Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Sa-6-2017.pdf
PDF · 68.1 KB
Case nature
Subarea
8Sa/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: P. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Michalom Hargašom, advokátom, so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. KRPZ-BA- KDI21-124/2016-P zo dňa 03. novembra 2016, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2017 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č.p. KRPZ-BA-KDI21-124/2016-P zo dňa 03.11.2016, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej je v „kvázi trestnom“ priestupkovom konaní povinnosťou vec vyhodnocovať v prospech obvineného, v súlade so zásadou „in dubio pro reo.“ Postup žalovaného označil za účelový, s cieľom zabrániť mu využiť riadnu a zákonom garantovanú ochranu jeho procesných práv. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/7/2011 zo dňa 14.02.2012, v ktorom vyjadril: „Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008 a sp.zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Namietol tzv. deficit zdanlivej objektivity, kde trojjedinú funkciu plní aj žalovaný, ktorý mohol na príkaz dôvodov kolegiálnej lojality medzi prvostupňovým a odvolacím orgánom zaujať obdobný postoj, a tým nezákonne zabrániť žalobcovi riadne a včas si uplatniť svoje práva na obranu svojich tvrdení. Nielen odvolací, ale rovnako aj prvostupňový orgán mal k dispozícii všetky jeho relevantné vyjadrenia, a ak by sa nimi riadne zaoberal, mohol dospieť k objektívnym výsledkom správneho konania a predísť aj podaniu tejto správnej žaloby. Z dôvodu nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, upriamil žalobca pozornosť aj na jeho vecnú stránku, pretože prvostupňový správny orgán sankcionoval postup, ktorý vylučuje priestupkovosť, čo však oba orgány odignorovali.
2. Dňa 26.04.2022 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v rámci ktorého navrhol konanie zastaviť. Tento návrh zopakoval aj na pojednávaní súdu dňa 27.04.2022, pričom si titulom dôvodne podanej žaloby uplatnil priznanie náhrady trov konania.
3. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
5. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
6. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7. Podľa § 5 ods. 9 SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb., Zákon o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
9. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 99 písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
11. S ohľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu pred začatím konania v celom rozsahu späť, správny súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. 12. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 13. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 14. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby alebo zastavení konania podľa ust. § 171 SSP, a správny súd zároveň konštatuje, že zastavenie konania zavinil žalovaný, rozhodol o náhrade dôvodne vynaložených trov konania podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaný procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté, a preto mu titulom procesného zavinenia vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 15. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.