. 103b, položka č. 103c a položka 108b priamo súviselo s pracovným úrazom, ktorý utrpela žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX.
56. Z ustálenej Judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového ohodnotenia nároku poškodeného na bodové ohodnotenie bolestné resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, má žalovaná, t. j. sociálna poisťovňa ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.. Znamená to, že ak poškodený, ktorý je tiež oprávnenou osobou, nepožiada o znalecký posudok, tým sa tejto povinnosti nezbavuje žalovaná. Táto povinnosť žalovanej vyplýva priamo zo zákona, ak posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia dospeli k inému záveru ako posudzujúci lekár. Žalovaná v posudzovanej veci vykonala dokazovanie formou znaleckého posudku, ktorý bol vo veci na jej žiadosť predložený zo strany U.. G..
57. Z konania je nepochybné, že na posúdenie nároku žalobkyne na náhradu za bolesť existujú vo veci vypracované dva znalecké posudky. Jeden, ktorý bol predložený žalobkyňou a na jej náklady - ZP U.. Z. a druhý, ktorý v rámci správneho konania nariadila vypracovať pobočka žalovanej - ZP U.. G.. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v týchto znaleckých posudkoch existujú nezrovnalosti nielen v samotnom bodovom ohodnotení bolestného u žalobkyne, ktoré je posudzované rozdielne vzhľadom na počet bodov 105 a 150, ale najmä z medicínskeho pohľadu nezohľadnenie a neakceptovanie určitých položiek, ktoré boli zohľadnené v rozsahu 95 bodov v ZP U.. Z., pričom v ZP U.. G. tieto neboli zohľadnené a sú považované dokonca za neodôvodnené (ide o položky č. 108b, položku 103b a položku 103c).
58. K pertraktovanej erudovanosti znalcov, o ktorých posudky v konaní, a na ktorých odbornosť a erudovanosť poukazovala či jedna alebo druhá strana konania, správny súd zdôrazňuje, že znalec v zmysle zákon č. 382/2004 Z.z. je osoba, ktorá získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis, vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej sedem rokov a zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť. Súd nemôže a ani nemá dôvod sa vyjadrovať k ich odbornosti, resp. túto spochybňovať alebo uprednostňovať závery jedného na úkor druhého. K odbornej spôsobilosti znalca správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/67/2015 zo dňa 30.03.2017 z ktorého vyplýva, že „už samotný zápis osoby do zoznamu znalcov ministerstvom predpokladá, že v odbore, v ktorom je osoba zapísaná, spĺňa prísne kritériá jej odbornosti, ktorá sa okrem iného overuje, pričom nevyhovenie overeniu má za následok vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Namietanie nedostatočnej odbornosti znalca, či požadovanie ustanovenia znalca s vyššou odbornou erudíciou, než akú mal vyhotoviteľ lekárskeho posudku, ktorý tvorí predmet znaleckého dokazovania, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné.“
59. Preto možno uzavrieť, že ohľadne nároku žalobkyne na náhradu za bolesť, ktorú utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX existujú dva znalecké posudky, ktoré však nevykazujú aj napriek rovnakému stupňu erudovanosti ich vyhotoviteľov rovnaké výsledky, či už stanoveného počtu bodov, resp. záverov, ktoré z hodnotenia utrpenej bolesti žalobkyne vyplývajú. Naopak, medzi týmito dvoma znaleckými posudkami možno konštatovať vzájomné rozpory.
60. Povinnosťou žalovanej v rámci správneho konania a najmä v priebehu odvolacieho konania, pričom jej bolo už v čase jej rozhodovania (04.08.2016) známe stanovisko U.. Z. k ZP U.. G. z 23.03.2016 sa s týmto vyporiadala tak, že naďalej zotrvala na záveroch znalca U.. G.. So skutočnosťami, tvrdenými znalcom U.. Z., či už v jeho znaleckom posudku, resp. v jeho stanovisku, sa nevyporiadala tak, aby bolo možné uzavrieť odstránenie vzájomných rozporov medzi týmito tvrdeniami dvoch nezávislých a nestranných znalcov. Žalovaná sa teda dostatočne a presvedčivo nevyrovnala s odlišnými skutočnosťami vyplývajúcimi z týchto znaleckých posudkov.
61. Pokiaľ sa týka zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie vo veci samej súd má zato, že správny orgán v súlade s § 195 ods. 1 ZoSP má presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a na ten účel
obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pričom pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 ZoSP). Jedným z podkladov pre jeho rozhodnutie je aj znalecký posudok. V danom prípade ZP U.. Z. predložený žalobkyňou a ZP U.. G. zabezpečený prvostupňovým správnym orgánom v súlade s § 196 ods. 3 ZoSP. Následne tieto dôkazy boli zo strany posudkových lekárov, jednak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, podrobené kontrole v zmysle § 153 ods. 4 ZoSP, ktorú v zmysle zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP vykonáva práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.
62. Možno konštatovať, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán, vykonali úsilie za účelom zistenia skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie. Avšak v rámci odvolacieho konania sa nedostatočne podľa názoru správneho súdu vyporiadali s dvoma protichodnými znaleckými posudkami, a to nielen z bodového hľadiska ohodnotenia bolesti posudzovania nároku žalobkyne na náhradu bolesti. Žalovaná na odstránenie týchto diskrepancií medzi nimi nevykonala žiadne dokazovanie, ktoré by rozpory medzi nimi odstránili, resp. vysvetlili a určili závery, ktorého znalca majú byť pri posudzovaní nároku žalobkyne zohľadnené. Teda prečo závery jedného znalca nemožno považovať z pohľadu hodnotenia druhého znalca za vierohodné a prijateľné. Žalovaná však naďalej zotrvávala na tom, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na podnet pobočky je správny, pričom doplnila, že žalovanej v zmysle judikatúry neprináleží spochybňovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancii medzi posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na zistenie skutočného stavu veci.
63. Tým, že žalovaná neodstránila rozpory, ktoré vyplývajú zo ZP U.. Z. a ZP U.. G., došlo zo strany žalovanej k nedostatočnému zisteniu skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu bolesti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho konanie pred žalovanou trpí vadou, ktorá sa premietla do zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Bude povinnosťou žalovanej v novom konaní odstrániť diskrepancie a nezrovnalosti a protichodné názory prezentované vo vyššie uvedených znaleckých posudkoch nariadením nového znaleckého dokazovania, ktoré by utrpenú bolesť žalobkyne komplexne vyhodnotilo už aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a zaujatím postoja k už vyhotoveným znaleckým posudkom. Správny súd má zato, že vzhľadom na rozpory medzi znaleckými posudkami nebude postačovať na odstránenie vzájomných rozdielností vypočutie toho ktorého znalca, resp. návrh na nariadenie doplneného znaleckého dokazovania už ustanovenému znalcovi U.. G., ale bude potrebné vo veci úplne nariadiť nové znalecké dokazovania s predmetom dokazovania rozvedeným vyššie, ktorým by dané nové, nezávislé a nestranné znalecké dokazovanie komplexne vyriešilo otázku týkajúcu sa nároku žalobkyne na náhradu bolesti.
64. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu (rozsudok NS SR č. k. 1Szd/2/2013), ktorý aj keď sa týkal inej právnej veci, jeho závery sú aplikovateľné aj pre daný posudzovaný prípad. NS SR pritom vychádzal z toho, že „Je nepochybné, že v tomto konaní proti sebe stoja dva odborné názory, t.j. prezentované skupinou odborníkov - konzultantov a nemenej renomovaných odborníkov pôsobiacich v oblasti praxe....Potom v samotnom spore sa od správneho súdnictva požaduje, aby s vysokou pravdepodobnosťou, ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich medicínskych postupov pravdu. Takto sformulovaný úkon je pre Najvyšší súd nesplniteľný, lebo z jeho strany ide o poskytnutie prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. vrátane samotného procesu zisťovania skutkového stavu a jeho výsledku....Je nepochybné, že tento výsledok, t.j. presné a úplné zistenie skutkového stavu je medzi účastníkmi súdneho konania po odbornej stránke sporné a jeho spornosť mal najneskôr žalovaný odstrániť mu dostupnými právnymi prostriedkami.“.
65. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovanej a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovanej nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaná, ktorej postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jej rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015). Preto súd s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu nemohol vyhovieť
návrhu žalovanej na odstránenie nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia výsluchom znalca U.. G., ktoré vykonanie dôkazu by presahovalo preskúmavaciu kompetenciu správneho súdu.
66. Podľa ustálenej judikatúry NS SR a ÚS SR nie je úlohou súdu v rozhodovacom procese pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 a rozsudky NS SR č. k. 6 Sžo/84/2007, 6 Sžo/98/2008, 1 Sžo/33/2008 atď.).
67. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 37588-5/2016-BA zo dňa 04.08.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-49/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia a najmä doplniť dokazovanie smerom naznačeným správnym súdom a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodiť správne úvahy, ktoré je povinná aj náležite odôvodniť.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( § 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.